(2) Návratná zmenka zahrňuje okrem súm, uvedených v §§ 48 a 49, ešte dohodné a kolkový poplatok z návratnej zmenky.
(3) Ak vystavil návratnú zmenku majiteľ, určí sa výška jej sumy podľa kurzu, ktorý má zmenka na videnie, vystavená z platobného miesta pôvodnej zmenky na bydlisko postihového dlžníka. Ak vystavil návratnú zmenku rubopisec, určí sa výška jej sumy podľa kurzu, ktorý má zmenka na videnie, vystavená z bydliska vystaviteľa návratnej zmenky na bydllisko postihového dlžníka.
§ 53.
(1) Zmeškaním lehôt určených: na predloženie zmenky na videnie alebo na určitý čas po videní, na protestovanie pre neprijatie alebo nezaplatenie,
na predloženie k plateniu, ak je tu doložka ,,bez trov",
stráca majiteľ svoje právo proti rubopiscom, vystaviteľovi a ostatným dlžníkom okrem príjemcu.
(2) Ak nebola zmenka predložená na prijatie v lehote, určenej vystaviteľom, stráca majiteľ právo na postih tak pre neplatenie ako i pre neprijatie, ak len z textu doložky nevyplýva, že vystaviteľ chcel vylúčiť len svoju zodpovednosť za prijatie.
(3) Ak je lehota na predloženie určená v rubopise, môže sa na ňu odvolávať len rubopisec.
§ 54.
(1) Ak nemožno zmenku včas predložiť alebo včas protestovať pre neprekonateľnú prekážku (zákonný predpis štátu alebo iný prípad vyššej moci), predlžujú sa tieto lehoty.
(2) Majiteľ je povinný bezodkladne podať zprávu predchádzajúcemu rubopiscovi o vyššej moci a túto zprávu poznamenať na zmenke alebo na prívesku s pripojením dáta a podpisu; ináč platia: predpisy § 45. (3) Keď prestala vyššia moc, musí majiteľ bez odkladu preložiť zmenku na prijatie alebo na zaplatenie, a keď treba, protestovať.
(4) Ak trvá vyššia moc dlhšie ako tridsať dní od sroku, možno vykonať postih bez toho, že by bolo treba predložiť zmenku alebo ju protestovať.
(5) Pri zmenkách na videnie alebo na určitý čas po videní začína sa tridsať dňová lehota odo dňa, ktorého majiteľ, hoci už pred uplynutím lehoty na predloženie, podal svojmu predchádzajúcemu rubopiscovi zprávu o vyššej moci; pri zmenkách na určitý čas po videní predlžuje sa tridsaťdňová lehota ešte o dobu po videní, udanú vo zmenke.
(6) Nie sú prípadmi vyššej moci skutočnosti čiste osobné, týkajúce sa majiteľa alebo toho, koho majiteľ poveril predložením zmenky alebo jej protestovaním.
Hlava ôsma.
Intervencie pre česť.
1. Všeobecné predpisy.
§ 55.
(1) Vystaviteľ, rubopisec alebo ručiteľ môže udať osobu, ktorá má zmenku prijať alebo zaplatiť v prípade núdze.
(2) Pri podmienkach ďalej určených možno zmenku prijať alebo zaplatiť pre česť hocktorého postihového dlžníka.
(3) Intervenientom môže byť osoba tretia, zmenečník sám, alebo osoba už zo zmenky zaviazaná okrem príjemcu.
(4) Intervenient je povinný do dvoch všedných dní podať zprávu o svojej intervencii tomu, za koho intervenoval. Ak zmeškal túto lehotu, je zodpovedný za škodu spôsobenú svojou nedbalosťou, ale len do výšky zmenkovej sumy.
2. Prijatie pre česť.
§ 56.
(1) Prijať zmenku pre česť možno vo všetkých prípadoch, keď majiteľ zmenky, v ktorej nie je zakázané predložiť ju na prijatie, má právo vykonať postih pred srokom,
(2) Ak je vo zmenke udaná osoba, ktorá má v prípade núdze zmenku v platobnom mieste prijať alebo zaplatiť, môže majiteľ pred splatnosťou vykonať postih proti
tomu, kto údaj ten učinil a proti tým, ktorí za ním podpísali (jeho nástupcom) len, keď predložil zmenku označenej osobe, a ak táto odmietla zmenku prijať, keď toto odmietnutie bolo zistené protestom.
