Ustanovenie v ods. l, treba ponímať tak, že správa ľudovej školy, do ktorej sa školopovinné deti zapísaly, vyhotoví menoslov a výkaz všetkých školopovinných detí. Výkaz vyplní podlá súpisových okresov (obcí, kopaníc, ulíc a p. ) a odovzdá ho na kontrolu notárskemu úradu (starostovi obce).
Pri kontrole budú vypomáhať učiteľské osoby a v mestách i mestskí zamestnanci.
Ods. 2. Matričné úrady dva mesiace pred koncom školského roku postúpia správe výkazy školopovinnej mládeže, patriacej do I. ročníka ľudovej školy, ďalej súpis detí kočujúcich osôb, súpis detí cudzincov a detí chodiacich do školy v cudzine.
§ 13.
V § 13 ustanovuje sa v duchu § 80 ústavného zákona povinnosť rodičov vo veci školenia detí; uvádzajú sa ospravedlňovacie dôvody pre nepredvídané chýbanie v škole, predpisujú sa trestné sankcie voči nedbanlivým rodičom a splnomocňuje sa Ministerstvo školstva a národnej osvety, že môže pokuty a tresty na slobode, uvedené v ods. 5 milosťou odpustiť alebo zmierniť.
Vnútorná organizácia.
Termínom "vnútorná organizácia" rozumie sa súbor ustanovení, ktorými sa upravuje vyučovanie a výchova školopovinnej mládeže a otázky s tým súvisiace (o vnútornom usporiadaní školy).
Reformou vnútornej organizácie zmení sa duch, život i práca na ľudovej škole a odstránia sa najhlavnejšie nedostatky starého školského systému.
Táto reforma vychádza a stavia na ideovej základni ústavného zákona a § 10 tohto zákona, stavia na terajšom pedagogickom a vedeckom pokroku a načiera do výsledkov osvedčenej už praxe.
Reformou sa dosiahne toto:
1. Prevychová sa národ.
2. Ľudová škola bude viac nabádať žiactvo na praktické povolania a nebude odoberať chuť žiakom od telesnej práce.
3. Obracať bude záujem mládeže na hospodárske povolania obchodné a živnostenské a bude odvracať záľubu mládeže od latainersko-zriadeneckých ambícií.
4. Ľudová škola bude pracovná, keďže práca, či už telesná alebo duševná podľa § 76 ústavného zákona, je občianskou povinnosťou. Takáto škola naučí mládež ak-
tivite, podnikavosti, samostatnosti a zodpovednosti.
5. Prispôsobí sa potrebám reálneho života a bude mať praktický ráz, Naučí žiakov pestovať ovocné stromky, pracovať na poli, včeláriť, viesť domácnosť, gazdovať a p. Naučí mládež hľadať chyby a nedostatky dediny a kraja a ukáže, ako sa tieto nedostatky dajú odstrániť, zmierniť alebo nahradiť.
6. Bude vychádzať z prostredia, čo dieťa obklopujú z rodného a blízkeho, z tradície, z prírodných, kultúrnych a sociálnych pomerov kraja a bude ho výchovne a didakticky využívať. Uplatní sa tu zásada školského regionalizmu.
7. Bude pestovať lásku k rodnému kraju a upevní národnú jednotu.
8. Dôkladne pripraví meštianskej a strednej škole výber žiactva z nižšieho stupňa,
9. Zreštringuje učebnú látku a so stránky vecnej i psychologickej ju zhodnotí.
10. Venuje veľkú pozornosť málotriednym školám, lebo úroveň vzdelanosti národa záleží na úrovni dedinskej, (málotriednej) školy, ktorá postaví sa proti úteku dedinského obyvateľstva do miest.
11. O pokrok v školstve postarajú sa pokusné školy.
§ 14.
