Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 4. zasadanie.
273.
Vládny návrh,
Zákon
zo dňa--------------------1940
o finančnom zabezpečení vodohospodárskych stavieb štátnych alebo štátom podporovaných a o úhrade štátnych výdavkov s tým spojených.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ.
Finančné zabezpečenie stavieb.
§ 1. Znaky vodohospodárskych stavieb.
(1) Štát uskutočňuje alebo podporuje v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva všeobecne osožné vodohospodárske stavby (v ďalšom texte "stavby" alebo "práce"), ktoré
a) chránia nehnuteľnosti pred vodnými škodami,
b) zlepšujú alebo umožňujú výnos poľnohospodárskej pôdy,
c) umožňujú využiť vodstvo hospodársky,
d) zásobujú obce alebo ich časti vodou, umožňujú ich stokovanie a zabezpečujú iné zdravotne-technické potreby,
e) zvyšujú alebo chránia čistotu vodstva.
(2) Na poskytnutie podpory nikto ne má právneho nároku.
§2. Rozpočtový úver,
(1) Potrebná alebo stavebnému programu primeraná suma na úhradu výdavkov
a) na stavby štátne a štátom udržované,
b) na plnenie záväzkov z povolených príspevkov na stavby podporované a
c) ma poskytovanie nových príspevkov, povolených v rozpočtovom roku na stavby podporované sa zaradí do riadnych výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva.
(2) V rozpočtovej kapitole Ministerstva hospodárstva (ods. 1) treba preliminovať aj potrebnú sumu
a) na plnenie záväzkov z pôžičiek štátneho fondu pre vodohospodárske meliorácie, zriadeného zákonom č. 49/1931 Sb. z. a n., pre stavby na štátnom území fondom uskutočnené alebo podporované, a to podľa § 2 vládneho nariadenia č. 383/1938 Sb. z. a n.,
b) na prípravu projektov,
c) na úhradu nákladu alebo poskytnutie príspevkov na neodkladné povodňové práce a služby a
d) na odstránenie alebo zamedzenie povodňových škôd na stavbách a vodných tokoch.
§ 3. Spôsob finančného zabezpečenia.
(1) Zabezpečenie stavieb s viacročným stavebným programom vyhlási minister hospodárstva po dohode s ministrom financií v Slovenskom zákonníku.
(2) Finančné zabezpečenie stavieb menších so schváleným rozpočtom do 500. 000 Ks pri stavbách na ochranu nehnuteľností pred vodnými škodami a do 250. 000 Ks pri stavbách iných ustali minister hospodárstva v rámci štátneho rozpočtu povolením jednorázového príspevku.
(3) Pri stavbách, ktoré v rozpočtovom roku neboly pojaté do rozpočtovéh programu, ustáli finančné zabezpečenie stavieb podľa ods. 2 v rámci štátneho rozpočtu minister hospodárstva v dohode s ministrom financií.
(4) Výsledok o zabezpečení stavieb podľa ods. 2 a 3 sa vyhlási v Úradných novinách.
(5) Účinnosť finančného zabezpečenia uskutočneného podľa doterajších predpisov u stavieb technicky nezapočatých sa zastavuje, tieto stavby majú sa finančne zabezpečiť podľa potreby znova, a to spôsobom uvedeným v ods. l až 3, pričom pomer finančného zaťaženia stavebníka pri prácach štátom podporovaných nesmie byť proti pôvodnému stavu zmenený v neprospech stavebníka.
§4. Započatie stavieb a stavebný program.
(1) So stavbami sa môže započať len, ak
a) sú zabezpečené podľa ods. l, § 3 alebo pri iných stavbách, ak Ministerstvo hospodárstva po ustálení rozpočtu v dohode s Ministerstvom financií projekt schválilo;
b) prípadne potrebné povoľovacie pokračovanie vodprávne bolo skončené právoplatným rozhodnutím alebo keď vodoprávne rozhodnutie vylúčilo odkladný účinok odvolania;
c) stavebník zabezpečil prostriedky na uskutočnenie stavby;
d) schválený stavebný program pamätá na stavbu;
e) iné zákonné podmienky a potreby boly splnené alebo zabezpečené.
