nem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 5. zasadanie.

356.

Vládny návrh,

Zákon

zo dňa_____________ 1941

o zriadení Poradného a smierčieho sboru vo veciach peňažníctva a úverníctva, o úprave úrokových sadzieb a o zákaze zriaďovania nových peňažných ústavov

(podnikov).

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Diel prvý.

Poradný a smierčí sbor vo veciach peňažníctva a úverníctva.

§ l.

Pri Ministerstve financií sa zriaďuje Poradný a smierčí sbor vo veciach peňažníctva a úverníctva (v ďalšom texte "Sbor").

 § 2. Do pôsobnosti Sboru patrí:

1. Podávať Ministerstvu financií z vlastného podnetu alebo na vyzvanie návrhy na úpravu úrokových sadzieb a vedľajších plnení a vyjadrenia o primeranosti rozpätia medzi pasívnymi a aktívnymi úrokami u jednotlivých druhov peňažných ústavov a peňažných podnikov, ako aj vyjadrenia k návrhu vládnych nariadení o úprave úrokových sadzieb (§ 9);

2. podávať vláde a ústredným úradom z vlastného podnetu alebo na vyzvanie vyjadrenia, návrhy a posudky aj v iných zákonodarných, správnych a organizačných veciach zásadnej povahy, ktoré sa týkajú peňažníctva a úvernictva;

3. podávať súdom, počítajúc v to aj policajné trestné súdy, vyžiadané posudky pri stíhaní trestných činov, spáchaných vo veciach peňažníctva a úverníctva;

4. spolupôsobiť pri organizácii peňažného trhu vôbec, najmä podporou sporivosti a kapitálovej tvorby s osobitným zreteľom na istotu vkladov a pri usmerňovaní a zjednodušovaní peňažníckeho a úverového podnikania, a to jednak so zreteľom k potrebám vkladateľov, jednak so zreteľom k potrebám úver hľadajúcich osôb a konečne s osobitným zreteľom k žiadúcemu zhospodáreniu prevádzky peňažných ústavov a podnikov;

5. odporúčať smernice pri rozdelení pôsobnosti peňažných ústavov podľa ich právnych typov a starať sa o zachovanie dobrého pomeru medzi rôznymi skupinami peňažných ústavov a peňažných podnikov;

6. navrhovať prostriedky na zvýšenie istoty a likvidity vkladov a správneho hospodárenia a mobility peňažných ústavov (spôsob bilancovania, zodpovednosť orgánov ústavov za zachovávanie predpisov, ich ručenie za straty ústavom spôsobené, spôsob likvidácie peňažných ústavov a pod.);

7. sledovať a sbierať obchodné zvyklosti v obore peňažníctva a úverníctva;

8. odporúčať smernice pre výkon revízií peňažných ústavov (podnikov) a sledovať, či revízne orgány svoje úlohy riadne obstarávajú;

9. v dohode so Štátnym štatistickým úradom, Slovenskou národnou bankou a Ministerstvom financií starať sa o riadne vybudovanie štatistiky v obore peňažníctva a úverníctva;

10. vysielať zástupcov peňažníctva do iných odborných poradných sborov;

11. konať v senátoch smierčie prípadne rozhodčie pokračovanie v prípadoch nekalej súťaže vo veciach peňažných a bankových (§ 50, ods. l a 6 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n.).

§ 3.

(1) Sbor pozostáva z predsedu, podpredsedu a ďalších 20 členov (náhradníkov). Týchto 20 členov (náhradníkov) ustanovuje minister financií, a to:

po jednom zástupcovi za Ministerstvo vnútra, Ministerstvo financií, Ministerstvo pravosúdia a Ministerstvo hospodárstva,

jedného zástupcu priemyslu, jediného zástupcu obchodu a živností a jedného zástupcu poľnohospodárstva; všetkých troch na návrh ministra hospodárstva,

jedného zástupcu za sociálne poisťovacie ústavy a jedného za životné poisťovne; oboch na návrh ministra vnútra,

po jednom zástupcovi za Slovenskú národnú banku, Slovenskú hypotečnú a komunálnu banku a za Poštovú sporiteľňu na návrh týchto ústavov,

dvoch zástupcov sporiteľní, troch zástupcov účastinných bánk a troch zástupcov úverných družstiev na návrh príslušných záujmových ústredí.

(2) Členom Sboru môže byť len slovenský štátny občan. Funkcia členov je čestná a bezplatná. Prislúcha im len náhrada skutočných výdavkov, ktorých výšku určí predseda.

