Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasedanie.
166. Zpráva
ústavno-právneho výboru
o vládnom návrhu ústavného zákona o Najvyššom správnom súde (tlač 155).
Ústavno-právny výbor prerokoval osnovu ústavného zákona o Najvyššom správnom súde na zasadnutí dňa 3. mája 1940.
Osnova ústavného zákona doplňuje a vykonáva deviatu hlavu Ústavy, a to ustanovenia ods. l, § 74. Súčasne prispôsobuje administratívne súdnictvo štátnej štruktúre, budovanej na autoritatívnej ideovej základni a praktickým potrebám administratívy.
Ústavno-právny výbor doplnil, rešp. pozmenil niektoré ustanovenia vládneho návrhu ústavného zákona aj po stránke materiálnej.
K jednotlivým dôležitejším paragrafom osnovy má ústavno-právny výbor tieto vysvetlivky:
Ad § 2.
Odsek 3 tohto paragrafu bol doplnený tak, že Najvyšší správny súd je kompetentný rozhodovať nielen o nárokoch proti štátu, župám, ale tiež aj proti obciam. Túto zmenu odôvodňuje úvaha, že nároky tohto druhu môžu vzniknúť aj proti obciam vzhľadom na ich právomoc vyrubovať dávky.
*
Ad § 4.
Výraz "vládne úrady", ktorý užíva osnova v bode a), mohol by viesť k nejasnostiam a mylným výkladom. Cieľom väčšej jasnosti bol tento výraz zamenený priliehavejším výrazom "administratívne úrady".
Ad § 5.
V bode d) bola vypustená dikcia "alebo ak to vyplýva zo samotnej povahy veci". Táto dikcia je vzhľadom na predchádzajúci text zbytočná a pritom neurčitá, takže by mohla byť podnetom nežiaducich pochybností.
Ad § 7.
Toto ustanovenie je zásadného významu, lebo upravuje povahu právomoci Najvyššieho správneho súdu. Sú dva princípy, na ktorých buduje administratívne súdnictvo, a to princíp kasačný a princíp reformačný. Pri kasačnom princípe obmedzuje sa Najvyšší správny súd výlučne len na kontrolu administratívnych aktov s hľadiska ich zákonitosti. Pri reformačnej sústave Najvyšší správny súd rozhoduje
vo veci samej, nahradzuje napadnuté administratívne rozhodnutie vlastným judikátom. Obe zmienené sústavy majú určité vady, ktoré varujú prijímať bez výhrady ten alebo onen princíp. Pri kasačnom princípe môže sa administratívny úrad vyhnúť vykonaniu povinností, vyplývajúcich z právneho náhľadu Najvyššieho správneho súdu, ktorý tento vyslovil v zrušujúcom rozhodnutí, tým, že v novom rozhodnutí oprie strane nepriaznivé stanovisko o iný, málo zmenený skutkový základ alebo o inú normu, takže tá istá vec viackrát sa ocitne pred Najvyšším správnym súdom a strane nedostane sa rýchlej právnej ochrany. Ďalšou vadou tohto princípu je, že administratívne úrady otáľajú vydať nové rozhodnutie. Pri reformačnej sústave celá ťarcha, spojená s tvorením skutkovej podstaty, spočíva na Najvyššom správnom súde a tvorenie skutkovej podstaty (dokazovanie, vypočúvanie svedkov a pod. ) vyčerpáva ho časove, často na úkor kvality právneho rozhodovania. Pri reformačnom princípe Najvyšší správny súd je hierarchicky vradený do administratívneho organizmu, prestáva byť súdom a je degradovaný na poslednú administratívnu stolicu.
Vládne nariadenie č. 62/1939 Sl. z. o Najvyššom správnom súde, aby sa vyvarovalo spomenutým vadám, prijalo kombinovaný reformačno-kasačný princíp. Ten záleží v tom, že Najvyšší správny súd nemôže si sám tvoriť skutkovú podstatu, ale je viazaný na skutkovú podstatu, ktorú vytvorila posledná administratívna inštancia, môže však v určitých prípadoch rozhodnúť reformačne, t. j. vo veci samej.