Ods. 1. Rozdelenie ľudovej školy na dva stupne je v tomto zákone novotou. Žiactvo rozdeľuje sa do tried a oddelení podľa dvoch stupňov učiva miesto doterajších troch stupňov. Nižší a vyšší stupeň majú po štyroch triedach — ročníkoch. Nižší stupeň má o jeden ročník menej, a to preto, že žiak štvrtého ročníka môže podľa požiadaviek učebnej osnovy osvojiť si základy trívia: čítanie, písanie a počítanie. Ďalej môže získať najpotrebnejšiu zásobu slov a nadobudnúť si zásoby predstáv a smyslových zážitkov i aktívnych skúseností, ktoré potrebuje ako základ na škole meštianskej alebo strednej. Piaty ročník pripojuje sa k vyššiemu stupňu, čím žiak získava, lebo má možnosť skôr prispôsobiť sa novému stupňu a učivo si usmerniť a prehĺbiť.
Prechod na strednú a meštiansku školu umožňuje sa zo štvrtého ročníka namiesto doterajšieho piateho.
Ods. 4, Výchova i vzdelanie nižšieho stupňa vychádza od rodinného a najbližšieho spoločenského prostredia a fyzického okolia dieťaťa a žiak vedie sa v tomto okruhu ušľachtile a účelne nažívať a pracovať.
Ods. 5. Na vyššom stupni dieťa sa pripravuje pre konkrétne plnenie úloh národných, občianskych a stavovských; vyučovanie sa zodborňuje podľa potrieb, praktického života, dediny a mesta, to jest žiaci hospodárskych krajov dostávajú iné školenie ako žiaci krajov priemyselných a a obchodných. Žiaci krajov hospodárskych budú sa učiť ručné práce s náukou o poľnom hospodárstve; žiaci krajov priemyselných ručné práce s náukou o prácach remeselníckych. Žiaci krajov vinohradníckych, ovocinárskych, drevárskeho priemyslu budú môcť svoje vedomosti i prax získať už v škole, aby sa lepšie mohli uživiť a ľahšie nájsť si zamestnanie. (Ohľady to regionálne a stavovské. )
§ 15.
Ods. 1. Nová pedagogika má veľa námietok proti vyučovaniu v preplnených triedach. Najvážnejšia je, že pri väčšom počte žiactva ako 45—50 vyučovanie je časom nehospodárne a výsledkami neefektívne. Učiteľ v preplnenej triede nemôže dôkladne poznať žiakov, nemôže prizerať na individuálne potreby žiactva, nemôže ľahko a rýchle odkryť, odstrániť alebo napraviť chyby a nedostatky dieťaťa, čím úroveň výuky a výchovy klesá a triedy preplňujú sa zbytočne repetentmi. Prekročením čísla 50 žiakov na triedu je v nebezpečenstve zdravie žiakovo i učiteľovo a disciplína stáva sa neuspokojivá. Učiteľ v preplnenej triede spotrebuje veľa energie, trpí učiteľskými chorobami, krčnými, nervovými, žalúdkovými, a p.
Vo všetkých štátoch je všeobecná tendencia snížiť počet žiactva na triedu (25 až 40), aby sa neprejavovaly vážne nedostatky vo výchove a vyučovaní a aby žiactvo v triede sa mohlo hygienicky umiestiť.
Ods. 4. Takým vážnym dôvodom pre odchýlky ustanovenia ods. l a 2 môžu byť: nedostatok učiteľských síl, školských miestností, málo priestorné triedy, a p,
Ods. 5, Podľa zákona taká trieda nie je potrebná a zriadená môže sa zrušiť, ak na škole niet toľko žiactva, aby sa zas hneď mohla zriadiť trieda podľa predošlých zásad.
§ 16.
Ods. 1. Povinné učebné predmety sú tie, ktoré sa žiaci učia v rámci rozvrhu hodín, a známky z nich majú vplyv na cel-
kový prospech a na postup do vyššej triedy, oddelenia alebo ročníka.
Nepovinné predmety sa vyučujú mimo rozvrhu hodín a známky nemajú vplyv na prospech žiakov. Návšteva takýchto predmetov sa žiakom nepredpisuje.
V ods. 2 sa taxatívne vymenovávajú povinné učebné predmety bez ohľadu na stupeň, triedu alebo ročník. Výber z týchto predmetov urobia učebné osnovy (viď § 17, ods. 3).
Ako nové predmety sa zavádzajú: a) zdravoveda; b) náuka o poľnom hospodárstve; c) náuka o prácach remeselníckych; d) jazyk slovenský na školách národných skupín.
