dievala všetkými pripomienkami, ktoré došlý od súdov, úradov verejnej obžaloby, kancelárie prezidenta republiky, jednotlivých rezortných ministerstiev a advokátskej komory.

Pri osnove tohto zákona dbalo sa na to, aby pokiaľ bolo možné ustanovenia osnovy boly v súlade so všeobecnou časťou trestného zákona (§§ 1-125 zák. čl. V/1878), poťažne priestupkového zákona (§§ 1-32 zák. čl. XL/1879). Pravda, všade to nebolo možné, lebo vývoj za posledných 20 rokov práva platného na bývalom Slovensku a Karpatskej Ukrajine riadil sa zásadou unifikácie právnych sfér bývalého Rakúska a bývalého Uhorska a tak sa stalo, že nie jedna všeobecná ustanovizeň všeobecnej časti trestného zákona sa porušila bez toho, aby sa na ňu bral ohľad alebo aspoň sa poukázalo. Týmto spôsobom dostalo sa do nášho právneho systému mnoho novôt a nezvyklostí, ktoré teraz a odrazu nemožno odstrániť a preklenúť jednak z toho dôvodu, že sa čiastočne vžily a osvedčily a jednak aj preto, že ich negligovaním nastaly by štrbiny jak vo formálnom tak aj v materiálnom trestnom práve.

Najčastejší prípad nedbania všeobecnej časti trestného zákona za posledných 20 rokov vzťahoval sa na § 20 a nasl. trestného zákona a na § 15 a nasl. trestného zákona priestupkového, nakoľko nové zákony, vynášané pre tendenciu už vyššie spomenutú jednak nedbalý najnižších a najvyšších hraníc určitých trestov na slobode a jednak zavádzaly nové pomenovania a druhy trestov na slobode na jednotlivé trestné činy stanovené. Osnova sa tohto vystríha, nedôslednosti tieto odstraňuje a všade zásadne vracia sa na pôvodných 15 rokov. Najvyššia hranica dočasného trestu na slobode vo výške 15 rokov je primeraná aj pri možnosti podmienečného prepustenia z trestu podľa zákona č. 562/19 Sb. z. a n. Treba "totiž zdôrazniť to, že aj podľa trestného zákona (§§ 44-52) ešte pred zákonom o podmienečnom prepustení č. 562/19 Sb. z. a n. bolo možné odsúdeného podmienečne prepustiť. Ináč však prispôsobenie sa všeobecným ustanoveniam nášho trestného zákona sa vidí účelnejším aj z toho dôvodu, že doteraz podmienečné prepustenie z trestu bolo možné pri doživotnom treste na slobode po uplynutí 20 rokov a pri dočasnom treste na slobode, pri najvyššej sadzbe 20 rokov, po uplynutí nie celých 14 rokov. Tieto číslice sú neúmerné a preto je účelnejšie i v tom-

to sa prispôsobiť slovenskému trestnému právu, najmä preto, že v tejto osnove najťažšie trestné činy sú rázu politického a teda dočasná strata slobody vo výške 15 rokov je primeraná už aj s ohľadom na predpisy o podmienečnom prepustení. Vo zvláštnej časti týchto dôvodov sa zvlášť, pri jednotlivých paragrafoch, na toto nebude poukazovať. Pri tom pre úplnosť tiež treba spomenúť tú okolnosť, že na tých miestach, kde pri jednotlivých sadzbách trestov na slobode nie je uvedená spodná hranica, treba túto hranicu rozumieť podľa všeobecných ustanovení trestného zákona pokiaľ ide o nevojenské trestné súdnictvo a to podľa §§ 22 a nasl. tr. z. a §§ 15 a nasl. priest. z. a to pri zatvorení 3 hodiny, pri väzení l deň, pri žaláre 6 mesiacov a pri trestnici 2 roky. V tomto smere aj vo vojenskom práve bolo toto prispôsobené. (Viď § 44 osnovy. )

To isté platí, — promiscue, — aj o trestoch peňažitých. Zákony zpred roku 1918 totiž v súlade s § l a nasl. tr. z. a § l a nasl. priest. z. na každý čin osobitne ustanovovaly aj trest peňažitý ako trest vedľajší. Vžitejšie a praktickejšie je však tresty na peniazoch ustanoviť všeobecne — najmä pokiaľ ide o ochranu takého uceleného súhrnu právnych majetkov akú chce poskytnúť táto osnova, — a ponechať možnosť samotnému sudcovi uložiť, vedľa trestu na slobode pre každý trestný čin podľa tejto osnovy, aj trest peňažitý.

