učiteľské miesto, a to aj s miestom správcu školy.
f) Ministerstvo školstva a národnej osvety môže povoliť z vážnych dôvodov odchýlky od ustanovenia ods. l a 2.
(5) Trieda už zriadená má sa zrušiť, ak nie je podľa zákona potrebná.
Učebné predmety.
§ 16.
(1) Učebné predmety sú povinné a nepovinné. Povinné učebné predmety sa učia všetci žiaci, nepovinné len tí, ktorých rodičia (zákonití zástupcovia) na začiatku školského roku požiadajú, aby sa ich deti učily niektorý takýto predmet.
(2) Povinné predmety sú: náboženstvo, vyučovací jazyk, štátoobčianska náuka spev, prvouka, vlastiveda, dejepis, zemepis, prírodopis, prírodospyt, počty a merba, písanie, kreslenie, ručné práce výchovné (s príslušnou náukou o poľnom hospodárstve, s náukou o prácach remeselníckych a s náukou o domácnosti), telesná výchova, zdravoveda a na školách národopisných skupín aj jazyk slovenský. Ďalší povinný predmet, opodstatnený časnými verejnými potrebami, môže určiť Ministerstvo školstva a národnej osvety.
(3) Vyučovanie nepovinných predmetov povoľuje Ministerstvo školstva a národnej osvety.
(4) Od vyučovania povinných predmetov nemožno oslobodiť; môže sa tak stať pri ich manuálnej časti, ak je dieťa pre ňu nespôsobilé pre telesnú chybu alebo chorobu.
(5) Náboženstvo sa vyučuje v budove školy vo všetkých triedach 2 hodiny týždenne.
(6) Učitelia náboženstva a úrady cirkevné sú povinné spravovať sa školskými zákonmi a v ich medziach vydanými inými právnymi a správnymi predpismi.
(7) Spôsob vyučovania náboženstva v oddeleniach tam, kde v jednotlivých triedach počet príslušníkov náboženstva nedosahuje minimálny počet 15 žiakov, ktorí hodiny príslušného náboženstva naozaj navštevujú, upraví výnosom Ministerstvo školstva a národnej osvety so súhlasom patričnej cirkevnej vrchnosti.
(8) Náboženské cvičenia a úkony treba v dohode s patričnou cirkevnou vrchnosťou časové určiť tak, aby boly v súlade s ostatnými školskými predpismi.
Učebné osnovy.
§ 17.
(1) Základnými pravidlami výchovy a vyučovania na ľudových školách sú učebné osnovy.
(2) Učebné osnovy vydáva Ministerstvo školstva a národnej osvety po vypočutí znalcov školstva a za spolupráce kompetentných cirkevných vrchností príslušných náboženstiev. Učebnú osnovu náboženstva ustaľuje príslušná cirkevná vrchosť.
(3) Učebné osnovy ustália výber z povinných predmetov, uvedených v ods. 2, § 16, určia predmety nepovinné, ich vyučovací cieľ, počet týždenných hodín vyučovacích, obsah učebnej látky, ideové smernice a hlavné didaktické a metodické zásady vyučovania.
Vyučovací čas a prázdniny.
§ 18.
(1) Vzhľadom na pracovnú výkonnosť žiakov určuje sa časová vyučovacia jednotka na 45 minút.
(2) Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta.
(3) Trvanie vyučovacieho času určuje Ministerstvo školstva a národnej osvety.
(4) Hlavné prázdniny a voľné dni v školskom roku ustaľuje podľa voľného uváženia Ministerstvo školstva a národnej osvety po dohode s cirkevnými vrchnosťami o sviatkoch a pamätných dňoch.
Učebnice a vyučovacie pomôcky.
§ 19.
(1) O používaní učebníc a vyučovacích pomôcok na ľudových školách rozhoduje Ministerstvo školstva a národnej osvety, čo sa týka cirkevných škôl, so súhlasom na to určeného orgánu patričnej cirkvi;
súhlas tohto orgánu týka sa posúdenia učebníc alebo učebných pomôcok z hľadiska nábožensko-mravného.
