Snem Slovenskej republiky 1941
1. volebné obdobie. 5. zasadanie.
361.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa_____________ 1941
o vojenskom trestnom poriadku.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL I. Všeobecné ustanovenia.
§ l.
(1) Súdne trestné činy možno potrestať len po predchádzajúcom konaní podľa tohto zákona na základe verejnej obžaloby, nakoľko to v § 2 ináč nie je určené.
(²) Ak sa v hociktorom stave trestného konania zistí, že osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, zomrela, úrad, respektíve súd, ktorý vo veci koná, zastaví trestné konanie usnesením.
§ 2.
(¹) Vojenské prečiny (priestupky) i obyčajné prečiny (priestupky) možno trestať i bez súdneho konania, a to disciplinárne, ak zákon ukladá na ne len trest peňažný alebo trest na slobode, nepresahujúci 6 mesiacov alebo obidva tieto tresty, a ak pri vojenských prečinoch (priestupkoch) do podania trestného oznámenia predstavený, prípadne do podania obžalovacieho spisu vojenský prokurátor, pri obyčajných prečinoch (priestupkoch) do podania obžalovacieho spisu vojenský prokurátor má disciplinárne potrestanie za dostačujúce. Rozhodnutie vojenského prokurátora podľa tohto odseku je pre vojenské veliteľstvo záväzné.
(2) Disciplinárne potrestanie je neprípustné, ak zákon určuje stratu hodnosti (úradu) a disciplinárne ju nemožno vysloviť.
(3) Ak trestný čin bal potrestaný disciplinárne, hoci neboly splnené podmienky, uvedené v ods. l a 2, má sa dodatočne zaviesť súdne konanie, ak to zákon nevylučuje. Ak súd uloží pre takýto čin peňažný trest, dočasný trest na slobode alebo oba tieto tresty, disciplinárny trest odpykaný za tento čin sa primerane započíta.
(4) Ak trestné činy, ktoré možno vybaviť disciplinárne, sa sbiehajú s trestnými činmi, pri ktorých disciplinárne potrestanie je vylúčené, treba ich vybaviť v súdnom konaní, ak vojenský prokurátor nenariadi ich vylúčenie (§ 27),
§ 3.
Obžalobu zastupuje vždy verejný obžalobca. Pri trestných činoch, ktoré sa stíhajú len na návrh (súkromný návrh, žiadosť, zmocnenie, požiadanie) oprávneného, možno zaviesť trestné konanie a v ňom pokračovať len na základe tohto návrhu (súkromného návrhu, žiadosti, zmocnenia, požiadania).
§ 4.
Veliteľstvá, úrady a úradné orgány činné v trestnom konaní majú rovnakou starostlivosťou prihliadnuť k okolnostiam usvedčujúcim i priťažujúcim, ako aj k okolnostiam exkulpujúcim a poľahčujúcim. Sú povinné poučiť obvineného o jeho právach a o tom, či a aké opravné prostriedky môže použiť.
§ 5.
Pokiaľ ide o posúdenie trestnosti obvineného, posudzujú vojenské súdy súkromnoprávne predbežné otázky samostatne a nie sú viazané rozhodnutím.
ktoré o takejto predbežnej otázke vydal občiansky súd alebo iný úrad. V otázke platnosti alebo neplatnosti manželstva vojenský súd je viazaný rozhodnutím občianskeho súdu.
§ 6.
(1) Proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci vojenské súdy a úrady majú použiť trestné právo platné pre vojenské osoby aj vtedy, ak tieto osoby nepatria do sväzku vojenského.
(2) Ak by podľa platných zákonov vojenské súdy maly uložiť trest takého druhu, ktorý sa vo vojenskom trestnom práve nevyskytuje, majú uložiť namiesto neho trest takého druhu, ktorý podľa trestného práva vojenského je onomu druhu trestu najbližší.
§ 7.
Ustanovenia tohto zákona platia pre všetky osoby, podliehajúce vojenskej súdnej právomoci (diel II).
§ 8.
Podľa tohto zákona treba rozumieť:
a) obžalobcom — vojenského prokurátora a hlavného vojenského prokurátora ako obžalobcov verejných,
b) stranami — obžalobcu a toho, proti komu sa vedie trestné konanie,
c) veliteľstvami — aj úrady a ústavy, nadriadené osobám, podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci,
d) dôstojníkmi — všetky vojenské a žandárske osoby, zaradené do niektorej platovej stupnice, ako aj dôstojníckych čakateľov, taktiež osoby vojensky organizovaných sborov, podriadených vojenskej súdnej právomoci, ktorým sa podľa príslušných ustanovení priznáva charakter dôstojníka.
DIEL II. Rozsah vojenskej súdnej právomoci.
§ 9.