Zdravoveda.
Zaviesť zdravovedu ako povinný predmet je stará požiadavka slovenských pedagógov, sociológov a lekárov. Zdravoveda bude sa vyučovať na vyššom stupni, t. j. v 5. —8, ročníku. Prevezme niektoré časti učiva z vlastivedy, prírodovedy a telesnej výchovy.
Jej úloha: Oboznámiť žiakov s najdôležitejšími všeobecnými poznatkami biologickými, so stavbou ľudského tela, s jeho úkonmi a s najdôležitejšími zásadami a opatreniami, aby si zaistili, ochránili a upevnili zdravie telesné i duševné a vyrástli na zdravých, silných, užitočných a spokojných občanov a ľudí.
Náuka o poľnom hospodárstve.
Je povinný predmet pre žiakov vyššieho stupňa 5. —8. ročníka v rámci ručných prác na tých školách, ktoré sú v krajoch poľnohospodárskych. Zavádza sa preto, že náš štát je agrárny.
Ráz predmetu bude teoreticko-praktický. Žiaci nadobudnú v ňom poznatky pre praktické gazdovské úlohy, týkajúce sa pestovania hospodárskych rastlín, zeleninárstva, ovocinárstva, školkárstva, kvetinárstva, vinohradníctva, chovu domácich zvierat, hydinárstva, včelárstva, rybárstva, lúkárstva a pašienkárstva, a p. Vedomosti, získané v hodinách náuky o poľnom hospodárstve podľa povahy veci prakticky sa precvičia v ručných prácach, aby ručné práce a náuka o poľnom hospodárstve tvorily organický celok.
Tam, kde by škola nemala dosť podmienok a pomôcok potrebných pre tento nový predmet, zaradia sa do učebnej osnovy také druhy ručných prác, pri ktorých netreba v takom rozsahu pomôcok. Tak
sádzanie kríčkov, stromov, ukladanie a triedenie ovocia, zeleniny, porovnávacie pokusy, čistenie lúk a pasienok, a p.
Veľa učebnej látky, dosiaľ prírodopisu predpísanej, prevezme náuka o poľnom hospodárstve.
Učiteľ, ktorý vyniká v niektorom praktickom odbore, bude sa mu môcť venovať vo väčšom rozsahu.
Náuka o prácach remeselníckych.
Bude povinný vyučovací predmet v rámci ručných prác na vyššom stupni, v 5. —8. ročníku, v krajoch prevažne priemyselných, alebo kde väčšina obyvateľstva živí sa tradičným slovenským remeslom. Žiaci oboznámia sa s remeselníckymi prácami ich otcov a osvoja si racionálnu a ekonomickú prax.
Vo všetkých týchto predmetoch vyučovanie bude sa dopĺňať knižnicou, pokusmi, rozhovormi, exkurziami, besiedkami, výstavami a praktickými cvičeniami a pretekami.
Názov a obsah občianskej náuky a výchovy mení sa na štátoobčiansku náuku a náuky o domácom hospodárstve na náuku o domácností.
V hodinách náuk o domácnosti pripravia sa žiačky pre úlohy ženy v domácnosti.
Čítanie nie je viac samostatným predmetom ako v zák. čís. 226/1922 Sb. z. a n., ale složkou jazyka vyučovacieho ako napr. gramatika, sloh a p.
Prvouka a vlastiveda, ktoré zákon čís. 226/1922 Sb. z. a n. neurčil, ale ktoré sa vyučovaly na školách, ustaľujú sa ako povinný predmet pre nižší stupeň.
Ako ďalší povinný predmet, opodstatnený akútnymi verejnými potrebami, ktorý určuje Ministerstvo školstva a národnej osvety, môže byť napr. letecké modelárstvo alebo iný predmet, ktorý sa časom ukáže potrebným. Takýto ďalší predmet bude sa vyučovať tak dlho, ako si to potreba vyžiada.
Ods. 3. Vyučovanie nepovinných predmetov zavedie s, a záväzne na školách, ak sa pre ten-ktorý predmet prihlási aspoň 15 žiakov a ak sa nájde učiteľ formálne spôsobilý predmet vyučovať.