3) Predsedom Sboru je minister financií a podpredsedom guvernér Slovenskej národnej banky.

(4) Funkčné obdobie trvá tri roky; členovia (náhradníci) ostávajú však vo svojich funkciách až do dňa, ktorého sa po prvý raz síde novoustanovený Sbor.

(5) Minister financií môže z dôležitých dôvodov odvolať členov (náhradníkov) a ustanoviť namiesto nich iných na zvyšok funkčného obdobia. Tým istým spôsobom sa má ustanoviť na zvyšok funkčného obdobia nový člen (náhradník), ak pred uplynutím funkčného obdobia úmrtím, zrieknutím sa, alebo z iného dôvodu sa uprázdni miesto niektorého člena (náhradníka).

(6) Predseda môže povolať na jednotlivé zasadnutia Sboru aj osobitných znalcov.

§ 4.

(1) Činnosť Sboru vo veciach uvedených v § 2, ,bod l až 10 a spôsob rokovania upraví rokovací poriadok, ktorý vydá predseda po vypočutí Sboru.

(2) K platnosti usnesenia Sboru o návrhu na úpravu úrokových sadzieb treba, aby bola prítomná väčšina všetkých členov Sboru a aby pre návrh hlasovala väčšina prítomných členov.

§ 5.

Pôsobnosť uvedenú v § 2, bod 11 vykonáva Sbor v trojčlenných senátoch, pozostávajúcich z predsedu a dvoch členov. Predsedovi i každému členovi má sa ustanoviť náhradník pre prípad, ak predseda alebo člen nemôže svoju funkciu vykonávať. Aspoň jeden člen senátu musí mat právnické vzdelanie.

§ 6.

(1) Predseda Sboru ustanovuje predsedov a členov senátov (§ 5) a sostavuje senáty na funkčné obdobie Sboru {§ 3, ods. 4).

(2) Po ustanovení složia predsedovia a členovia senátov do rúk predsedu Sboru prísahu, že budú plniť svedomité a nestranne svoju funkciu a že zachovajú mlčanlivosť o tom, čo sa pri jej výkone dozvedia.

(3) Funkcia predsedov a členov senátov je čestná a bezplatná. Prislúcha im len náhrada hotových výdavkov, ktorých výšku určí predseda Sboru.

§ 7.

Ak senáty rokujú v smierčom pokračovaní, platia ustanovenia §§ l až 17 a 22 až 25 vládneho nariadenia č. 30/1928 Sb. z. a n. a ak rokujú v rozhodcom pokračovaní, platia ustanovenia §§ 26 až 34 vládneho nariadenia č. 30/1928 Sb. z. a n. v oboch prípadoch však s tou odchýlkou, že pôsobnosť tam vyhradená smierčej komisii, poťažne rozhodčej komisii, poťažne ich predsedom, patrí tomuto senátu, poťažne jeho predsedovi a s odchýlkami vyplývajúcimi z ustanovení §§ 5 a 6 tohto zákona.

§ 8.

Výdavky na Sbor sa hradia z výnosu poplatkov upravených vyhláškou vydanou podľa § 49, ods. 3 a § 50, ods. 5 zákona č. 111/1927 Sb, z. a n., z výnosu náhrad trov a z príspevkov zúčastnených sväzov a inštitúcií. Príspevky na zúčastnené sväzy a inštitúcie rozvrhne predseda po vypočutí Sboru. Nedoplatky na poplatkoch, náhradách trov a príspevkov sa vymáhajú podľa ustanovenia časti druhej vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. na základe výkazu nedoplatkov potvrdeného čo do vykonateľnosti ministrom financií.

Diel druhý.

O úprave úrokových sadzieb.

§ 9.

Vláda sa splnomocňuje, aby na návrh ministra financií a po vypočutí Sboru so zreteľom na hospodárske pomery upravovala nariadením najvyššie úrokové sadzby z peňažných vkladov a pôžičiek všetkého druhu, okrem úrokových sadzieb Slovenskej národnej banky a Poštovej sporiteľne a úrokov z emisných úverov.

§ 10.

(1) Úrokovými sadzbami (§ 9) treba rozumieť nielen čistý úrok, ale aj províziu, správny (režijný) príspevok a iné vedľajšie plnenia, nakoľko zvyšujú skutočne len kapitálový výnos.

(2) Ustanovenia smlúv, ktorými sa dlžník zaviaže platiť úrok, ktorý s prípadnými vedľajšími plneniami (ods. 1) činí viac než najvyššia prípustná úroková sadzba (§ 9), sú neplatné.