Vládny návrh ústavného zákona o Najvyššom správnom -súde priklonil sa k čistému kasačnému princípu, vychádzajúc z úvahy, že tento princíp je najideálnejším typom administratívneho súdnictva. Najvyšší správny súd v častých prípadoch nemôže uvážiť všetky hľadiská a potreby štátneho života a tie okolnosti, ktoré mal na zreteli administratívny úrad pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Toto hľadisko uplatňuje sa najmä v dobe budovania štátu, kedy treba riešiť zásadné životné otázky a kedy vývoj predstihuje udalosti. Najvyššiemu správnemu súdu za takýchto okolností reformačná právomoc je skôr bremenom, než výhodou a výkonom reformačnej právomoci mohly by byť dotknuté dôležité štátne záujmy.
Ústavno-právny výbor pečlive uvážil tieto hľadiská a dospel k presvedčeniu, že plne zavážia v administratívno-politických sporoch, kým dobudovanie štátu, ideové jeho prebudovanie a právna konsolidácia nie je ukončená. Ustanovenie ods. 4 tohto paragrafu dáva garanciu, že stranám sa dostane rýchleho vybavenia.
Lež pokiaľ ide o spory inej než administratívno-politickej povahy, teda o spory o verejné dávky (dane, dávky, poplatky, clá a pod. ) a o spory sociálneho poistenia (poistenie nemocenské, invalidné a starobné, poistenie úrazové a poistenie penzijné), priklonil sa ústavno-právny výbor k stanovisku, že s hľadiska ochrany štátnych záujmov niet prekážky, aby v týchto veciach bola priznaná Najvyššiemu správnemu súdu právomoc reformačná. Bol preto tento paragraf doplnený novým odsekom 5., ktorý umožňuje, aby Najvyšší správny súd vo veciach tam uvedených rozhodoval reformačné, t. j. vo veci samej.
Ústavno-právny výbor má za to, že toto riešenie je najvhodnejšou úpravou administratívneho súdnictva tak s hľadiska strán, ako aj s hľadiska štátnych záujmov.
Ad § 12.
Ustanovenie ods. 1. bolo pozmenené tak, že Najvyšší správny súd bude rozhodovať pravidelne len v trojčlenných senátoch. V päťčlenných senátoch bude rozhodovať len, ak má rozhodovať o platnosti vládneho nariadenia a v tých prípadoch, ak to predseda Najvyššieho správneho súdu uzná za potrebné. V poslednom čase uplatňuje sa tendencia redukovať kolegiátne rozhodovanie aj u riadnych súdov na samosudcovské, resp. ak to nie je možné, snížiť počet prísediacich v senáte. Je to účelné nielen z dôvodov finančných, ale aj s hľadiska rýchleho vybavovania a väčšej výkonnosti.
Následkom zmeny v odseku l, bol škrtnutý v návrhu osnovy odsek 2, a preto bolo treba prečíslovať odseky a patričné citácie.
Tento paragraf bol ešte doplnený odsekom 10, ktorý odkazuje v podrobnostiach na rokovací poriadok. Zmena je odôvodnená tým, aby celé ustanovenie tohto paragrafu bolo kryté týmto posledným odsekom.
Ad § 13.
V odseku l bola vynechaná druhá veta o povinnosti udať v sťažnosti deň doručenia. Ústavno-právnemu výboru pozdávalo sa toto ustanovenie nepraktickým a formalistickým, lebo Najvyšší správny súd o dni doručenia napadnutého rozhodnutia musí sa* presvedčiť z administratívnych spisov.
Ad § 39,
Ústavno-právny výbor snížil maximálnu hranicu pokuty z Ks 3000 na Ks 1000 z toho dôvodu, že aj snížená pokuta je postačujúca a dosť citeľná.
Ad § 46.
Do odseku l bolo vsunuté ustanovenie, že kolkovému poplatku Ks 10 podliehajú aj podania, uvedené v ods. 2, § 41. Tým sú odstránené prípadné pochybnosti v tom smere, že podanie v ods. 2, § 41 netreba kolkovať tak, ako sťažnosť.
Ad § 49.
Tento paragraf bol prehľadnejšie upravený a hranica peňažného predmetu sporu v prípade ods. l, § 45 bola zvýšená z Ks 3000 na Ks 5000.
Ad § 50.
Odsek 2 bol štylárne prepracovaný cieľom prehľadnosti.
Ad § 53.
