Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie.
355.
•
Vládny návrh.
Zákon zmenkový
zo dňa_____________ 1941
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
ODDIEL PRVÝ. Cudzia zmenka. Hlava prvá.
Vystavenie a forma cudzej zmenky. § 1.
Cudzia zmenka obsahuje:
1. označenie ako zmenka v samom texte listiny a v reči, v ktorej je listina spísaná,
2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú sumu,
3. meno toho, kto má platiť (zmenečníka),
4. údaj sroku,
5. údaj platobného miesta,
6. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť,
7. dátum a údaj miesta vystavenia,
8. podpis vystaviteľa.
§ 2.
(1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť, uvedená v predchádzajúcom paragrafe, neplatí za cudziu zmenku, okrem prípadov určených v nasledujúcich odsekoch.
(2) Zmenka bez udania sroku platí za zmenku na videnie.
(3) Ak niet osobitného údaja, platí miesto uvedené pri mene zmenenčníka za miesto platobné a zároveň za bydlisko zmenečníka.
(4) Ak sa vo zmenke neudá, kde bola vystavená, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.
§ 3.
(1) Zmenka môže znieť na vlastný rad vystaviteľa.
(2) Zmenečníkom môže byť vystaviteľ sám.
(3) Zmenku možno vystaviť na účet tretej osoby.
§ 4.
Zmenka môže mať údaj, že je splatná u tretej osoby, a to v mieste, kde má zmenečník svoje bydlisko, alebo inde.
§ 5.
(1) Vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní, môže vystaviteľ predpísať, že sa má zmenková suma zúrokovať. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
(2) Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak toho niet, platí doložka o úrokoch za nenapísanú.
(3) Úroky sa počítajú odo dňa vystavenia zmenky, ak nebol určený deň iný.
§ 6.
(1) Ak je zmenková suma udaná písmenami i číslicami a tieto údaje sa neshodujú, platí suma vyjadrená písmenami.(2) Ak je zmenková suma udaná viac ráz písmenami alebo viac ráz číslicami, platí pri rozpore suma nižšia.
§ 7.
Ak sú na zmenke podpisy osôb, nespôsobilých zaviazať sa zmenkou, podpisy nepravé alebo podpisy osôb vymyslených, alebo podpisy, ktoré z hocakého iného dôvodu nezaväzujú osoby, ktoré zmenku podpísaly alebo menom ktorých bola zmenka
podpísaná, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných podpísaných osôb.
§ 8.
Kto dá na zmenku svoj podpis ako zástupca osoby, za ktorú nemá práva konať, je sám zaviazaný zo zmenky a keď zaplatil, má tie isté práva, ktoré by mal údajne zastúpený. To isté platí o zástupcovi, ktorý prekročil svoju pôsobnosť.
§ 9.
(1) Vystaviteľ je zodpovedný za prijatie a zaplatenie zmenky.
(2) Svoju zodpovednosť za prijatie môže vystaviteľ vylúčiť, naproti tomu každá doložka, ktorou vylučuje svoju zodpovednosť za zaplatenie, platí za nenapísanú.
§ 10.
Ak zmenka, pri vydaní neúplná, bola doplnená v rozpore s učinenými dohovormi, nemožno majiteľovi zmenky namietať, že dohovory neboly zachované, ak nenadobudol zmenku obmyseľne, ani mu nemožno pričítať hrubú nedbalosť pri jej nadobudnutí.
Hlava druhá. Rubopis (Indosament).
§ 11.
(1) Každú zmenku, i keď neznie výslovne na rad, možno previesť rubopisom (indosovať).
(2) Ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo výraz rovnakého významu, možno previesť zmenku len obyčajnou cesiou a s jej účinkami.
(3) Zmenku možno indosovať i na zmenečníka, a to bez ohľadu na to, či ju prijal alebo nie, na vystaviteľa alebo na iného zmenečne zaviazaného. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.
§ 12.
(1) Rubopis musí byť bezpodmienečný. Každá podmienka, od ktorej bol závislý, platí za nenapísanú.
(2) Čiastočný rubopis je neplatný.
(3) Rubopis na majiteľa platí za rubopis nevyplatený (blankoindosament).
§ 13.
(1) Rubopis musí byť napísaný na zmenke alebo na liste s ňou spojenom (prívesok alonž.) . Rubopisec (indosant) musí ho podpísať.
