orgánov [§ 78, písm, i)], u jednotlivca 250.000 Ks ročne, vyrubí sa týmto podnikom okrem dane podľa predchádzajúcich odsekov ešte zárobková daň z dvoch tretín súm, presahujúcich túto hranicu, a to sadzbou podľa ods. 1."
(4) Ustanovenie § 83, ods, 17 sa zrušuje a nahradzuje sa takto:
"(17) Ukladacím kapitálom jej základný kapitál s pripočítaním pravých bilančné vykázaných rezerv podľa stavu ako sa javia po rektifikácii výsledku príslušného obchodného obdobia valným shromaždením, spolu so stabilizačným rezervným fondom (zák. č. 78/1927 Sb. z. a n.) a s prevodom zisku a po odpočítaní prevodu straty. Základ dane podľa ods. 16 nesmie byť nižší ako základný kapitál. Základným kapitálom je u účastinných spoločností a komanditných spoločností na účastiny splatený účastinný kapitál, u úverných, zárobkových a hospodárskych družstiev úhrn splatených závodných členských podielov, u spoločností s ručením obmedzeným a ťažiarstiev splatený kmeňový kapitál, respektíve cena kuksov, v oboch týchto prípadoch spolu s príplatkami, u záložní a fondov uvedených v § 68, ods. l, I, č. 2, písm, d) kmeňový majetok a fond na jeho rozmnoženie."
(5) Ustanovenie § 83, ods. 20 sa zrušuje a nahradzuje takto:
"(20) K zárobkovej dani (ods. l a 7, resp, ods. 16) vyrubí sa prirážka vo výške 40% zárobkovej dane a okrem toho ďalšia prirážka, ktorá činí:
a) pri podnikoch, ktorým sa zárobková daň vyrubuje sadzbami podľa ods. l, — 10% dani podrobeného čistého výťažku, ak tento činí viac ako 50.000 Ks; táto prirážka vyrubí sa i v tom prípade, ak sa vzhľadom na jeho výšku zárobková daň vyrubila minimálnou sadzbou podľa ods. 16, alebo ak ide o podnik, oslobodený od zárobkovej dane podľa § 72, ods. l, písm. c);
b) pri podnikoch, ktorým sa zárobková daň vyrubuje sadzbou podľa ods. 7, — 100% zárobkovej dane."
Čl. 14.
Ustanovenie § 180, ods. 2, č. 2, písm. c) sa zrušuje a nahradzuje takto:
,,c) čo do iných požitkov dani podrobených, ktoré sa vyplácajú alebo pripisujú v prospech cudzozemských príjemcov uvedených požitkov, ak tieto požitky nie sú podrobené srážke dane podľa č. l alebo 3, bez ohľadu na to, či v cudzine sídliaca osoba (fyzická, právnická) má v tuzemsku pobočný závod (reprezentáciu, filiálku, agenciu, agentúru a pod.) alebo nie. Srážka podľa tohto písmena sa vykoná i dlžníkom, podrobeným zasadne všeobecnej dani zárobkovej."
ČI. 15.
Ustanovenie § 197, ods. l sa zrušuje a nahradzuje takto:
"(1) Fyzické a právnické osoby, sem rátajúc i komposesoráty, urbariáty a nerozdelené pozostalosti, ručia za nezaplatené peňažné tresty a útraty trestného pokračovania, ktoré boly ich zákonným alebo splnomocneným zástupcom uložené pre trestné činy podľa §§ 186, 187 a 188, spáchané pri vykonávaní povinností vyplývajúcich z tohto zastupiteľského pomeru. Z ručenia sú vyňaté fyzické osoby, ktoré nie sú svojprávne, nakolko ide o ich zákonných alebo úradne zriadených zástupcov, a fyzické osoby, ktoré preukážu, že ich splnomocnenec, pri voľbe ktorého užily povinnej starostlivosti, konal bez ich vedomia."
Čl. 16.
Ustanovenie § 260, ods. l sa zrušuje a nahradzuje takto:
"(1) Daňová povinnosť, respektíve daňový dlh prechádza až do výšky hodnoty zdedeného majetku z fyzickej osoby na dedičov, ktorí hradia dane s prirážkami a s príslušenstvom z akéhokoľvek dôvodu predpísané zostaviteľovi alebo nerozdelenej pozostalosti ako iné dlhy pozostalostné bez ohľadu na to, či ide o prvotný alebo dodatočný predpis dane, alebo o daň predpísanú pred rozdelením alebo po rozdelení pozostalosti."