Tak isto treba poukázať, že podľa zákona č. 123/31 súd má možnosť, na miesto trestov na jednotlivé prípady v tejto osnove uložených a za podmienok citovaného zákona, uložiť aj štátne väzenie.

V tejto všeobecnej časti, treba ešte spomenúť, že osnova preberá z pôvodného znenia zákona č, 50/23 Sb. z. a n. dvojaký trest na jednotlivé trestné činy, lebo takéto dvojaké sadzby sa osvedčily. Pri osnove ako je táto sa to zvlášť vyžaduje, lebo ide vo väčšine o politické trestné činy, teda o trestné činy relatívnej povahy. Pri relatívnosti povahy týchto trestných činov sudca bude mať väčšiu možnosť zvlášť skúmať väčšie alebo závažnejšie previnenie po subjektívnej stránke a po objektívne] stránke spôsobené poškodenie alebo ohrozenie a podľa toho aj ľahšiu alebo ťažšiu sadzbu použiť.

Na koniec treba spomenúť, že osnova táto v podstate pridržiava sa kostry zákona na ochranu republiky (č. 50/23) a to najmä tiež pokiaľ ide o jednotlivé jeho diele. Ako boly zmenené jednotlivé ustanovenia a z ktorých dôvodov vyplýva to zo

zvláštnej časti tejto dôvodovej zprávy. Ustanovenie § 19 zák. č. 50/23 Sb. z. a n. bolo vôbec vynechané. Toto ustanovenie obsahovalo trestnú represiu na návrat údov bývalej panovníckej rodiny habsburskej alebo podporovanie takéhoto návratu inými. Odôvodnené je to tým, že po štátoprávnej stránke zachovanie tohto predpisu nijako nie je opodstatnené. Slovenský národ vo smysle štátoprávnom nikdy nepodliehal rodine habsburskej a pokiaľ podliehal, bolo to len faktické a v nijakom súvise s jeho štátoprávnym postavením; pokiaľ sa dá hovoriť o jeho štátoprávnom podliehaní bolo to len prostredečne nie však bezprostredné. Viď aj dôvodovú zprávu tejto osnovy pri § 31.

Tak iste sa vynechalo ustanovenie § 25 zákona č. 50/23 Sb. z. a n. Ustanovenie toto bolo zbytočné a v praxi sa neosvedčilo. Značne prísnejšie, pružnejšie a účinnejšie sú ustanovenia služobnej pragmatiky, potom ustanovenia §§ 64 a nasl. zákona o obrane štátu č. 131/36 Sb. z. a n., ako aj samotný zákon č. 147/33 Sb. z. a n. S ustanoveniami tu vypočítanými sa úplne vystačí a nie je potrebné zvláštne ustanovenie o sabotáži verejného úradníka.

S uzákonením tejto osnovy nevzniknú štátnej správe nijaké nové výdavky.

Zvláštna časť.

§ l.

Odsek prvý tohto paragrafu je prevzatý z bývalého prvého paragrafu zákona na ochranu republiky č. 50/23 Sb. z. a n. Ustanoveniami týmito chránia sa najvyššie formálne-organizačné hodnoty nášho štátu a to jednak základné princípy samotnej Ústavy (ústavný zákon č. 185/39 Sl. z., — v ďalšom "Ústava"), jednak ústavná činnosť najvyšších ústavných činiteľov (hl. III. II. V. a IV, Ústavy) a jednak územná a ústavná celistvosť štátu (§ 4 Ústavy).