Nepovinným predmetom môže byť: jazyk nemecký, maďarský, písanie na stroji, rýchlopis a hudba.
Od ktorého ročníka a v koľkých hodinách týždenných môže sa nepovinný pred-
met vyučovať, určuje Ministerstvo školstva a národnej osvety.
Za vyučovanie nepovinných predmetov patrí učiteľovi odmena.
Ods. 4, 5 a 6 neprináša nijakých novôt.
Ods. 7. Úprava záleží na tom, ako sa vyvinú pomery, vyplývajúce z prevedenia vonkajšej organizácie podľa § 4, ods. l, 2, 3 a 4. No cirkevným vrchnostiam sa zaručuje, že náboženská výchova bude v oddeleniach v dvoch hodinách týždenných. Hodiny pridelia sa prípadne i učiteľom (laikom), čo majú skúšku spôsobilosti z náboženstva podľa skúšobného poriadku; poverí si ich cirkevná vrchnosť.
Ods. 8 neprináša nijakých novôt.
§ 17.
Ods. 1. Učebnými osnovami dáva sa výchove a vyučovaniu na ľudovej škole jednotný základ. Osnovy nemajú charakter nemeniteľných noriem, ale všeobecných smerníc pre učiteľov a školské úrady.
Ods. 2. Ministerstvo školstva a národnej osvety obyčajne vydáva normálne učebné osnovy, kde sa učivo účelne rozvrhuje a vymedzuje, aby každý priemerne nadaný žiak prešiel všetkými ročníkmi ľudovej školy a podľa svojich schopností nadobudol si sústavné ucelené vzdelanie rozumu a vôle, ktoré by mu umožnilo prehlbovať stále vedomosti, a tak ho pripravilo pre život.
Medzi znalcov školstva sa počítajú teoretici pedagogických disciplín a im spríbuznených vied, školský praktici a význační činitelia verejného života, ktorí rozhodnú a ustália, ako najlepšie dosiahnuť hlavné i vedľajšie ciele ľudovej školy, vyznačené v tomto zákone.
Spolupráca kompetentných cirkevných vrchností príslušných náboženstiev v praxi bude sa prejavovať v tom, že cirkevné vrchnosti ustália výmer a rozdelenie náboženského učiva pre jednotlivé ročníky, spracujú ideové smernice ľudovej školy, prekontrolujú a doplnia úlohu vyučovacích predmetov a doplnia didaktické prostriedky so stránky náboženskej. Učebnú osnovu náboženstva ustaľovať bude patričná cirkevná vrchnosť.
Ods. 3. Zásady, ustálené v ods. 3 a rozvité v normálnych učebných osnovách, platia aj pre podrobné učebné osnovy, v ktorých ale učivo sa podrobnejšie naznačí a rozdelí na menšie časové jednotky. V týchto osnovách sa uplatnia osobitné ciele každej školy, prispôsobia sa miestnemu prostrediu a životu obyvateľstva, pohlaviu a p.
Vypracujú ich učiteľské miestne sbory pod vedením školského inšpektora, aby sa zachovala v školskom okrese podtrebná jednota.
§ 18.
V § 18 sa ustaľuje časová vyučovacia jednotka a administratívny školský rok. Splnomocňuje sa minister školstva, aby určil vyučovací čas, hlavné prázdniny a voľné dni v školskom roku.
Ods. 1. Vyučovaciu jednotku treba ponímať tak, že v každej vyučovacej hodine učí sa bez prerušenia 45 minút. Po kažom 45 min. vyučovacom čase príde prestávka na zotavenie.
Ods. 2. Ide tu o administratívny školský rok, ktorý súhlasí so školským rokom na stredných a odborných školách každého smeru s celoročným vyučovaním
Ods. 3. Trvanie vyučovacieho času, t. j. denné vyučovacie hodiny, prestávky pri vyučovaní, vyučovanie celodenné, striedavé, poldenné a nedelené vyučovanie dopoľudnajšie určuje Ministerstvo školstva a národnej osvety. V prípade potreby, ak ide napr. o potreby verejného a hospodárskeho rázu, zmení trvanie vyučovacieho času pre všetky školy alebo pre isté ročníky, prípadne len pre školy alebo ročníky istých krajov. V súvislosti s tým potom mení primerane aj učebné požiadavky škôl.