Tento paragraf bol pozmenený tak, že zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia, lebo naliehavé štátne záujmy vyžadujú jeho najskoršiu účinnosť.
V Bratislave 3. mája 1940.
Dr, Karol Mederly v, r.,
predseda.
Dr, František Orlický v. r.,
zpravodajca.
Ústavný zákon
zo dňa-------------------- 1940
o Najvyššom správnom súde.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto ústavnom zákone:
DIEL PRVÝ.
§ 1.
Zriadenie Najvyššieho správneho súdu a jeho sídlo.
Pre územie Slovenskej republiky zriaďuje sa Najvyšší správny súd so sídlom v Bratislave.
§ 2. Pôsobnosť,
(1) Najvyšší správny súd rozhoduje vo
. všetkých prípadoch, v ktorých niekto
tvrdí, že nezákonným rozhodnutím alebo
opatrením administratívneho úradu bolo
porušené jeho právo.
(2) Administratívnymi úradmi, ktorých rozhodnutia alebo opatrenia možno napadnúť sťažnosťou na Najvyšší správny súd, sú orgány správy štátnej, župnej a obecnej.
(3) Najvyšší správny súd rozhoduje o nárokoch proti štátu, župám a obciam, ak o týchto nárokoch v medziach svojej pôsobnosti rozhodly už administratívne úrady v inštančnom postupe.
(4) Najvyšší správny súd skúma svoju pôsobnosť z úradnej povinnosti,
(5) O námietkach proti pôsobnosti rozhoduje Najvyšší správny súd pravidelne sám (§ 3).
Kompetenčné konflikty. § 3.
Rozhodovanie o kompetenčných konfliktoch medzí Najvyšším správnym súdom a riadnymi súdmi upravuje osobitný zákon.
§ 4.
Najvyšší správny súd je povolaný rozhodovať o kompetenčných konfliktoch:
a) medzi župným výborom a najvyššími administratívnymi úradmi, ak každý z nich osvojuje si právo rozhodovať alebo činiť opatrenie v administratívnej veci, alebo odmieta svoju pôsobnosť;
b) medzi samosprávnymi orgánmi viacerých žúp vo veciach prikázaných do ich pôsobnosti.
§ 5. Výnimky z pôsobnosti.
Z pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu sú vyňaté:
a) rozhodnutia a opatrenia prezidenta republiky,
b) veci o ktorých patrí rozhodovať súdom,
c) sťažnosti proti vymenovaniu na verejné úrady a do verejných sľužieb, ak nejde o porušenie uplatňovaného práva navrhovacieho alebo menovacieho, alebo nároku na vymenovanie,
d) rozhodnutia a opatrenia, ak a pokial v nich úrady oprávnené boly postupovať podľa voľnej úvahy, danej im zákonmi alebo vládnymi nariadeniami vydanými podľa § 4 zákona č. 1/1939 Sl. z. alebo nariadeniami s mocou zákona vydanými podľa § 44 Ústavy,
e) rozhodnutia a opatrenia, ktoré vyplývajú z výkonu dozorného práva vlády nad samosprávnymi korporáciami, okrem majetkoprávnych vecí,
f) veci, ktoré sú výslovne vyňaté z pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu zákonmi, alebo vládnymi nariadeniami vydanými podľa § 4 zákona č. 1/1939 Sl. z. alebo nariadeniami s mocou zákona vydanými podľa § 44 Ústavy.
Všeobecné zásady. § 6.
(1} Najvyšší správny súd pokračuje na podnet strán (ods. l, § 2).
(2) Sťažnosť na Najvyšší správny súd možno podať, ak vec bola vybavená v stanovenom administratívnom inštančnom postupe.
(3) Ak inštančný postup administratívnych stolíc nebol vyčerpaný, je sťažnosť na Najvyšší správny súd neprípustná.
§ 7.
(1) Najvyšší správny súd rozhoduje pravideľne na základe skutkovej podstaty, ktorú vzala za základ rozhodnutia posledná administratívna stolica.
(2) Ak Najvyšší správny súd zistí, že skutková podstata je v rozpore so spismi, alebo že ju treba doplniť, alebo že sa nedbalo podstatných foriem administratívneho pokračovania, zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie pre vady pokračovania a vráti vec administratívnemu úradu, aby odstránil vady a vydal nové rozhodnutie alebo opatrenie. Administratívny úrad pri svojom novom rozhodnutí alebo opatrení je viazaný právnym náhľadom Najvyššieho správneho súdu.
