Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasadanie.
249.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa--------------------1940
o ľudových školách.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Úvodné ustanovenia.
§ 1.
(1) Tento zákon platí pre všetky ľudové školy bez ohľadu na čas a právny základ ich vzniku, prípadne osobu udržovateľa a uhradzovateľa ich výdavkov.
(2) Kde tento zákon užíva výraz "cirkev", rozumie sa pod ním cirkev štátom uznaná.
(3) Kde tento zákon užíva výraz,, škola", rozumie sa pod ním "ľudová škola".
(4) Kde sa v tomto zákone užíva výraz "obec", rozumie sa pod ním "politická obec".
ČASŤ PRVÁ. Vonkajšia organizácia ľudovej školy.
Ráz ľudových škôl a ich názvy. § 2.
(1) Ľudová škola je podľa podmienok, určených v §§ 3, 4, 6 a 30, cirkevná alebo obecná,
(2) V názve školy pred označením "ľudová škola" treba pripojiť označenie rázu školy napríklad "Rím. -kat. ľudová škola",
"Ev. a. v. ľudová škola", "Obecná ľudová škola".
§ 3.
(1) Ľudové školy sú cirkevné okrem škôl, uvedených v ods. 3, § 4, ods. 2, § 5 a prípadných obecných škôl, zriadených podľa § 30.
(2) Pre každú cirkev — okrem prípadov, uvedených v ods. l, 2 a 3, § 4, ods. 2, § 5 a okrem prípadov, v ktorých sa zriadi obecná škola podľa § 30 — zriadi sa osobitná škola (školy) v obciach (obvodoch), v ktorých má aspoň 30 školopovinných príslušníkov.
(3) Doterajšie školy, na ktorých vyučujú výlučne rehoľníci, (rehoľníčky) a ktoré udržuje rehoľa alebo cirkev, zostávajú nedotknuté týmto zákonom so stránky svojej vonkajšej organizácie, ustanovovania učiteľských osôb a hradenia vecných nákladov.
§ 4.
(1) Ak sú v obci (obvode) školopovinní príslušníci viacerých vierovyznaní, zriadi sa osobitná cirkevná škola pre každé vierovyznanie, ktoré má dostatočný počet školopovinných príslušníkov aspoň pre trojtriednu školu.
(2) V obci (obvode), v ktorej školopovinné deti rozličného vierovyznania sú v takom číselnom pomere, že príslušníci niektorého vierovyznania prekročujú 4/5 väčšinu z celkového počtu školopovinných detí, zriadi sa cirkevná škola tohto väčšinového vierovyznania a bude spoločná pre príslušníkov všetkých vierovyznaní, čo nemajú nároku na osobitnú cirkevnú školu podľa ods. 1. Pre školopovinné deti menšinovej cirkvi, ktorá vykazuje v ods. 2, § 3 určené minimum školopovinných príslušníkov svojho vierovyznania, zriadi sa na žiadosť príslušnej cirkevnej vrchnosti jedna pobočka, prípadne dve pobočky menšinovej cirkvi pod spoločnou správou,
(3) V obci (obvode), v ktorej sú školopovinné deti dvoch alebo viacerých vierovyznaní v takom číselnom pomere, že príslušníci ani jedného vierovyznania nepresahujú 4/5 z celkového počtu školopovinných detí, zriadi sa spoločná obecná škola (školy) pre všetky školopovinné deti, nakoľko nie sú príslušníkmi vierovyznania, čo majú nárok na osobitnú cirkevnú školu podľa ods. 1.
(4) Súpis školopovinných detí, smerodajný pre určenie rázu školy podľa tohto zákona, koná príslušný školdozorský úrad so súčinnosťou patričných obecných notariátov každý štvrtý, piaty a šiesty rok; výsledok súpisu za tieto tri roky treba uverejniť v Úradných novinách. Ak výsledok súpisu podľa číselného pomeru školopovinných detí v každom z týchto troch rokov vykazuje podmienky pre zmenu rázu školy, treba takúto zmenu uskutočniť najneskôr do dvoch rokov odo dňa uverejnenia dát číselného pomeru v Úradných novinách. Podrobnosti určí Ministerstvo školstva a národnej osvety v dohode s Ministerstvom vnútra.