Čl. 17.
Ustanovenie § 262 sa zrušujú a nahradzujú takto:
"(1) Konať v daňových, veciach, najmä podávať soznanie a pod. sú spôsobilí svojprávni daňovníci; inak konajú:
1. za osoby nespôsobilé k právnym činom, za osoby maloleté a za osoby pod opatrovníctvom ich zákonní alebo úradne zriadení zástupcovia,
2. za protokolované firmy — osoby oprávnené k podpisu firmy podľa platných ustanovení,
3. za nerozdelené pozostalosti (§ l, č. 5) — osoby, ktoré spravujú pozostalosť,
4. za komposesoráty a urbariáty — predseda (zástupca predsedu), starosta obce alebo osobitný povereník,
5. za právnické osoby tí, ktorí podľa platných ustanovení sú oprávnení na zastupovanie alebo na likvidáciu.
(2) Osoby, v ods. l, veta 2 uvedené, vykážu sa na vyzvanie vyrubovacieho úradu listinou o tom, že sú oprávnené na zastupovanie."
Čl. 18.
Ustanovenie § 263, ods. 6 sa zrušuje a nahradzuje takto:
,,(6) Po smrti daňovníka je každý z dedičov povinný zúčastniť sa pokračovania vo veci priamych daní zostaviteľa a jeho nerozdelenej pozostalosti; ustanovenie § 260, ods. l zostáva tým nedotknuté,"
Čl. 19.
Ustanovenia § 264, ods. l sa zrušujú a nahradzujú takto:
,,(l) Za daň s prirážkami a s príslušenstvom, ktorú nezaplatil daňovník, hoc bol upomenutý, ručia osobne, a to:
1. spoločne a nerozdielne osobne ručiaci spoločníci za všeobecnú zárobkovú daň predpísanú spoločnosti,
2. dlžníci povinní srážkou dane rentovej, spoločnosti povinné srážkou dane z tantiem a zamestnávatelia povinní srážkou dane dôchodkovej za vykonanie týchto srážok, ich správny výpočet a včasné odvedenie zadržaných súm,
3. príslušníci rodiny za časť dane dôchodkovej, ktorá pomerne pripadá na ich dôchodok zdanený u hlavy rodiny,
4. korporácie uvedené v § 6 za sumy dane dôchodkovej, ktoré pripadajú pomerne na dani podrobený podiel ich členov na úhrnnom dôchodku,
5. manžel za daň dôchodkovú, všeobecnú daň zárobkovú, daň rentovú a z vyššieho slúžneho, predpísanú druhému manželovi z dôchodku, výťažku alebo požitku nadobudnutého v čase, v ktorom s ním žil v spoločnej domácnosti.
6. funkcionári zodpovední za správu a poverení zastupovaním (predseda, gazda, pokladník a pod.) komposesoráti alebo urbariáti za daň dôchodkovú a všeobecnú daň zárobkovú predpísanú komposesorátu alebo urbariátu a spoluvlastníci komposesorátu a urbariátu za časť uvedených daní, ktorá pomerne pripadá na ich podiel zdanený u komposesorátu alebo urbariátu."
Čl. 20.
Ustanovenia § 269, ods. 5 sa zrušujú a nahradzujú takto:
,,(5) Od daňovníka všeobecnej dane zárobkovej, dane dôchodkovej a rentovej, ktorý novo do daňovej povinosti vstúpil, môže vyrubovací úrad požadovať na čas od vzniku daňovej povinnosti až do času dokiaľ nebude doručený prvý predpis dane, primerane splátky na daň s prirážkami v lehotách splatnosti určených v ods. l, hľadiac na výťažok, dôchodok, požitok pre daňovníka pravdepodobne očakávateľný a na ostatné pre vyrubenie dane rozhodné pomery; okolnosť, že prvý predpis dane s prirážkami bude znieť na najbližšie nasledujúci daňový rok, neprekáža tomuto oprávneniu vyrubovacieho úradu. Od podnikov, podrobených zvláštnej dane zárobkovej — okrem vzájomných poisťovní — môže vyrubovací úrad pri tých istých okolnostiach žiadať v obdobných daňových splátkach sumu, stanovenú v § 83, ods. 16 s prirážkami. Proti výške požadovaných daňových splátok môže sa daňovník odvolať na finančný úrad II. stolice, ktorý rozhodne s konečnou platnosťou. Tieto daňové splátky nahradzujú až do doručenia prvého predpisu daňové splátky podľa ustanovenia ods. 4, 2 vety. Ustanovenie ods. 4, tretej vety platí tu obdobne."