(3) Ak Najvyšší správny súd ustáli, že sťažnosť je dôvodná, zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie pre nezákonnosť, administratívne úrady sú povinné o veci znovu rozhodnúť, pri čom sú viazané právnym náhľadom Najvyššieho správneho súdu.
(4') V prípadoch ods. 2 a 3 povinné sú administratívne úrady vydať nové rozhodnutie alebo opatrenie najneskoršie do 3 mesiacov, počítaných odo dňa doručenia rozhodnutia, a to pod disciplinárnou zodpovednosťou patričných referentov.
(5) Vo veciach verejných dávok (daní, dávok, poplatkov, ciel a pod. ) a vo veciach sociálneho poistenia postupuje Najvyšší správny súd podľa predošlých odsekov s tým rozdielom, že môže rozhodnúť aj vo veci samej.
§ 8.
Najvyšší správny súd pri rozhodovaní má skúmať platnosť vládnych nariadení; pri zákonoch a nariadeniach s mocou zákona môže skúmať len to, či boly riadne vyhlásené.
Složenie Najvyššieho správneho s ú d u a služobné predpisy.
§ 9.
(1) Členmi Najvyššieho správneho súdu sú predseda, senátni predsedovia a senátni radcovia Najvyššieho správneho súdu,
(2) Členovia Najvyššieho správneho súdu rovnajú sa hodnosťou a platom členom Slovenského najvyššieho súdu obdobného služobného postavenia. Vymenúva ich z osôb práva znalých prezident republiky na návrh vlády. Aspoň tretina týchto členov musí mať spôsobilosť na sudcovský úrad. Ak nejde o miesto predsedu Najvyššieho správneho súdu, podáva vláde dobrozdanie o obsadení miest predseda Najvyššieho správneho súdu, ak je v tom hatený, jeho zástupca.
(3) Na Najvyššom správnom súde ustanoví sa potrebný počet vedúcich a ostatných síl sekretariátu, zamestnancov účtovnej, kancelárskej, kancelársko-pomocnej a zriadeneckej služby.
(4) Najvyššiemu správnemu súdu možno prideliť pomocných referentov. Pomocní referenti sa vyberajú z osôb práva znalých. Ustanovuje ich vláda na čas potreby, najdlhšie však na tri roky, na návrh predsedu Najvyššieho správneho súdu. Úradníci štátnych úradov administratívnych sú povinní prijať službu pomocných referentov. Iné osoby môžu byť ustanovené za pomocných referentov len so svojím súhlasom, neštátni zamestnanci verejní, pokiaľ ostávajú vo svojom služobnom pomere, okrem toho len so súhlasom zamestnávateľa. Predseda Najvyššieho správneho súdu zbavuje pomocného referenta služby na Najvyššom správnom súde; verejný úradník (sudca) vráti sa na úrad (na súd), od ktorého bol povolaný do služby Najvyššieho správneho súdu.
(5) Pomocní referenti majú pripravovať zprávy a návrhy pre pojednávanie v senátoch, vykonávať aj iné práce konceptné a zastávať zapisovateľské funkcie. Na poradách senátu patrí im poradný hlas.
(6) Pomocní referenti sú pri výkone svojej funkcie samostatní a neodvislí a
nesmú vykonávať iné stále ani dočasné platené funkcie. Počas svojej funkcie majú pomocní referenti rovnaké služobné povinnosti ako členovia Najvyššieho správneho súdu. Podliehajú disciplinárnej právomoci práve tak, ako členovia tohto súdu, a to s dôsledkami aj pre služobný pomer, z ktorého boli povolaní do služieb Najvyššieho správneho súdu. Pomocní referenti z radov verejných zamestnancov nesmú výkonom svojej funkcie utrpieť škodu na svojich služobných a platových pomeroch. (7) Služobné a platové pomery pomocných referentov z iných radov než verejných zamestnancov upravia sa smluvou, ktorú schvaľuje vláda.
(8) Funkciou pomocných referentov možno poveriť aj konceptné sily sekretariátu Najvyššieho správneho súdu.