(3) V ostatných prípadoch intervencie môže majiteľ odmietnuť prijatie pre česť. Ak ho však pripustí, stráca postih proti tomu, pre česť koho bola zmenka prijatá a proti jeho nástupcom.
§ 57.
Prijatie pre česť poznačí sa na zmenke; intervenient ho podpíše. V zázname treba udať, pre česť koho sa intervenuje; ak chýba tento údaj, platí, že zmenka bola prijatá pre vystaviteľa.
§ 58.
(1) Kto prijal pre česť, je zaviazaný majiteľovi a následníkom pocteného správe tak, ako tento sám.
(2) I keď bola zmenka pre česť prijatá, môže poctený a tí, ktorí sú jemu zodpovední (jeho predchodcovia) žiadať od majiteľa, aby im proti zaplateniu sumy, spomenutej v § 48, vydal zmenku, prípadný protest a kvitovaný účet.
3. Platenie pre česť.
§ 59.
(1) Platenie pre česť je možné vždy, keď majiteľ môže vykonať postih, či už pri sročnosti alebo pred sročnosťou zmenky.
(2) Platenie musí sa vzťahovať na celú sumu, ktorú by musel zaplatiť poctený.
(3) Zaplatiť treba najneskoršie v deň po uplynutí lehoty, určenej na protest pre neplatenie.
§ 60.
(1) Ak bola zmenka prijatá pre česť intervenientmi, ktorí majú svoje bydlisko v platobnom mieste, alebo ak sú cieľom platenia v núdzi vo zmenke udané osoby, bývajúce v tomto mieste, musí majiteľ najneskoršie v deň po uplynutí lehoty protestu pre neplatenie predložiť zmenku všetkým týmto osobám a dať ju prípadne protestovať pre neplatenie.
(2) Ak sa včas neprotestuje, zbavení sú záväzku ten, kto udal podpornú adresu alebo prijatím poctený a ich nasledovníci.
§ 61.
Ak neprijme majiteľ platenia pre česť, stráca postih proti tým, ktorí by bolí zbavení záväzku.
§ 62.
(1) O platení pre česť treba vystaviť na zmenke kvitanciu s údajom pocteného. Ak niet tohto údaja, má sa za to, že bolo zaplatené pre česť vystaviteľa.
(2) Zmenka a prípadný protest majú sa vydať čestnému platiteľovi,
§ 63.
(1) Čestný platiteľ nadobúda práva zo zmenky proti tomu, pre česť koho zaplatil a proti tým, ktorí ,sú tomuto zo zmenky zaviazaní; nemôže však zmenku ďalej indosovať.
(2) Rubopisci, nasledujúci po dlžníkovi, pre česť ktorého sa zaplatilo, sú zbavení svojho záväzku.
(3) Ak sa ponúkajú viaceré osoby platiť pre česť, treba dať prednosť tomu, platením koho sa oslobodí najviac zmenkových dlžníkov. Kto, znajúc pravý stav vecí intervenuje proti tomuto predpisu, stráca postih proti tým, ktorí by inak boli zbavení záväzku.
Hlava deviata.
Rovnopisy a odpisy zmenky.
1. Rovnopisy.
§ 64.
(1) Zmenku možno vystaviť vo viacerých rovnakých exemplároch (rovnopisoch).
(2) Tieto rovnopisy musia sa v samom texte listiny očíslovať, inak platí každý z nich za osobitnú zmenku.
(3) Ak zo zmenky nevysvitá, že bola vystavená v jedinom exemplári, môže každý majiteľ žiadať na svoje trovy vydanie viacerých rovnopisov. Tým cieľom sa má obrátiť na svojho bezprostredného rubopisca, ktorý nech sa obráti opäť na svojho rubopisca a takto ďalej radom až
k vystaviteľovi. Rubopisci sú povinní opakovať svoje rubopisy na nových exemplároch.
§ 65.
(1) Zaplatenim jedného rovnopisu zanikajú zmenšené záväzky, i keď tu niet doložky, že zaplatenie jedného rovnopisu zrušuje účinnosť ostatných. Predsa ostáva zmenečník zaviazaný z každého, ním prijatého rovnopisu, ktorý mu nebol vrátený.
(2) Ak previedol rubopisec rovnopisy na rozličné osoby, sú on a indosanti za ním nasledujúci zaviazaní zo všetkých rovnopisov nimi podpísaných, ktoré neboly vrátené.