Čl. 21.
Ustanovenie § 293, ods, 2 sa zrušuje a nahradzuje takto:
"(2) Pre dobropis podľa. ods. l, vety druhej, písm. a) určuje sa sadzba 1% na štvrťrok, pre dobropis podľa ods. l vety druhej, písm. b) — sadzba 3% na rok, pre dobropis podľa ods. 3 pri dani dôchodkovej vyberanej srážkou — sadzba 1/3% na mesiac (§ 38), pri dani rentovej vyberanej srážkou a pri daní z tantiém — sadzba 2% na polrok (§ 181, ods. l a § 183, ods. 5), pri mimoriadnej dani postihujúcej dividendy a úroky z niektorých cenných papierov pevne zúročitelných podľa zákona č. 16/1936 Sb. z. a n., sadzba 1% na štvrťrok."
Čl. 22.
Ustanovenie čl. V. časti druhej vládneho nariadenia č. 160/1939 Sl. z. sa zrušuje.
Čl. 23.
Daňové subjekty, uvedené v čl.3, sú
povinné podať soznanie na daň dôchodkovú a všeobecnú daň zárobkovú na daňový rok 1941 do 00 dní odo dňa vyhlásenia tohto zákona.
Čl. 24.
U podnikov, ktoré v obchodných obdobiach 1939 a 1940 (1938/1939 a 1939/ 1940) nadobudly aspoň 20% účastín, kuksov, podielov alebo úžitkových listov iného tuzemského podniku podrobeného zvláštnej dani zárobkovej, odpočíta sa u všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej príslušný podiel na zisku z uvedených hodnôt za obchodné obdobie 1940 (1939/ 1940) na daňový rok 1941, ak takýto výťažok bol v účtovnej uzávierke za rok 1940 (1939/1940) pojatý do hrubého zisku.
Čl. 25.
Lehoty, ktoré podľa ustanovení § 328, ods. 2 a § 334, ods. 5 a 6 sú v behu a ktorých začiatok padne na čas odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona do 31.
decembra 1941, začnú znova plynúť dňom 1. januára 1943.
Čl. 26.
Ustanovenia vládneho nariadenia č. 15/ 1937 Sb. z. a n., nakoľko odporujú tomuto zákonu, sa zrušujú.
Čl. 27.
(1) Tento zákon — s výnimkami, uvedenými v ods. 2 až 4 — nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
(2) Ustanovenia čl. l, 5, 6, 8, 15 až 21 platia od 1. januára 1941.
(3) Ustanovenia čl. 3, 7, 9, 11, 13 a 25 platia počínajúc daňovým rokom 1941.
(4) Ustanovenia čl. 4, 10 a 12 platia počínajúc daňovým rokom 1942.
(5) Tento zákon vykoná minister financií so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Časť všeobecná.
Finančná správa pripravila nové znenie zákona o priamych daniach s podstatnými zmenami oproti platnému stavu, nakolko ide o zdanenie a o organizáciu finančných úradov. Avšak pre rozličné ťažkostí technického rázu, najmä pre pokročilý čas, (vyrubovacie pracie na daňový rok 1941 sú už v behu) nie je možné nový zákon uviesť v platnosť už na daňový rok 1941, na druhej strane ale fiškálne, sociálne, národohospodárske a administratívne záujmy vyžadujú, aby niektoré pripravené ustanovenia predsa len platily už na daňový rok 1941. Sú to najmä ustanovenia o zdaňovaní komposesorátov a urbariátov ako samostatných daňových subjektov, ustanovenia o zvýšení prirážok podľa § 19 zákona o priamych daniach pre daňovníkov slobodných a ženatých bezdetných z dôvodov fiškálnych a sociálnych a konečne ustanovenia, ktoré sa javia potrebné z národohospodárskych dôvodov a upravujú zdaňovanie holdingov, uvoľnenie daňových poplatkov a sníženie sadzby dobropisov. Túto súrnu matériu rieši predkladaný návrh zákona.
