§ 31. Spoločné ustanovenia.
(1) Dávky podľa §§ 24, 26 a 27 sú povinní platiť vlastníci vodného práva, dávku padla § 28 platí vlastník nehnuteľnosti alebo diela. Užívatelia práv, nehnuteľností a diel vo všetkých prípadoch ručia za úplné a včasné zaplatenie dávky solidárne medzi sebou a s vlastníkom.
(2) Pri dávkach podľa §§ 24, 26 a 27 sa rátajú zlomky prevyšujúce polovicu dávkovej jednotky za jednotky celé. Na menšie zlomky sa nedbá.
(3) Ročné dávky podľa § 26 a 27 sa vyrubujú vždy aspoň v minimálnej sume 20 Ks.
(4) Dávka podľa § 25 a prirážky podľa § 29 pri vyrubení sa zaokruhlujú na celé stokoruny pod hodnotu dávky alebo prirážky počtársky ustálenej.
(5) Dávková povinnosť podľa §§ 24 až 27 vodoužívacích prípadov, ktorých diela sú budované, nastáva v roku úradného preskúmania diela podľa § 174 zák. čl. XXIII/ 1885, Keby toto preskúmanie nebolo uskutočnené v roku nasledujúcom po vybudovaní diela, nastáva dávková povinnosť týmto rokom.
(6) Výnosy príspevkov podľa § 21, písm. b) z dokončených stavieb a výnosy iných úhradových zdrojov podľa § 21, písm. c) až g) a podľa písm. ch) až j) plynú do štátnej pokladnice a vykazujú sa v rozpočtovej kapitole Ministerstva hospodárstva.
§ 32. Osobitné ustanovenia.
(1) Lehota 5 rokov, ustálená v § 43, ods. 2 zák. čl. XXIII/1885 sa predlžuje s ohľadom na § 23, ods. l na 15 rokov.
(2) Nárok na vyrubenie jednorázovej dávky z mimoriadneho prírastku podľa § 28 sa premlčuje v lehote 15 rokov po preskúmaní stavby, uvedenom v § 31, ods. 4.
§ 33. Úrady a pokračovania.
(1) Vo veciach, ktoré sa týkajú vyrubenia dávok, príspevkov, prirážok, splátok a
náhrad a vybavenia agendy o iných príjmoch podľa tohto zákona, sú príslušné tieto úrady a orgány:
a) vodoprávny úrad prvostupňový — pre dávky podľa §§ 24, 26 a 28,
b) vodoprávny úrad pokračujúci — pre príspevok podľa § 23, ustálený podľa predpisov o vodnom práve, a pre dávku podľa § 28.
c) administratívny úrad, ktorý schválil dohovor o ustálenom príspevku — pre príspevok, vyplývajúci z dohody podľa § 23,
d) administratívny úrad dozorný — pre dávku podľa § 25, ods. l,
e) Ministerstvo hospodárstva — pre dávku podľa § 25, ods. 2 a pre splátky podľa § 21, písm. ch).
f) dozorný stavebný orgán štátny — pre príjmy podľa § 21, písm. i) a pre náhrady podľa § 21, písm. j).
(2) Výsledné spisy, zakladajúce príspevkovú povinnosť podľa § 23, taktiež právoplatné výmery o vyrubených dávkach podľa §§ 24 až 28 a zprávy o iných príjmoch a náhradách podľa § 21, písm. i) a j) doručí príslušný úrad alebo orgán vždy aj Ministerstvu hospodárstva a súčasne — podľa povahy veci — aj zúčastnenej štátnej finančnej správe alebo dozornému stavebnému orgánu štátnemu.
§ 34. Priechodné ustanovenia.
(1) Prídel z výnosu pozemkovej dane podľa § 22 v období do vydania zákona o priamych daniach nahradí osobitná prirážka k pozemkovej dani vo výške 25%, vyberaná podľa predpisov o priamych daniach súčasne s týmito daňami.
(2) Prirážka, uvedená v ods. l a dávky podľa § 21, písm. c) až f) budú vyrubené za rok 1940 v celoročnej sume.
§ 35. Účinnosť a vykonanie zákona.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Časť všeobecná. I. Úvod
Navrhovaný zákon má normovať:
a) finančné zabezpečenie vodohospodárskych stavieb štátnych alebo štátom podporovaných,
b) čiastočnú úhradu štátnych výdavkov spojených s uskutočňovaním alebo podporovaním, označených stavieb v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva.
