sa pre prípad ich zrušenia vymienily. Príslušné úverné družstvá sú povinné vylúčiť do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona všetky na ich podielovej istine participujúce banky, poťažne z poverenia a v mene bánk vystupujúce fyzické osoby. Úverový pomer treba zlikvidovať do konca roku 1941.
(4) Ustanovenia ods. 3 platia aj pre úverné družstvá, ktoré účasťou na podielovej istine alebo konzorcionálnou, syndikátnou, úverovou smluvou a pod. si zaistily podstatný vplyv na správu a hospodárstvo iných úverných družstiev. Pritom nezáleží na tom, či úverným družstvám zaručuje tento vplyv nadobudnutá účasť sama alebo v spojení s niektorou osobitnou smluvou. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na obvyklé účasti na podielovej istine iných úverných družstiev a družstevných ústredí a opačne, ako ani na úverové a iné pomery, ktoré vyplývajú z členstva úverných družstiev v ich družstevnom ústredí.
(5 Kto ako člen správneho alebo dozorného orgánu peňažného ústavu, majiteľ peňažného podniku, alebo, ak takýto podnik prináleží verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločnosti komanditnej, spoločník oprávnený túto spoločnosť zastupovať a viesť jej obchody, poruší zákaz, uvedený v ods. l, 3 a 4, alebo sa na porušení tohto zákazu zúčastní, alebo zanedbaním povinnej starostlivosti zaviní, že k nemu došlo, alebo ho obíde nastrčenými osobami, potresce sa okresným (štátnym policajným) úradom, ak nie je čin prísnejšie trestný, pre priestupok peňažným trestom od 1.000.— do 100.000.— Ks alebo zatvorením od 15 dní do 6 mesiacov. V prípade nevymožiteľnosti premení sa peňažný trest na trest zatvorenia do 6 mesiacov. Ustanovenia § 11, ods. 3 a 4 platia i v tomto prípade.
Diel štvrtý.
Záverečné ustanovenia.
§ 13.
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú: článok LIV. zákona č.
54 1932 Sb. z. a n., zákon č. 44/1933 Sb. z. a n , vládne nariadenie č. 52/1933 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 261/1934 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 148/1935 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 37/1936 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 303/1936 Sb, z. a n., vládne nariadenie č. 107/1937 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 340/1938 Sb. z. a n.
§ 14.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
.
Zákonom č. 111/1927 Sb. z. a n. {§ 50, ods. 1) bola splnomocnená vláda, aby vládnym nariadením zriadila smierčí orgán, ktorý by riešil vyskytnuvšie sa prípady nekalej súťaže vo veciach peňažníctva a bankovníctva. Na základe tohto splnomocnenia zriadila vláda vládnym nariadením č. 30/1928 Sb. z. a n. pre riešenie uvedených sporov Ústredný smierčí orgán. Členov Ústredného smierčieho orgánu menoval minister financií zo zástupcov uvedeným vládnym nariadením vypočítaných bankových a peňažných skupín, okrem členov (zástupcov) Národnej banky, ktorých určila jej banková rada, Smierčie pokračovanie pred týmto orgánom bolo fakultatívne s výnimkou prípadov nekalej súťaže, týkajúcich sa priamo alebo nepriamo získavania vkladov, kde smierčie pokračovanie bolo obligatórne potiaľ, že nepredloženie veci pred Ústredný smierčí orgán tvorilo spor prekážajúcu námietku ako pred civilným súdom (§ 24, ods l vl. nar. č. 30/1928 Sb. z. a n.), tak i pred súdom trestným (§ 50, ods. 3 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n.). Článkom LIV. zákona č. 54/1932 Sb. z. a n. bol poverený Ústredný smierčí orgán funkciou poradného sboru vo veciach peňažníctva s tým, že pre túto pôsobnosť, ktorá mala byť stanovená vládnym nariadením, rozšíril sa Ústredný smierčí orgán o ďalších 8 členov, z ktorých piati boli zástupci na peňažníctve a bankovníctve zainteresovaných ministerstiev.
Pôsobnosť tohto poradného sboru bola určená zákonom č. 44/1933 Sb. z. a n.