Aby sledovanie zmien v osnove bolo uľahčené, sú časti, pri ktorých nastala zmena, viditeľne označené. Zmeny slov
alebo viet sú v texte podčiarknuté, a nakoľko sa zmena týka celých odsekov alebo paragrafov sú označené kolmou čiarou na okraji.
Časť osobitná.
K čl. 1.
Ustanovenie ods. 2, čl. 5 uvádzajúcich ustanovení zákona o priamych daniach bolo treba zrušiť následkom doplnenia ustanovenia § l tohto zákona, číslo 5 (čl. 3 osnovy), podľa ktorého sa pre ciele daňové zavádza pojem nerozdelené pozostalosti ako samostatného daňového subjektu.
K čl. 2.
Znárodneniu a pokresťančeniu súkromnohospodárskych podnikov na Slovensku bránia niektoré daňové predpisy, pochádzajúce z času pred 14. marcom 1939, ktoré vtedy sledovaly ciele, ktoré sú často v rozpore s národohospodárskymi požiadavkami slovenského štátu. Aby slovenské súkromné hospodárstvo mohlo prevziať vedenie vo výrobe a obchode, bolo treba prikročiť predovšetkým k sústredeniu peňažných ústavov. Technickému uskutočneniu tohto sústredenia je na prekážku nerovnaká vnútorná hodnota účastín a viazanosť stabilizačných fondov. Sblíženiu vnútornej hodnoty s hodnotou nominálnou by značne poslúžilo, keby sa mohly nadbytočné rezervy previesť na základný kapitál. Ide tu zväčša o zdanené rezervné fondy; ak sa použije fondov nezdanených, zdania sa pri ich premene na základný kapitál.
Pri zvýšení účastinnej istiny z rezervných fondov už zdanených, treba padla platných daňových a poplatkových predpisov okrem emisného poplatku vo výške 4—5% pri stredných sumách účastinnej istiny zaplatiť ešte 15% poplatok podľa čl. XVa uvádzajúcich ustanovení k zákonu o priamych daniach a 10% mimoriadnu daň podľa § l zákona č. 16/1936 Sb. z. a n. Keď sa teda má zvýšiť účastinná istina zo zdanených rezerv, odpadá zo zdanenej sumy ešte plných 30% na príležitostné dane a. poplatky. Ak by sa použilo na tento cieľ nezdanených rezerv, zostane pri miernom 70% zaťažení z každých 100 Ks rezervy na zvýšenie kapitálu voľných iba 21 Ks. K tomu príde ešte dávka za úradný výkon (20.000 Ks) a menšie kolkové poplatky, spojené so zápisom zvýšenia základného kapitálu do obchodného registra.
Pôsobia teda terajšie daňové a poplatkové predpisy priamo prohibitívne na zvýšenie účastinnej istiny z voľných rezerv.
Navrhovaný doplnok čl. XVa umožňuje zvýšenie základného kapitálu uvoľnením nadbytočných rezerv a znamená nielen obľahčenie sústredenia finančného kapitálu po technickej stránke, ale má aj dôležitý význam národohospodársky; rozširuje totižto úverovú základňu nielen peňažných ústavov, ale aj výrobných a obchodných podnikov a oživí trh štátnych papierov, ktoré budú potrebné na úhradu zvýšeného rezervného fondu, viazaného u slovenskej hypotečné) a komunálnej banky, podľa § 3 vl. nar, č, 465/1920 Sb. z. a n; rozširuje sa prípadne aj základ pre tzv. minimálnu daň zárobkovú. Zvyšuje sa aj príjem na poplatkoch, lebo nastane zlepšenie výnosu emisných poplatkov a dávky za úradné výkony. Niet obáv, že by sa mohly zneužiť úľavy, ktoré osnova poskytuje. Zvýšenie účastinnej istiny je možné podľa vl. nar. č. 465/1920 Sb. z. a n. iba po predchádzajúcom svolení, ktoré udeľuje Ministerstvo Vnútra v dohode s Ministerstvom hospodárstva a Ministerstvom financií; okrem toho pôsobí tu ako závora ustanovenie § 4, ods. l, písm. b) zákona o stabilizačných bilanciách (pravé rezervy nesmú klesnúť pod 25% základného kapitálu).