Pokiaľ ide o republikánsku formu nášho štátu nemožno túto nazvať stavovskou, nakoľko Snem Slovenskej republiky je na princípoch demokratických sostavený a len Štátna rada sa skladá z členov, ktorí sa do nej dostávajú na základe princípov stavovskej formy. Z tohto dôvodu formu štátu najlepšie vystihuje slovo "republika" bez bližšieho prívlastku.

Druhý odstavec tohto paragrafu je nový. So zreteľom na najvyššie formálneorganizačné hodnoty nášho štátu, ktoré toto ustanovenie postihuje, vyžaduje právny cit a právna istota trestnú represiu v určitých prípadoch podstatne sprísniť.

V tomto smere osnova niektoré obzvlášť priťažujúce okolnosti demonštratívne vyzdvihuje, pri ktorých je nesporné, že ide o obzvlášť veľké nebezpečenstvá úkladného podujatia pre republiku.

Pokiaľ ide o definíciu násilenstvá viď § 46/I tejto osnovy.

Pokiaľ ide o definíciu zástupcu prezidenta viď § 46/5 tejto osnovy a jeho dôvodovú zprávu.

Názov tohto paragrafu proti predošlému sa zmenil bližšou definíciou úkladov. Úklady,, o republiku" lepšie vystihujú celý obsah ustanovenia a sú v súlade aj s obsahom nasledujúceho paragrafu nakoľko tento má na mysli činnosť vo vzťahu k ustanoveniam § l nie k ustanoveniam celého dielu I. tejto osnovy.

§ 2 a 3.

Tieto ustanovenia boly prevzaté zo zákona č, 50/23 Sb. z. a n. Zo stanoviska trestnej represie nemožno tieto dva paragrafy vylúčiť z trestného zákona bez toho, aby nenastala medzera v materiálnom práve. Nimi je postihnutá hocijaká činnosť úkladná, počítajúc do toho aj samotné spolčenie sa. Ustanovenia tieto nevyžadujú zvláštneho odôvodňovania, lebo nimi sa chráni už príprava na porušenie alebo na naštrbenie najzákladnejších formálne-organizačných hodnôt nášho štátu.

Pokiaľ ide o §§ l až 3 tejto osnovy zahrnuté do dielu I. pod nadpisom "Vlastizrada" je treba poznamenať, že ide o prípady, ktoré má na mysli § 39 Ústavy, pre ktoré teda možno trestne stíhať hlavu štátu pred Štátnou radou na obžalobu Snemu, v dôsledku čoho možno zrušiť bez náhrady aj § 41, ods. 1. zákona č. 50/23 Sb. z. a n. už aj so zreteľom na zákon o trestnom stíhaní prezidenta republiky a členov vlády č, 336/39 Sl. z.

Všetky prvé tri §§ osnovy úzko medzi sebou súvisia a už svojím obsahom sú tak závažné, že doterajšia trestná represia bola nedostatočná a preto bola sprísnená. Javí sa to najmä pri § l, kde sa zavádza trest smrti, pri § 2, kde sporná hranica bola zvýšená a tak iste pri § 3.

§ 4.

Skutková podstata tohto trestného Čínu je prevzatá bez podstatnej zmeny z § 4 zákona č. 50/23 Sb. z. a n. a pod bodom a) je len rozšírená bližším vysvetlením možnosti trestne relevantného zaobchádzania s listinou aj jej poškodením alebo urobením neupotrebiteľnou.

Pojem falšovania listiny treba vysvetľovať vo smysle § 391 trest. z.

Názov skutkovej podstaty dostatočne vystihuje obsah paragrafu.

Pri druhej sadzbe v ods. l slová ,, s úmyslom poškodiť republiku, " boly nahradené "okolnosťou obzvlášť priťažujúcou", — "Okolnosť obzvlášť priťažujúca" je značne širší a pružnejší pojem a, je samozrejmé, že úmysel poškodiť republiku je takáto obzvlášť priťažujúca okolnosť. V tomto novom znení bude teda toto ustanovenie pružnejšie.