(2) Rubopis nemusí udávať rubopisníka (indosatára), ba môže pozostávať len z podpisu rubopisu (nevyplnený rubopis). V tomto druhom prípade je rubopis len vtedy platný, keď je napísaný na rube zmenky alebo na prívesku.
§ 14.
(1) Rubopis prevádza všetky práva zo zmenky.
(2) Pri nevyplnenom rubopise môže majiteľ:
1. vyplniť rubopis svojím menom alebo menom iného,
2. indosovať zmenku ďalej nevyplneným rubopisom alebo na určitú osobu,
3. odovzdať zmenku tretej osobe bez vyplnenia blankoindosamentu a bez indosácie.
§ 15.
(1) Rubopisec je zodpovedný, ak niet opačnej doložky, za prijatie a zaplatenie zmenky.
(2) Rubopisec môže zakázať ďalšiu indosáciu; v tomto prípade nie je zodpovedný osobám, na ktoré bola zmenka potom indosovaná.
§ 16.
(1) Ten, kto má zmenku v rukách (držiteľ zmenky), platí za oprávneného majiteľa, ak sa legitimuje nepretržitým radom rubopisov i keby posledný z nich bol nevyplnený. Rubopisy prečiarknuté platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po nevyplnenom rubopise ďalší rubopis, platí, že podpisovateľ tohto nadobudol zmenku, rubopisom nevyplneným,
2) Ak niekto prišiel o zmenku z hocakej príčiny, nie je nový majiteľ, ktorý sa legitimuje spôsobom uvedeným v predchádzajúcom odseku, povinný zmenku vydať, ak ju nenadobudol obmyseľne, ani mu nemožno pričítať hrubú nedbalosť pri jej nadobudnutí.
§ 17.
Osoby, žalované zo zmenky, nemôžu činiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na ich osobných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, ak len majiteľ, nadobúdajúc zmenku, nekonal vedome na újmu dlžníka.
§ 18.
(1) Ak obsahuje rubopis doložku "hodnotu vybrať", "na inkaso", "in procura" alebo inú doložku, vyjadrujúcu len zmocnenie, môže majiteľ vykonávať všetky práva zo zmenky, ale nemôže ju inidosovať inak, ako rubopisom zmocňovacím (prokuraindosamentom).
(2) Osoby, zaviazané zo zmenky, môžu v tomto prípade činiť majiteľovi len také námietky, ktoré by mohly činiť rubopiscovi.
(3) Plná moc, obsiahnutá v prokuraindosamente, nezaniká ani smrťou zmocniteľa ani stratou jeho svojprávnosti.
§ 19.
(1) Ak obsahuje rubopis doložku "hodnota na zabezpečenie", "hodnota ako záloh" alebo inú doložku vyjadrujúcu danie zmenky do zálohu, môže majiteľ vykonávať všetky práva zo zmenky, ale jeho rubopis platí len ako rubopis zmocňovací.
(2) Osoby, zaviazané zo zmenky, nemôžu činiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na ich osobných vzťahoch k rubopiscovi, ak len majiteľ, nadobúdajúc zmenku, nekonal vedome na újmu dlžníka.
§ 20.
(1) Rubopis po sroku má tie isté účinky ako rubopis pred srokom. Jestli však bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí protestnej lehoty, má rubopis len účinky obyčajnej cesie.
(2) Kým sa nedokáže opak, má sa za to, že nedatovaný rubopis bol napísaný pred uplynutím protestnej lehoty.
Hlava tretia. Prijatie zmenky (akcept).
§ 21.
Majiteľ alebo držiteľ môže zmenku až do sroku predložiť zmenečníkovi v jeho bydlisku na prijatie.
§ 22.
(1) V každej zmenke môže vystaviteľ predpísať, že zmenku treba predložiť na prijatie a určiť lehotu ma to, alebo aj bez toho.
(2) Vystaviteľ môže zakázať vo zmenke jej predloženie na prijatie, ak len nejde o zmenku splatnú u osoby tretej, alebo o zmenku splatnú v inom mieste než v bydlisku zmenečníka, alebo o zmenku na určitý čas po videní.
(3) Vystaviteľ môže predpísať i to, že zmenku neslobodno predložiť na prijatie pred určitým termínom.