(¹) Vojenskej súdnej právomoci podliehajú pre súdne trestné činy:
a) vojenské osoby v činnej vojenskej alebo v pracovnej službe,
b) žandárske osoby v činnej službe,
c) gážisti vojska a žandárstva mimo činnej služby, konajúci v tejto vlastnosti akúkoľvek službu pri vojsku alebo žandárstve,
d) invalidi vojska a žandárstva, ako aj sborov, uvedených pod písm. i), ktorí sú v opatere vojenských invalidovní,
e) všetky osoby, ktoré sú pre trestné konanie, zavedené proti nim podľa tohto zákona, v predbežnom zatknutí alebo vo vyšetrovacej väzbe, alebo ktoré si odpykávajú trest na slobode vo vojenskom trestnom ústave,
f) všetky osoby vojska, žandárstva a sborov, uvedených pod písm. i), ktoré si odpykávajú trest, uložený vojenským súdom v občianskom trestnom ústave,
g) všetci zbehovia, ktorí v čase úteku podliehali vojenskej súdnej právomoci,
h) všetky osoby, ktoré patria k sprievodu mobilizovaných alebo mimo republiky sa nachádzajúcich vojenských útvarov (veliteľstiev),
ch) vojenskí zajatci a rukojemníci, postavení pod ochranu vojenských útvarov alebo veliteľstiev, žandárstva alebo sborov pod písm, i) uvedených,
i) príslušníci vojensky organizovaných sborov, ak ich vojenskej súdnej právomoci podriaďujú osobitné zákony.
(2) Osoby, uvedené v ods. l nepodliehajú vojenskej súdnej právomoci pre dôchodkové priestupky, pre trestné činy spáchané pred začiatkom pomeru, na ktorom sa zakladá vojenská súdna právomoc a pre trestné činy, ktoré osobitné zákony prikazujú výlučne do právomoci občianskych trestných súdov.
§ 10.
Vojenskej súdnej právomoci podliehajú aj:
a) vojenské osoby mimo činnej služby pre neposlúchnutie povolávacieho rozkazu alebo pre ťažší trestný čin, spáchaný týmto neposlúchnutím,
b) všetci dôstojníci mimo činnej služby pre tie vojenské trestné činy, ako aj pre porušenie nadriadenosti a podriadenosti, ktoré spáchajú v služobnej rovnošate, taktiež pre trestné činy, ktorých sa dopustia v služobnej rovnošate proti vojenským súdom, veliteľstvám alebo orgánom služobne zakročujúcim v prípadoch stíhaných vojenským súdom.
§ 11.
Mimoriadnu vojenskú súdnu právomoc a rozsah jej platnosti určujú osobitné zákony.
§ 12.
(¹) Vojenská súdna právomoc pri obyčajných trestných činoch prestáva ukončením pomeru, na ktorom sa zakladá, ak ani príslušné veliteľstvo ani obžalobca alebo vojenský súd pred ukončením tohto pomeru neurobili opatrenia na stíhanie.
(2) Pri vojenských trestných činoch a v prípadoch, uvedených v § 10, písm. b), prestáva vojenská súdna právomoc, ak vojenský súd alebo úrady uvedené v ods. l neurobily opatrenie na stíhanie najneskoršie do jedného roku po ukončení pomeru, na ktorom sa vojenská súdna právomoc zakladá.
(³) Ak sa vojenské trestné činy sbiehajú s obyčajnými, vojenská súdna právomoc zostane v platnosti aj pre obyčajné trestné činy tak dlho, ako pre vojenské trestné činy, ak obžalobca tieto obyčajné trestné činy nevylúči (§ 27) a neodstúpi občianskemu súdu alebo úradu.
§ 13.
(1 ) Ak niekto spáchal viac trestných činov, ktoré patria jednak vojenskej súdnej právomoci, jednak súdnej právomoci občianskej, má každý súd (úrad) z nich konať samostatne.
(2 ) Súd, ktorý vynáša neskorší rozsudok, má pri výmere trestu brať zreteľ na trest, ktorý bol vinníkovi skorším rozhodnutím uložený.
(³)Ak pri súbehu trestných činov na jeden z nich ustanovuje zákon trest smrti
alebo doživotný trest na slobode, treba skončiť konanie pre tento trestný čin pred konaním pre ostatné trestné činy. (4) Zpravidla sa musí vopred vykonať trest uložený súdom, ktorý skorej, rozhodol právoplatne,
§ 14.
Osoby, ktorým podľa medzinárodného práva patrí právo exteritoriality alebo osobné oslobodenie, sú vyňaté z vojenskej súdnej právomoci.
DIEL III.
Organizácia súdov, ich pôsobnosť a príslušnosť.
§ 15.
Vojenskú súdnu právomoc vykonávajú
a) vojenské súdy ako súdy prvej stolice,
b) hlavný vojenský súd ako súd druhej stolice.