Ods. 2 suspendujte platnosť doterajšieho ustanovenia čl. XVa do konca roku 1942; tu normovaný 15% poplatok mal byť ekvivalentom za to, že vydanie tzv. gratis-účastín sa pri dani dôchodkovej považuje za majetkový prírastok oslobodený od dane. Hospodárske odôvodnenie tohto poplatku bolo už predmetom sporov, keď tento poplatok zaviedol zákon č. 226/1936 Sb. z. a n., a to vzhľadom na to, že nadobúdateľom nových účastín nebýva vždy osoba, ktorá je subjektom dane dôchodkovej; okrem toho vydaním nových gratisúčastín stratí majiteľ starých účastín najmenej toľko, koľko v nových znova nadobúda, takže sa jeho hospodárska situácia vydaním gratis-účastín nijako v jeho prospech nemení.
Pri zvýšení účastinnej istiny na ťarchu miešaných rezerv (fondov) platia ustanovenia § 81 zákona o priamych daniach a vykonávacieho nariadenia k nemu obdobne.
K čl. 3.
(K č. 4.) Dôchodky komposesorátov a urbariátov boly doteraz zdaňované ako spoločné dôchodky spotrebných spoločenstiev podľa § 6 zákona o priamych daniach; bolo to nesprávne, lebo u týchto útvarov podľa povahy veci nemôže byt reč o nejakom spotrebnom spoločenstve. Tieto útvary, ktoré vzniklý v minulých storočiach za vtedajších politických a hospodárskych pomerov bývalého Uhorska, spravujú sa správou, ktorá vykonáva agendu podľa noriem zák. čl. XIX/1898. Ich právna povaha, t. j. či sú právnickými osobami alebo nie, nie je doteraz dostatočne objasnená, hoci jestvuje široká odborná literatúra. Sú to každopádne majetkové spoločnosti sui-generis s ideálnymi majetkovými podielmi individuálne určenými alebo neurčenými, u ktorých docielený príjem obvykle nedochádza k rozdeleniu. Vzhľadom na túto okolnosť a osobitnú štruktúru, pri ktorej sa tieto útvary právom môžu pokladať za hospodárske jednotky a hlavne vzhľadom na daňovo-technické výhody je odôvodnené, aby komposesoráty a urbariáty boly ako celok podrobené dani dôchodkovej, t. j. aby ako také sa stály subjektami tejto dane.
Pasienky vynecháva osnova zo spoločného zdanenia, kedže z nich uvedené útvary nemajú dôchodok; obyčajne sú pasienky ponechané k užívaniu jednotlivým členom.
(K č. 5.) Zákon o priamych daniach stanovi tu pojem odlišný od súkromného práva. Súkromné právo totiž nepozná spočívajúcu pozostalosť (hereditas iacens), pozostalosť neodovzdanú alebo nerozdelenú; dedič totiž nadobúda dedičstvo smrťou zostaviteľa (ex tunc). Osnova zavádza z daňovo-technických dôvodov pojem nerozdelenej pozostalosti.
Nerozdelená pozostalosť je pokračovaním daňovej povinnosti zomrelého až do rozdelenia pozostalosti, ktorým okamžikom nastáva daňová povinnosť dedičov. Pozostalosť je rozdelená dňom, kedy sa dedičia o rozdelení pozostalosti respektíve o jej užívaní dohodli. Ak bolo zavedené súdne pozostalostné pokračovanie, treba pozostalosť odovzdávajúce usnesenie (prípadne dedičské svedectvo) pokladať za kritérium rozdelenia pozostalosti, ovsení len vtedy, ak nie je preukázané, že dedičia už pred tým sa dohodli o rozdelení pozostalosti. V prípade odporujúcich si nárokov dedičov, teda, keď dedičia sa nedohodli a bol u súdu zavedený spor o dedičstvo, je pozostalosť rozdelená až právoplatným rozsudkom súdu. Ak je iba jeden dedič, treba pozostalosť pokladať za rozdelenú odo dňa. kedy sa dedič ujal pozostalosti a ju užíva.