(§ 1). Menovite mu bolo prikázané, aby na vyzvanie vlády upravoval úrokovú mieru na úroveň zodpovedajúcu hospodárskym pomerom. Taktiež bolo tomuto sboru prikázané, aby pre súťaž v peňažníctve určil zásady dobrých mravov, ktoré sa maly stať všeobecne záväznými po schválení vládou a po ich vyhlásení vo Sbierke zákonov a nariadení.
Ústrednému smierčiemu orgánu bola zákonom č. 44/1933 Sb. z. a n. rozšírená kompetencia proti stavu platnému podľa vládneho nariadenia č. 30/1928 Sb. z. a n. o smierčie pokračovanie, ktoré by vzišlo z porušenia ,zásad dobrých mravov, stanovených Poradným sborom vo veciach peňažníctva a bankovníctva. Pre toto smierčie pokračovanie, ktoré — nakoľko nešlo o porušenie úrokových sadzieb — bolo obligatórne, určil zákon č. 44/1933 Sb. z. a n., ako aj vládne nariadenie č. 52/1933 Sb. z. a n. osobitné formálne predpisy. (Pri porušení úrokomeru bolo smierčie pokračovanie vylúčené — a okresný úrad ho ihneď trestal ako správny priestupok.)
Ohľadom úpravy úrokovej miery, vyslovil súčasne zákon č. 44/1933 Sb. z, a n. splnomocnenie pre vládu, aby sama vládnym nariadením určila najvyššiu úrokovú mieru, ak by tak na jej vyzvanie neučinil Poradný sbor, alebo ak by jeho návrh vláda neprijala.
Zákon č. 44/1933 súčasne zakázal zriaďovanie nových peňažných ústavov (podnikov).
Vlád. nar. č. 52/1933.
Vládne nariadenie č. 52/1933 Sb. z. a n. určilo počet členov Ústredného smierčieho orgánu (predseda, 3 miestopredsedovia, 2 zástupci Národnej banky a 25 členov z tam uvedených peňažných skupín) a celú jeho organizáciu (predsedníctvo, výbory, senáty atď.).
Členovia a funkcionári (predseda, miestopredsedovia) Ústredného smierčieho orgánu boli súčasne členmi Poradného sboru, ktorý okrem týchto bol ešte rozišírený o ďalších osem členov podobne, ako to už určil článok LIV, zákona č. 54/1932 Sb. z a n. Taktiež bola stanovená jeho organizácia (predsedníctvo, valné shromaždenie).
Vlád. nariadenia č. 148/1935 a č. 107/1937.
Neskoršími novelami složenie a pôsobnosť orgánov boly už menené iba natoľko, že vládne nariadenie č. 148/1935 Sb. z. a n. priberalo do oboch .sborov zástupcu Reeskontného a lombardného ústavu a vládne nariadenie č. 107/1937 Sb. z. a n. rozšírilo oba sbory ešte o jedného zástupcu (z doterajších 8 na 9) ostatných záložní a úverných družstiev. Naopak ešte pôsobnosť Poradného sboru vo veciach peňažníctva — nakoľko ide o určenie najvyšších prípustných úrokových sadzieb, — bola utužená, lebo splnomocnenie vlády (§§ 15 a 20 zák. č. 44/1935 Sb. z. a n.), aby stanovila úrokové sadzby v prípade, že tak neučiní Poradný sbor, bolo vládnym nariadením č. 37/1933 Sb. z. a n. predĺžené len do konca roku 1936 a neskoršie už nebolo vôbec predlžované.
Novela vládneho nariadenia č. 261/1934 Sb. z. a n. zostrila zákaz zriaďovania nových peňažných ústavov (podnikov) a viazala povolenie nových podnikov na súhlas vlády po predbežnom vypočutí Poradného sboru ministrom financií, kým zriaďovanie filiálok už jestvujúcich ústavov mohlo podľa uvedeného vládneho nariadenia povoliť ministerstvo financií po vypočutí Poradného sboru.
Ďalšími novelami (vlád. nar. č. 303/1936 Sb. z. a n. a č. 340/1938 Sb. z. a n.) bol zákaz zriaďovania nových peňažných ústavov (podnikov) predlžovaný. Vládne nariadenie č, 340/1938 Sb. z. a n. ho predĺžilo na trvalo (t. j. bez určenia konečného času jeho platnosti).