(5) Pri uverejnení výsledku súpisu podľa ods. 4, školopovinné deti príslušníkov národnostných skupín treba oddelene vykázať, ak tieto skupiny majú podľa § 30 nárok na osobitné školy.
(6) Židovské školopovinné deti sa vyučujú v osobitných školách alebo triedach; osobné a vecné výdavky s týmto vyučovaním znášajú patričné židovské náboženské obce. Podrobnosti určí Ministerstvo školstva a národnej osvety.
§ 5.
(1) Odchýlky od ustanovení ods. 2, § 3 a ods. l, 2 a 3, § 4 môže v odôvodnených prípadoch povoliť Ministerstvo školstva a národnej osvety.
(2) So súhlasom príslušných cirkevných vrchností môže byť obecná škola aj v obci (obvode), v ktorej podľa ustanovení tohto zákona mala by byť škola cirkevná, ak obecná škola umožňuje vyššiu organizačnú úroveň alebo sníženie verejných výdavkov školenia.
§ 6.
O Cirkvi môžu si na svoj osobný a vecný náklad zriadiť a udržovať cirkevné
školy v hociktorých obciach, v ktorých nemajú týmto zákonom určený počet školopovinných deti ako nárok na vlastné cirkevné školy, ak svoj úmysel oznámia Ministerstvu školstva a národnej osvety a preukážu, že nimi zriadené školy so stránky organizačnej a vyučovacej vyhovujú predpisom platným pre školy podľa tohto zákona.
(2) Aby sa dosiahla vyššia organizačná úroveň školy alebo lepšie vyučovanie žiakov, môžu sa dve alebo viaceré cirkevné školy rozličných vierovyznaní so súhlasom svojich cirkevných vrchností slúčiť v jednu školu. Takáto spoločná škola viacerých cirkví má v názve označenie všetkých zúčastnených cirkví v poradí, na ktorom sa patričné vrchnosti dohodly.
§ 7.
(1) V snahe dosiahnuť vyššiu organizačnú úroveň školy, lepšie vyučovanie umožniť (uľahčiť) školskú dochádzku alebo z dôvodov úsporných, môže Ministerstvo školstva a národnej osvety hocikedy:
a) slúčiť dve alebo viac cirkevných škôl tej istej cirkvi v tej istej obci (obvode);
b) slúčiť dve alebo viac obecných škôl v tej istej obci (obvode);
c) slúčiť niekoľko cirkevných škôl tej istej cirkvi alebo obecných škôl vo viacerých obciach vytvorením školských obvodov, ak sú predpoklady pre ľahké dochádzanie žiakov do slúčenej školy;
d) v jednotlivých obciach, v ktorých je viac škôl, zariadiť dochádzku detí podľa školských obvodov;
e) zaviesť spoločné školenie niektorých alebo všetkých ročníkov vyššieho stupňa viacerých škôl v obci alebo v školskom obvode, alebo spoločné školenie žiakov niektorých alebo všetkých ročníkov pobočiek menšinovej cirkvi so žiakmi cirkevnej školy väčšinového vierovyznania (ods. 2, § 4).
(2) Na slúčenie cirkevných škôl podľa lit. a) a c) ods. l a na zavedenie spoločného školenia žiakov z cirkevných škôl
(pobočiek) rozličných vierovyznaní podľa lit. e), ods. l, je potrebný súhlas patričných cirkevných vrchností.
(3) Školský obvod sa zpravidla kryje s katastrálnym územím obce, ale môže tvoriť aj časť katastrálnej obce, alebo môže zahrňovať aj viaceré katastrálne obce alebo časti.
Udržovanie ľudových škôl
§ 8.