II. Finančné zabezpečenie stavieb.
Vodohospodárske stavby štátne alebo štátom podporované, obstarávané v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva, zabezpečoval finančne v bývalej republiky ČeskoSlovenskej zákon č. 49/1931 Sb. z. a n., o štátnom fonde pre vodohospodárske meliorácie.
Tento fond zrušilo vládne nariadenie č, 383/1938 Sb. z. a n. Tým prakticky stratily cenu aj ostatné ustanovenia uvedeného zákona. V nových pomeroch Ministerstvo hospodárstva neodporúča uplatniť spôsob fondového hospodárenia, lebo toto sa neosvedčilo ani v starých pomeroch. Svedčí o tom celý rad fondom prevzatých záväzkov, ktoré v dôsledku nepravidelného a nedostatočného dotovania fondu neboly plnené a včas ani plnené byť nemohly. Tieto záväzky zaťažujú značne aj dnešnú štátnu správu.
Do budúcnosti navrhuje preto Ministerstvo hospodárstva zabezpečovať vodohospodárske stavby v rámci štátneho rozpočtu na základe skutočných záväzkov, stavebného programu a iných nezbytných potrieb, a to oddelene pre stavby štátne a pre stavby štátom podporované. Tým sa dosiahne stála základňa pre uskutočňovanie stavieb, usmernená podľa finančných možností štátu a týmito možnostiam v každom prípade prispôsobená a povolanými orgánmi kontrolovaná.
III. Úhrada štátnych výdavkov.
Vedľa starostlivosti o uskutočňovanie vodohospodárskych stavieb musí vláda a štátna správa dbať aj o úhradu na to potrebných finančných prostriedkov. Tieto majú zabezpečiť aspoň čiastočne navrhované úhradové zdroje.
Pri navrhovaných zdrojoch nadväzuje návrh na tradíciu alebo zdaňuje práva, uží-
vania vody, prírastok hodnoty a výkony, ktoré súvisia s vodným hospodárstvom a donášajú ich subjektom hmotné alebo iné výhody. Do prvej skupiny patrí osobitný prídel z výnosu pozemkovej dane, príspevky záujemcov, splátky pôžičiek, iné príjmy výnosové a náhrady. Do druhej skupiny patria navrhované dávky. Táto všeobecná charakteristika úhradových zdrojov opodstatňuje ich sama vecne i mravne. O niektorých zdrojoch treba poznamenať:
1. Namiesto prídelu z pozemkovej dane vložil medzi bežné príjmy osobitnú prirážku k pozemkovej dani už uvedený zákon o štátnom fonde pre vodohospodárske meliorácie, a to v § 6. Prirážku v podobe prídelu z výnosu pozemkovej dane treba ponechať naďalej, lebo pozemkový majetok získava alebo aspoň môže získavať na prvom mieste z uskutočňovaných stavieb.
2. Príspevky záujemcov, najmä žúp, obcí, družstiev a iných osôb — na stavby štátne alebo štátom udržované — odôvodňuje alebo priamy záujem alebo zákonné ustanovenia. Tak napríklad účasť žúp odôvodňuje ustanovenie § 32 zákona č. 190/1939 Sl. z. (zákon o verejnej správe vnútornej). Účasť priamych záujemcov na prácach vodoprávnych a odvodňovacích upravuje § 43 zák. čl. XXIII/1885 (zákon o vodnom práve).
3. Náhrada výdavkov vynaložených štátom na zaobstarávanie vodohospodárskych projektov unifikuje prípravu projektov zásadne na jediný spôsob, umožní zjednodušiť a zrýchliť verejnú službu vodohospodársku a zamedzuje, aby výdavky na túto službu, ktorá obstaráva vysoko rentabilné úlohy, zaťažoval výhradne štát.
4. Dávka z práva užívať vodnú energiu ako pohonnú silu nahradzuje čiastočne príjem dane z vodnej sily podľa uvedeného zákona o štátnom fonde pre vodohospodárske meliorácie, keď už daň samú zrušilo vládne nariadenie č. 143/1939 Sl. z. Oproti pôvodnej dani je navrhovaná dávka znížená okrúhle až na 25%. Bude preto podstatne únosnejšia a s ohľadom na jej určenie pre vodohospodárske stavby, ktoré slúžia všeobecne aj užívateľom vodnej energie, je jej zavedenie plne ospravedlnené. Stanovisko toto v zásade obsahuje aj predposledný odsek prípisu Ministerstva financií zo dňa 31. marca 1939, č. 4073/1939-IV/12, vydaného v prípravnom pokračovaní pred zrušením zákona o dani z vodnej sily.