Treba tu poznamenať, že všetky tieto predpisy ostaly na Slovensku v platnosti podľa § 3 zák. č. 1/1939 Sl. z., avšak k ustanoveniu orgánov Poradného sboru vo veciach peňažníctva a Ústredného smierčieho orgánu nedošlo, lebo ich kom-
plikované složenie nevyhovovalo potrebám slovenského peňažníctva. Pri riešení závažných a ďalekosiahlych problémov hospodárskych vládou tak i ústrednými úradmi bola a je pociťovaná potreba zriadenia Poradného a smierčieho sboru, ktorý by svojimi odbornými znalosťami uľahčil riešenie hospodárskych problémov slovenských. Preto predkladaný návrh zákona má za cieľ zriadiť takýto poradný sbor.
Návrh prináša proti doteraz platnému stavu podstatné zmeny v organizácii i v pôsobnosti oboch sborov.
A. Organizácia: Kým stav doteraz platný rozoznával dva sbory: Poradný sbor vo veciach peňažníctva a Ústredný smierčí orgán, podlá predkladaného návrhu bude zriadený len jeden Poradný sbor a smierčí sbor, ktorý okrem inej kompetencie, patriacej pôvodne Poradnému sboru, vykonáva v 3-členných senátoch tiež smierčie, prípadne rozhodčie pokračovanie. Toto zjednodušenie má za následok, že i tam, kde podľa doteraz platného právneho stavu malý oba sbory samostatné orgány (napr. valné shromaždenie) nastupuje teraz úplná jednotnosť.
Osnova prináša ďalej zmenšenie počtu členov na 20 — s predsedom a podpredsedom spolu 22 členov, — kým podľa doteraz platného stavu mal Poradný sbor vo veciach peňažníctva 37 členov; s predsedom a 3 miestopredsedami spolu 41 členov. Ústredný smierčí orgán mal podľa doteraz platného stavu 29 členov; s predsedom a 3 miestopredsedami spolu 33 členov.
Tieto zjednodušenia Poradného a smierčieho sboru sa týkajúce sú odôvodnené jednak primeranosťou pre potrebu slovenského peňažníctva a jednak tým, že sbor o menšom počte členov s menej komplikovanými orgánmi bude pružnejší vo svojom účinkovaní.
B. Pôsobnosť: V tomto smere prináša osnova podstatné zmeny:
a) slúčenie kompetencie oboch pôvodných sborov: Poradného sboru vo veciach peňažníctva a Ústredného smierčieho orgánu;
b) odňatie kompetencie Poradného sboru vo veciach peňažníctva pre stanovenie zásad dobrých mravov peňažníctve.
Ad a) Podľa doteraz platného stavu bolo smierčie pokračovanie vyhradené autonómnemu sboru Ústredného smierčieho orgánu. Autonómnemu po tej stránke, že v Ústrednom smierčom orgáne nemalý zastúpenie menovite ministerstvá. Malo tým byť zdôraznené to, že Ústredný smierčí orgán má rozhodovať autonómne bez akéhokoľvek byrokratického ovplyvňovania. S hľadiska novej osnovy nepovažuje sa smierčie pokračovanie za podstatnú kompetenciu Poradného a smierčieho sboru a ani za takú, ktorej výkon by si vyžadoval samostatného orgánu. Záujmová autonómia nebude ani v tomto prípade pri smierčom pokračovaní porušená, lebo smierčie pokračovanie budú vykonávať senáty, složené z odborníkov peňažníctva.