(1) Z výdavkov na školy okrem škôl, zriadených podľa ods. l, § 6, podľa ods. 6, § 4 a škôl, ktoré sa zriadily podľa ods. l, § 30 pod podmienkou, že ich zriadením štátnej správe nevzniknú nijaké výdavky — hradia:
a) výdavky osobné štátna školská správa;
b) výdavky vecné — a to aj náklad na vybudovanie, rozšírenie a udržovanie školy — okrem škôl, zachovaných podľa ods. 3, § 3, patričné obce.
(2) Ak Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií uzná, že niektorá obec nie je schopná úplne uhradiť vecný náklad uvedený v ods. l, lit. b), dostane až do výšky nedochodku príspevok z prostriedkov štátnej správy.
(3) Na školské ciele môžu obce s povolením Ministerstva školstva a národnej osvety použiť i majetok obecno-školských fondov, zriadených podľa zák. čl. XXXVIII/1868; podrobnosti v tejto veci určí Ministerstvo školstva a národnej osvety.
(4) Doterajší udržovatelia škôl (alebo tretie osoby) — okrem škôl podľa ods. 3, § 3, ods. 6, § 4, ods. l, § 6 a poslednej vety ods. l, § 30 — sú povinní podľa stavu z 1. januára 1941:
a) odovzdať obciam do bezplatného používania všetky hnuteľnosti (zariadenia) vyučovacie pomôcky potrebné pri vyučovaní na školách;
b) odovzdávať patričným obciam čisté dôchodky zo všetkých základín (fondov a nehnuteľností, určených pre hradenie hocijakých školských nákladov okrem kantorských a 50% dosiaľ nedeliteľných kantorsko-učiteľských dôchodkov;
c) odovzdať obciam na bezplatné užívanie všetky nehnuteľnosti, čo sú pre potreby školstva a plniť s nimi spojené zaviazanosti (patronátne a iné) okrem kantorských a 50% dosiaľ nedeliteľných kantorsko-učiteľských dôchodkov.
(5) Udržovateľov (osoby tretie) škôl, uvedených v ods. 4, čo nevyhovujú výzve Ministerstva školstva a národnej osvety, týkajúcej sa splnenia niektorej majetkoprávnej povinnosti (zaviazanosti), ktorá vyplýva z tohto zákona, exekučne donúti splniť tieto povinnosti príslušný okresný úrad. Exekučným titulom je výmer Ministerstva školstva a národnej osvety, vydaný, čo sa týka politických obcí, po vypočutí Ministerstva vnútra a čo sa týka cirkvi, po vypočutí patričnej cirkevnej vrchnosti.
(6) Vlastnícke právo doterajších udržovateľov na nehnuteľnosti, hnuteľnosti (zariadenia) a základiny (fondy), uvedené v ods. 4, okrem jeho obmedzenia zákazom scudzenia a použitia na iné ciele týmto zákonom sa nedotýka. Ak sa povinnosť hradiť vecné výdavky podľa tohto zákona prenesie z obce na iný subjekt, prechádzajú naň všetky nároky, určené v ods. 4.
Zriaďovanie a zrušovanie ľudových škôl.
§ 9.
(1) Ľudové školy okrem škôl, uvedených v ods. 3, § 3, ods. 6, § 4, ods. l, § 6, a v poslednej vete ods. l, § 30 zriaďuje a zrušuje Ministerstvo školstva a národnej osvety, a to so súhlasom patričnej cirkevnej vrchnosti, keď ide o cirkevné školy alebo pobočky menšinovej cirkvi.
(2) Výnimočne môže Ministerstvo školstva a národnej osvety zrušiť hocijakú školu, ak ustáli, že škola nevyhovuje niektorému ustanoveniu tohto zákona, a ak udržovateľ vytýkané chyby neodstráni ani po troch napomenutiach, daných vždy v troch 6-mesačných lehotách.
(3) Minimálnu rozlohu a akosť školských nehnuteľností, ako aj ich technické
vystrojenie určí Ministerstvo školstva a národnej osvety.