5. Navrhované dávky z vodného a stočneho, z práva užívať vodu na živnostenské a priemyslové účely a z práva odvádzať znečistené odpadové a splaškové alebo oteplené vody sledujú zásadu, aby tí, čo vodu nadpriemerne užívajú, aj prispeli na práce, ktoré podobné užívania podporujú, alebo závadu takého užívania vody odstraňujú.
6. Jednorázová dávka z mimoriadneho prírastku hodnoty na nehnuteľnostiach a dielach, umožneného uskutočnenými stavbami, zdaňuje nadpriemerné a vlastnými silami nezaslúžené obohatenie pri vysoko rentabilných stavbách vodohospodárskych.
Výnos navrhovaných úhradových zdrojov — s výnimkou prídelu z výnosu pozemkovej dane — možno pre prvý čas, najmä však do založenia patričnej evidencie len odhadovať. Tak napríklad v rozpočte na rok 1940 sa ráta s týmito položkami:
1. prirážka k pozemkovej
dani........2, 000. 000 Ks
2. príspevky záujemcov:
a) na stavby štátne... 2, 500. 000 Ks
b) na povodňové práce. 250. 000 Ks
3. výnos z dávky:
a) za užívanie hybnej
energie vody.... 500. 000 Ks
b) z vodného a s točného 300. 000 Ks
c) za živnostenské a priemyslové užívanie vody 20. 000 Ks
d) za odvádzanie znečistených odpadových a splaškových alebo oteplených vôd.... 50. 000 Ks
4. jednorázová dávka z mimoriadneho prírastku hodnoty ........ 80. 000 Ks
5. prirážka k dávke za úradné výkony vo veciach vodoprávnych..... —. — Ks
6. splátka pôžičiek.. —. — Ks
7. iné príjmy...... 5. 000 Ks
8. náhrada výdavkov za
projekty...... 225. 000 Ks
Úhrn... 5, 930. 000 Ks
Časť osobitná.
K jednotlivým ustanoveniam navrhovaného zákona sa poznamenáva:
K § 1.
Ods. l: Pri vodohospodárskych stavbách, uskutočňovaných v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva, ide — podľa toho,
kto je stavebníkom — o dve skupiny prác, a to a stavby štátne a o stavby podporované. Stavby štátne uskutočňuje ako stavebník sám štát, stavby podporované uskutočňuje iný stavebník napríklad vodné družstvo, obec, urbarialisti, jednotlivci a pod. — a štát také stavby len podporuje. Podľa určenia stavieb — písm. a) až e) — sú stavby roztriedené na päť hlavných skupín. Ďalšie roztriedenie stavieb v týchto skupinách obsahuje táto schéma:
a) zo skupiny na ochranu nehnuteľností pred vodnými škodami stavby, ktoré
1. regulujú odtok vody, zabezpečujú, udržujú a chránia koryto a brehy tokov a vôd,
2. zadržujú a nadržujú vodu v nádržkách, budovaných hlavne na ochranu pred vodnými škodami,
3. odvádzajú neškodné horské vody, zabezpečujú strže a zamedzujú vznik výmolov,
4. chránia údolné polohy pred záplavami vybudovanými hrádzami,
5. umožňujú riadny odtok vnútorných vod v súvislosti s ochrannými prácami proti záplavám,
6. zabezpečujú sosuvné územia;
b) zo skupiny na zlepšenie alebo umožnenie výnosnosti poľnohospodárskej pôdy práce, ktoré
1. zlepšujú poľnohospodárske pozemky ich odvodnením podzemným alebo povrchovým zariadením, ako sú drenáže, odpady, svodnice a pod,,
2. odvádzajú neškodné vnútorné vody zariadením odlišným od zariadenia na ochranu pred záplavami,
3. umožňujú závlahu poľnohospodárskych plodín, zvyšujú obsah vody v pôde a využívajú hnojivý účinok vody jej prívodom na poľnohospodárske pozemky,
4. pripravujú plodnú pôdu vysušením močiaru, naplavovaním, navážkou vhodného materiálu a pod.,