§ 66.
(1) Ten, kto zaslal jeden rovnopis na prijatie, musí na ostatných udať, u koho je onen rovnopis. Táto osoba je povinná vydať ho legitimovanému majiteľovi iného rovnopisu.
(2) Ak ho odoprie vydať, môže majiteľ vykonať postih, až keď dal zistiť protestom:
1. že rovnopis, zaslaný na prijatie, nebol mu na jeho žiadosť vydaný a
2. že nemohol dosiahnuť prijatie alebo zaplatenie ani na iný rovnopis.
2. Odpisy.
§ 67.
(1) Každý majiteľ zmenky má právo zhotoviť si jej odpisy.
(2) Odpis musí presne opakovať pôvodinu so všetkými rubopismi a údajmi na nej sa nachádzajúcimi. Musí sa udať, kam až siaha odpis.
3) Odpis možno indosovať a prejavom o rukojemstve opatriť tým istým spôsobom a s tými istými účinkami ako pôvodinu.
§ 68.
(1) V odpise treba udať, u koho je pôvodina. Tento je povinný vydať pôvodinu legitimovanému majiteľovi odpisu.
(2) Ak ju odoprie vydať, môže majiteľ vykonať postih proti tým, ktorí odpis indosovali alebo prejavom o rukojemstve opatrili len, keď dal zistiť protestom, že mu pôvodina nebola na jeho žiadosť vydaná. (3) Ak je na pôvodine za rukopisom, ktorý je posledný pred zhotovením odpisu, doložka "odtiaľto je platný len rubopis na odpise" alebo doložka rovnakého významu, je rubopis napísaný potom na pôvodine neplatný.
Hlava desiata.
Zmeny.
§ 69.
Ak bol text zmenky zmenený, sú tí, ktorí podpísali zmenku po zmene, zodpovední podľa zmeneného textu; tí však, ktorí podpísali predtým, podľa textu pôvodného.
Hlava jedenásta.
Premlčanie.
§ 70.
(1) Všetky práva zo zmenky proti príjemcovi sa premlčujú za tri roky odo dňa jej sročnosti.
(2) Práva majiteľa proti rubopiscom a proti vystaviteľovi sa premlčujú za jeden rok odo dňa včasného protestu alebo v prípade doložky "bez trov" odo dňa sročnosti.
(3) Práva rubopiscu proti iným rubopiscom a proti vystaviteľovi premlčujú sa za šesť mesiacov odo dňa, ktorého rubopisec zmenku vyplatil, alebo ktorého bola voči nemu uplatnená žalobou.
§ 71.
Prerušenie premlčania pôsobí len proti tomu, koho sa týka skutočnosť, zakladajúca prerušenie.
Hlava dvanásta. Všeobecné predpisy.
§ 72.
(1) Ak je zmenka sročná v zákonom uznaný deň sviatočný, možno zaplatenie žiadať až najbližší všedný deň. Aj všetky ostatné úkony, vzťahujúce sa na zmenku, najmä predloženie zmenky na prijatie a protest, možno vykonať len vo všedný deň.
(2) Ak sa má niektorý z týchto úkonov vykonať v určitej lehote a posledný deň tejto je zákonom uznaný deň sviatočný, predlžuje sa táto lehota o najbližší deň všedný. Inak sa sviatočné dni do lehoty započítavajú,
§ 73.
Do lehoty zákonnej alebo na zmenke určenej nepočíta sa deň, od ktorého začína lehota.
§ 74.
Ani zákonné ani sudcovské dni rešpektné (osobitného zreteľa hodné) nie sú prípustné.
ODDIEL DRUHÝ. Zmenka vlastná.
§ 75.
Vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie ako zmenka v samom texte listiny a v reči, v ktorej je listina spísaná,
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu,
3. údaj sroku,
4. údaj platobného miesta,
5. meno toto, komu alebo na rad koho sa má platiť,
6. dátum a údaj miesta vystavenia,
7. podpis vystaviteľa.
§ 76.
(1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť, uvedená v predchádzajúcom paragrafe, neplatí za vlastnú zmenku, okrem prípadov určených v nasledujúcich odsekoch.
(2) Vlastná zmenka bez udania sroku platí za zmenku na videnie.