(2) Stavebný program a jeho zmeny schvaľuje v rámci štátneho rozpočtu minister hospodárstva.
(3) Ak sa stavba dotýka územia susedného štátu, bude jej zabezpečenie uskutočnené medzištátnou dohodou.
§5. Uskutočňovanie štátnych stavieb.
(1) Štát uskutoční len významnejšie stavby, určené na ochranu nehnuteľností pred vodnými škodami, a to — ak také stavby nie sú úplne v záujme verejnom — pod podmienkou, že
a) župa uhradí aspoň 15% a
b) iní záujemci, ktorým zo stavieb vznikajú hospodárske alebo iné výhody, uhradia časť stavebných výdavkov vo vyšite aspoň 10% a celkom výnimočne pri úpravách väčších horských tokov a pri stavbách väčších vodných nádrží aspoň 5%.
(2) Záujemcami podľa ods. l, písm. b) sú najmä majitelia koryta a brehov vôd, majitelia iného pozemkového majetku,
vodných diel a práv, taktiež tí, ktorí pitia alebo plavia drevo a iní jednotlivci, obce a právnické osoby, zainteresované priamo na plánovanej stavbe.
(3) So súhlasom Ministerstva hospodárstva môžu záujemci svoj príspevok nahradiť podľa povahy stavby dodávkou práce a materiálu, odstúpením alebo zabezpečením nehnuteľností a pod. Hodnotu takýchto naturálnych plnení treba vždy vopred určiť.
§6. Udržovanie stavieb.
(1) Štátne stavby udržuje zpravidla štát.
(2) Župa a záujemci, zúčastnení na úhrade časti stavebného nákladu, prispievajú aj na udržovanie, a to aspoň v takom pomere, v akom prispeli na úhradu stavebných výdavkov.
§ 7. Subjekty a objekty príspevkov.
(1) Štát prispeje stavebníkovi na jeho žiadosť na uskutočnenie projektovanej stavby a v odôvodnených prípadoch aj na zvýšené stavebné výdavky, stavebníkom nezavinené a Ministerstvom hospodárstva uznané, alebo na práce, ktoré doplňujú podporovanú stavbu, alebo obnovujú stavbu jestvujúcu a zabezpečujúcu jej udržovanie.
(2) Činitelia, povolaní podľa § 3 rozhodovať o finančnom zabezpečení stavieb, dbajú pri ustálení výšky príspevku na účely, význam a naliehavosť stavby pre všeobecné a verejné blaho, taktiež na celkovú národohospodársku osožnosť podporovanej stavby a na hospodárske pomery stavebníka.
§8. Spôsob udržovania stavieb.
(1) Spôsob zabezpečenia udržovania stavby ustáli — nakoľko ho neupravilo už vodoprávne pokračovanie alebo právny predpis pri finančnom zabezpečení stavby podľa § 4 — Ministerstvo hospodárstva po vypočutí stavebníka a na veci zúčastnených strán.
(2) Ak udržovanie stavby má zabezpečiť udržovaciu istinu, sumu k tomu ustálenú treba vložiť do rozpočtu stavby. Na jej úhradu poskytne štát príspevok.
(3) Štátny príspevok na udržovanie stavby nesmie presahovať výšku príspevku, ustálenú v § 9.
(4) Vzdúvacie zariadenia súkromných vlastníkov a komunikačné objekty, uskutočnené pri štátnych alebo štátom podporovaných stavbách, zásadne udržujú na vlastný účet a nebezpečie vlastníci alebo príslušná správa takých zariadení a objektov, a to aj v tom prípade, ak zariadenia a objekty vybudoval štát alebo na ich vybudovanie poskytol príspevok.
(5) Stavby uvedené v § l, ods. l, písm. d) udržuje zásadne stavebník. Celkom výnimočne môže byť pre stavby zriadená udržiavacia istina podľa ods. 2, ak stavbu uskutoční obec finančne slabá a s obyvateľstvom prevážne chudobným pre časté alebo pravidelne sa vyskytujúce epidémie chytľavých chorôb alebo pre nedostatok pitnej vody,
(6) Udržovaciu istinu s príslušenstvom treba uložiť na sirotskú istotu. Istina a je) príslušenstvo môžu byť exekučne zabavené len z titulu pohľadávky, vzniklej z uskutočnených udržovacích prác na dotyčnej stavbe.