(2) Učebnice a vyučovacie pomôcky náboženstva schvaľuje príslušná cirkevná vrchnosť, ak by takéto učebnice alebo vyučovacie pomôcky ohrožovaly záujmy štátu, môže Ministerstvo školstva a národnej osvety ich užívanie zakázať. Výzdoba cirkevnej školy má zodpovedať aj rázu jej náboženskej príslušnosti.
(3) Užívanie zakázaných učebníc a pomôcok je priestupok, ktorý na návrh Ministerstva školstva a národnej osvety, stíha okresný súd zhabaním učebníc alebo pomôcok a peňažitým trestom od 100. — do 3. 000. — Ks, ktorá v prípade nedobytnosti mení sa na zatvorenie do 3 mesiacov.
(4) Priestupok, uvedený v ods. 4 u osôb učiteľských, je okrem pokuty tam uvedenej aj dôvodom pre disciplinárne stíhanie.
(5) Každá ľudová škola musí mať sbierky vyučovacích pomôcok pre názorné vyučovanie a pre výzdobu školských miestností. Podrobnosti určí Ministerstvo školstva a národnej osvety.
Školské knižnice.
§ 20.
(1) Každá škola musí mať školskú knižnicu s oddelením pre učiteľov, žiakov a sbierku učebníc pre chudobných žiakov.
(2) Do školských knižníc a sbierok učebníc možno zaradovať iba knihy (časopisy) a učebnice bezchybné so stránky národnej, náboženskej a jazykovej.
(3) Ministerstvo školstva a národnej osvety má právo vysloviť zákaz užívať niektoré knihy pre mládež alebo detské časopisy.
Klasifikácia a vysvedčenia.
§ 21.
(1) Žiactvo ľudovej školy treba klasifikovať dva razy do roka. Po každej klasifikácii vydá sa rodičom alebo ich zástupcom školské vysvedčenie, a to
v dňoch, ktoré zákonitým spôsobom určuje Ministerstvo školstva a národnej osvety.
(2) Ak sa nemôže žiak klasifikovať pre chorobu za druhý polrok, podrobí sa skúške.
(3) Na konci školského roku rozhoduje učiteľská konferencia o tom, či je, alebo nie je dieťa súce postúpiť do najbližšej vyššej triedy, oddelenia alebo ročníka. Zásadou pri rozhodovaní má byť, či môže žiak viac získať opakovaním alebo postúpením.
(4) Žiaci, ktorí vychodili 8. ročník ľudovej školy, dostanú prepúšťacie vysvedčenie po záverečnej skúške.
(5) Žiaci, ktorí na záverečnej skúške neobstáli, dostanú vysvedčenie na odchod.
(6) Prvopisy školských vysvedčení nepodliehajú kolkovnému poplatku a dávke za úradný úkon.
(7) Ale duplikáty dokladov, uvedených v ods. 6, podrobujú sa kolkovnému poplatku Ks 5. —.
(8) Predlohy na rozličné vysvedčenia a úradné spisy sostavuje Ministerstvo školstva a národnej osvety.
Správa a zdravotný dozor.
§ 22.
(1) Predstaveným ľudovej školy je správca školy, ustanovený podľa platných predpisov.
(2) Zdravotný dozor na škole vykonávajú zdravotné policajné orgány v rámci svojej lekárskej služby.
(3) Podrobné povinnosti orgánov, uvedených v ods. l a 2 určí Ministerstvo školstva a národnej osvety, a to v dohode s Ministerstvom vnútra, nakoľko ide o zdravotný dozor.
Učiteľské konferencia § 23.
(1) Učiteľský sbor ľudovej školy schádza sa v pedagogických, výchovných, vyučovacích a administratívnych a hospodárskych veciach školy na riadne a mimoriadne konferencie. Členom učiteľského sboru je aj učiteľ (učitelia) náboženstva.
(2) Úlohu, právomoc a rokovací poriadok učiteľských konferencií určí Ministerstvo školstva a národnej osvety.
Školský vyučovací poriadok.
§ 24.