Ods. 4. V mimoriadnych pomeroch, ako: pri stavebných úpravách v škol. budove, pri živelných pohromách a p. Ministerstvo školstva a národnej osvety bude povoľovať na jednotlivých školách pre jeden rok, aby hlavné prázdniny sa preložily, alebo ak to ináč nejde, i predĺžily.
Pod výrazom voľné dni rozumie sa týždenné voľno t. j. dva pol dni alebo jeden celý deň a dva jednotlivé dni v školskom roku, ale aj voľné dni so zreteľom na zákon o sviatkoch a pamätných dňoch Slovenskej republiky.
S cirkevnými vrchnosťami dohoduje sa školská správa v prípadoch, keď ide o mimoriadne a významné bohoslužby alebo náboženské úkony (birmovanie, konfirmácia a p. ), o votívne sviatky obce, o voľných dňoch v deň patróna obce, a p.
§ 19.
V ods. l a 2 vyslovuje sa povinnosť schvaľovať učebnice a vyučovacie pomôcky Ministerstvom školstva a národnej osvety, ak sa týkajú cirkevných škôl, so súhlasom na to určeného orgánu patričnej
cirkvi. Učebnice a vyučovacie pomôcky náboženstva schvaľuje patričná cirkevná vrchnosť. Ministerstvo školstva a národnej osvety ich môže zakázať, ak by ohrožovaly záujmy štátu.
Ods. 3 určuje, že výzdoba škôl má zodpovedať aj rázu ich náboženskej príslušností.
Ods. 4 a 5 neprináša novôt.
Ods. 6. Vyučovacou pomôckou sú: názorné prostriedky na učenie prvouky, vlastivedy, zemepisu, dejepisu, prírodovedy, počtov, telesnej výchovy, ručných prác, zdravovedy, a p.; štátna vlajka, obrazy prezidenta republiky a kríž. Takýto obraz a kríž prídu do všetkých školských miestností. Pamätať treba aj na zadováženie rozhlasových prijímacích prístrojov a na premietacie prístroje pre ciele vyučovania a ľudovej výchovy.
Podrobnosti určia sa výnosom alebo v školskom a vyučovacom poriadku.
§ 20.
Pod školskou knižnicou rozumie sa knižnica pre učiteľov a knižnica pre žiakov. Sú potrebnou vyučovacou a učebnou pomôckou.
Ustanovenia tohto § neprinášajú nijakých pozoruhodných novôt.
Inštrukcie o školských knižniciach, o výbere kníh pre učiteľské a žiacke knižnice a o používaní ich na ciele výchovné a vyučovacie vydá Ministerstvo školstva a národnej osvety.
Dozor nad školskými knižnicami bude vykonávať školský inšpektor, ktorý vydá pre svoj obvod aj knižničný poriadok.
Návrhy, ktoré knihy sa majú do školských knižníc kúpiť, podá knihovník učiteľskej porade a o kúpení rozhodne školský inšpektor po vypočutí patričného odborníka.
Ods. 3. Nedbanie na zákaz užívať niektoré knihy pre mládež alebo detské časopisy stíha sa rovnako ako užívanie zakázaných učebníc a pomôcok, uvedených v ods. 4, § 19.
§ 21.
V § 21 určujú sa zásady o klasifikácii a vysvedčeniach na ľudovej škole. Školský a vyučovací poriadok, prípadne prevádzajúce výnosy ustália známkovanie, obsah školských vysvedčení, postup do vyšších tried, oddelení a ročníkov, podmienky vystúpenia zo školy a prepustenie dieťaťa zo školskej povinnosti.
Ods. 4. Záverečná skúška pre žiakov 8, ročníka ľudovej školy je novotou. Bude to skúška z najdôležitejších predmetov: z náboženstva, štátoobčianskej náuky, z jazyka vyučovacieho a ručných prác výchovných s príslušnými náukami: o poľnom hospodárstve, o prácach remeselníckych a, pre dievčence s náukou o domácnosti.