(4) Ak vystaviteľ nezakázal predloženie na prijatie, každý rubopisec môže predpísať, že zmenka sa musí predložiť na prijatie a určiť lehotu na to, alebo aj bez toho.
§ 23.
(1) Zmenka na určitý čas po videní musí byť predložená na prijatie do jedného roku od dáta vystavenia.
(2) Vystaviteľ môže určiť lehotu kratšiu alebo dlhšiu.
(3) Rubopisci môžu skrátiť tieto lehoty.
§ 24.
(1) Zmenečník môže žiadať, aby sa mu zmenka ešte raz predložila na prijatie v deň, nasledujúci po prvom predložení. Účastníci sa môžu odvolávať na to, že tejto žiadosti sa nevyhovelo len, keď žiadosť bola poznamenaná v proteste.
(2) Majiteľ nie je povinný zmenku, predloženú na prijatie, ponechať v rukách zmenečníkových.
§ 25.
(1) Prijatie napíše sa na zmenku. Vyjadruje sa slovom "prijaté" alebo iným slovom rovnakého významu; zmenečník musí prijatie podpísať. Holý podpis zmenečníka na líci zmenky platí za prijatie.
(2) Ak je zmenka sročná určitý čas po videní, alebo má sa podľa osobitnej doložky predložiť na prijatie v určitej lehote, musí sa prijatie datovať, a to dňom, ktorého sa stalo, alebo na žiadosť majiteľa dňom predloženia. Ak prijatie nebolo datované,
musí majiteľ, aby si zachoval postihové práva proti rubopiscom a vystaviteľovi, dať toto opominutie zistiť včas protestom.
§ 26.
(1) Prijatie musí byť bezpodmienečné, ale možno ho obmedziť na čiastku zmenkovej sumy.
(2) Každá iná odchýlka v prijatí od obsahu zmenky rovná sa odopretiu prijatia. Ale i v tomto prípade je príjemca zaviazaný v medziach svojho prijatia.
§ 27.
(1) Ak udal vystaviteľ vo zmenke platobné miesto, odlišné od bydliska zmenečníka, ale neoznačil tretiu osobu, u ktorej sa má zaplatiť, môže túto, osobu udať zmenečník pri prijatí. Ak ju neudal, má sa za to, že sa príjemca sám zaviazal zaplatiť v platobnom mieste.
(2) Ak je zmenka splatná u zmenečníka, môže tento vo svojom prijatí udať adresu vo svojom bydlisku, kde sa má zaplatiť.
§ 28.
(1) Prijatím zaväzuje sa zmenečnik zaplatiť zmenku pri sročnosti.
(2) Ak nebola zmenka zaplatená, majiteľ, i keď je vystaviteľom, má proti príjemcovi priamy nárok zo zmenky na všetko, čo možno požadovať podľa §§ 48 a 49.
§ 29.
(1) Ak prečiarkne zmenečnik svoje prijatie na zmenke pred jej vrátením, platí, že prijatie bolo odopreté. Kým sa nedokáže opak, má sa za to, že prečiarknutie sa stalo pred vrátením zmenky.
(2) Jestli však zmenečník písomne oznámil svoje prijatie majiteľovi alebo inej osobe, podpísanej na zmenke, je im zaviazaný podľa obsahu svojho prijatia.
Hlava štvrtá. Zmenkové rukojemstvo (aval.).
§ 30.
(1) Zaplatenie zmenkovej sumy alebo jej čiastky možno zabezpečiť zmenkovým rukojemstvom.
(2) Túto zábezpeku môže poskytnúť tretia osoba, ale i ten, kto zmenku už podpísal.
§ 31.
(1) Rukojemstvo napíše sa na zmenku alebo na prívesok.
(2) Rukojemstvo sa vyjadruje slovami "ako ručiteľ" alebo doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho musí podpísať.
(3) Holý podpis na líči zmenky platí za rukojemstvo, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa.
(4) V rukojemstve treba udať, za koho sa preberá. Ak niet tohto údaju, platí, že ručenie bolo prevzaté za vystaviteľa.
§ 32.
(1) Zmenkový ručiteľ je zodpovedný rovnako ako ten, za koho sa zaručil.