Ad b). Nová osnova vypustila kompetenciu doterajšieho Poradného sboru vo veciach peňažníctva stanoviť pre súťaž v peňažníctve zásady dobrých mravov. Vytvorením zásad dobrých mravov v peňažníctve sledovala sa (zákonom č. 44/1933 Sb. z. a n.) myšlienka, aby poradný sbor vytvoril zásady slušného a reálneho súťaženia v peňažníctve, pre ktoré zákon proti nekalej súťaži č. 111/1927 Sb. z. a n. nemá ešte špeciálnych, presne sformulovaných skutkových podstát, takže v dôsledku tohto je nekalá súťaž v peňažníctve z veľkej častí zahrnutá v generálnej klauzule § l zák. č. 111/1927 Sb. z. a n. Pri tvorení týchto zásad, ktoré sa malý stať záväznými po schválení vlády a po ich uverejnení v Sbierke zákonov, malo sa hľadieť k významu a dôležitosti peňažníctva na národné hospodárstvo a na eventuálne osobitné pomery a požiadavky, ktoré sa u peňažných ústavov (podnikov) vyskytujú, menovite aj na potreby hospodárskeho života. Podobné oprávnenie dal zákon proti nekalej súťaži tiež živnostenským spoločenstvám s podmienkou, že tieto zásady budú po schválení živnostenského úradu II. stolice riadne vyhlásené (§ 50, ods. 3 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n.). V zákone č. 44/1933 Sb. z. a n. sa pamätalo tiež na to, že porušenie Poradným sborom stanovených zásad dobrých mravov bude prípadne tiež v rozpore s predpismi zákona proti nekalej súťaži, preto § 2, ods. 4 uvedeného zákona nevylučuje pokračovanie pred súdmi, ak porušenie zásady dobrých mravov je trestné aj podľa zákona proti nekalej súťaži. I z týchto ustanovení je vidno, ako úzko súvisia zásady dobrých mravov, stanovených Poradným sborom s predpismi zákona proti nekalej súťaži. Zásady dobrých mravov pre súťaž v peňažníctve malý sa týkať tiež menovite úrokových dohôd všetkého druhu (§ l, ods. l zák. č. 44/1933 Sb. z. a n.). Teoreticky tieto ustanovenia zákona č.
44/1933 Sb. z. a n. o stanovení súťažných zásad dobrých mravov v peňažníctve boly skutočne skvelým doplnkom medzier zákona č. 111/1927 Sb. z. a n. ako i autonómnej sféry peňažných záujmov. Inakšie sa vec vyvinula v praxi.
Úpravu úrokových sadzieb previedol podlá intencií zákona č. 44/1933 Sb. z. a n. Poradný sbor Vo veciach peňažníctva len v roku 1933 (vládna vyhláška č. 59/1933 Sb. z. a n. a vládna vyhláška č. 70/1933 Sb. z. a n.), a to pokiaľ išlo o úpravu úrokomeru medzi peňažnými ústavmi (podnikmi), kým úpravu úrokomeru už v tom istom roku (vlád. nar. č. 85/1933 Sb. z. a n.) medzi inými veriteľmi a dlžníkmi než peňažnými ústavmi (podnikmi) vydala vláda podľa § 15,ods. 2 zák. č. 44/1933 Sb. z. a n. Úprava úrokovej miery v roku 1935 (vl. nar. č. 238/ 1935), týkajúca sa ako peňažných ústavov (podnikov), tak aj iných dlžníkov a veriteľov bola prevedená vládou podľa čl. I. zák. č. 109/1934 Sb. z. a n. o mimoriadnej moci nariaďovacej v znení zákona č. 131/ 1935 Sb. z. a n. Týmto spôsobom sa stalo, že stanovenie zásad dobrých mravov bolo faktickou cestou obmedzené vo svojej najpodstatnejšej častí.
Toto bolo konštatované aj v početných prejavoch, učinených na valnom shromaždení Poradného sboru vo veciach peňažníctva, konanom dňa 20. novembra 1937 v Prahe. Menovite býv. guvernér Česko-Slovenskej národnej banky a predseda Poradného sboru Dr. Engliš už vtedy vo svojom prejave zdôraznil, že najväčšia časť nekalej súťaže v peňažníctve bola prevádzaná v úrokových sadzbách. Ale normatívna úprava úrokovej miery (v r. 1933 a menovite v r. 1935) podchytila najväčšiu časť týchto prípadov. Preto nepovažuje ani za nutné, aby bola uvažované o vydaní peňažníckych noriem súťažných. Konštatoval pri tom, že do doby valného shromaždenia nedošlo k vydaniu takýchto zásad. Otvorene to konštatoval na spomenutom valnom shromaždení prvý tajomník Jednoty záložien Dr. Illner, keď povedal, že Poradný sbor dosiaľ ku kodifikácii zásad dobrých mravov neprikročil, lebo nebola tu naliehavá potreba a nebol tu ani dostatok konkrétneho vecného materiálu.