Skúška zavádza sa najmä z príčin psychologických, aby žiak mohol verejne preukázať svoje vedomosti a schopnosti, a aby sa dostalo učiteľovi mravného zadosťučinenia za niekoľkoročnú námahu. Táto skúška zvýši aj dôležitosť ľudovej školy i povedomie žiactva, pre ktoré bude to prvá životná skúška.
Skúšobný poriadok vydá Ministerstvo školstva a národnej osvety.
§ 22.
Správou sa tu myslí správa administratívna, ako: úradná agenda, školská spisovná, správa školskej budovy, školské sbierky ap.
Pod zdravotným dozorom treba rozumieť dozor, doteraz ustálený predpismi: zákonom čís. 332/1920 Sb. z. a n., vlád. nar. čís. 24/1923 Sb. z. a n. a vlád. nar. čís. 64/1925 Sb. z. a n.
V ods. l zavádza sa jednotný termín správca školy namiesto výrazu spravujúci učiteľ. Platnými predpismi sa tu myslia predpisy služobnej pragmatiky učiteľskej.
V ods. 2. vyslovuje sa zásada, kto vykonáva zdravotný dozor na škole.
Ods. 3. Medzi povinnosti patrí lekárska služba na škole. Podrobnosti o nej určuje Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom školstva a národnej osvety, ktoré vydá aj smernice a pokyny učiteľom a školským úradom o lekárskej službe na ľudových školách.
§ 23.
Tento § týka sa miestnych učiteľských konferencií, a nie konferencií okresných, župných alebo celoštátnych. Učiteľské konferencie nie sú autonómne vybavený správny orgán školský a podliehajú pod dozor školským inšpektorátom.
Ods. 1. Riadnych konferencií môže byť do roka najviac 7. Mimoriadnych toľko, koľko správca školy uzná za potrebné. Porada musí byť, ak o to písomne požiadajú aspoň dvaja členovia sboru.
Ods. 2. O učiteľských konferenciách vydá Ministerstvo školstva a národnej
osvety osobitný výnos s obsahom: všeobecné ustanovenia, účel a predmet konferencií, predseda a členovia, svolávanie konferencií, rokovanie a zápis; alebo ustáli ich pôsobnosť a otázky s touto vecou súvisiace v školskom a vyučovacom poriadku.
§ 24.
Školský a vyučovací poriadok bude súhrn služobných inštrukcií, vydaných v medziach platných zákonov a nariadení. Bude obsahovať rozličné informatívne výnosy, výzvy a programové smernice, ktoré sa budú opierať o platné školské právo. Bude to aj systematický súbor predpisov o vnútornom usporiadaní školy a jej styku s okolím, tak o prijímaní žiactva do školy, o zápise, o zaraďovaní žiactva do tried a oddelení, o vyučovacom čase a prázdninách, o školskej výchove mravnej a telesnej, o vyučovaní, o klasifikácií, o školských knižniciach a p.
Nebude potrebovať formy vládneho nariadenia, nebude sa publikovať v Sl. z., lebo bude bez obecne záväzných predpisov,
§ 25.
Keďže všetky kultúrne moderné štáty a najmä štáty dynamické čo najviac podporujú rozvoj školského pokusníctva, lebo pokusné školy sú zrkadlom kultúry národa, propagandou dobrého mena štátu vo svete a zábezpekou, že školský systém neustrnie, nezostárne, že školstvo postupuje s duchom času a s pokrokom vedy, je v záujme i nášho štátu, občianstva a národa, aby tento nový školský zákon uznal potrebu školského pokusníctva a splnomocnil ministra školstva, že môže podľa potreby poveriť niektoré školy funkciou školy pokusnej.
Úlohou pokusnej školy bude: prichystať reformu málotriednych škôl a povzniesť ich úroveň; vykonať revíziu učebnej látky vo vzťahu na jednotlivé stupne ľudovej školy, vo vzťahu na vek, nadanie a záujmy žiactva, na potreby života a vôbec vo vzťahu na požiadavky vedeckého pokroku, sociálneho a hospodárskeho rozvoja a vývoja; vykonať revíziu učebníc, vyučovacích predmetov, učiteľovej a žiakovej práce doma a v škole; hľadať a zdokonaľovať nové metódy výchovy a vyučovania.
Pokusy budú môcť robiť iba skutoční odborníci a spoľahliví učitelia.