(2) Záväzok zmenkového ručiteľa je platný i vtedy, keď záväzok, za ktorý sa zaručil je neplatný z inej príčiny než pre vadu formy.
(3) Vyplatením zmenky nadobúda zmenkový ručiteľ práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti osobám, ktoré sú tomuto zo zmenky zaviazané.
Hlava piata.
Sročnosť zmenky.
§ 33.
(1) Zmenku možno vystaviť na videnie,
na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte, na určitý deň.
(2) Zmenky s iným údajom sroku alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.
§ 34.
(1) Zmenka na videnie je sročná pri predložení. Takáto zmenka musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže určiť lehotu kratšiu alebo dlhšiu. Rubopisci môžu tieto lehoty skrátiť.
(2) Vystaviteľ môže predpísať, že zmenku na videnie neslobodno predložiť na platenie pred určitým- termínom. V tomto prípade začína sa lehota na predloženie od tohto termínu.
§ 35.
(1) Sročnosť zmenky na určitý čas po videní určuje sa podľa dáta prijatia alebo podľa dáta protestu.
(2) Ak niet protestu, platí voči príjemcovi, že nedatované prijatie sa stalo posledného dňa lehoty, určenej pre predloženie na prijatie.
§ 36.
(1) Zmenka, znejúca na jeden alebo viac mesiacov po dáte alebo po videní, je sročná v odpovedajúci deň mesiaca,, v ktorom sa má platiť. Ak niet tohto dňa, je zmenka sročná v posledný deň mesiaca.
(2) Ak znie zmenka na jeden alebo viac mesiacov a pol mesiaca po dáte alebo po videní, počítajú sa najprv celé mesiace,
(3) Ak je srok určený na začiatok, prostriedok (polovicu) alebo koniec mesiaca, rozumie sa tým prvý, pätnásty alebo posledný deň mesiaca.
(4) Výrazy "osem dní", alebo "pätnásť dní" neznamenajú jeden alebo dva týždne, ale dobu celých ôsmich alebo pätnástich dní.
(5) Výraz "pol mesiaca" znamená dobu pätnástich dní.
§ 37.
(1) Ak je zmenka splatná určitého dňa v mieste, ktorého kalendár sa líši od kalendára miesta vystavenia, platí pre deň sroku kalendár platobného miesta.
2) Ak je zmenka, vystavená na miesto s iným kalendárom, sročná za určitý čas po dáte, prepočíta sa deň vystavenia na deň odpovedajúci mu podľa kalendára platobného miesta a podľa toho sa určí deň sroku.
(3) Lehoty na predloženie zmeniek počítajú sa podľa predpisov predchádzajúceho odseku.
(4) Predpisy predošlých odsekov neplatia, ak vyplýva z doložky na zmenke alebo vôbec z jej obsahu úmysel použiť iných pravidiel.
Hlava šiesta. Platenie.
§ 38. (1) Majiteľ zmenky, sročnej v určitý
deň alebo určitý čas po dáte alebo po videní, musí ju predložiť na platenie v deň platobný alebo v jednom z nasledujúcich dvoch všedných dní.
(2) Predloženie zmenky odúčtovni rovná sa jej predloženiu na platenie.
(3) Vládnym nariadením sa určí, ktoré zariadenia možno pokladať za odúčtovne a pri akých podmienkach možno im zmenky predkladať.
§ 39.
(1) Zmenečník môže žiadať, aby mu proti zaplateniu bola vydaná zmenka, kvitovaná majiteľom.
(2) Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie.
(3) Zmenečník, ak platil čiastočne, môže žiadať, aby sa toto platenie poznačilo na zmenke a vydaná mu bola o tom kvitancia.
§ 40.
(1) Majiteľ nie je povinný prijať zaplatenie zmenky pred srokom.
(2) Ak platí zmenečník pred srokom, činí tak na svoj vrub a nebezpečenstvo.
(3) Kto platí pri sroku, zbavuje sa svojho záväzku, ak mu len nemožno pričítať obmyseľnosť alebo hrubú nedbalosť. Je povinný skúmať správnosť poradia rubopisov, nie však podpisy rubopiscov.
§ 41.
(1) Ak je zmenka splatná v mene, ktorá nie je v obehu v platobnom mieste, možno zmenkovú sumu zaplatiť v mene štátu podľa hodnoty v deň sroku. Ak je dlžník v omeškaní, má majiteľ právo voliť, či sa má zmenková suma prepočítať na menu štátu podľa hodnoty v deň sroku alebo podľa hodnoty v deň platenia.
