dá cudzozemských veriteľov činily len u podnikov verejne účtujúcich koncom roku 1939 1.200,000.000 Ks.

K čl. 15.

Zmena v § 197, ods. l je následkom zmeny § l zákona (čl. 3 osnovy).

K čl. 16.

Rozšírenie povinnosti dedičov aj na zaplatenie daní predpísaných nerozdelenej pozostalosti je následkom zavedenia daňovej povinnosti nerozdelených pozostalostí v § l (čl. 3 osnovy). Obmedzenie povinnosti dedičov "až do výšky zdedeného majetku" znamená prispôsobenie platnému súkromnému právu.

K čl. 17.

Doplnenie je odôvodnené príslušným doplnením § l (čl. 3 osnovy).

K čl. 18.

Nové znenie § 263, ods. 6 neznamená v podstate zmenu oproti doterajšiemu skutočnému stavu vzhľadom na platné súkromné právo, ktoré pojem neodovzdanej pozostalosti nepozná, ale prispôsobenie novému zneniu § l, č. 5 (čl. 3 osnovy).

K čl. 19.

Predmetný doplnok určuje cieľom umožnenia vymáhania daní, predpísaných urbariátom a komposesorátom ručebnú povinnosť funkcionárov a okrem toho aj každého spoluvlastníka. Týchto ostatných však len do výšky ich podielu, aby totiž nedošlo k tvrdostiam pri jeho uplatnení.

K čl. 20.

Predmetná zmena súvisí s čl. 15, ods. 2 časti prvej vládneho nariadenia č. 160/1939 Sl. z. a s čl. 13, ods. 2 osnovy.

K čl. 21.

Nariadením s mocou zákona č. 348/1940 Sl. z. boly určené maximálne sadzby úrokov z úsporných vkladov a vkladov vôbec vo výške dve a pol percenta až tri a pol percenta. Keďže doterajšie sadzby dobro-

pisov od preplatených priamych daní tieto maximálne vkladové úroky značne prevyšovaly (5 a 6 percent ročne), je treba aj sadzby dobropisov u priamych daní primerane snížiť. Nie je totiž ničím odôvodnené, aby štát platil vyššie úroky, ako pe-. ňažný ústav. Na dobropisoch bolo u priamych daní priznané v roku 1939 2,203.083 Ks a v roku 1940 2,833.242 Ks.

K čl. 22.

Článkom 5 časti 2 vládneho nariadenia č. 160/1939 Sl. z. bola odložená výplata preplatkov vzniklých z platieb, vykonaných v rokoch 1938 a predchádzajúcich, a dobropisov z takto vzniklých preplatkov. Dôvodom k tomu opatreniu bola tá okolnosť, že skutočne vrátiteľný preplatok a predpokladaný vrátiteľný preplatok z á konta platieb činil v roku 1938 podľa výpočtov učtárne Ministerstva financií 64,000.000 Ks a nebolo k jeho výplate dostatočnej úhrady začiatkom roku 1939. Keďže teraz podľa zistených dát v učtárni Ministerstva financií pod titulom vratiteľných daňových preplatkov koncom roku 1939 vykazuje sa suma len 28,000.000 — Ks, v ktorej sú zahrnuté aj preplatky z platieb za rok 1939, treba uvoľniť výplatu preplatkov, a to tým viac, že predpokladaný daňový preplatok koncom roku 1938 behom jedného roka sa čiastočne kompenzoval s novým daňovým predpisom a daňový preplatok sa nezvýšil. Ďalším dôvodom pre uvoľnenie výplaty preplatkov a zamedzenie ich zvyšovania je ich pomerne drahé úrokovanie v prirovnaní s úrokovaním u peňažných ústavov.

K čl. 23.

Toto ustanovenie má za cieľ umožniť daňovým subjektom, ktorých daňová povinnosť sa čl. 3 osnovy zaviedla (komposesoráty, urbariáty a narozdelené pozostalosti) zadosťučiniť povinnosti podať soznanie, keďže lehota na podanie soznania podľa všeobecných ustanovení zákona o priamych daniach (§ 307) už uplynula,

K čl. 24.

Toto ustanovenie obsahuje prechodné opatrenia k čl. 10 a 12 predkladanej osnovy.

K čl.25

.Toto ustanovenie má za cieľ zabrániť škodám, ktoré by štátna pokladnica nezachovaním § 328, ods. 2 a § 334, ods. 5 zákona o priamych daniach mohla utrpieť. Finančnej správe totiž pre nedostatok personálu nie je možné lehoty v uvedených paragrafoch uvedené v každom prípade zachovať.

Z vykonania navrhovaného zákona nevzniknú štátnej pokladnici nijaké nové výdavky.

Nakoľko ide o prerokovanie predkladaného zákona Snemom, je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru národohospodárskemu a výboru rozpočtovému.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády.

Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,

minister financií.