Dnešné rýchle meniace sa hospodárske pomery vyžadujú, aby úprava úrokovej miery bola trvalé ponechaná vláde, nakoľko úroková úroveň predstavuje najzávažnejší problém peňažného a kapitálového trhu. Preto, keď bude úrokomer upravovaný autoritatívne, bolo by zbytočné dávať Poradnému a smierčiemu sboru pôsobnosť tvorenia zásad dobrých mravov pre súťaž v peňažníctve, lebo opätovne by k tomu nebolo vecného a konkrétneho materiálu. Autoritatívna úprava úrokovej miery činí tiež zbytočným zriadenie samostatného Ústredného smiečieho orgánu, lebo v nedostatku konkrétnych sťažností pre porušenie zásad dobrých mravov, ktoré maly tvoriť existenčný predpoklad tohto orgánu podľa zákona č
44/1933 Sb, z. a n. a podľa vlád. nar. č. 52/1933 Sb. z. a n. obmedzí sa smierčie pokračovanie len na spory, vyplývajúce z nekalej súťaže. Pretože takýchto prípadov riešil Ústredný smierčí orgán, ako bolo na valnom shromaždení Poradného sboru vo veciach peňažníctva dňa 20. novembra 1937 konštatované, za uplynulé obdobie len 21, možno očakávať, že pri jednoduchších peňažníckych pomeroch slovenských bude takýchto prípadov ešte menej. Vtedy túto kompetenciu môže bez zriadenia samostatného orgánu vykonávať Poradný a smiečí sbor smierčími senátmi, ako to navrhuje predkladaný návrh zákona.
Týmto je úplne odôvodnené, že nová osnova vynecháva proti doteraz platnému stavu kompetenciu Poradného sboru pre stanovenie zásad dobrých mravov v súťaži peňažníckej.
Poradný a smierčí sbor tým na svojom veľkom význame nestratí. Ba tým, že sa táto inštitúcia zriadi, nájde v nej vláda a ústredné úrady cenného odborného poradcu, ktorý bol doteraz od 14. marca 1939 citeľne postrádaný.
Poradný a smierčí sbor ako poradný sbor bude podávať svoje návrhy a vyjadrenia vo všetkých veciach, týkajúcich sa peňažníctva. Bude teda jeho kompetencia i po stránke formálnej spočívať v tom, čo tiež fakticky Poradný sbor vo veciach peňažníctva (a Ústredný smierčí orgán) vykonával.
Ak by sa javila potreba konkrétnejšie uviesť niektoré dáta z činnosti Poradného sboru, nutno uviesť len príkladmo veci legislatívnej povahy, v ktorých spolupôsobil, alebo bol vypočutý Poradný sbor:
1. úprava úrokomeru vlád. nar. č. 238/1935 Sb. z. a n.;
2. roľnícke moratórium podľa zákona č. 74/1933 Sb. z. a n. a ďalšie moratórne opatrenia;
3. normy vzťahujúce sa na ochranu ne-
zamestnaných voči veriteľom (zák. č. 34/1934 Sb. z. a n.);
4. daňová novela — zákon č. 226/1936 Sb. z. a n.;
5. poplatkové úľavy pri fúzii — zák. č. 15/1936 Sb. z. a n.;
6. osnova bankárskeho zákona, prejednávaná v roku 1934 (k uskutočneniu jeho však nedošlo);
7. rokovací a dozorčí poriadok účastinných bánk;
8. bilančné úľavy pri oceňovaní cenných papierov — vl. nar. č. 22/1934 Sb. z. a n.;
9. vlád. nar. č. 217/1936 Sb. z. a n. o sprostredkovaní práce;
10. sanácia samosprávy — zák. č. 69/ 1935 Sb. z. a n.;
11. zriadenie Česko-slovenského reeskontného a lombardného ústavu v Prahe (zák. č. 49/1934 Sb. z. a n.);
12. ďalej osnovy občianskeho, trestného a obchodného zákona a exekučného po- ' riadku;
13. zákaz zriaďovania nových peňažných ústavov (podnikov) a
14. rôzne iné.
Z uvedeného vidno, že Poradný a smierčí sbor bude mať veľmi dôležité a rozsiahle pole k tomu, aby svojimi odbornými znalosťami spolupôsobil pri budovaní a usmerňovaní slovenského hospodárstva. Práve v legislatívnej poradnej činnosti bude jeho podstatný význam.
K prvému dielu.
§§ 1.-8.
Poradný a smierčí sbor je poradným sborom a smierčím orgánom vo veciach peňažníctva a úverníctva. V tejto jeho definícii sú vystihnuté štyri základné pojmy, z ktorých vyplynula podstata tohto orgánu a jeho funkcia.