(9) Potrebný počet služobných miest systemizuje vláda na návrh predsedu Najvyššieho správneho súdu.
§ 10.
(1) Pre členov Najvyššieho správneho súdu platia všeobecné ustanovenia platné pre sudcov, najmä ustanovenia §§ 67, 68, 69 a 73 Ústavy.
(2) Ustanovenia zákona o disciplinárnom pokračovaní pre sudcovských úradníkov Slovenského najvyššieho súdu platia aj pre členov Najvyššieho správneho súdu. Funkcie prikázané disciplinárnemu súdu vykonáva ohľadom členov Najvyššieho správneho súdu tento súd sám, a to v senáte složenom z najstaršieho senátneho predsedu, ako predsedu a z dvoch senátnych radcov Najvyššieho správneho súdu. Členov senátu, náhradníka predsedu a členov vymenúva predseda Najvyššieho správneho súdu po vypočutí senátnych predsedov.
(3) Vláda vydá nariadením podrobnejšie ustanovenia o tom, ako treba použiť na členov Najvyššieho správneho súdu ustanovenia zákona o disciplinárnom pokračovaní proti sudcovským úradníkom.
§ 11.
Podrobnejšie predpisy o služobnom postavení členov Najvyššieho správneho súdu a iných zamestnancov vydá Vláda nariadením,
§ 12.
H Najvyšší správny súd pojednáva a rozhoduje zpravidla v senátoch, složených z predsedu a z dvoch členov Najvyššieho správneho súdu.
(2) Najvyšší správny súd pojednáva a rozhoduje v senátoch, složených z predsedu a zo štyroch členov Najvyššieho správneho súdu, ak má rozhodovať o platnosti vládneho nariadenia alebo ak to uzná za potrebné predseda Najvyššieho správneho súdu.
(3) Ak Najvyšší správny súd pri rozhodovaní o určitej právnej otázke vyslovil znovu ten istý právny náhľad, odchylný od právneho náhľadu žalovaného úradu, môže predseda Najvyššieho správneho súdu predložiť túto právnu otázku na posúdenie a usnesenie rozšírenému senátu, složenému z predsedu a zo 6 členov Najvyššieho správneho súdu. Na odôvodnený návrh ministerstva, podaný so schválením vlády, je predseda Najvyššieho správneho súdu povinný predostrieť tomuto senátu na posúdenie a usnesenie právnu otázku, o ktorej Najvyšší správny súd pri rozhodovaní prejavil už určitý právny náhľad.
(4) Ak rozšírený senát sotrvá pri usnášaní sa podľa predchádzajúceho odseku na právnom náhľade, ktorý Najvyšší správny súd pri rozhodovaní doteraz zastával, oznámi predseda Najvyššieho správneho súdu usnesenie senátu aj s odôvodnením predsedníctvu vlády a všetkým ministerstvám a dá uverejniť takto prijatú právnu zásadu bez odôvodnenia v Úradných novinách. Uverejnená právna zásada je pre administratívne úrady záväzná.
(5) Predseda Najvyššieho správneho súdu je oprávnený a na odôvodnený návrh ministerstva, podaný so schválením vlády, povinný znovu predložiť rozšírenému senátu (ods. 3, veta 1) na nové uváženie
a usneseníe právnu otázku, ktorá bola rozriešená právnou zásadou, uverejnenou podľa predchádzajúceho odseku, Usnesenie o zmene takejto právnej zásady vyžaduje dve tretiny hlasov. Ak sa senát usnesie na zmene uverejnenej právnej zásady, platí primerane ustanovenie predchádzajúceho odseku. Ináč sa usnesenie senátu, ak bolo vyvolané návrhom ministerstva, oznámi s odôvodnením predsedníctvu vlády a všetkým ministerstvám.
(6) Všetkým ministerstvám treba poskytnúť príležitosť, aby písomne alebo vyslaným zástupcom ústne predniesly rozšírenému senátu svoje právne stanovisko o právnej otázke, ktorá sa má rozriešiť podľa ods. 3 až 5.
P) Rokovací poriadok určí, kedy je predseda Najvyššieho správneho súdu oprávnený alebo povinný vyvolať ešte v iných prípadoch, než sú uvedené v ods. 3 až 5, usneseníe rozšírených senátov, a ako sú tieto senáty složené. Má tak urobiť, ak zistí nejednotnosť rozhodovania Najvyššieho správneho súdu,
(8) Právne zásady, na ktorých sa rozšírené senáty usnesú, sú záväzné aj pre Najvyšší správny súd.