(3) Ak niet osobitného údaja, platí miesto vystavenia listiny za miesto platobné a zároveň za bydlisko vystaviteľa.
(4) Ak sa vo vlastnej zmenke neudá, kde bola vystavená, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.
§ 77.
(1) Pre zmenku vlastnú platia, nakoľko to neodporuje jej povahe, predpisy dané pre cudziu zmenku, ktoré sa vzťahujú na;
a) rubopis (§§ 11 až 20),
b) sročnosť (§§ 33 až 37),
c) platenie (§§ 38 až 42),
d) postih pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),
e) platenie pre česť (§§ 55, 59 až 63),
f) odpisy (§§ 67 a 68), g) zmeny, (§ 69),
h) premlčanie (§§ 70 a 71), ch) sviatočné dni, počítanie lehôt a neprípustnosť rešpektných dní (§§ 72, 73 a 74).
(2) Pre vlastnú zmenku platia tiež predpisy o cudzej zmenke, splatnej u osoby tretej alebo v inom mieste než v bydlisku zmenečníka (§§ 4 a 27), ďalej o doložke úrokovej (§ 5), o odchyľujúcich sa údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpísania zmenky podľa § 7, o následkoch podpisu osoby konajúcej bez zmocnenia alebo prekročivšej svoju plnú moc (§ 8) a blanko-zmenke (§ 10).
(3) Rovnako platia pre vlastnú zmenku predpisy o zmenkovom rukojemstve (§§ 30 až 32); v prípade posledného odseku § 31, ak v rukojemskom prejave nie je udané, za koho sa preberá, platí, že ručenie bolo prevzaté za vystaviteľa vlastnej zmenky.
§ 78.
(1) Vystavca vlastnej zmenky je zaviazaný práve tak, ako príjemca cudzej zmenky.
(2) Vlastná zmenka, sročná určitý čas po videní, musí sa predložiť vystaviteľovi na videnie v lehotách, určených v § 23. Lehota po videní začína sa odo dňa videnia, potvrdeného podpisom vystaviteľa na zmenke. Ak odoprie vystaviteľ potvrdiť a datovať videnie, má sa to zistiť protestom (§ 25); lehota po videní začína sa tu odo dňa protestu.
ODDIEL TRETÍ.
Doplnkové predpisy.
Hlava prvá.
1. Protest.
§ 79.
(1) Protest musí učiniť verejný notár, súd alebo na nariadenie úradník súdnej kancelárie.
(2) Vládnym nariadením možno zaviesť protestovanie poštovým úradníkom a určiť podrobnosti tohto spôsobu protestu.
§ 80.
(1) Protest má obsahovať:
1. meno toho, pre koho sa protestuje a meno osoby, proti ktorej sa protestuje,
2. údaj, čo sa žiadalo od osoby, proti ktorej sa protestuje, jej odpoveď alebo údaj, že neodpovedala, alebo že nebola zastihnutá, alebo že nebolo možno zistiť miestnosť, kde prevodzuje svoj podnik alebo jej byt,
3. miesto, deň, mesiac a rok, kde a kedy sa výzva (č. 2) stala alebo bol učinený bezvýsledný pokus o ňu.
(2) Ak žiada zmenečník, ktorému bola zmenka predložená na prijatie, o opätovné predloženie nasledujúceho dňa, má sa to poznamenať v proteste.
(3) Protestný orgán musí protest podpísať a pripojiť svoju úradnú pečať alebo úradnú pečiatku.
§ 81.
(1) Protest treba napísať na zmenku alebo na osobitný list, ktorý sa spoji so zmenkou.
(2) Protest treba napísať na rub zmenky priama za posledným zápisom, a ak ho niet, priamo na niektorý okraj rubu.
(3) Ak sa napíše protest na osobitný list, spojený so zmenkou, treba miesto, kde sa list pripojuje, opatriť úradnou pečaťou alebo úradnou pečiatkou. Potom už netreba pripojiť úradnú pečať alebo úradnú pečiatku k podpisu protestného orgánu.
(4) Ak sa protestuje na podklade niekoľkých rovnopisov tej istej zmenky alebo pôvodiny a odpisu, stačí osvedčenie na jednom rovnopise alebo na pôvodine. Na ostatných rovnopisoch alebo na odpise treba poznamenať, na ktorom rovnopise je protest napísaný alebo že je napísaný na pôvodine. Predpisy odseku 2 a prvej vety odseku 3 treba primerane použiť i na túto poznámku. Poznámku má protestný orgán podpísať a opatriť úradnou pečaťou alebo úradnou pečiatkou.