(7) Ustanovenia podľa ods. 4 až 6 platia aj pre stavby zabezpečenie finančne podľa doterajších predpisov.
§9. Výška príspevkov.
(1) Na úhradu stavebných výdavkov podporovaných stavieb poskytne štát príspevok najviac:
a) 75% — celkom výnimočne až 80% — na významnejšie stavby a práce, určené na ochranu nehnuteľností pred vodnými škodami alebo ak ide o úpravu väčších horských tokov a stavby väčších vodných nádrží;
b) 75% na menšie vodné, najmä ochranné nádrže a údolné ochranné hrádze;
c) 65% na iné ochranné stavby a práce;
d) 60% na hlavné stavby alebo ich jednotlivé diela, ktoré zlepšujú alebo umožňujú výnos poľnohospodárskej pôdy;
e) 50% na ostatné stavby zo skupiny podľa písm. d) a tiež na stavby, ktoré majú využitkovať vodstvo hospodársky, alebo ktoré zásobujú obce alebo ich časti vodou, umožňujú stokovanie sídlisk a zabezpečujú iné zdavotne-technické potreby a chránia čistotu vodstva. Pni výnimočných stavbách podľa § 9, ods. 5 môže sa štátny príspevok zvýšiť za rovnakých okolností o 10%.
(2) Štát poskytne príspevok,
a) ak župa prispeje v prípadoch, uvedených v ods. l, písm. a) až c), aspoň 15% a v ostatných prípadoch aspoň 10% stavebných výdavkov a
b) ak zbytok uhradí stavebník.
(3) Stavebné výdavky ustáli príslušný úradný orgán pri konečnom zúčtovaní stavby a z neho vyplývajúci príspevok štátu alebo župy, povolených v hotovosti, vyčísli štátna správa na celé tisíce s pominutím tisícového zlomku.
§ 10. Pôžičková forma príspevku.
(1) Namiesto príspevku v hotovosti môže štát platiť podľa § 9 určenú primeranú časť alebo percento anuty z pôžičky, ktorú stavebník podporovanej, stavby so súhlasom Ministerstva hospodárstva alebo štát sám obstaráva na úhradu schválených výdavkov stavby
(2) Dlžobné úpisy vydané na pôžičky podľa ods. l majú povahu verejného úveru a požívajú sirotskú istotu.
(3) V časti alebo percente anuity podľa ods. l treba vyčísliť oddelene úrok a úmor, a to zaokrúhlene na celé stovky. Zlomky vyše sta, správne výdavky a prípadne úroky z omeškania platby pôžičkového príspevku hradí stavebník z bežných prostriedkov alebo z prostriedkov určených na udržovanie stavby. Toto ustanovenie platí aj pre pôžičkové príspevky, povolené podľa doterajších predpisov.
§ 11. Spoločné vodovody.
(1) Na zásobovanie aspoň troch obcí alebo ich častí spoločným vodovodom môžu sa zúčastnené obce sdružiť ako vodné družstvo na zásobovanie obcí vodou.
(2) Toto družstvo je právnickou osobou a môže pod vlastným menom nadobúdať práva a zaväzovať sa.
(3 ) Vzájomné práva a povinnosti zúčastnených obcí treba ustáliť v stanovách, ktoré schvaľuje Ministerstvo hospodárstva v dohode s Ministerstvom vnútra. V týchto sa má určiť aj orgán, ktorý zastupuje družstvo oproti úradom a tretím osobám.
(4) Družstvo môže právoplatne účinkovať až po schválení stanov.
(5) Po schválení stanov treba zapísať družstvo do vodnej knihy a jednu pôvodinu schválených stanov uložiť do sbierky dokladov vodnej knihy.
(6) Na činnosť družstva dozerá Ministerstvo hospodárstva na to určeným poverencom.