§ 16.
Do pôsobnosti vojenského súdu patri konať a rozhodovať o súdne trestných činoch v prvej stolici a vybavovať veci, ktoré prikazuje do jeho pôsobnosti tento zákon.
§ 17.
Vojenský súd skladá, sa z členov stavovskej skupiny justičných dôstojníkov, a to z predsedu, senátnych sudcov a samosudcov,
§ 18.
(¹) Vojenský súd vykonáva súdnu právomoc:
a) samosudcom,
b) senátom.
(2) Samosudca koná a rozhoduje o všetkých trestných činoch, na ktoré zákon ustanovuje trest straty hodnosti, peňažný trest, trest na slobode nepresahujúci päť rokov, a to buď osobitne alebo spolu. Samosudcovi prislúchajú práva a povinnosti predsedu i senátu.
(²) O všetkých ostatných trestných činoch koná a rozhoduje senát, ktorý sa skladá z troch členov vojenského súdu, z ktorých vyšší (služobne starší) predsedá.
§ 19.
Do pôsobnosti hlavného vojenského súdu patrí konať a rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vojenských súdov a vybavovať veci, ktoré prikazuje do jeho pôsobnosti tento zákon.
§ 20.
Hlavný vojenský súd skladá sa z členov stavovskej skupiny justičných dôstojníkov, a to z predsedu, miestopredsedu a senátnych radcov.
§ 21.
(¹) Hlavný vojenský súd vykonáva súdnu právomoc senátmi, ktoré sa skladajú 7. troch alebo piatich členov hlavného vojenského súdu.
(2) Päťčlenný senát rozhoduje o odvolaniach, podaných proti rozsudkom senátu vojenského súdu, a o opravnom' prostriedku pre zachovanie zákona; trojčlenný senát rozhoduje vo všetkých ostatných prípadoch.
§ 22.
Veci, ktoré nevyžadujú sudcovské rozhodovanie alebo iné sudcovské vybavenie, vybavuje predseda vojenského súdu, respektíve hlavného vojenského súdu, prípadne člen súdu nimi určený.
§ 23.
Sudcovia sú pri výkone sudcovskej právomoci nezávislí a sú. viazaní len zákonom.
§ 24.
(¹) Príslušnosť vojenského súdu vzťahuje sa na všetky osoby podliehajúce vojenskej súdnej právomoci, ktoré sú prichytené v jeho obvode. Neskoršie zmeny pobytu obvineného nemajú vplyv na túto príslušnosť.
(2) Ak obvinený nebol prichytený, príslušnosť sa určuje podľa miesta činu.
(³) Ak príslušnosť podľa ods. l a 2 nie je daná, alebo ak je sporná, stáva sa príslušným súd podľa toho vojenského prokurátora, ktorý najprv učinil nejaké opatrenie pre spáchaný trestný čin proti páchateľovi.
(4) Pre uľahčenie trestného konania alebo, z iných dôležitých dôvodov môže súd (vojenský prokurátor) miesta prichytenia postúpiť trestnú vec súdu (vojenskému prokurátorovi) miesta spáchaného činu.
§ 25.
Súdy skúmajú svoju pôsobnosť a príslušnosť z úradnej povinnosti.
§ 26.
(1) Ak osoba podliehajúca vojenskej súdnej právomoci, spáchala niekoľko trestných činov, alebo ak sa zúčastnilo na tom istom trestnom čine niekoľko osôb, podliehajúcich vojenskej súdnej právomoci, ako páchatelia, spoluvinníci, účastníci, pomocníci alebo nadržovatelia, má sa trestné konanie zpravidla vykonať a skončiť súčasne a spoločne,
(²) Príslušný na toto konanie je ten súd (vojenský prokurátor), ktorý ostatné predišiel.
§ 27.
Na zamedzenie preťahovania alebo cieľom skrátenia väzby niektorého obvineného alebo z iného závažného dôvodu môže vojenský prokurátor a po podaní obžaloby súd vylúčiť jednu alebo niekoľko súvisiacich vecí na samostatné vybavenie.
§ 28.
(1) V sporoch o príslušnosť medzi vojenskými súdmi rozhoduje hlavný vojenský súd po vypočutí hlavného vojenského prokurátora. V sporoch o príslušnosť medzi vojenskými prokurátormi rozhoduje hlavný vojenský prokurátor.
(²) V sporoch o pôsobnosť s občianskymi trestnými súdmi alebo štátnymi zastupiteľstvami rozhoduje v neverejnom zasadnutí po vypočutí hlavného vojenského prokurátora a generálneho prokurátora osobitný päťčlenný senát, ktorému predsedá prvý predseda Slovenského najvyššieho súdu. Dvoch členov tohto senátu ustanovuje prvý predseda Slovenského najvyššieho súdu zpomedzi radcov tohto súdu, dvoch členov ustanovuje predseda hlavného vojenského súdu zpomedzi radcov hlavného vojenského súdu.