§ 82.
(1) Ak protestuje majiteľ odpisu podľa § 68, ods. 2. proti tomu, kto má pôvodinu v rukách, treba protest napísať na odpis alebo na list s ním spojený.
(2) Ak sa protestuje preto, že prijatie bolo obmedzené na čiastku zmenkovej sumy, treba zmenku odpísať a protest napísať na tento odpis alebo na list s ním spojený. Odpis má obsahovať aj rubopisy, napísané na zmenke, a iné doložky a poznámky.
(3) Paragraf 81, ods. 2 a 3 treba primerane použiť.
§ 83.
Ak sa má zmenkoprávne plnenie požadovať od viacerých osôb, alebo síce od jedinej osoby, ale viac ráz, treba viacnásobné vyzvanie pojať do jednej protestnej listiny.
§ 84.
Zmenku možno zaplatiť do rúk protestného orgánu. Oprávnenie protestného orgánu prijať platenie nemožno vylúčiť.
§ 85.
(1) Protestný orgán môže opraviť chyby v písaní, vynechanie a iné nedostatky protestnej listiny až do jej vydania osobe, pre ktorú sa protestuje. Opravu treba označiť ako takú a podpísať.
(2) Protestný orgán musí si zadržať overený odpis protestu. O obsahu zmenky alebo odpisu treba spraviť záznam, ktorý musí obsahovať:
1. zmenkovú sumu,
2. srok,
3. miesto a deň vystavenia zmenky,
4. meno vystaviteľa, mena toho, komu alebo na rad koho sa má platiť a meno zmenečníka,
5 ak sa má platiť u osoby odlišnej od zmenečníka, alebo pri vlastnej zmenke u osoby odlišnej od vystaviteľa, jej meno ako i mená udané pre prípad núdze a mená tých, ktorí prijali zmenku pre česť.
(3) Odpisy a záznamy treba uschovať v časovom poradí.
2. Miesto a čas na predloženie zmenky, na protest a iné právne úkony.
§ 86.
Protestovať možno od deväť hodín do osemnásť hodín; v iných hodinách len vtedy, keď s tým výslovne súhlasí osoba, proti ktorej sa protestuje.
§ 87.
(1) Predloženie zmenky na prijatie alebo zaplatenie, protest, vyžiadanie si rovnopisu, ako i všetky ostatné úkony, ktorých treba proti určite) osobe, musia sa stať v miestnostiach, kde prevodzuje svoj podnik, alebo, ak ich nemožno vypátrať, v jej byte. Inde, najmä na burze, možno tieto úkony vykonať len po obapolnej dohode.
(2) Ak je v proteste poznamenané, že miestnosť, kde sa prevodzuje podnik, alebo byt nebolo možno vypátrať, nie je protest neplatný preto, že vypátranie bolo možné.
(3) Zodpovednosť protestného orgánu, ktorý nevykonal primerané pátranie, nie je dotknutá predpisom druhého odseku. Ak ostal dotaz na príslušnom policajnom úrade bez výsledku, nie je protestný orgán povinný ďalej pátrať.
§ 88.
(1) Úkon, ktorý sa stal v miestnostiach, kde sa prevodzuje podnik alebo v byte niektorého účastníka, je účinný i vtedy, ak miesto, kde tieto miestnosti alebo byt skutočne sú, bolo vo zmenke nesprávne vyznačené údajom susedného miesta. Ak súhlasia účastníci, možno úkony, ktoré sa majú vykonať v určitom na zmenke vyznačenom mieste, vykonať v susednom mieste.
(2) Vládnym nariadením sa určí, ktoré miesta platia za susedné miesta vo smysle týchto predpisov.
Hlava druhá.
Obohatenie.
§ 89.
(1) Ak zanikol zmenkový záväzok vystaviteľa alebo príjemcu premlčaním alebo tým, že sa nevykonaly úkony predpísané k zachovaniu zmenkového práva, ostávajú zaviazaní majiteľovi v tej miere, nakoľko sa na jeho škodu obohatili.
(2) Proti rubopiscom, ktorých zmenkový záväzok zanikol, niet takéhoto nároku.
(3) Právo podľa odseku l sa premlčí za tri roky odo dňa zániku zmenkového záväzku.