Pokiaľ ide o "jednanie s cudzou mocou" treba zvlášť zdôrazniť, že sa nemyslí tým formálne rokovanie, ale jednanie sa o niečo alebo jednanie o niečom s cudzou mocou vôbec, teda o činnosť splnomocnenca v najširšom smysle.

§ 5.

Pri redakcii tohto § vychádzalo sa z toho stanoviska, že nieto fakticky rozdielu medzi tajomstvom štátnej a vojenskej povahy. Oboje sú rovnako dôležité a závažné a preto aj ich ochrana sa vyžaduje v podstate tá istá, alebo aspoň obdobná. Z tohto dôvodu jednak tresty na tieto činy boly zvýšené a jednak sa zaviedly nové skutkové podstaty uvedené v ods. 2 a 3, ktoré korešpondujú s doterajšími ustanoveniami o vojenskej zrade, uvedenými pod bodom 2 alinea 3 a bodom 3 § 6 zákona č. 50/23 Sb. z. a n. Inak odsek l a 4 vo smysle spomenutom boly v podstate prevzaté z § 5 zákona č, 50/23 Sb. z. a n.

§ 6.

Ustanovenia tohto paragrafu majú svoju obdobu v doterajších ustanoveniach zákona na ochranu republiky č, 50/23 Sb. z. a n., a to v odseku 2, § 6 už aj v znení podľa § l zákona č, 130/36. Trestné sadzby v ods. l a 2 uvedené boly prispôsobené po-

dľa zásad uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej zprávy. V odseku 3 sú vymenované demonštratívne obzvlášť priťažujúce okolnosti, za ktorých sa tresce vinník smrťou.

Treba pripomenúť pokiaľ ide o písm. a) ods. 3, že osnova nemá na myslí slová "obzvláštna povinnosť" široko vykladať. To práve bola chyba minulého ustanovenia (§ l zákona č. 131/36), že toto nebolo možné zúžiť a tak každý vojak a prípadne aj každý úradník, ktorý sa dopustil tohto činu mal byť potrestaný smrťou. V dôsledku tohto nepružného ustanovenia stávalo

sa, najmä u vojenských súdov, že súdy obžalovaných radšej oslobodzovaly, ako ich odsúdily, pretože nemalý možnosť uložiť trest

vine primeraný s ohľadom na obmedzenú možnosť sníženia a zámeny trestu pri dostatočných a závažných poľahčujúcich okolnostiach. Isteže je rozdiel čo do obsahu pri vojenskej zrade prostého vojaka na jednej strane a vysokého vojenského dôstojníka, zpravodajského, alebo mobilizačného referenta atď, na strane druhej. Tieto rozdiely snažila sa osnova postihnúť podlá navrhovanej štylizácie.

Ustanovenia písm. c) je nové a má analogickú oporu pri § 340 písm. 3 tr. z. (zák. čl. V/1878), kde na krádež spáchanú poživnostensky je ustanovená značne vyššia sadzba ako na krádež inak kvalifikovanú. V tomto prípade, — odhliadnuc od obzvlášť zavržiteľnej pohnútky, — je tento výpočet správne doplnený už aj preto, že po živnostenský páchaná zrada, je páchaná skoro vo všetkých prípadoch s remeselnou a odbornou zbehlosťou a opatrnosťou.

Pokiaľ ide o trest smrti, v tomto § ako sankcia uvedený, nie je možné sa mu vyhnúť. Dôležitosť a závažnosť právnych majetkov týmito ustanoveniami chránenými ako aj právny cit dostatočne odôvodňuje ustanovenie tohto najvyššieho, poťažne najprísnejšieho trestu.

§ 7.