Školský a vyučovací poriadok a podrobnosti o vnútornej organizácii ľudovej školy sostaví v dohode s patričnými ministerstvami a kompetentnými cirkevnými vrchnosťami Ministerstvo školstva a národnej osvety.
Pokusné školy.
§ 25.
(1) Ministerstvo školstva a národnej osvety môže podľa potreby poveriť niektoré školy funkciou školy pokusnej, a to na trvalo alebo na prechodný čas.
C) Pokusné školy nesmú porušiť minimálne výchovné a vyučovacie požiadavky, ktoré kladie ľudová škola, a nesmú ani snížiť počet vyučovacích hodín náboženstva.
(3) Pre vyskúšanie reforiem, ktoré by nepredpokladaly podstatné zmeny v normálnej práci ľudovej školy, môže podľa potreby Ministerstvo školstva a národnej osvety poveriť istý počet ľudových škôl alebo tried.
ČASŤ ŠTVRTÁ.
Učiteľské osoby.
Služobné a platové pomery.
§ 26.
(1) Učiteľské osoby na ľudových školách sú verejnými zamestnancami a ak tento zákon neurčuje ináč, majú všetky práva a povinnosti štátnych zamestnancov.
(2) Učiteľské osoby pôsobiace na školách, zriadených podľa ods. 6, § 4, ods. l, § 6 a podľa poslednej vety ods. l, § 30, sú v služobnom pomere s uhradzovateľmi osobného nákladu týchto škôl; títo ich ustanovujú a honorujú podľa predpisov platných pre učitelov, uvedených v ods. 3; nositeľom ich penzijného zaopatrenia,
ako aj penzijného zaopatrenia ich pozostalých, je penzijný fond učiteľov, zriadený podľa zák. čl. XXXII/1875. Ostatné učiteľské osoby dostávajú služobné a penzijné (zaopatrovacie) platy zo štátnej pokladnice.
(3) Pre všetky učiteľské osoby platia platové a služobné predpisy, platné do dňa účinnosti tohto zákona pre učiteľské osoby na štátnych ľudových školách, s týmito zmenami:
a) služobné miesta na cirkevných ľudových školách alebo pobočkách menšinovej cirkvi (ods. 2, § 4) zapĺňa Ministerstvo školstva a národnej osvety z terna, ak sa prihlásili aspoň traja uchádzači; navrhne ich patričná cirkevná vrchnosť, pričom sa má obyčajne rešpektovať navrhnuté poradie kandidátov, V prípade súrnej potreby môže Ministerstvo školstva a národnej osvety vo vlastnej právomoci najdlhšie na pol školského roka ustanoviť výpomocného učiteľa;
b) služobné miesta na obecných ľudových školách zapĺňa Ministerstvo školstva a národnej osvety, pričom je povinné dbať aby tieto miesta zastávaly príslušníci vierovyznaní úmerne k počtu žiakov vierovyznaní v patričnej škole;
c) udržovatelia škôl, zriadených podľa ods. 6, § 4, ods. l, § 6, poslednej vety ods. l, § 30, alebo ak ide o rehoľné školy podľa ods. 3, § 3 — príslušné cirkevné vrchnosti sú povinné ustanovenie učiteľskej osoby do 15 dní odo dňa nastúpenia do služby oznámiť Ministerstvu školstva a národnej osvety, ktoré môže do troch mesiacov odo dňa, čo dostalo oznámenie, zakázať zamestnávanie takej učiteľskej osoby, čo by nevyhovovala platným ustanoveniam;
d) pri zaplňovaní miest na všetkých ľudových školách alebo pobočkách menšinovej cirkví (ods. 2, § 4) treba mať zreteľ na potrebný počet cirkevných kantorov, ktorý určuje patričná cirkevná vrchnosť. Učiteľská osoba, ktorá prijme ustanovovací dokrét s podmienkou, že sa zaväzuje zastávať i miesto cirkevného kantora, je povinná konať úkony cirkevnokantorské za vopred určený honorár (podľa vokátora), ktorý sa do jej učiteľských požitkov nezapočítava;
e) do kvalifikačných a disciplinárnych komisií pre učiteľov cirkevných škôl (pobočiek menšinovej cirkvi) vyšlú polovicu členov vrchnosti tých cirkví, ku ktorým patrí učiteľská osoba, čo sa má kvalifikovať, alebo proti ktorej sa vedie disciplinárne pokračovanie;
f) otázky premiesťovania učiteľských osôb na cirkevných školách alebo pobočkách menšinových cirkví okrem učiteľských osôb na Školách, zriadených podľa ods. 3, § 3, ods. 6, § 4, ods. l, § 6 a podľa druhej vety ods. l, § 30 — vybavuje Štátna školská správa po vypočutí osobitnej personálnej komisie, do ktorej sa polovica členov priberá z delegátov vrchnosti patričnej cirkvi.
