Pokusné školy budú mať svoj organizačný a pokusný plán. Preto sa pokusy dôkladne pripravia, svedomité uskutočnia a starostlivo skontrolujú. Hodnotné poznatky, získané na pokusných školách, prenesú sa aj na normálne školy.

Pokusnými školami vytvoria sa pedagogické strediská, z ktorých nové myšlienky sa roznesú po celom štáte hospitáciami, prednáškami a literárnymi prácami.

V ods. 2 uvedené minimálne výchovné a vyučovacie požiadavky určujú sa podľa látky normálnych učebných osnov.

V ods. 3 sa myslí na tie reformy, na ktoré postačí aj normálna škola v kraji, okrese, župe, keď pôjde o reformy určitej metódy niektorého vyučovacieho predmetu, čo je potrebná pre kraj, okres a župu alebo o reformu niektorého hesla učebnej látky a p. Takáto reforma bude mať význam skôr pre istý vidiek ako pre školstvo celého štátu.

§ 26.

V ods. l sa určuje, že učiteľské osoby na ľudových školách sú verejnými zamestnancami a ak tento zákon neurčuje ináč, majú všetky práva a povinnosti štátnych zamestnancov.

V ods. 2 sa určuje, že učiteľské osoby, na školách podľa ods. 6, § 4, ods. l, § 6 a poslednej vety ods. l, § 30 sú v služobnom pomere s uhradzovateľmi osobného nákladu týchto škôl; títo ich ustanovujú a honorujú podľa ustanovení, uvedených v ods. 3. Z povahy ich služobného pomeru vyplýva, že nositeľom ich penzijného zaopatrenia (penzijného zaopatrenia ich príslušníkov) je penzijný fond učiteľov, zriadený podľa zák. čl. XXXII/1875.

V ods. 3 sa hovorí, že pre všetky učiteľské osoby platia platové a služobné predpisy platné do dňa účinnosti tohto zákona pre učiteľov na štátnych školách, pravda, s istými odchýlkami, ktoré sa vzťahujú na kooperáciu patričných cirkevných vrchností so štátnou školskou správou vo veciach personálnych. V tomto ustanovení sa uzákoňuje novota, týkajúca sa platového zrovnoprávnenia osôb rehoľných s ostatnými učiteľskými osobami, ktorou sa vyšlo v ústrety dávnejším požiadavkám cirkevných činiteľov. Zrovnoprávnenie rehoľných učiteľov s ostatnými učiteľmi je úplne spravodlivé, lebo učitelia rehoľníci pre svoj sľub chudoby nemôžu byť ukrátení trvalým snížením miery

svojich platov. Veď tieto majú byť úmernou protihodnotou ich učiteľskej práce a nemôžu ani odpadnúť od dobrodenia, ktoré poskytuje iným zamestnancom penzijné poistenie. S hľadiska hodnotenia ich práce je irrelevantné, či si odplatu za prácu môžu nechať pre seba, alebo či ju pre rehoľnícky sľub budú odvádzať svojmu rehoľnému domu, ktorý sa stará o ich zaopatrenie.

Odchýlky od všeobecných platových a služobných ustanovení, ktoré majú zabezpečiť úzku súčinnosť patričných cirkevných vrchností so štátnou školskou správou v personálnych veciach cirkevných učiteľov, sú odôvodnené potrebami číro praktickými a ich potreba v jednotlivých odvetviach personálnej správy javí sa takto:

a) služobné miesta na cirkevných školách možno so zreteľom na potreby patričných cirkví, ako aj na záujmy štátnej školskej správy zapĺňať iba tak, že príslušná cirkevná vrchnosť navrhne terno kandidátov na uprázdnené učiteľské miesto, ak sa prihlásia aspoň traja kadidáti, z tohto terna štátna školská správa vyberie osobu obyčajne podľa navrhnutého poradia kandidátov;

b) služobné miesta na obecných školách môže s potrebnou objektívnosťou a so zreteľom na pomer konfesijného složenia ich žiakov zapĺňať iba štátna školská správa;

c) udržovatelia škôl podľa ods. 6, § 4, ods. l, § 6, a poslednej vety ods. l, § 30, ako aj patričné cirkevné vrchnosti, ktorým podliehajú školy podľa ods. 3, § 3, sú povinné ustanovenia učiteľskej osoby v 15- dennom termíne oznámiť Ministerstvu školstva a národnej osvety, ktoré do 3 mesiacov môže zakázať zamestávanie takej učiteľskej osoby, ktorá by nevyhovovala platným ustanoveniam;

d) pri zapĺňaní služobných miest na všetkých ľudových školách (pobočných triedach menšinovej cirkvi) treba mať zreteľ na potrebný počet cirkevných kantorov, ktorých si určia patričné cirkevné vrchnosti;