(2) Hodnota cudzej meny určí sa podľa obchodných zvykov platobného miesta. Vystaviteľ môže však vo zmenke predpísať prepočítací kurz pre sumu, ktorá sa má platiť.
(3) Predpisy odsekov 1 a 2 neplatia, ak vystaviteľ predpísal zaplatenie v mene určite udanej (efektívna doložka).
(4) Ak znie zmenka na menu, ktorá má to isté pomenovanie v štáte vystavenia, ako v štáte platenia, ale rozličnú hodnotu, má sa za to, že sa rozumie mena platobného miesta.
§ 42.
Ak nebola zmenka predložená na platenie v lehote, určenej v § 38, môže každý dlžník složiť zmenkovú sumu na príslušnom súde, na útraty a nebezpečenstvo majiteľa.
Hlava siedma. Postih pre neprijatie a neplatenie.
§ 43.
(1) Ak nebola zmenka pri sroku zaplatená, môže majiteľ vykonávať postih proti rubopiscom, vystaviteľovi a ostatným osobám zaviazaným zo zmenky.
(2) To isté právo prislúcha majiteľovi už pred sročnosťou zmenky:
1. ak bolo prijatie odopreté celkom alebo čiastočne,
2. ak bol proti zmenečníkovi, bez ohľadu na to, či zmenku prijal alebo nie, vyhlásený konkurz alebo vyrovnacie konanie alebo ak len platy zastavil, alebo exekúcia proti nemu ostala bez úspechu,
3. ak bol vyhlásený konkurz alebo vyrovnacie konanie proti vystaviteľovi zmenky, ktorú predložiť na prijatie je zakázané.
§ 44.
(1) Odopretie prijatia alebo zaplatenia musí sa zistiť verejnou listinou (protest pre neprijatie alebo pre neplatenie).
(2) Pre neprijatie musí sa protestovať v lehote, určenej k predloženiu zmenky na prijatie. Ak v prípade § 24, ods. l bola zmenka na prvý raz predložená posledného dňa lehoty, možno protestovať ešte nasledujúci deň.
(3) Protestovať pre nezaplatenie zmenky, sročnej určitého dňa alebo za určitý čas po dáte alebo po videní, musí sa v jednom zo dvoch všedných dní, nasledujúcich po sroku. Ak ide o zmenku sročnú na videnie, musí sa protestovať podľa ustanovení odseku l o proteste pre neprijatie.
(4) Protest pre neprijatie oslobodzuje od predloženia na platenie a od protestu pre neplatenie.
(5) Ak zmenečník bez ohľadu na to, či zmenku prijal alebo nie, zastavil platy, alebo exekúcia proti nemu ostala bez úspechu, môže majiteľ vykonať postih len, keď predložil zmenku zmenečníkovi na platenie a učinil protest,
(6) Ak bol proti zmenečníkovi, bez ohľadu na to, či zmenku prijal alebo nie, alebo proti vystaviteľovi zmenky, ktorej predloženie na prijatie je zakázané, vyhlásený konkurz alebo vyrovnacie konanie, stačí k možnosti vykonať postih predloženie súdneho usnesenia o vyhlásení konkurzu alebo vyrovnacieho konania. Miesto súdneho usnesenia stačí predložiť vyhlášku o jeho uverejnení v Súdnom ústrednom oznamovateli.
§ 45.
(1) Majiteľ musí o tom, že nedosiahol prijatie alebo zaplatenie, uvedomiť predchádzajúceho rubopisca a vystaviteľa do štyroch všedných dní, nasledujúcich po dni protestu, alebo ak je tu doložka ,,bez trov", po dni predloženia. Každý rubopisec musí do dvoch všedných dní, nasledujúcich po dni, ktorého dostal zprávu. uvedomiť o nej predchádzajúceho rubopiscu a oznámiť mu pritom mená a adresy, tých, ktorí predtým podali zprávu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Tieto lehoty sa začínajú prijatím predchádzajúcej zprávy.
(2) Ak sa dáva podľa predchádzajúceho odseku Zpráva niekomu, kto zmenku podpísal, treba tú istú zprávu v tej istej lehote podať aj jeho ručiteľovi.