1. Materiálnym predmetom Poradného a smierčieho sboru sú veci peňažníctva a úverníctva. Tými sú všetky veci, ktoré sa dotýkajú peňažníctva a úverníctva priamo, či už v jeho celku alebo v jeho složkách, alebo veci, o ktoré má peňažníctvo vecný a odôvodnený záujem.
2. Poradná funkcia neoslabuje význam Poradného a smierčieho sboru, ba naopak, práve táto funkcia mu poskytuje podstatne, širšie možnosti, lebo vo svojej poradnej funkcii sa môže zaoberať všetkyl3
mi veciami, ktoré s peňažníctvom nepriamo súvisia. A práve tieto veci sotva by mohly byť pojaté do kompetencie Poradného a smierčieho sboru, ak by bol vybavený právom a funkciou rozhodovať. Konzultatívna povaha nenarušuje ani autoritu Poradného a smierčieho sboru, avšak jeho význam tak ako každého poradného orgánu bude závisieť predovšetkým od jeho vnútornej hodnoty, t. j. či povolaní zástupcovia jednotlivých složiek a v akej miere sa odosobnia a budú sledovať objektívny záujem celku.
3. Poradný a smierčí sbor je sbor, pozostávajúci z predstaviteľov záujmových skupín peňažníctva, rozšírený o zástupcov priemyslu a poľnohospodárstva, poisťovníctva a sociálne poisťovacích ústavov, ako aj zo zástupcov Ministerstva financií, vnútra, hospodárstva a pravosúdia. Spoluúčasť všetkých týchto skupín má cieľ, aby preklenutím záujmov jednotlivých skupín sledoval sa vyšší, verejný záujem.
4. Poradný a smierčí sbor vo funkcii smierčieho orgánu bude vykonávať smierčie pokračovanie v prípadoch nekalej súťaže vo veciach peňažných a bankových.Aj keď takýchto prípadov nekalej súťaže sa veľa nevyskytuje, predsa samotný fakt, že bude už tu orgán povolaný vykonávať smierčie pokračovanie, bude mať dobrý vplyv na súťaž peňažných ústavov.
V bode l až 10, § 2 návrhu je vypočítaná kompetencia, ktorá pôvodne patrila Poradnému sboru. V bode 11 uvedená kompetencia prináležala do pôsobnosti Ústredného smierčieho orgánu,
§ 4 prenecháva upravenie činnosti Sboru ako aj spôsob rokovania rokovaciemu poriadku, ktorý vydá predseda po vypočutí Sboru.
§§ 5 a 6 určujú spôsob menovania členov a predsedov senátov a sostavovanie senátov pre riešenie sťažností vo veciach nekalej súťaže vo veciach peňažných a bankových,
§ 7 recipuje doteraz platné formálne ustanovenia s vynechaním formálnych predpisov zákona č. 44/1933 Sb. z. a n, a vlád. nar. č, 52/1933 Sb, z. a n., nakoľko tieto sa vzťahovaly na riešenie sporov, vzniklých z porušenia zásad dobrých mravov (peňažníckych noriem súťažných).
§ 8 určuje prostriedky, z ktorých sa hradia náklady Sboru. Toto ustanovenie je doplňujúcej povahy k ustanoveniu § l, ktorý vyslovuje administratívne pridruženie Sboru k Ministerstvu financií.
K druhému dielu.
§§ 9—11.
Ako je vo všeobecnej časti naznačené, už v bývalej Česko-Slovenskej republike bola úprava úrokomeru prevedená autoritatívne, t. j. vládnym nariadením (238/ 1935) na základe splnomocňovacieho zákona.
Opravu úrokomeru vyníma návrh z pôsobnosti Poradného a smierčieho sboru a prenecháva ju trvalé vláde, ktorá však musí pred rozhodnutím vypočuť Poradný a smierčí sbor. Týmto spôsobom bude zaistené, že úprava úrokovej miery bude v súhlase ako so štátnou hospodárskou politikou tak i s hospodárstvom súkromným.