5. obnovujú plodnosť pôdy, zmenšenú alebo zničenú účinkom prírodným alebo umelým spôsobom,
6. doplňujú účinok technického upravovania pozemkovej držby, najmä komasácie pozemkov;
c) zo skupiny na využívanie vodstva hospodárske stavby, ktoré
1. shromažďujú vodu v nádržkách, budovaných hlavne na ciele hospodárske, ako sú rybníky a pod.,
2. vzdúvajú vodu na tokoch, nakoľko také vzdúvacie stavby podporujú ustáliť
spádové pomery toku, zabezpečujú jeho koryto, podporujú lepší odtok veľkých vôd, alebo obnovujú vzdúvacie stavby v dôsledku živelnej vodnej pohromy;
d) 20 skupiny na zásobenie obcí alebo ich častí vodou, na umožnenie ich stokovania a na zabezpečenie iných zdravotne-technických potrieb stavby, ktoré
1. zásobujú obce alebo ich časti vodou,
2. chránia vodné zdroje určené na verejnéužívanie,
3. umožňujú stokovanie obcí alebo častí,
4. zabezpečujú iné zdravotne-technické potreby;
e) zo skupiny na zvýšenie alebo ochrany čistoty vodstva stavby a práce, ktoré
1. zlepšujú zariadenia určené na čistenie znečistených alebo splaškových vôd,
2. chránia vodstvo pred znečisťovaním odpadovými a splaškovými vodami,
3. využívajú odpadové a splaškové vody k účelom hospodárskym.
K §2.
Príslušný paragraf rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva o priamom zveľaďovaní vodného hospodárstva bude obsahovať ďalej uvedené položky, soskupené podľa tejto schémy:
V častí A — Štátne stavby:
1. Záväzky:
a) úrok a úmor pôžičiek,
b) náklad v hotovosti;
2. nové viacročné stavby a ich príprava:
a) úrok pôžičiek,
b) náklad v hotovosti;
3. nové malé stavby krátkodobé;
4. udržovanie stavieb.
V časti B — Stavby podporované:
5. Záväzky:
a) úrok a úmor pôžičiek, b) príspevok v hotovosti;
7. nové malé stavby krátkodobé.
V časti C — Dlžoby bývalého štátneho fondu pre vodohospodárske meliorácie:
8. Záväzky z pôžičiek fondu podľa § 2 vládneho nariadenia č. 383/1938 Sb. z. a n. na stavby fondom:
a) uskutočňované,
b) podporované.
V časti D — Vodohospodárske projekty;
9. Projekty vodohospodárskych stavieb:
a) stavby štátne,
b) stavby podporované,
c) práce nariadené podľa § 40 zák. čl. XXIII/1885 v súvislosti s § 7 zák. čl. XVIII/ 1913, o vodnom práve.
V časti E — Povodňové práce, služba a škody:
10. Náklad alebo príspevky na neodkladné povodňové práce;
11. náklad na povodňovú službu;
12. náklad alebo príspevky iná odstránenie alebo zamedzenie povodňových škôd na vodohopodárskych stavbách a vodných tokoch.
Ods. 2, písm. b): Náklad na prípravu projektov pri stavbách štátom podporovaných je priebežnou položkou, alebo neskoršie bude refundovaný od stavebníka a bude tvoriť príjmovú položku. Volený spôsob podporuje organizáciu nových prác a zjednodušuje úradnú agenda
K § 4.
Ods, 3: Ustanovenie tohto odseku sa týka stavieb, ktoré sa vyskytly až neskoršie a pre rozpočtový rok nemohly byť už pojaté do rozpočtového programu.
Ods, 4: Publikácia výsledkov o finančnom zabezpečení menších stavieb podľa ods. 2 a 3 v Úradných novinách je účelná z dôvodov administratívnych a evidenčných, t, j, preto, aby údaje o finančnom zabezpečení všetkých stavieb mohly byt v jednej, verejne prístupnej publikácii sledované.