(9) Senáty sostavuje predseda Najvyššieho správneho súdu.
(10) Podrobnosti určí rokovací poriadok.
Pokračovanie pred Najvyšším
správnym súdom. Lehota
na podanie sťažnosti,
§ 13.
(1) Sťažnosť sa musí podať priamo na Najvyšší správny súd do 60 dní, počítajúc odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v poslednej stolici (§ 6).
(2) Do lehoty nepočítajú sa dní poštovej dopravy.
(3) Ak posledný deň lehoty padne na nedeľu alebo zákonom uznaný sviatok,
končí sa lehota najbližším všedným dňom. (4) Predĺženie lehoty na podanie sťažnosti je pravidelne neprípustné (§§ 14, 19).
§ 14.
(1) Ak strana alebo jej zmocnenec nemohli podať sťažnosť pre neprekonateľnú prekážku v lehote zákonom stanovenej (ods. l, § 13), môžu podať na Najvyšší správny súd spolu so sťažnosťou odôvodnenú písomnú žiadosť o ospravedlnenie do 15 dní, počítaných odo dňa, kedy sťažnosť mohla byť najneskoršie podaná.
(2) O tejto žiadosti rozhodne Najvyšší správny súd v trojčlennom senáte v neverejnom zasadnutí.
§ 15.
Právne účinky podanej sťažnosti.
Sťažnosť podaná na Najvyšší správny súd nemá odkladný účinok. Sťažujúca sa strana však môže žiadať odklad u žalovaného úradu, ktorý ho povolí, ak verejné záujmy nevyžadujú neodkladný výkon a ak by strane z tohto výkonu vznikla nenahraditeľná škoda. Rozhodnutie úradu podľa predchádzajúcej vety je konečné (§ 6).
§ 16.
Obsah a inštruovanie sťažnosti.
(1) Sťažnosť na Najvyšší správny súd musí zreteľne označiť rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré napadá.
(2) Námietky treba v sťažnosti presne označiť,
C) Ak strana predkladá doklady k sťažnosti, treba tieto pripojiť v prvopise alebo odpise,
(4) Sťažnosť musí podpísať advokát, ktorý je oprávnený vykonávať advokátstvo na území Slovenskej republiky.
Spolužalované strany. § 17.
Sťažujúca sa strana môže v sťažnosti žalovať okrem administratívneho úradu hneď aj osoby, ktorým by zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia bolo na škodu.
§ 18.
(1) Ku každej sťažnosti treba pripojiť odpis sťažnosti, ako aj odpis všetkých príloh.
(2) Ak sú tu spolužalované strany (§ 17) musí sťažovateľ okrem toho predložiť toľko odpisov podania a príloh, aby každej z týchto strán mohlo sa doručiť jedno vyhotovenie.
Odmietnutie a limine. § 19.
(1) Sťažnosti, ktoré sú nie súce na prejednanie preto, že vec zrejme nepatrí do pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu (§ 5) alebo pre zameškanie zákonnej lehoty, odmietnu sa; to isté platí o sťažnostiach, ktorým prekáža námietka veci rozhodnutej alebo námietka nedostatku legitimácie k sťažnosti, ak sú tieto nedostatky zrejmé.
(2) Ak chýbajú formálne zákonné náležitosti, vráti Najvyšší správny súd sťažnosť na odstránenie nedostatkov a poskytne na to primeranú lehotu najmenej 8 dní (ods. l, 3 a 4, § 16 a § 18).
(3) Sťažnosť vrátenú na opravu odmietne súd bez ďalšieho pokračovania, ak nebola v určenej lehote opravená a znovu predložená,
. § 20.
(1) O odmietnutí sťažnosti alebo o vrátení sťažnosti na opravu rozhoduje Najvyšší správny súd v neverejnom zasadnutí, a to v senátoch složených z predsedu a z dvoch členov Najvyššieho správneho súdu.
(2) Rozhodnutie o odmietnutí sťažnosti oznámi sa administratívnemu úradu, ktorého rozhodnutie alebo opatrenie sťažnosť napadá.