K čl. 5.
Tento paragraf (6) zákona o priamych daniach bolo treba doplniť výnimkou ohľadom komposesorátov a urbariátov vzhľadom na nové znenie § l, č. 4 tohto zákona.
K čl. 6.
Táto zmena je dôsledkom zdaňovania komposesorátov a urbariátov ako samostatných subjektov dane dôchodkovej.
K čl. 7.
(K ods. 1.) Toto ustanovenie zavádza, vyhovujúc všeobecnému želaniu širokej verejnosti, väčšie a podľa výšky dôchodku odstupňované zaťaženie slobodných daňovníkov a bezdetných rodín. Týmto ustanovením rieši sa súčasne otázka tzv. staromládeneckej sociálnej dane a dane pre bezdetné rodiny v smysle usnesenia vlády zo dňa 13. ITL 1941. Podľa doteraz platných ustanovení výnos 20% prirážky (§ 19) činil za daňový rok 1940 v 2.140 prípadoch 2,800.000 Ks a výnos 10% prirážky v 3.043 prípadoch 2,400.000 Ks, spolu 5,200.000 Ks. Zvýšením sadzieb v osno-
ve očakáva sa úhrnný výnos asi 8,000.000 Ks.
(K ods. 2.) Zmena ods. 2, č, 2 vyplýva z ustanovenia § 15, č. 2 zákona o priamych daniach v zmení čl. 2, ods. 2, č. 2 vlád. nar. č. 160/1939 Sl. z.; rozšírenie okruhu osôb, spadajúcich pod toto ustanovenie, na manžela, maloleté deti a osoby uvedené v č. l, ktoré nežijú s daňovníkom v spoločnej domácnosti je so sociálneho hľadiska odôvodnené. Týmto sa vracia osnova k stavu platnému pred novelou č. 160/1939 Sl. z.
(K ods. 3) Keďže táto prirážka je pre slobodných daňovníkov a rodiny bezdetné, je spravodlivé, aby komposesoráty a urbariáty nepodliehaly prirážke.
K čl. 8.
Doplnky v § 24 sú následkom doplnenia § l novým číslom 5, podľa ktorého sa zavádza nerozdelená pozostalosť čo samostatný daňový subjekt; predmetné doplnky upravujú v podstate technickú stránku zdanenia nerozdelených pozostalostí.
K čl. 9.
Zmena § 47, ods. l, č. l súvisí so zdanením komposesorátov a urbariátov daňou dôchodku ako celkov, aby neboly zdanené zvláštnou daňou zárobkovou, i keď sú právnickými osobami.
K čl. 10.
Toto ustanovenie znamená podstane návrat k zneniu platnému pred novelou č. 226/1936 Sb. z. a n. Národohospodárske záujmy vyžadujú podporu pri tvorení holdingov. Holdingom rozumieme u nás vplyvom zákona o priamych daniach spojenie dvoch podnikov tým spôsobom, že jeden podnik je zúčastnený na druhom vo forme spoločenskej účastí (na základnom kapitále). Nastáva vtedy, keď ide o spojenie podnikov, ktoré sa vzájomne doplňujú po stránke výrobnej, bez toho, žeby stratily svoju právnu subjektivitu, a síce o prianie spojenie alebo o spojenie nepriame prostredníctvom peňažného ústavu. Rozoznávame preto čisté holdingy priemyselné a priemyselné holdingy bankové, Holding je jednou z foriem koncernovanej organizácie.
Ustanovenia o holdingu pojaly sa svojho času do zákona o priamych daniach za tým cieľom, aby výnosy zdanené
zvláštnou daňou zárobkovou u jedného podniku nezdaňovaly sa znova zárobkovou daňou u druhého podniku a aby sa tak zabránilo viacnásobnému zdaneniu jedného a toho istého výnosu zárobkovou daňou. Hospodárskym cieľom tohto daňového opatrenia bolo umožniť sdruženie podnikov v rozličnej produkčnej a finančnej schopnosti do jedného celku, aby sa umožnila a často aj zachránila existencia podnikov, ktoré by boly musely zastaviť prevádzku, taktiež aby sa stabilizovaly výrobné pomery, usmernily výkyvy hospodárskeho vlnenia a usnadnila spolupráca podnikov po stránke technickej vybudovaním spoločných laboratórií, výskumných ústavov a pod.