Hlava tretia.
Umorenie zmenky a náhražka protestnej listiny.
§ 90.
(1) Stratenú alebo zničenú zmenku možno vyhlásiť za umorenú v umorovacom pokračovaní. Po započatí umorovacieho pokračovania môže zo zmenky oprávnený žiadať zaplatenie sročnej zmenky od príjemcu cudzej zmenky alebo od vystaviteľa vlastnej zmenky, keď poskytne zábezpeku až do jej umorenia.
(2) Stratenú alebo zničenú protestnú listinu možno nahradiť svedectvom o protestovaní, ktoré má vyhotoviť orgán, u ktorého je overený odpis listiny. Vo svedectve treba uviesť obsah protestu a záznamu podľa § 85, ods. 2.
Hlava štvrtá.
Rozsah platnosti zákonov.
§ 91.
(1) Spôsobilosť osoby, zaväzovať sa zmenkou, určuje sa podľa práva jej vlasti.
Ak toto právo predpisuje, že má platiť právo iného štátu, má sa použiť toto právo.
(2) Kto nie je podľa práva uvedeného v ods. l spôsobilý zaväzovať sa žinenkou, je predsa platne zaviazaný, ak podpísal na území, podľa práva ktorého by bol spôsobilý k zmenečným záväzkom. Tento predpis neplatí, ak tuzemec vzal na seba zmenečný záväzok v cudzine.
§ 92.
(1) Forma zmenkového prejavu určuje sa podľa práva územia, na ktorom bol prejav podpísaný.
(2) Ak však zmenkový prejav, ktorý podľa predchádzajúceho odseku by bol neplatný, vyhovuje právu územia kde bol podpísaný neskorší zmenkový prejav, nie je platnosť neskoršieho zmenkového prejavu dotknutá nedostatkom formy prvého prejavu.
(3) Zmenkový prejav tunajšieho štátneho príslušníka v cudzine je v tuzemsku voči iným tuzemcom platný, ak vyhovuje požiadavkom formy tuzemského práva.
§ 93.
(1) Účinky zaväzujúcich prejavov príjemcu cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky určujú sa podľa práva platobného miesta.
(2) Účinky ostatných zmenkových prejavov určujú sa podľa práva územia, na ktorom bol prejav podpísaný.
§ 94.
Lehoty pre výkon postihových práv určujú sa pre všetky zo zmenky zaviazané osoby podľa práva miesta, kde bola zmenka vystavená.
§ 95.
Podľa práva miesta, kde bola zmenka vystavená sa určuje, či majiteľ cudzej zmenky nadobúda pohľadávku, ktorá je podkladom vystavenia zmenky.
§ 96.
(1) Podľa platobného miesta sa určuje, či možno prijatie zmenky obmedziť na čiastku zmenkovej sumy a či majiteľ je alebo nie je povinný prijať čiastočné platenie.
(2) To isté platí čo do platenia pri vlastnej zmenke.
§ 97.
Forma protestu a lehoty pre protestovanie, ako i forma ostatných úkonov potrebných k vykonaniu alebo zachovaniu zmenečných práv, určujú sa podľa práva územia, na ktorom sa má protest alebo úkon vykonať.
§ 98.
Aké opatrenie treba učiniť pri strate, zničení alebo krádeži zmenky, určuje sa podľa práva platobného miesta.
Hlava piata.
Rozličné predpisy,
§ 99.
(1) Premlčanie sa pretrhuje:
1. podaním žaloby,
2. prihlásením zmenkovej pohľadávky v konkurze,
3. opovedaním sporu alebo uplatnením zmenkového nároku žalovaným v spore.
(2) Premlčanie spočíva od započatia umorovacieho pokračovania (§ 12 zák. č. 250/1934 Sb. z. a n.) ako aj od prihlásenia pohľadávky vo vyrovnacom pokračovaní (§ 11 zák. č. 64/1931, II. Sb. z. a n.).
§ 100.
(1) Každý je spôsobilý zmenečne sa zaväzovať, kto sa môže zaväzovať smluvami.
(2) Ak sa stane žena plnoletou len výdajom (§ 2 zák. čl. XXIII/1874), nezíska tým ešte zmenečnú spôsobilosť.
§ 101.
Zmenkové prejavy, ktoré miesto menom boly urobené krížikami alebo inými znakmi, sú platné len, keď sa staly vo