Prípravné pokračovanie. § 21.
(1) V jednoduchých sporoch, najmä ak nie je sporná skutková podstata v sťažnosti uvedená, ale iba právna otázka, môže Najvyšší správny súd pojednávať (§ 26)
aj bez písomného prípravného pokračovania.
(2) V iných prípadoch doručí Najvyšší správny súd sťažnosť v odpisoch, sťažovateľom predložených, i s prílohami žalovanému úradu a ostatným spolužalovaným stranám a vyzve ich, aby podaly odvetný spis v lehote, ktorú určí 15—60 dňami.
(3) O počítaní tejto lehoty platia tie isté zásady ako o lehote na podanie sťažnosti (§ 13).
(4) Odvetný spis treba podať vo dvoch vyhotoveniach a ak má prílohy, treba pripojiť aj ich odpisy. Jedno vyhotovenie odvetného spisu s odpisom príloh doručí sa sťažovatelovi.
§ 22.
(1) Ak Najvyšší správny súd uzná za potrebné, môže dať zúčastneným úradom a stranám príležitosť na podanie repliky a dupliky.
(2) Lehoty na podanie týchto spisov nemôžu byť dlhšie ako 60 dní (§ 13).
§ 23.
Ak niektorý zo spisov uvedených v §§ 21 a 22 nebol podaný, nie je to prekážkou ďalšieho pokračovania.
§ 24.
(1) Na prípravu pojednávania môže Najvyšší správny súd nariadiť vypočutie strán a úradu, taktiež predloženie spisov o prevedenom administratívnom pokračovaní.
(2) Vypočutie úradu koná sa písomne.
(3) Strany a ich zástupcovia môžu nazrieť do spisov, ktoré si Najvyšší správny súd vyžiadal (ods. 1) a vyhotoviť z nich odpisy. Spisy (časti spisov), ktoré sú vylúčené z nazretia strán v príslušnom administratívnom pokračovaní, ako aj podľa výslovného právneho predpisu, možno vylúčiť z nazretia strán a ich zástupcov aj v pokračovaní pred Najvyšším správnym súdom. Z nazretia nemožno vylúčiť spisy alebo ich časti, ak obsahujú zistenie okolností, ktoré žalovaný úrad uviedol v odôvodnení
svojho rozhodnutia alebo opatrenia, taktiež ani spisy, do ktorých strany a ich zástupcovia majú právo nazrieť podľa ustanovenia príslušného administratívneho pokračovania; výnimkou z týchto pravidiel sú spisy, ktoré treba, utajiť v záujme obrany štátu alebo podľa výslovného právneho predpisu,
(4) Žalovaný úrad oznámi pri odosielaní spisov Najvyššiemu správnemu súdu, či a ktoré časti spisov treba z nazretia strán a ich zástupcov vylúčiť. Náhľadom žalovaného úradu o tom, ktoré spisy majú byť vylúčené z nazretia v záujme obrany štátu, je Najvyšší správny súd viazaný. V ostatných prípadoch rozhodne člen súdu, predsedom Najvyššieho správneho súdu k tomu určený, o práve strany alebo jej zástupcu nazrieť do spisov, ktoré majú byť podľa oznámenia žalovaného úradu z nazretia vylúčené.
(5) Strane (jej zástupcovi), ktorá požiada o nazretie do spisov, musí sa oznámiť, či administratívny úrad označil, že určité spisy alebo ich časti majú byť vylúčené z nazretia.
§ 25.
I keď sťažnosť výslovne nesmeruje proti iným stranám (§ 17), má sa Najvyšší správny súd postarať o to, aby v pokračovaní, ktoré sa pred ním koná, boly vypočuté všetky osoby na predmete rozhodnutia zúčastnené a aby sa im dala možnosť brániť svoje práva.
Ústne pojednávanie. § 26.
(1) Po skončenom prípravnom pokračovaní rozhodne Najvyšší správny súd o sťažností vo verejnom ústnom pojednávaní, ak nerozhodne o nej podľa ods. 4 v zasadnutí neverejnom, na základe spisov.
(2) Verejné ústne pojednávanie nariadi predseda Najvyššieho správneho súdu a predvolá naň úrady a strany.
(3) V predvolaní treba upozorniť strany a ich zástupcov na právo, že môžu na-