ČASŤ DRUHA.
Úloha ľudovej školy a s ňou spojené povinnosti.
Úloha ľudovej školy. § 10.
Ľudová škola vychováva na podklade náboženskom a národnom školopovinnú mládež za mravných a verných občanov Slovenskej republiky a poskytuje jej v duchu národnej kultúry základné všeobecné vzdelanie, aby mohla správne plniť svoje náboženské a občianske úlohy.
Školská povinnosť, zápisné a dávka za úradný výkon.
§ 11.
(1) Školská povinnosť trvá osem školských rokov a začína sa počiatkom najbližšieho školského roku po dni, keď dieťa dovŕšilo šiesty rok svojho veku.
(2) Školskú povinnosť možno splniť:
a) dochádzkou do ľudovej školy,
b) v druhom stupni (ročník 5—8) dochádzkou do škôl vyššieho druhu (školy meštianskej, strednej a odbornej), ak tieto podľa rozsahu učebnej látky nahradzujú vyučovanie druhého stupňa ľudových škôl;
c) účasťou na vyučovaní v osobitných ústavoch pre úchylné deti, ak ide o dieťa úchylné a nespôsobilé získať normálne vzdelanie v ľudovej škole, pokým táto jeho nespôsobilosť trvá;
d) účasťou na domácom vyučovaní, ktoré z vážnych dôvodov môže povoliť školský úrad I. stolice s podmienkou, že sa o takéto povolenie žiada zavčasu (najneskôr pri zápise) a že sa dieťa v príslušnej ľudovej škole koncom školského roku podrobí osobitnej skúške.
(3) Od povinnosti chodiť do ľudovej školy sa oslobodzujú:
a) trvale, deti, zaťažené trvalou duševnou alebo telesnou chybou, alebo trvalou chorobou, ktorá prekáža školskému vyučovaniu alebo dochádzke do školy;
b) dočasne, na základe úradného lekárskeho svedectva deti telesne nevyvinuté a infikované.
(4) Telesne a duševne vyspelé dieťa možno prijať do ľudovej školy aj vtedy, ak by dovŕšilo šiesty rok veku len v niektorom v štyroch prvých mesiacoch školského roku a ak jeho prijatím nevznikne potreba novej triedy, alebo neporušia sa iné predpisy. O prijatí rozhoduje učiteľský sbor na základe posudku úradného lekára.
(5) Deti úchylné, ale vzdelania schopné (nevýrečné, hluchasté, slabozraké, slepé, hluchonemé, duševne menej schopné a pod. ) majú sa zúčastniť na vyučovaní na ľudovej škole, ak ich nemožno vyučovať v osobitných ústavoch alebo triedach.
(6) S deťmi cudzincov na území Slovenskej republiky trvalé bývajúcimi, pokým nepožívajú právo exteritoriality alebo obdobnej ochrany vo veci školskej povinnosti, má sa zaobchádzať ako s domácimi deťmi.
(7) Vyučovanie na ľudových školách je bezplatné. Od žiakov školopovinných možno vyberať iba zápisné a dávku za úradný úkon, spojený so zápisom; ich výšku určí Ministerstvo školstva a národnej osvety v dohode s Ministerstvom financií. Chudobné deti treba oslobodiť od zápisného a dávky za úradný úkon.
(8) Deťom, ktoré skončily školskú povinnosť, môže učiteľský sbor školy na istý čas povoliť dochádzku do školy, ak to nie je na úkor vyučovania a nevznikne z toho potreba rozšíriť školu.
Evidencia školopovinnej mládeže.
§ 12.
(l) O súpis školopovinnej mládeže, ale nezapísanej do ľudovej školy, starajú sa politické obce pod dozorom príslušných úradov školských a verejnej správy vnútornej.
(2) Matričné úrady vedú výkazy školopovinnej mládeže a na požiadanie vydávajú školským úradom zadarmo a bez kolka potrebné výpisy z matrík narodených a umretých.