(4) Ak by patričná cirkevná vrchnosť v termíne, určenom Ministerstvom školstva a národnej osvety, neoznámila terno kandidátov [lit. a), ods. 3], alebo nevyslala svojich členov do komisií, zriadených podľa lit, c) a f), ods. 3, môže Ministerstvo školstva a národnej osvety, ak to neodkladná povaha konkrétnej personálnej vecí vyžaduje, pokračovať a rozhodovať samostatne bez súčinnosti tejto cirkevnej vrchnosti.
(5) Podrobnosti o ustanoveniach, uvedených v ods. 2, 3 a 4 určí Ministerstvo školstva a národnej osvety v dohode s patričnými cirkevnými vrchnosťami.
(6) Zmenou doterajších služobných a disciplinárnych predpisov, najmä čo sa týka prispôsobenia týchto predpisov odchýlkam, určeným v ods. 3, poveruje sa Ministerstvo školstva a národnej osvety v dohode s patričnými cirkevnými vrchnosťami. Zmenené predpisy treba vyhlásiť v Slovenskom zákonníku.
ČASŤ PIATA. Dozor nad ľudovými školami.
§ 27.
(1) Pre každú školu treba zriadiť osobitný školský výbor; Ministerstvo školstva
a národnej osvety môže zriadiť aj spoločný výbor pre viaceré školy.
(2) Členmi výboru, zriadeného pre školu cirkevnú, sú: duchovný príslušnej cirkvi, dvaja delegáti príslušnej cirkevnej vrchnosti, prípadne delegát cirkvi, ktorá má zriadenú pobočku menšinovej cirkvi (ods. 2, § 4), správca školy, člen delegovaný obcou, prípadne pričlenenými obcami a obecný (obvodný) lekár. Členmi výboru zriadeného pre obecnú školu, sú: člen, delegovaný obcou, duchovný každej cirkvi, ak má aspoň 5% príslušníkov z celkového počtu školopovinných detí v škole, správca školy a obvodný lekár, sídliaci v obci (obvode).
(3) Tajomníkom výboru je správcom školy delegovaný učiteľ.
(4) Členstvo v školskom výbore je bezplatné a trvá na čas trvania funkcií alebo delegovaní vymenovaných v ods. 2 a prerušením alebo zánikom týchto funkcií prerušuje sa a zaniká členstvo v školskom výbore.
§ 28.
(1) Školský výbor:
a) spravuje kmeňový majetok školy, stará sa o jeho výnosnosť a dobrý stav, podáva zprávy a návrhy školdozornému úradu a na cirkevných školách aj cirkevnej vrchnosti o všetkých otázkach školských objektov;
b) dbá o riadny zápis a dochádzku školopovinných detí do školy a ustálené prípady porušenia platných predpisov po bezvýslednom napomenutí oznamuje patričným úradným orgánom;
c) organizuje sociálnu a zdravotnú starostlivosť o školskú mládež a dbá o dobrý pomer medzi rodičmi (zákonitými zástupcami) školopovinných detí na jednej strane a medzi správou školy a učiteľstvom na druhej strane;
d) je poradným orgánom školských úradov.
(2) Aby plnil úlohy, uvedené v ods. l, je školský výbor oprávnený svojím zmocnencom kedykoľvek navštíviť školu, prezrieť školské objekty a vyžiadať si potrebne písomnosti a informácie o majetku školy.