(3) Oprava úrokových sadzieb podľa § 9 týka sa tiež úrokových sadzieb z vkladov a z pôžičiek smluvených pred dňom, kedy úprava podľa § 9 nadobudne účinnosť.

§ 11. (1) Kto

a) požaduje, poskytuje, ponúka, sľúbi alebo príjme z peňažného vkladu (uložených peňazí) úrok, ktorý s prípadnými vedľajšími plneniami (§ 10, ods. 1) činí viac, ako je prípustné podľa sadzieb určených vládnym nariadením (§ 9),

b) požaduje, poskytuje, ponúka, sľúbi alebo príjme z pôžičky (úveru) úrok, ktorý s prípadnými vedľajšími plneniami činí viac, ako je prípustné podľa sadzieb určených vládnym nariadením (§ 9),

c) vo zmenke, dlžnom úpise alebo v inom doklade o pôžičke (úvere) dá si potvrdiť vyššiu sumu, než akú vo skutočností pôžičkou (úverom) poskytol, potresce sa, ak nejde o trest prísnejšie trestný, okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok peňažným trestom od 100 do 100.000.— Ks alebo zatvorením od jedného dňa do šesť mesiacov; ako vedľajší trest možno vysloviť aj stratu živnostenského oprávnenia, ak bol priestupok spáchaný pri výkone živnosti. Pre prípad nevymožiteľnosti peňažného trestu má sa uložiť náhradný trest od jedného dňa do šesť mesiacov. Trest na slobode a peňažný trest možno uložiť tiež súčasne; v tomto prípade nesmie však hlavný trest na slobode spolu s náhradným trestom za nevymožiteľný peňažný trest presahovať šesť mesiacov.

(2) Rovnako sa potresce, kto nemajúc koncesie k súkromnému sprostredkovaniu úveru (zák. č. 203/1925 Sb. z. a n.), požaduje, dá si sľúbiť, alebo prijme majetkový prospech za sprostredkovanie úveru; okrem toho sú úmluvy o sprostredkovateľskej odmene alebo o inom majetkovom prospechu neplatné.

(3) Ak nemožno zistiť osobu trestne zodpovednú, uloží okresný (štátny policajný) úrad pokutu do výšky 100.000.— Ks ústavu (podniku), a to výmerom (vl. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n.).

(4) Presunúť platenie peňažných trestov, uložených podľa odsekov l a 2 na ústav (podnik), v ktorom sa potrestaný

vinník priestupku dopustil, sa zakazuje. Úmluvy tomuto odporujúce sú neplatné.

Diel tretí.

O zákaze zriaďovania nových peňažných ústavov (podnikov).

§ 12. (1) Zakazuje sa:

a) zriaďovať nové peňažné ústavy niektorého z druhov uvedených v § 2, ods. l zákona č. 239/1924 Sb. z, a n. v znení zákona č. 54/1932 Sb. z. a n., ako aj inakší predmet podnikania zárobkového alebo hospodárskeho družstva, účastinnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným premeniť alebo rozšíriť na prevádzku peňažných, úverných alebo iných bankových obchodov;

b) zriaďovať nové peňažné podniky (čl. LII. zák. č. 54/1932 Sb. z. a n.), počítajúc v to aj ďalšiu prevádzku takéhoto podniku nadobudnutého prevodom medzi živými;

c) zriaďovať pobočku, expozitúru alebo platobnú, jednateľstvo alebo akýkoľvek iný pobočný (vedľajší) závod jestvujúcich peňažných ústavov alebo peňažných podnikov;

d) preložiť sídlo hlavného závodu alebo pobočný (vedľajší) závod do inej obce (mesta).

(2) Výnimky zo zákazu podľa odseku l môže z dôvodov osobitného zreteľa hodných povoliť vláda na návrh Ministerstva financií; pred podaním návrhu je treba vypočuť Sbor (§ 2, bod 4).

(3) Zakazuje sa účastinným bankám, aby účasťou na podielovej istine alebo konzorcionálnou, syndikátnou, úverovou a pod. smluvou nadobúdaly podstatný vplyv na správu a hospodárstvo úverných družstiev. Pritom nezáleží na tom, či účastinným bankám zaručuje tento vplyv nadobudnutá účasť sama alebo v spojení s niektorou osobitnou smluvou. Smluvy tomuto zákazu odporujúce sú neplatné. Ak boly takéto smluvy uzavreté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zrušujú sa bez odškodného a náhrady za smluvné pokuty, tresty, odbytné a pod., ktoré