(7) Keď družstvo utvoria obce Slovenskej republiky spoločne s obcami susedného štátu, vydajú stanovy zúčastnené štáty. V príslušnom dohovore o tom sa určí aj spôsob výkonu dozornej moci.
§ 12. Rozšírenie úlohy župnej samosprávy.
Úlohy župnej samosprávy podľa ustanovenia § 32 zákona č. 190/1939 Sl. z. sa rozširujú pri vodohospodárskych stavbách
aj na prípady, keď ide o úlohy nepresahujúce rozsah a potreby jednotlivých obcí.
§ 13. Vodoprávna príspevková povinnosť štátu.
Ak štát, ako držiteľ nehnuteľností, vodného diela alebo práva prispieva ma podporovanú stavbu podľa ustanovení vodného práva, záväzok tento ani sa nezruší, ani nezmenší príspevkom poskytnutým podľa §§ 7 až 10.
§ 14. Titul a plnenie neštátnej účasti.
(1) Úhradu župy podľa § 5, ods. l, písm. a) a príspevok župy podľa § 9, ods. 2, písm. a), treba ustáliť dohodou, úhradu záujemcov podľa § 5, ods. l, písm. b) alebo dohodou alebo na základe vodoprávnych predpisov.
(2) Ustanovenie § 43 zák. čl. XXIII/1885 sa rozširuje na všetky iné vodohospodárske práce štátne alebo štátom podporované a aj na iné hodnoty, z ktorých na veci zúčastnený záujemca má priamy úžitok. Výnos príspevkov z tohto titulu plynie pri stavbách dokončených a technicko-hospodársky preskúmaných do štátnej pokladnice ako iný príjem, označený v § 21, bod 10, a pri iných stavbách — k ich dobru,
(3) Ustanovenia ods. 2 a 3, § 61 zákona č. 190/1939 Sl. z. platia obdobne aj pre príspevky záujemcov podľa ods. l,
(4) Ustanovenia ods. l až 3 platia obdobne aj pre udržovanie stavieb podľa §§ 6 a 8.
§ 15. Príspevky na osobitné ciele.
(1) Z rozpočtových prostriedkov štátnych na podporu krátkodobých stavieb môže minister hospodárstva povoliť príspevky záujmovým korporáciám na činnosť spojenú s prípravou stavieb a zvýšením vodohospodárskeho ruchu.
(2) Taktiež môže minister hospodárstva odmeniť jednotlivcov, ktorí vlastným pričinením a vynálezmi umožnia účelnejšie
uskutočňovať stavby alebo obstarávať odbornú službu.
§ 16. Náhradný výkon úlohy stavebníka.
(1) Ak stavebník s podporovanou stavbou na škodu záujemcov alebo verejného dobra v ustálenej lehote nezačne, v stavbe bez závažných dôvodov nepokračuje, alebo hotovú už stavbu napriek úradnej výzve neudržuje, môže minister hospodárstva dať uskutočniť stavbu alebo jej udržovanie na účet a nebezpečie stavebníka,
(2) Všetky práva a úlohy stavebníka vykonáva v takom prípade ministerský komisár, určený ministrom hospodárstva. Minister hospodárstva pridelí komisárovi podľa potreby poradný sbor, složený zo záujemcov.
(3) O tom, či stavebník udržovanie stavby riadne zabezpečil alebo stavbu udržuje, rozhoduje Ministerstvo hospodárstva.
(4) V prípadoch, v ktorých stavebníkom je samosprávny sväzok, na účinkovanie ktorého dozerá Ministerstvo vnútra alebo jemu podriadené orgány, rozhoduje minister hospodárstva podľa ustanovení ods. l až 3 v dohode s ministrom vnútra.
§ 17. Daňové, poplatkové a iné úľavy.
(1)Od kolkov a poplatkov sú oslobodené všetky podania, listiny, doklady a výkony, týkajúce sa prípravy, uskutočnenia, financovania a vyúčtovania stavby štátnej a štátom podporovanej alebo ohľadom ktorej bola aspoň zásadne prisľúbená štátna podpora. Tie isté oslobodenia patria aj pri udržovaní stavieb v réžií štátnej alebo so štátnou podporou.