Ods, 5: Nové finančné zabezpečenie takých prác, ktoré boly finančne zabezpečené podľa doterajších predpisov — od r. 1931 najmä podľa zákona č. 49/1931 Sb. z. a n, o štátnom fonde pre vodohospodárske meliorácie — a ktoré neboly dosiaľ z akéhokoľvek dôvodu technicky začaté, je účelné hlavne na revíziu rozsahu finančných záväzkov, ktoré Slovenská republika z bývalého režimu prevzala a na ustálenie takého stavebného programu do budúcnosti, ktorý by bol primeraný potrebám obyvateľstva a finančným možnostiam štátu. Pravda, aj dôvod, vyplývajúci z požadovanej účasti žúp podľa §§ 6, ods. l, 7, ods. 2, 10, ods. 2 a 20, ods. l, písm. a),
je rovnako významný pre uzákonenie ustanovenia tohto odseku.
K § 5.
Otázky, spojené s finančným zabezpečením, uskutočňovaním a udržovaním stavieb, vyrieši — nakoľko treba — so stranami Ministerstvo hospodárstva v prípravnom pokračovaní.
K §6.
Ods. 1 Ustanovenie o čiastočnej úhrade stavebného nákladu so strany žúp súhlasí s dielom štvrtým zákona č. 190/1939 Sl. z. o verejnej správe vnútornej, najmä s jeho § 32. Podmienka v tomto ustanovení vyslovená sa kryje zásadne s doterajšou účasťou krajinskej samosprávy, lež s tým rozdielom, že miera župnej účasti je podľa návrhu snížená — s ohľadom na pomerne menšiu hospodársku kapacitu žúp — okrúhle na 50% doterajšej krajinskej povinnosti, ustálenej v § 11 uvedeného zákona o štátnom fonde pre vodohospodárske meliorácie.
Významnosť stavby označí Ministerstvo hospodárstva po uvážení rozhodujúcich okolností, ako je význam, rozsah a náklad práce alebo nemožnosť uskutočniť ju iným spôsobom.
K § 7.
Ods, 1: Formulácia tohto odseku umožňuje, aby o udržovaní stavby štátnej sa staral podľa potreby aj niektorý iný záujemca, napríklad obec, vodné družstvo.
K § 10.
Ods. 1: Výška príspevkov odpovedá všeobecne doterajším pomerom, upraveným v §§ 11 až 16 uvedeného zákona o štátnom fonde pre vodohospodárske meliorácie.
Ods. l, písm. a): Poznámka o významnosti stavieb, uvedená v tejto zpráve pri § 6, sa vzťahuje aj na prípady tu všeobecne označené.
K § 13,
Ustanovenie § 12 zákona o verejnej správe vnútornej treba rozšíriť preto, lebo je veľký počet dôležitých vodohospodárskych úloh, ktoré nepresahujú rozsah a potreby jednotlivých obcí. Pri uplatnení platného znenia uvedeného ustanovenia nemohla by župná samospráva na škodu
záujemcov a verejného blaha patričné stavby podporiť, čo neodpovedá však ani významu prác a ani intenciám štátnej správy.
K § 16.
Príspevky záujmovým korporáciám podporujú často zdĺhavú organizáciu stavieb a tým aj odbremenenie verejnej služby. Odmeny jednotlivcom umožňujú študijné práce a tým aj pokrok a zlacnenie pre stavby samé.
K § 21,
Ustanovenia tohto paragrafu sú pojaté do návrhu z § 31 uvedeného zákona o štátnom fonde pre vodohospodárske meliorácie, a to v rozsahu nakoľko majú ešte význam pre štátne územie.
K § 29.
Ods, 2 až 4: Na objasnenie dávkového titulu a postupu pri vyrubení jednorázovej dávky z mimoriadneho prírastku sa uvádzajú tieto príklady;
a) Mokrastá roľa v zámennej cene 5. 000 Ks sa odvodní drenážou nákladom 3. 500 Ks a nadobudne tým zámennú cenu 10. 000 Ks. Mimoriadny prírastok hodnoty podľa ods. 2 činí 10. 000 Ks — 5. 000 — 3. 500—1. 500 Ks, t. j. menej ako 40% — 2. 000 Ks — pôvodnej ceny. Prípad prelo nepodlieha dávke.
b) Močaristá plocha v zámennej cene 500 Ks sa odvodní ako v predošlom prípade nákladom 3. 500 Ks a premení na roľu nákladom 1. 000 Ks a nadobudne tým zámennú cenu 10. 000 Ks. Mimoriadny prírastok hodnoty činí — 10. 000 —500 —3. 500 —1. 000 — 5. 000 Ks, t. j. 1. 000%. Smerný náklad je 960% a dávka podľa ods. 4 činí 60% mimoriadneho prírastku hodnoty, t. j. 3. 000 Ks.