Toto ustanovenie bolo prevzaté z § 6, bod 3 a 4 zákona č. 50/23 Sb. z. a n. čiastočne aj v znení § l zákona č. 130/36 Sb. z. a n. V ods. l je uvedený ľahší prípad vojenskej zrady, keď vo vzťahu s činnosťou trestne relevantnou nie je cudzia moc alebo cudzí činitelia ale hocijaká nepovolaná osoba. Podľa toho bola aj stanovená hranica trestov v rozpätí medzi 6. mesiacmi a 10. rokmi. V ods. 2 ide o čin z nedbanlivosti pri čom treba pripomenúť, že medzi týmito činmi je snáď najväčšia hranica rozpätia v ich dôležitosti a závažnosti na jednej strane a v ich menšej dôležitostí a menšej závažnosti na druhej strane. So zreteľom na doterajšiu trestnú sadzbu "tuhého väzenia", ktoré naše právo nepozná a so zreteľom na to, že "tuhé väzenia" podľa § 2, bodu 3 zákona č. 284/20 Sb. z. a n. nebolo možné premeniť na trest peňažitý aj trestná sadzba tu navrhovaná je správna..

§ 8.

Ustanovenia odsekov l a 2 boly prevzaté z ods. l, § 6 zákona č. 50/23 Sb. z. a n. Ustanovenia odsekov 3 až 6 sú nové.

Doterajší "príslušník republiky" nahradil sa "slovenským štátnym občanom" v odseku l, v súhlase s ostatnými novými zákonnými ustanoveniami. Je to kratšia forma "štátneho občana Slovenskej republiky" vo smysle úst. zákona č. 255/1939 Sl. z. Doterajšie ustanovenie "za vojny" a "v nepriateľskom vojsku" však už tiež nepostačilo a preto bolo do ustanovenia vsunuté, že trestná je aj činnosť v čase ozbrojeného napadnutia republiky a aj službou v nepriateľskom "sbore". — Stačí teda služba pri vojsku a pri sbore a nie vo vojsku a vo sbore samotnom. Vo smysle rečeného ponechala sa doterajšia štylizácia "koná služby", lebo táto dostatočne vystihuje nielen bezprostrednú službu vo vojsku ale služby pri vojsku v širokom slova smysle.

V druhom odseku ide v podstate o vojenskú a vojnovú sabotáž. V týchto prvých dvoch odsekoch doterajšia trestná sadzba bola podstatne sprísnená. Toto sprísnenie je v priamej závislosti so sprísnením trestnej represie u predošlých paragrafov.

Ustanovenie odseku 3 je nové a nadpis v tomto paragrafe s nim priamo súvisí. Jedine táto činnosť, z činností v tomto paragrafe postihnutých, môže sa stať i nie za stavu podľa predošlých odsekov.

Ustanovenie odseku 4 je tiež nové a zahrňuje v sebe nepriamo ustanovenie, že všetci obyvatelia tohto štátu, za stavu v odseku 2 uvedenom, musia byť zvlášť opatrní.

Ustanovenie odseku 5 má svoju obdobu v § 176 zákona o obrane štátu č. 131/36. Proti tomuto ustanoveniu je širšie. Pri tomto sa pripomína, že spolčenie uvedené v odseku 3 a 5 bude v mnohých prípadoch ešte nebezpečnejšie ako samotná činnosť v odseku 2 popísaná.

Odsek 6 definuje nepriateľa.

§ 9.

Záškodníctvo vojenské je u nás nové. V tomto smysle v doterajšom našom právnom systéme bola medzera, ktorá sa týmto zaplňuje. K odseku l treba pripomenúť, že "pohotovosť" treba vykladať v širokom slova smysle (Schlagvertigkeit) a nie "pohotovosť" v užšom slova smysle, a že záškodníctvo toto je trestné bez ohľadu na to, či je vojna alebo pokoj.

V odseku 2 je postihnuté spolčenie sa. Rovnaká trestnosť spolčenia sa s činnosťou v odseku l uvedenou odôvodňuje sa tým,

že spolčenie samotné bude vždy aspoň tak nebezpečné ako samotná činnosť s ohľadom na to, že pri ňom vystupuje viac osôb a za určitým cieľom.

§ 10.