(2) Predpisy ods. l sa nevzťahujú na stavby uvedené v § l, ods. l, písm. c), ktoré nie sú prevádzané alebo udržované výlučne štátom. Pri týchto, ako aj pri ostatných stavbách, ktoré nie sú udržované v réžií štátnej alebo so štátnou podporou, ako aj v prípadoch, keď štátna podpora nebola daná a ide o stavby žúp, okresov,
obcí, družstiev a sdružení, môže oslobodenia uvedené v predchádzajúcom odseku priznať podľa miery verejného záujmu minister financií.
(3) Od daní, dávok a prirážok k nim sú oslobodené výnosy udržovacích istín, ako aj istiny samé, prevody nehnuteľností a práv, uskutočňované v záujme stavieb štátnych.
(4) Predpisy ods. l až 3 platia aj pre stavby zabezpečené finančne podľa doterajších právnych predpisov.
§ 18. Sústredenie hospodárskej manipulácie.
(1) Ak sa zriadi osobitný peňažný ústav alebo ak bude niektorý z jestvujúcich peňažných ústavov poverený uskutočňovaním úverových operácií pre vodohospodárske stavby, môže vláda tento ústav splnomocniť, aby v ňom bola sústredená celkove alebo čiastočne hospodárska manipulácia s finančnými prostriedkami, určenými na uskutočňovanie a udržovanie stavieb.
(2) Vykonávateľné výmery splnomocneného ústavu sa vykonajú na jeho návrh urýchlene exekúciou podľa časti druhej vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. Vykonávateľnosť musí byť preukázaná.
§ 19. Priechodné a záverečné ustanovenia,
(1) Ustanovenie § 78, ods. l zákona č. 190/1939 Sl. z. sa doplňuje tak, že
a) záväzky Slovenskej krajiny, vyplývajúce z vykonávania úloh podľa zákona č. 49/1931 Sb. z. a n., prechádzajú na štát, pričom však uhradí územne príslušná župa, poťažne viac žúp časť finančných záväzkov, a to aspoň vo výške ustálenej v §§ 5 a 9 tohto zákona;
b) úlohou stavebníka, ktorú pri niektorých stavbách vykonávala alebo prevzala Slovenská krajina, obstará zásadne štát, pričom však Ministerstvo hospodárstva sa splnomocňuje presunúť úlohu stavebníka na zúčastnenú obec, poťažne obce, alebo zabezpečiť ju v rámci vodného družstva podľa ustanovení zákona o vodnom práve
pod podmienkou, že pomer finančného zaťaženia nového stavebníka pri uskutočnení stavby nebude zmenený proti pôvodnému stavu v neprospech stavebníka.
§ 20. Všeobecné ustanovenia.
(1) Týmto zákonom sa zrušujú všetky predpisy, ktoré mu odporujú. Najmä sa zrušuje:
a) zákon č. 4/1909 r. z., ktorým sa mení ods. l finančného ustanovenia zákona č. 116/1884 r. z., v znení zákona č. 21/1920 Sb. z. a n.,
b) zákon č. 49/1931 Sb. z. a n.,
c) vládne nariadenie č. 199/1920 Sb. z. a n.,
d) zákon č. 174/1925 Sb. z. a n.,
e) zák. čl. XXXVIII/1915,
f) zák. čl. XXX/1900.
(2) Čiastočne — a to nakoľko ide o vodné toky alebo ich úseky, úpravy ktorých môžu byť uskutočňované alebo podporované z prostriedkov podľa tohto zákona — sa zrušujú:
a) §§ 6 a 7 zákona č. 227/1925 Sb. z. a n. a II. hlava vládneho nariadenia č. 266/ 1925 Sb. z. a n.,
b) vyhláška ministra verejných prác a ministra zemedelstva č. 242/1926 Sb, z. a n.
(3) Čiastočne — a to nakoľko ide o zabezpečenie peňažných prostriedkov — sa zrušuje zák. čl. XLVIII/1895, v znení zák. čl. XX/1898 a zák. čl. XLIX/1908.