c) Pri regulácii toku získa obec v jej zastavenej časti stavebné pozemky v rozlohe 50. 000 m. Pôvodná cena za 1m2 0. 50 Ks sa zvýši po regulácii iná 2 Ks a pôvodná cena celej plochy s 25. 000 Ks na 100. 000 Ks. Z regulačného nákladu zaťažuje plochu čiastka 30. 000 Ks a okrem toho na upravenie pozemku a jeho parceláciu vynaloží obec 15. 000 Ks. Mimoriadny prírastok hodnoty podľa toho činí 100. 000 — 25. 000 — 30000—15. 000 —30. 000 Ks, t. j, okrúhle 120% a smerný základ —120 —40 —80%. Príslušná dávka je potom
30% mimoriadneho prírastku hodnoty, t. j. 9. 000 Ks.
d) Na regulovanom potoku sa vybuduje riadne vzdúvacie zariadenie pre vodný mlyn nákladom 40. 000 Ks. Tým -sa zvýši úžitková hodnota vzdúvadlá z pôvodných 10. 000 Ks na 90. 000 Ks.
Majiteľ mlyna prispeje na reguláciu podľa dohovoru 10. 000 Ks. Mimoriadny prírastok hodnoty podľa toho činí 90. 000 Ks — 10. 000—40. 000—10. 000—30. 000 Ks, t. j. 300% a smerný základ — 300 bez 40—260%. Príslušná dávka je potom 50% mimoriadneho prírastku hodnoty, t. j. 15. 000 Ks.
K § 33.
Ods, 1: Predĺženie lehoty 5 rokov na 15 rokov umožňuje dodatočne požadovať v odôvodnených prípadoch príspevky záujemcov na stavby uskutočnené alebo udržované v posledných 15 rokoch, t. j. počínajúc rokom 1926.
Ods, 2: Ustanovenie o premlčaní nároku na vyrubenie dávky z mimoriadneho prírastku hodnoty v lehote 15 rokov po preskúmaní stavby umožňuje obdobne dodatočné uplatnenie nároku.
K § 35.
Ods. 2: Ustanovenie tohto odseku obsahuje návrh preto,, lebo finančný zákon na rok 1940 ráta v príjmovej časti s výnosom prirážky a dávok.
K § 36.
Tento paragraf upravuje formálne náležitosti zákona.
Časť záverečná.
Podávaný návrh zákona súhlasí s ustanovením § 25 ústavného zákona o ústave Slovenskej republiky.
Návrh na čiastočnú úhradu štátnych výdavkov, spojených s uskutočňovaním alebo podporovaním stavieb, obsahuje diel druhý osnovy zákona. Ostatná časť štátnych výdavkov má byť uhradená podľa §§ 2 a 3 — ako dosiaľ — z rozpočtového úveru alebo z výnosu prípadných pôžičiek.
Finančný dosah osnovy objasňuje titul 6, § 3 a titul 6/a, § l — pri tomto titule po odpočítaní položky 10 — štátneho rozpočtu na rok 1940 s celkovou úhradou 40, 650. 000 Ks a návrh rozpočtovej potreby na rok 1941, vyčíslenej — vzhľadom na všeobecné zdraženie stavieb — sumou 53, 862. 100 Ks. Na tejto výške 50—60, 000. 000 Ks bude sa pohybovať pravdepodbne aj potreba na najbližšie roky. Takto vyčíslená výška potreby odpovedá všeobecne aj stavebnému nákladu na slovenské vodohospodárske stavby z doby ich rozvoja v bývalej republike. Pritom treba poznamenať, že dosť značné čiastky z tohto úveru poplynú zpät do štátneho príjmu v podobe refundácie a splátok príspevkov — napríklad župných.
Vykonanie zákona je spojené len s potrebnými správnymi výkonmi. S ich obstaraním nebudú preto spojené zvláštne výdavky a pokiaľ by sa predsa len vyskytly, uhradia sa z riadneho rozpočtového úveru Ministerstva hospodárstva.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Alexander Mach v. r., minister vnútra.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.
Dr. Gejza Medrický v. r.,
minister hospodárstva.