(3) rokovací poriadok pre školské výbory a podrobnosti o jeho účinkovaní ustálenom v ods. l, určí Ministerstvo školstva a národnej osvety, čo sa týka školských výborov cirkevných škôl, urobí tak po dohode s patričnými cirkevnými vrchnosťami.
§ 29.
(1) Priamy dozor nad ľudovými školami vykonávajú škôldozorné úrady a nad cirkevnými ľudovými školami aj patričné cirkevné vrchnosti. Na škôldozorné úrady prechádza tiež všetka pôsobnosť vo veciach školských, ktorá podľa § 13 zák. č. 190/39 Sl. z. prešla na župné úrady. Podrobnosti o súčinnosti škôldozorných úradov s cirkevnými vrchnosťami určí Ministerstvo školstva a národnej osvety v dohode s patričnými cirkevnými vrchnosťami.
(2) Dozor nad vyučovaním náboženstva na ľudových školách patrí do pôsobnosti patričných cirkevných vrchností. Vo veciach vyučovania náboženstva i obecné školy podliehajú právomoci patričných cirkevných vrchností.
(3) Sídlo, vecnú a miestnu pôsobnosť škôldozorných úradov, ako aj služobné a platové pomery škôldozorcov určia sa nariadením.
ČASŤ ŠIESTA. Školy národnostných skupín.
§ 30.
(1) Ak je v niektorej obci 30 školopoviných príslušníkov národnostnej skupiny, čo má podľa platných ustanovení a najmä podľa §§ 94 a 95 Ústavy nárok na školenie vo vlastnom jazyku, zriadi sa pre nich osobitná škola s vyučovacím jazykom národnostnej skupiny; odchýlky môže v odôvodnených prípadoch povoliť Ministerstvo školstva a národnej osvety. Pre menší počet ako 30, ale najmenej 15 školopovinných príslušníkov môže sa osobitná škola zriadiť iba vtedy, ak štátnej správe nevzniknú nijaké výdavky.
(2) Pre školy, uvedené v ods. l platia ustanovenia tohto zákona s týmito odchýlkami:
a) okolnosť, či má byť škola cirkevná alebo obecná, určí Ministerstvo školstva a národnej osvety podľa možnosti v dohode s patričnou cirkevnou vrchnosťou;
b) okrem úlohy školy, určenej v § 10, Ministerstvo školstva a národnej osvety môže pre školu určiť aj ďalšie výchovné ciele, prispôsobené kultúre a svetonázoru patričnej národnostnej skupiny;
c) učebné osnovy, školský vyučovací poriadok, smernice o schvaľovaní a užívaní učebných pomôcok a podrobnosti o vnútornej organizácií školy určí, alebo vydá Ministerstvo školstva a národnej osvety;
d) priamy dozor nad skokmi vykonávajú škôldozorné úrady podľa smerníc, určených Ministerstvom školstva a národnej osvety;
e) členov školského výboru vymenúva Ministerstvo školstva a národnej, osvety z príslušníkov patričnej národnostnej skupiny.
ČASŤ SIEDMA.
Prechodné ustanovenia.
§ 31.
(1) Učiteľským osobám, ustanoveným na cirkevných a obecných ľudových školách — okrem tých, ktoré účinkujú na školách podľa ods. 6, § 4, ods. l, § 6 a poslednej vety ods. l, § 30 — patrí odo dňa účinnosti tohto zákona služobný plat zo štátnej pokladnice.
(2) Pri prvom zaplnení učiteľských služobných miest na školách, čo sa podľa tohto zákona pretvoria na školy cirkevné z iného druhu (štátnych, obecných) škôl, Ministerstvo školstva a národnej osvety nie je viazané ternom patričnej cirkevnej vrchnosti [ods. 3, lit. a), § 26], ale je povinné mať zreteľ na návrhy patričných cirkevných vrchností, ktorými sa zabezpečí potrebný počet cirkevných kantorov.
(3) Podrobnosti vo veci prevodu cirkevných a obecných učiteľov do nových služobných a platových pomerov určí Ministerstvo školstva a národnej osvety.