(4) Ustanovenia zák. čl. XLII/1881, o zmene ustanovení zák. čl. VIl/1875, týkajúcich sa odvodnenia územia, v znení zák. čl. XXIX/1889 a zák. čl. V/1909, o oprave katastru pozemkovej dane a o ustálení percent pozemkovej dane, pokiaľ sa týkajú reštitúcie pozemkovej dane, platia s výhradou ustanovenia čl. IX zákona č. 76/1927 Sb. z. a n. naďalej len pre práce, na ktoré reštitúcia pozemkovej dane bola už právoplatne priznaná.
DIEL DRUHY. Ohrada štátnych výdavkov.
§ 21. Obradové zdroje.
Na čiastočnú úhradu štátnych výdavkov pre uskutočňovanie alebo podporovanie vodohospodárskych stavieb štátnych alebo štátom podporovaných v pôsobností Ministerstva hospodárstva sa zabezpečujú sumy, ktoré vynesú tieto úhradové zdroje:
a) prídel z výnosu pozemkovej dane,
b) príspevky záujemcov,
c) dávka z práva užívať vodnú energiu ako pohonnú silu,
d) dávka z vodného a stočného,
e) dávka z práva užívať vodu na živnostenské a priemyselné účely,
f) dávka z práva odvádzať znečistené odpadne a splaškové alebo oteplené vody,
g) jednorázová dávka z mimoriadneho prírastku hodnoty na nehnuteľnostiach a dielach, umožneného uskutočnenými stavbami,
h) prirážka k dávke za úradné výkony vo veciach vodoprávnych,
ch) splátky pôžičiek,
i) iné príjmy — ako je výnos zo štátnych stavieb, z nehnuteľností a práv získaných na uskutočnenie stavieb, z likvidácie krajinskej samosprávy a pod.,
j) náhrada výdavkov vynaložených štátom na zaobstarávanie vodohospodárskych projektov.
§ 22. Prídel z výnosu pozemkovej dane.
Prídel z výnosu pozemkovej dane alebo osobitného príspevku k pozemkovej dani sa určí pevnou sumou v zákone o priamych daniach.
§ 23. Príspevky záujemcov.
(1) Príspevky záujemcov — najmä žúp, obcí, družstiev a iných záujemcov — na stavby štátne alebo štátom udržované treba ustáliť dohovorom alebo podľa predpisov zákona o vodnom práve.
(2) Výnos z príspevku na technicky neskončené stavby plynie priamo na účet patričnej stavby. Účet označí dozorný stavebný orgán štátny.
§ 24.
Dávka z práva užívať vodnú energiu ako pohonnú silu.
(1) Dávka z práva užívať vodnú energiu ako pohonnú silu činí každoročne 100 Ks za každú konskú silu.
(2) Úhrn konských síl ako dávkový základ treba ustáliť počtársky z množstva vody v kubičných metroch sekundových, ktoré je povolené užívať alebo ktoré je možno priemerne užívať a tiež| z užitočného spádu v metroch súvisiaceho s označeným množstvom vody a tiež zo súčiniteľa užitočnej výkonnosti vodného motora. Tento súčiniteľ činí 0. 75 pri turbínach, 0. 30 pri kolesách na spodnú vodu a 0. 60 pri iných kolesách alebo motoroch.
(3) Od dávky sú oslobodené vodné diela, vybudované z prostriedkov štátnych, krajinských alebo župných a všeužitočné diela, na ktorých sú štát alebo župa kapitálové zúčastnené v pomere aspoň 40%.
§ 25. Dávka z vodného a stočného.
(1) Dávky z vodného a stočného platia obce, ktoré vyrubujú tieto dávky podľa osobitných pravidiel. Dávka činí 20% úhrnu vyrubenej dávky.
(2) Obce zásobené vodou alebo kanalizované so štátnou finančnou podporou, ktoré dávku z vodného a stočného podlá ods. l nevyrubujú, platia do štátnej pokladnice namiesto dávky podľa ods. l každoročne l°/o poskytnutého štátneho príspevku.