e) aby sa zabezpečila aj potrebná účasť zástupcov patričných cirkví pri kvalifikovaní cirkevných učiteľov a pri disciplinárnom pokračovaní proti ním, pamätá osnova na paritné zastúpenie cirkví v komisiách kvalifikačných a disciplinárnych. Toto paritné zastúpenie cirkví umožní ochranu špeciálnych záujmov cirkví pri

tvorení kvalifikačných posudkov a pri vynášaní disciplinárnych rozsudkov;

f) Otázky premiesťovania učiteľov môže s úspechom riešiť iba štátna školská správa, ktorá má celkový prehľad o uprázdnených a zaplniť sa majúcich učiteľských miestach v celom štáte. Pre tento cieľ nebola by vhodná nijaká iná inštitúcia, najmä nie vrchnosť cirkevná, ktorá podľa svojej územne obmedzenej jurisdikcie nemala by prehľad vo veci celkových personálnych prekladaní na území celého štátu. Ale potrebná ingerencia príslušných cirkví pri premiesťovaní učiteľov dostatočne sa zabezpečí tak, že štátna školská správa pred uskutočnením zamýšľaného personálneho preloženia vypočuje zástupcov interesovaných cirkví, zastúpených svojimi delegátmi v osobitnej a na to zriadenej personálnej komisii. Polovica členov tejto komisie bude sa skladať zo zástupcov cirkvi (cirkví), ktorej sa bude týkať patričné preloženie. Pôsobnosť tejto komisie nebude sa vzťahovať na učiteľské osoby, ustanovené na školách podľa ods. 3, § 3, ods. 6, § 4, ods. l, § 6 a prvej vety ods. l, § 30.

V ods. 4 sa pamätá na zamedzenie škodlivého presťahovania pri riešení personálych otázok, zapríčineného prípadnou neúčasťou alebo pasivitou patričných cirkevných činiteľov.

V ods. 5 sveruje sa úprava podrobnosti pri vykonávaní všetkých ustanovení, pojatých do vyšeuvedených odchýlok, Ministerstvu školstva a národnej osvety v dohode s patričnými cirkevnými vrchnosťami.

V ods. 6 sa určuje, že zmenu doterajších služobných a disciplinárnych predpisov, čo sa týka prispôsobenia týchto predpisov uvedeným odchýlkam, vykoná Ministerstvo školstva a národnej osvety v dohode s patričnými cirkevnými vrchnosťami. Keďže pôjde o zmenu právnych predpisov, treba uverejniť zmenenú normu v Slovenskom zákonníku. Zmena predpisov bude sa týkať hlavne prispôsobenia služobných a disciplinárnych predpisov, platných pre štátnych učiteľov, špeciálnym potrebám, vyvolaným okolnosťou, že tieto nové predpisy majú vyhovovať i potrebám zainteresovaných cirkví.

§ 27.

V ods. l sa určuje zriadiť osobitný školský výbor pre každú školu, lebo len takýmto spôsobom sa zaistí bezprostredný kontakt tohto výboru so školou a umožní

sa úspešná správa kmeňového majetku školy, ako aj dozor nad dochádzkou školopovinných detí do školy.

V ods. 2 určujú sa členovia tohto výboru z väčšej časti podľa vykonávania istých verejných funkcií v obci tým spôsobom, že členstvo v školskom výbore bude závislé od zastavania týchto funkcií. Členmi školského výboru pre školu cirkevnú sú; duchovný patričnej cirkvi, dvaja delegovaní príslušnou cirkevnou vrchnosťou, správca školy, člen delegovaný obecným zastupiteľstvom, prípadne zastupiteľstvami pričlenených obcí a obecný (obvodný) lekár. Členmi výboru pre obecnú školu sú: člen delegovaný obecným zastupiteľstvom, duchovný každej cirkvi, ktorá má aspoň 5% príslušníkov z celkového počtu školopovinných detí v škole, správca školy a obvodný lekár sídliaci v obci (v obvode). Tajomníkom výboru je správcom školy delegovaný učiteľ. Tento spôsob složenia členstva Školského výboru bude mať tú výhodu, že škola bude v najužšom vzťahu k predstaviteľom obce, miestnej cirkevnej vrchnosti a k správe školy, a preto bude môcť úspešne splniť svoje úlohy určené v tomto zákone.

V ods. 4 určuje sa čas trvania členstva v školskom výbore takým spôsobom, že sa kryje s uvedenými verejnými funkciami členov a zánik alebo prerušenie týchto verejných funkcií má za následok aj zánik alebo prerušenie členstva v školskom výbore. Trvanie funkcie delegovaných členov je závislé od osôb (korporácií), ktoré ich vysielajú. Toto opatrenie je výhodné už aj preto, že členstvo školského výboru bude sa bez osobitnej súčinností nadriadených školských úradov automaticky dopĺňať z dôveryhodných osôb, účinkujúcich v obci (obvode).