Autoritatívna úprava úrokomeru zaistí usporiadanú mobilizáciu kapitálových síl úmerným a spravodlivým rozdelením bremien podlá únosnosti osobnej a vecnej tak, aby bola vopred vylúčená možnosť hospodárskeho a finančného rozvratu. Hospodárstvo štátne a súkromné pôjde tak ruka v ruke. Kým úlohou vlády v prvom rade bude udržanie stálej meny, bude spoločným záujmom ako vlády tak i složiek peňažníctva, aby úpravou úrokomeru nebola podlamovaná podniková rentabilita a aktivita, ktorá je podkladom dôchodkovej a kapitálovej tvorby, celoštátneho blahobytu ako aj sociálnej a kultúrnej úrovne. Takýmto spôsobom bude najlepšie zaistená rovnováha medzi hospodárstvom verejným a súkromným.
Trestné ustanovenia v § 11 boly recipované zo zákona č. 44/1933 Sb. z. a n. a z vlád. nar. č. 238/1935 Sb. z. a n.
K tretiemu dielu.
Cieľom zákazu vysloveného v § 12 návrhu, bolo zamedziť, pri doterajšom nadbytočnom počte peňažných ústavov (podnikov) ako aj ich pobočných závodov sa nestupňovala nezdravá konkurencia o vklady zakladaním nových ústavov (podnikov), prípadne ich pobočných závodov. Takáto súťaž len prispieva k tomu, že úvery sú zdražované. Pritom podlamuje sa a triešti kapitálové podnikanie v drobnej, nezdravej konkurencii oddaľuje sa svojmu hlavnému hospodárskemu poslaniu.
Podľa nariadenia s mocou zákona č. 11/1941 Sl. z. prevedie v dohľadnej dobe Ministerstvo financií koncentráciu slovenského peňažníctva. Výsledok tejto dlhej a
namáhavej práce nemal by bez vyslovenia nákazu zriaďovania nových peňažných ústavov (podnikov) dostatočného zabezpečenia a slovenské peňažníctvo čoskoro opätovne by sa mohlo ocitnúť v tom nezdravom stave, ktorý je práve koncentráciou slovenského peňažníctva odstraňovaný.
Ako je už vo všeobecnej časti uvedené, bol tento zákaz uvedený už zákonom č. 44/1933 Sb. z. a n. a vládnymi nariadeniami č. 26/1934, 303/1936 a 340/1938 Sb. z. a n. predlžovaný. Predstavujú teda ustanovenia ods. l, 2 a 5, § 12 návrhu doteraz platný stav, ktorý však Ministerstvo financií rozšírilo o ďalšie nové ustanovenia, uvedené v ods, 3 a 4, § 12 návrhu. Zistilo sa totiž, že účastinné banky ako aj niektoré úverné družstvá, ktoré predstavujú len afilovaný ústav účastinnej banky, obchádzaly, ba aj teraz obchádzajú zákaz zriadovania nových peňažných ústavov podľa cit. dnes ešte platných predpisov takým spôsobom, že alebo samy alebo nastrčenými osobami získaly a získajú účasťou na podielovej istine úverných družstiev alebo zvláštnymi smluvami (konzorcionálnou, syndikátnou, úverovou, afilačnou a pod.) podstatný vplyv na správu a hospodárstvo dotknutých úverných družstiev, takže tieto strácajú úplne svoju hospodársku samostatnosť a stávajú sa zá-
vislými úplne na tej-ktorej banke. Takto závislé úverné družstvá strácajú nielen svoju doterajšiu povahu, byť svojpomocným podnikom pri spoločnom vedení závodu, aby na základe vzájomnosti napomáhaly svoje členstvo lacným úverom, ale stávajú sa objektom vykorisťovania so strany silnejšieho peňažného ústavu, pre ktorý takéto závislé úverné družstvá, predstavujú len púhu sberňu vkladov.
Takéto úkazy v záujme usporiadadaných pomerov na peňažnom trhu ako aj v záujme presného vymedzenia pôsobností jednotlivých druhov peňažných ústavov nemožno ďalej trpieť a treba ich zakázať. Treba tiež pripomenúť, že naznačené zjavy, ak by malý zostať, značne by prekážaly prevedeniu koncentrácie úverného družstevníctva, a to práve vzhľadom na rôzne majetkové záujmy peňažných ústavov na závislých podnikoch.
Vykonanie navrhovaného zákona nevyžiada si nových výdavkov zo štátnej pokladnice. Náhrada hotových výdavkov členom Poradného a smierčieho sboru (§ 6, ods. 3) nebude činiť pozoruhodnejšiu sumu.
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby návrh zákona bol prikázaný výboru národohospodárskemu a výboru ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.