(3) Minister hospodárstva v dohode s ministrom vnútra môže na žiadosť oslobodiť od platenia dávky podľa ods. í a 2 obce, pre ktoré platí výnimka podľa ods. 5, § 8, a to úplne alebo čiastočne.
§ 26.
Dávka z práva užívať vodu na živnostenské a priemyslové účely.
Dávka z práva užívať vodu na živnostenské a priemyslové účely činí každoročne 0. 50 Ks za každý sekundový liter množstva, ktoré je povolené alebo možné užívať.
§ 27.
Dávka z práva odvádzať znečistené odpadkové, splaškové alebo oteplené vody.
Dávka z práva odvádzať znečistené odpadkové, splaškové alebo oteplené vody činí každoročne l Ks za každý sekundový liter množstva, ktorý je povolené alebo možné užívať podľa skutočnej prevádzky podniku.
§ 28.
Jednorázová dávka z mimoriadneho prírastku hodnoty na nehnuteľnostiach a dielach, umožneného uskutočnenými vodnými stavbami.
(1) Mimoriadny prírastok hodnoty môže sa vyskytovať pri vodohospodárskych stavbách štátnych alebo štátom podporovaných, ktoré
a) chránia nehnuteľnosti pred vodnými škodami,
b) zlepšujú alebo umožňujú výnos poľnohospodárskej pôdy a
c) využívajú vodstvo hospodársky.
(2) Mimoriadnym prírastkom hodnoty sa rozumie zámenná cena alebo účinková hodnota nehnuteľnosti alebo diela po uskutočnení stavby, zmenšená o podobnú cenu alebo hodnotu pôvodnú a o pomernú sumu celkových vynaložených stavebných alebo iných výdavkov, ktoré zabezpečil zlepšený stav nehnuteľnosti alebo diela.
(3) Povinnosť dávky nastáva, ak mimoriadny prírastok hodnoty prevyšuje 40% pôvodnej ceny alebo úžitkovej hodnoty. Percentá vyššie tvoria smerný základ pre ustálenie sadzby dávky.
(4) Dávka činí pri smernom základe po 20, 50, 100, 200, 500 a vyše 500% postupne
10, 20, 30, 40, 50 a 60% mimoriadneho prírastku hodnoty.
(5) Smerný základ pre ustálenie sadzby dávky treba určiť dokazovacím pokračovaním administratívnym, vykonaným z moci úradnej alebo na návrh strany. Pokračujúci úrad si vyžiada vždy aj vyjadrenie úradného znalca vodoprávne-technického, označeného v § 162 zák. čl. XXIII/1885 o vodnom práve.
(6) Komisia, určená preskúmať technicko-hospodársky hotovú stavbu, ustáli z úradnej povinnosti v každej kolaudačnej zápisnici titul a rozsah dávky podľa záujemcov. V kladnom prípade predloží dozorný stavebný orgán štátny bez meškania návrh na určenie smerného základu pre ustálenie dávky podľa ods. 5.
(7) Keby zaplatenie vyrubenej dávky naraz ohrozovalo hospodársku rovnováhu povinného subjektu, Ministerstvo hospodárstva povolí na žiadosť dávku splatiť vo viacerých po sebe idúcich ročných splátkach.
§ 29.
Prirážka k dávke za úradné výkony vo veciach vodoprávnych.
Prirážka k dávke za úradné výkony vo veciach vodoprávnych činí 200% a vyberá sa podľa predpisov o dávkach za úradné výkony vo veciach administratívnych súčasne s dávkami.
§ 30. Ustálenie pojmov,
(1) Povoleným množstvom vody sa rozumie množstvo, ktoré obsahuje povoľovacia listina, vydaná podľa § 172 zák. čl. XXIII/ 1885, alebo povoľovacie rozhodnutie, vydané podľa § 168 uvedeného zákona.
(2) Množstvo vody, ktoré možno užívať vôbec alebo priemerne, sa rozumie množstvo, ktoré môže byť užívané u starších vodných práv administratívne a technicky dosiaľ neustálených, ale len potvrdených podľa ustanovení hlavy VIII zák. čl. XXIII/1885.