§ 28.

Ustanovenia tohto § nevyžadujú bližšieho vysvetlenia; postačí iba podotknúť, že úlohou školského výboru bude starať sa o kmeňový majetok školy, dbať o riadnu dochádzku do školy, organizovať sociálnu a zdravotnú starostlivosť o školskú mládež, dbať o dobrý pomer medzi učiteľstvom a rodičmi žiakov a byť poradným orgánom školských úradov. Školský výbor nebude môcť zasahovať do samého vyučovania na škole, lebo pripustenie takýchto zásahov ukázalo sa i v minulosti škodlivým. Podrobnosti o pôsobnosti Školského výboru, ako aj určenie jeho rokovacieho poriadku sveruje osnova Ministerstvu

školstva a národnej osvety v dohode s patričnými cirkevnými vrchnosťami, lebo budúca prax ukáže najlepšie, v akom smere bude treba upravovať činnosť Školského výboru v podrobnostiach.

§ 29.

V ods. l sa určuje, že priamy dozor nad ľudovými školami sveruje sa škôldozorným úradom. Škôldozorné úrady nastúpia na miesto doterajších okresných školských inšpektorov; dozor nad školami cirkevnými vykonávať budú so súčinnosťou s patričnými cirkevnými vrchnosťami. V podrobnej úprave o súčinnosti škôldozorných úradov s cirkevnými vrchnosťami — ktorej vydanie osnova sveruje Ministerstvu školstva a národnej osvety v dohode s patričnými cirkevnými vrchnosťami, určia sa spôsoby spoločného vykonávania dozoru nad cirkevnými ľudovými školami, škôldozornými úradmi a cirkevnými škôldozorcami takým spôsobom, aby sa účelne rozdelila oblasť pôsobnosti obidvoch orgánov so stránky časovej i vecnej. O tejto spolupráci Ministerstvo školstva a národnej osvety dohodne sa s patričnými cirkevnými vrchnosťami pred vydaním spomenutej úpravy. Na škôldozorné úrady prechádza i pôsobnosť vo veciach školských, čo podľa § 13 zák. čís. 190/39 Sl. z. prešla na župné úrady; prenesenie tejto pôsobností, ktorá pri novej organizácii ľudového školstva svojou povahou patrí výlučne do oboru školstva, je potrebné zabezpečenie jednotnej školskej správy. Spomenutá kompetencia v býv. Uhorsku patrila župným administratívnym výborom, ktorým sa sverila s tendenciou napomáhať aj na poli školskom miestne autonómne a odstredivé záujmy jednotlivých žúp. Ponechať túto kompetenciu terajším župným úradom i v dnešnom slovenskom právnom poriadku bolo by anachronizmom a znamenalo by len zbytočné komplikovanie školskej správy.

V ods. 2 sveruje sa dozor nad vyučovaním náboženstva do pôsobnosti patričných cirkevných vrchností; v tomto ohľade i obecné školy podliehajú právomoci patričných cirkevných vrchností.

V ods. 3 určuje sa spôsob organizácie škôldozorných úradov tým spôsobom, že určenie sídla, vecnej a miestnej pôsobnosti týchto úradov, ako aj služobné a platové pomery škôldozorcov sverujú sa osobitnému vládnemu nariadeniu. Vecná a miestna pôsobnosť týchto úradov vo veľkej

miere bude závisieť od vykonania tohto zákona, ako aj od pripravovanej reformy meštianskych škôl, a preto ukazuje sa byť najúčelnejšie, aby sa určenie kompetencie škôldozorných úradov, ako aj ich miestnej pôsobnosti — najmä okolnosti, či sa ponechajú škôldozorné úrady pre oblasť jednotlivých politických okresov, alebo či sa majú zriadiť aj škôldozorné úrady pre oblasť celej župy a s akou kompetenciou ponechalo vládnemu nariadeniu.

§ 30.