V slovenskom hospodárskom živote pripadla holdingu nová funkcia, a to umožniť slovenským záujemcom prevzatie výroby z cudzích rúk. Pôvodne predpisy zákona o priamych daniach o holdingu boly novelizované roku 1930 a roku 1936 takým spôsobom, že hatia vznik nových holdingov a tým aj možnosť sústredenia menších peňažných 'kapitálov na prevzatie výrobných a obchodných podnikov.
Podľa terajších predpisov nezapočítava sa do základu všeobecnej dane zárobkovej iba jedna štvrtina podielu na zisku, zdaneného v inom podniku zvláštnou daňou zárobkovou (§ 55, ods. 4 zákona o priamych daniach) a do základu zvláštnej dane zárobkovej dve tretiny tohto už v inom podniku zdaneného podielu (§ 79, ods. l, písm. h). Ale to iba vtedy, ak účasť trvala najmenej plné dva roky pred obdobím rozhodným pre zdanenie a účasti sa nadobudlo preukázateľne z vlastných prostriedkov a činila najmenej 20 %.
Ak sa chce niekto zúčastniť na výrobnom podniku musí rátať, čí mu účasť prinesie aspoň taký zisk, ako keď uloží peniaze do peňažného ústavu. Terajšie predpisy zákona o priamych daniach o holdingu znemožňujú účasť jedného podniku na podniku druhom a sú preto hospodársky škodlivé.
Osnova upravuje s menšími doplnkami inštitúciu holdingov v daňovom práve tým istým spôsobom, ako to bolo v prvom texte zákona o priamych daniach z roku 1927 s príslušnými potrebnými a škodlivú špekuláciu vylučujúcimi zmenami. Aby sa zamedzila špekulácia podnikov cieľom úni-
ku zdaneniu, určuje sa podmienka držby účastín, kuksov a podobne vo vlastníctve nepretržite po celý kalendárny rok a nezapočíta sa iba výťažok z jedného obchodného obdobia.
K čl.11.
Všeužitočné elektrárne podľa dnešného ich majetkového stavu sú už vlastne len zárobkovými podnikmi a preto ak vyplácajú dividendy, podliehajú zdaneniu.
K čl. 12.
Poukazuje sa na dôvody k článku 10, ktoré tu platia analogicky.
K čl. 13.
(K ods. 1.) Daňová sadzba pre sporiteľne sa určuje jednotným percentom. Hoci ide o ústavy podobné bankám, je snížená sadzba odôvodnená potrebou podporovania týchto ústavov pre ich zvláštne hospodárske poslanie.
(K ods. 2.) Ods. 4, § 83 bolo treba zrušiť, vzhľadom na doplnok v odseku l tohto paragrafu.
(K ods. 3.) Tento doplnok bol potrebný vzhľadom na zrušenie ods. 4, § 83.
(K ods. 4.) Výklad vety prvej pôvodného znenia tohto ustanovenia Najvyšším správnym súdom sa nekryje .s intenciou zákonodarcu a preto bolo treba toto ustanovenie doplniť.
Vynechanie druhej vety sa stalo preto, lebo sa tu jedná o kapitály, ktoré boly nahromadené následkom nedostatkov pôvodného zákona z roku 1927 a nie sú korektívom určitej aktívnej položky.
K čl. 14.
Doplnenie bolo vsunuté vzhľadom na ustanovenie § 180 ods. 2, č. 3, písm. c), aby bolo jasné a nesporné, že požitky dani rentovej podrobené a vyplatené alebo pripísané k dobru ústredia v cudzine, podliehajú v tuzemsku srážke podľa § 180, ods. 2, písm. c). Ide v podstate o zachytenie výnosov, ktoré neboly a nemohly byť celkom daňou postihnuté (viď eklatantné prípady českej bankovej politiky a v našom čase nepriaznivý hospodársky vplyv kurzových diferencií). Z toho titulu očakávaný výnos činí približne 10 miliónov Ks, pri čom treba poznamenať, že veriteľské sal-