Ustanovenia tohto paragrafu boly prevzaté z § 7 zákona č. 50/23 Sb. z. a n. bez podstatnej zmeny. — Boly však prispôsobené vo smysle všeobecnej časti tejto osnovy právu platnému na Slovensku bez ohladu na to, aké právo platí v inej časti bývalého štátu, — teda v Českú a nakoľko ide o Karpatskú Ukrajinu ustanovenia na ňu sa vzťahujúce boly vynechané ako neaktuálne.

V odseku l bola vynechaná citácia jednotlivých paragrafov ako nepotrebná. V občianskom trestnom zákone vražda a úmyselné zabitie človeka sú v § 278 a 279 tr. z. (zák. čl. V/1878) a vo vojenskom sú v § 314 zákona č. 117/1852 r. z. a § 413 zákona č. 19/1855 r. z.

V súvislosti s § 11 tejto osnovy treba poznamenať, že útok na člena štátneho súdu pri výkone jeho právomoci alebo pre tento výkon bol z tohto ustanovenia vynechaný. Sudca aj keď súdil niektoré činy, ktoré spadaly do oboru pôsobnosti tzv. štátneho súdu, nebol ústavným činiteľom, ale nezávislým sudcom tak, ako keď členovia najvyššieho súdu v konečnej inštancii súdili niektoré činy, ktoré spadaly do oboru pôsobnosti tzv. štátneho súdu. V doterajšom zákonodarstve bola v tomto smere určitá nesrovnalosť, ktorá sa odstraňuje tým, že sa vynecháva ustanovenie o členoch štátnych súdov, ktoré ich považovalo len pokiaľ šlo o prvú inštanciu za ústavných činiteľov. — V tomto smere treba poukázať aj na § 48, tejto osnovy, ktorý zrušuje štátne súdy.

Poznamenáva sa, že touto osnovou nie sú dotknuté ustanovenia zákona o mladistvých č. 48/31 Sb. z. a n.

S ohľadom na § 32 tr. nov. (zák. čl. XXXVI/1908), ustanovenia vzťahujúce sa na trestnosť páchateľov od 18 do 20 rokov bolo treba z pôvodného zákona nezmenené ponechať.

Viď ustanovenia o vymeriavaní trestu v § 33 tejto osnovy.

Viď ustanovenie o zástupcovi prezidenta republiky v § 46 tejto osnovy.

§ 11.

Aj toto ustanovenie bolo prevzaté z § 8 zákona č. 50/23 Sb. z. a n. Pojatie člena

tzv. štátneho súdu za ústavného činiteľa sa vynechalo z dôvodov tejto zprávy, uvedených pri predošlom paragrafe.

Odsek l ustanovuje všeobecne poškodenie tela.

V odseku 2 sa nedefinuje čo je to ťažké poškodenie tela a preto sa použije obdobne ustanovenia § 301 tr. z., ktoré určuje, že ťažkým poškodením tela je to, ktoré trvá vyše 8 dní. — Ináčej odsek 2 postavil sa na čisté objektivistické stanovisko čo do výsledku.

Bod 4 § 8 sa vynechal. Osnova táto trestnosť osôb vo veku medzi 18 až 20 rokmi kladie na roveň osobám dospelým a robí výnimku len pri § 10 ods, 5 a len pri treste smrti. Viď o tom dôvodovú zprávu pri § 33 tejto osnovy.

Definícia zástupcu prezidenta republiky je v § 46 tejto osnovy.

§ 12.

Ustanovenie toto bolo prevzaté z § 9 zákona č. 50/23 Sb. z. a n. Nakoľko bola v ňom prevedená zmena, v krátkosti sa poukazuje na všeobecnú časť tejto dôvodovej zprávy.

§ 13.