Školská dochádzka.
§ 13.
(1) Rodičia (zákonití zástupcovia) sú povinní dbať, aby deti chodily do školy pravidelne a zavčasu.
(2) Za ospravedlnené dôvody pre nepredvídané chýbanie v škole sa pokladajú:
a) choroba dieťaťa;
b) infekčná choroba osôb, bývajúcich s dieťaťom v spoločnej domácnosti alebo v tom istom dome, ak lekár deťom návštevu školy zakázal;
c) choroba rodičov, ak potrebujú pomoc detí;
d) úmrtie alebo iné mimoriadne udalosti v rodine;
e) nepriaznivé povetrnostné alebo komunikačné pomery.
(3) Každé samovoľné chýbanie má po jednom bezvýslednom napomenutí školský výbor primerane potrestať.
(4) Trestná právomoc pri stíhaní previnení proti ustanoveniam tohto zákona, najmä proti školskej povinnosti a dochádzke, patrí okresným úradom,
(5) Tresty pre porušenie školskej povinnosti sú: za vyňatie dieťaťa zo súpisu od 50. — Ks do 200. — Ks; za neprihlásenie dieťaťa do školy a za nedbalú, školskú dochádzku od 25. — Ks do 200. — Ks; ak sa zanedbanie stalo zo ziskuchtivosti rodičov (zákonitých zástupcov) možno uložiť peňažitý trest od 40. — Ks do 400. — Ks a pri opakujúcom sa priestupku od 50. — Ks do 1000. — Ks. Pri nevymožiteľnosti peňažitého trestu ukladá sa náhradný trest zavretia od l do 14 dní.
(6) Výmery okresných úradov o trestoch podľa ods. 5 sú konečné a nimi uložené pokuty a tresty na slobode môže odpustiť alebo zmierniť Ministerstvo školstva a národnej osvety.
(7) Peňažité pokuty, uložené podľa ods. 5, plynú do štátnej pokladnice.
ČASŤ TRETIA. Vnútorná organizácia ľudovej školy.
Rozdelenie ľudovej školy a úloha školských stupňov.
§ 14.
(1) Ľudová škola je dvojstupňová. Prvý stupeň zahrňuje prvý až štvrtý ročník a druhý stupeň piaty až ôsmy ročník. Prvé dva ročníky nižšieho stupňa sa volajú elementárnymi ročníkmi.
(2) Nižší stupeň dáva elementárnu výchovu náboženskú, národnú, občiansku, telesnú, všeobecné vzdelanie a usmerňuje základný výcvik v zručnosti.
(3) Vyšší stupeň pokračuje v rozšírenej miere v úlohe nižšieho stupňa. Vyučovanie tu zachováva všeobecné zameranie nižšieho stupňa, ale postupne sa zobrodňuje podľa potrieb spoločenských a hospodárskych. Rozhodujú tu najmä osobitné potreby praktického života, dediny a mesta, ale aj inakšie význačné ohľady regionálne a stavovské.
(4) V rámci jednotlivých stupňov rozdeľuje sa podľa zreteľov hospodárskych a pedagogických ľudová škola na triedy, oddelenia a ročníky. Bližšie ustanovenia určujú učebné osnovy,
(5) Škola ľudová podľa pohlavia žiakov môže byť chlapčenská, dievčenská a smiešaná.
Organizácia tried.
§ 15.
(1) Počet tried na ľudovej škole závisí od počtu žiactva. Najväčší počet detí na jednotriednych školách je 45 žiakov a na viactriednych školách 50 žiakov v jednej triede.
(2) Ak prestúpi počet detí v niektorej triede ľudovej školy príslušné najväčšie číslo v ods. l uvedené a ak preplneniu triedy nedá sa odpomôcť prípustnými zmenami v zaradení žiactva, zriadi sa na škole ďalšia postupná alebo pobočná trieda.
(3) Počet literných učiteľských miest na ľudových školách spravuje sa počtom tried tak, že na každú triedu pripadá jedno