(3) Ak niektorý rubopisec neudal svoju adresu, alebo udal ju nečitateľné, stačí podať zprávu ďalšiemu predchádzajúcemu rubopiscovi.
(4) Zprávu možno podať hocakým spôsobom, i len vrátením zmenky.
5) Kto je povinný podať zprávu, má osvedčiť, že dal zprávu v predpísanej lehote. Lehota je zachovaná, ak bol v nej na poštu daný list, obsahujúci zprávu.
(6) Kto nepodal zprávu včas, nestráca postih, je však zodpovedný za prípadnú škodu, vzniklú jeho nedbalosťou, ale len do výšky zmenkovej sumy.
§ 46.
(1) Vystaviteľ, rubopisec alebo ručiteľ môže doložkou, napísanou na zmenku a podpísanou: ,,bez trov", ,,bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého vyznanú oslobodiť majiteľa od toho, aby cieľom zachovania svojho postihu protestoval pre neprijatie alebo neplatenie.
(2) Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti predložiť zmenku včas a podať povinné správy. Dokázať, že lehota nebola dodržaná, má ten, kto sa proti majiteľovi na to odvoláva.
(3) Ak doložku pripojil vystaviteľ, je ona účinná proti všetkým osobám, zaviazaným zo zmenky; ak ju pripojil rubopisec alebo ručiteľ, je účinná len proti nemu. Ak dá majiteľ proti doložke pripojenej vystaviteľom, učiniť protest, idú trovy tohto na jeho vrub. Ak pochádza doložka od rubopisca alebo ručiteľa, možno trovy protestu požadovať od všetkých, ktorí zmenku podpísali.
§ 47.
(1) Všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali, alebo opatrili rukojemským prejavom, sú zodpovední majiteľovi solidárne.
(2) Majiteľ má právo zakročiť proti všetkým naraz, niektorým alebo len jednému z nich a nemusí pri tom zachovať poradie, v ktorom sa zaviazali.
(3) To isté právo má každý, kto zmenku podpísal a ju vyplatil.
(4) Žaloba, podaná proti jednému dlžníkovi, neprekáža tomu, aby sa zakročilo proti iným, i keby (nasledovali za tým, ktorý bol najprv zažalovaný.
§ 48.
(1) Majiteľ môže žiadať od toho, proti komu vykonáva postih:
1. zmenkovú sumu, nakoľko nebola zmenka prijatá alebo vyplatená, s úrokmi, ak boly vymienené,
2. šesťpercentové úroky od sročnosti,
3. trovy protestu a zpráv, ako aj iné trovy,
4. províziu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v dohovorenej menšej výške.
(2) Ak sa vykoná postih pred srokom, srazia sa úroky zo zmenkovej sumy. Tieto úroky sa počítajú podľa úradnej diskontnej sadzby ceduľovej banky, platnej v deň postihu v bydlisku majiteľa.
§ 49.
Kto vyplatil zmenku, môže žiadať od svojich predchodcov:
1. celú sumu, ktorú zaplatil,
2. šesť percentové úroky z tejto sumy odo dňa zaplatenia,
3. svoje trovy,
4. províziu podľa § 48, ods. l, č. 4.
§ 50.
(1) Každý dlžník, proti ktorému sa vykonáva alebo môže sa vykonať postih, je oprávnený žiadať, aby sa mu proti vyplateniu vydala zmenka s protestom a kvitovaným účtom.
(2) Každý rubopisec môže pri vyplatení zmenky prečiarknuť rubopis svoj a rubopisy indosantov za ním nasledujúcich.
§ 51.
Pri postihu po čiastočnom prijatí zmenky môže ten, kto zaplatil sumu, na ktorú zmenka nebola prijatá, žiadať, aby toto platenie bolo vyznačené na zmenke a vydala sa mu o tomto kvitancia. Okrem toho musí mu majiteľ vydať overený odpis zmenky a protest, aby sa mu umožnilo vykonať ďalší postih.
§ 52.
(1) Ak niet inej doložky, môže každý, kto má právo postihu, vykonať ho tým, že vystaví novú zmenku na niektorého zo svojich predchodcov, ktorá znie na videnie a je splatná v bydlisku tohto predchodcu (návratná zmenka).