Ustanovenie toto, v podstate bolo prevzaté z § 10 zákona č. 50/23. Zmena nastala vynechaním ustanovení, ktoré sa stály zbytočné v dôsledku štátoprávneho postavenia Slovenska od 14. marca 1939. Vynechala sa tiež ochrana sboru vykonávajúcemu trestné súdnictvo alebo verejnú správu, ktorá bola uvedená v ods. 2, § 10 cit. zákona a to z toho dôvodu, že tieto ustanovizne nemožno medzi "ústavných činiteľov" zahrnúť. — Šlo o tú istú nedôslednosť ako pri ochrane člena štátneho súdu (viď túto dôvodovú zprávu pri § 10). Ináč však nieto dôvodu, prečo by len sbory a nie aj jednotlivci boly zvýšene chránené.

§ 14.

Ustanovenie toto sa prevzalo bez podstatnej zmeny z § 11 zákona č. 50/23 Sb. z. a n. Je ono nutným doplnkom zákona č. 108/33 Sb, z, a n. Bližšie vypočítanie ublíženia na cti bolo vynechané jednak ako zbytočné a jednak ako cudzie slovenskému právu. Prísnejšia trestnosť v odseku l a 2 je potrebná s ohľadom na súvislosť tohto ustanovenia so zákonom o ochrane cti č. 108/33 Sb. z. a n.

Presvedčenie o pravde v odseku 3 bok

zmenené na ospravedlňujúci omyl, nakoľko sú to totožné pojmy a nakoľko to vyžaduje jednotnosť terminológie (viď § 6 a nasl. z. č. 108/33).

Pojem zástupcu prezidenta republiky definuje § 46 tejto osnovy.

§ 15.

Aj toto ustanovenie bolo prevzaté vo svojej podstate z § 12 zákona č. 50 23 Sb. z. a n., ale podstatná zmena nastala v tom, že aj v prípade pod b) uvedenom, s oznamovacej povinnosti boly vylúčené osoby blízke. Zmenu túto previesť pýtalo sa najmä preto, že nie je dosť slušné a spravodlivé žiadať, aby aj osoby najbližšie musely byť oznamované pre činnosť trestne relevantnú. Podľa doterajšieho znenia totiž to bolo tak, že v prípadoch, teraz pod b) uvedených pri konkurencii zákona s najjemnejšími vzťahmi rodinnými dávala sa prednosť zákonu. Toto osnova odstraňuje.

Definícia osôb blízkych je v § 46 tejto osnovy.

§ 16.

Toto ustanovenie má základ v § 13 zákona č. 50/23 Sb. z. a n., z ktorého bolo v podstate prevzaté a pokiaľ v ňom nastaly zmeny, tieto sú odôvodnené praxou, ktorá sa od r, 1923 vyvinula. — "Úradné povo lenie" ako predpoklad netrestateľnosti sa zmenilo na povolenie príslušného úradu, V tomto prípade pôjde najmä o traskaviny, ktoré sú štátnym monopolom a ku ktorých držbe dávajú povolenia finančné úrady (z, č. 134/1885 r, z, v znení § 43 z. č. 50/23, z. č. 414/19, vl. nar. č. 615/20 atď. ) a nie úrady administratívne prípadne vojenské. — Z dôvodu lepšej výstižnosti boly tiež zmenené v 2. aliney "jedovaté plyny" na bojové plyny alebo látky, — V 3. aliney nastaly zmeny jednak bližším určením a jednak rozšírením trestne relevantnej činnosti. — Vsuvky a tieto opravy sú v súlade najmä tiež s vládnymi nariadeniami o Hlinkovej garde a Freiwillige Schutzstaffel, (č. 310/39 a 311/39 Sl. z. ). Sadzba na čin v 1. odseku bola zvýšená.

Pokiaľ ide o 2. odsek stačí poznamenať, že ustanovenia v ňom uvedené boly prispôsobené právu slovenskému najmä pokiaľ ide o citáciu zákonov a názvov trestných činov. Pri hlave IV z. čl. V/1878 (trestný zákon) pôjde najmä o doteraz platné ustanovenia a to §§ 153—157, 159—160. — Sadzba na čin bola tiež zvýšená.

Odsek 3 bol prispôsobený zmenám uve-