V tomto § sa určuje, že pre národnostné skupiny — nakoľko im patrí právo podľa platných, ustanovení, najmä podľa §§ 94 a 95 Ústavy nárok na školenie vo vlastnom jazyku — zriadia sa školy, ak budú mať v niektorej obci 30 školopovinných príslušníkov; odchýlky bude môcť v odôvodnených prípadoch povoliť Ministerstvo školstva a národnej osvety. Pre menší počet školopovinných príslušníkov ako 30, ale najmenej vlak, môže sa osobitná škola zriadiť iba vtedy, ak tým štátnej správe nevzniknú nijaké výdavky. Keďže pre zriaďovanie škôl národnostných skupín, príslušníci, ktorých sú z väčšej častí roztratene osídlení po území celého štátu, nevyhovely by všeobecné ustanovenia tohto zákona o podmienkach pre zriadenie škôl a určenie ich rázu, bolo treba v tomto § určiť odchylne ustanovenia, ktoré povahe veci najlepšie vyhovujú. Ráz školy, t. j. či bude škola cirkevná alebo obecná, určí Ministerstvo školstva a národnej osvety podľa možnosti v dohode s patričnými vrchnosťami, pri čom sa umožní mať zreteľ na miestne pomery a požiadavky interesovanej národnostnej skupiny. Odchýlny charakter národnostných skupín, ich špeciálne potreby, ako aj okolnosť, že im Ústava zaisťuje pestovanie kultúrnych stykov s materským národom, vyžadujú, aby Ministerstvo školstva a národnej osvety pri rozhodovaní o špeciálnych výchovných cieľoch, o učebných osnovách, o školskom a vyučovacom poriadku, o užívaní učebníc a učebných pomôcok a o vnútornej organizácii malo čo najširšiu dispozičnú voľnosť. Spomenuté dôvody si vyžadujú aj istú odchýlku pri vykonávaní dozoru škôldozornými úradmi a pri vymenovaní členov školského výboru.

Odkaz v tomto § na §§ 94 a 95 Ústavy má ten význam, že ustanovenia tohto § budú platiť len potiaľ, pokiaľ by neboly v rozpore s ustanoveniami o jazykových

právach, upravených v špeciálnom zákone, ktorý sľubuje § 94 Ústavy a s ustanoveniami o reciprocite, ktoré predpokladá so strany materských štátov národnostných skupín § 95 Ústavy.

§ 31.

Aby sa zabezpečil hladký prechod z doterajšieho právneho poriadku do nového právneho poriadku, vytvoreného touto osnovou, bolo treba v prechodných ustanoveniach vypovedať:

1. učiteľským osobám, ktoré sú v deň účinnosti tohto zákona ustanovené na cirkevných a obecných ľudových školách — okrem tých, ktoré pôsobia na školách podľa ods. 6, § 4, ods. l, § 6 a poslednej vety ods. l, § 30 — patrí týmto dňom služobný plat zo štátnej pokladnice.

2. Ministerstvo školstva a národnej osvety pri prvom zaplnení učiteľských miest na školách, ktoré sa podľa tohto zákona stanú školami cirkevnými, nebude viazané ternom patričnej cirkevnej vrchnosti. Toto ustanovenie je potrebné preto, lebo učitelia, ktorí teraz účinkujú na školách, čo sa podľa tohto zákona majú pretvoriť na cirkevné školy, majú k štátnej správe zákonom zaistené služobné a platové nároky a ich umiestenie na novozriadených cirkevných školách, prípadne na obecných školách je príkazom potreby. Uprázdnené miesta po týchto učiteľoch budú sa riadne zapĺňať podľa § 26 tejto osnovy.

3. Podrobnosti o prevode cirkevných a obecných učiteľov do nového služobného a platového pomeru sa sverujú Ministerstvu školstva a národnej osvety; pôjde tu hlavne o vydanie úpravy pre vystavenie

dekrétov, složenie služobnej prísahy, odovzdanie osobných spisov atď.

§ 32.

V ods. l sa určuje dvojročná lehota na organizačné pretvorenie doterajších škôl na školy podľa tohto zákona, lebo treba počítať s technickými ťažkosťami, spojenými s týmto prechodom; tieto by v kratšej lehote sotva bolo možno prekonať.

V ods. 2 sa určuje, že ťarchy na školských objektoch a zariadeniach odo dňa účinnosti tohto zákona znášajú noví uhradzovatelia vecného nákladu. Ďalší text tohto odseku zabezpečuje nových uhradzovateľov vecného nákladu pre prípad, ak by škola podľa tohto zákona prešla do užívania jej vlastníka, ktorému by pripadla i povinnosť hradiť jej vecný náklad. V takomto prípade vlastník je povinný doterajšiemu uhradzovateľovi vecného nákladu nahradiť splatené dlžoby, vzniklé do dňa účinností tohto zákona a užitočné investície, ktorým sa hodnota školských objektov alebo ich zariadení zvýšila.

§ 33.

V tomto § sa zrušujú ustanovenia, ktoré odporujú tomuto zákonu; pritom časť zrušených ustanovení, ktoré obsahujú kompletné celky dosiaľ platnej právnej matérie, v derogačnej klauzule sa výslovne uvádza a druhá časť ustanovení sa ruší len všeobecne.

§ 34.

Zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 1941; jeho vykonanie sveruje sa ministrovi školstva a národnej osvety so zúčastnenými ministrami.

Finančný dosah osnovy.

Náklad osobný.

Náklad vecný.

Po stránke formálnej vláda prejavuje želanie, aby osnova bola pridelená kultúrnemu a rozpočtovému výboru Snemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády.

Jozef Sivák v. r.,

minister školstva a národnej osvety.