§ 29.
Do rozhodnutia o príslušnosti, prípadne pôsobnosti treba vykonať všetky naliehavé stopovacie, respektíve vyšetrovacie úkony, najmä tie, u ktorých môže nastať nebezpečenstvo z prieťahu.
§ 30.
(1) Hlavný vojenský súd je oprávnený na návrh vojenského prokurátora, respektíve súdu, prípadne obvineného alebo aj z úradnej moci výnimočne preniesť z dôvodu verejnej bezpečnosti, vojenskej služby alebo z iných dôležitých dôvodov niektorú trestnú vec z príslušného vojenského súdu na iný vojenský súd,
(2) Opatrenie je dovolené aj pre niektoré zo sbiehajúcich sa trestných činov.
§ 31.
(1) Vojenský súd, hlavný vojenský súd, vojenský prokurátor, hlavný vojenský prokurátor, ako aj iné vojenské úrady, veliteľstva a orgány činné v trestnom konaní stýkajú sa so všetkými občianskymi' ako aj vojenskými súdmi a úradmi, ktoré majú sídlo v Slovenskej republike, priamo.
(2) Sťažnosti proti odopretiu právnej pomoci, proti prieťahom, iným oneskoreniam a nedostatkom pri vybavení právnej pomoci treba podať súdom alebo úradom priamo nadriadeným.
(3) Výdavky právnej pomoci hradí súd alebo úrad, ktorý o ňu požiadal.
(4) Styk so súdmi a úradmi cudzích štátov riadi sa podľa medzištátnych smlúv, prípadne zvyklostí.
DIEL IV.
Vojenský prokurátor a hlavný vojenský prokurátor.
§ 32.
Obžalobcom pri vojenskom súde je vojenský prokurátor, pri hlavnom vojenskom súde hlavný vojenský prokurátor, Ich príslušnosť riadi sa podľa príslušnosti súdu, pri ktorom sú činní.
§ 33.
(1) Vojenský prokurátor vykonáva úkony, ktoré patria do jeho pôsobnosti podía tohto zákona, najmä koná vyšetrovanie, nariaďuje vyšetrovaciu väzbu, podáva obžalovací spis (obžalovací návrh), zastupuje obžalobu, ohlasuje a prevádza opravné prostriedky, vykonáva trest.
(2) Povinnosťou vojenského prokurátora je dbať na to, aby sa náležité použily všetky prostriedky na zistenie pravdy.
(³) Vojenský prokurátor je povinný stíhať každý trestný čin, ktorý patrí do pôsobnosti vojenského súdu, ak sa o ňom dozvie v svojej úradnej pôsobnosti a zavedeniu konania nebráni zákonná prekážka.
(4) Aj nepríslušný vojenský prokurátor je povinný v svojom obvode vykonať súrne úkony. O týchto úkonoch treba uvedomiť príslušného vojenského prokurátora.
§ 34.
(¹) Hlavný vojenský prokurátor vykonáva úkony, ktoré patria do jeho pôsobnosti podľa tohto zákona, najmä zastupuje obžalobu pred hlavným vojenským súdom a podáva opravný prostriedok pre zachovanie zákona.
(2) Ustanovenie § 33, ods. 2 platí aj pre hlavného vojenského prokurátora.
§ 35.
Vojenský prokurátor a hlavný vojenský prokurátor ako aj ich námestníci nezávisia od súdov. Ustanovujú sa zo stavovskej skupiny dôstojníkov justičnej správy.
DIEL V. Obvinený a jeho obhajovanie.
§ 36.
(¹) Obvinený je ten, proti ktorému sa vedie trestné konanie,
(2) Po podaní obžalovacieho spisu stáva sa obvinený obžalovaným.
(3) Ak ustanovenia tohto zákona, týkajúce sa obvineného, podľa svojej povahy nie sú obmedzené len na vyšetrovanie, vzťahujú sa aj na toho, na koho bolo pre podozrenie z trestného činu učinené trestné oznámenie, alebo proti komu sa zaviedlo stopovanie alebo predbežné vyšetrovanie,
§ 37.
Obvinený môže použiť súčinnosť obhajcu v každej trestnej veci v ktoromkoľvek období konania.
§ 38.
Pre hlavné pojednávanie a odvolacie hlavné pojednávanie má sa ustanoviť pod zmätočnosťou obhajca:
a) ak predmetom obžaloby je taký zločin, na ktorý zákon ustanovuje trest smrti alebo trest na slobode prevyšujúci päť rokov;
b) v prípade akéhokoľvek zločinu, ak si to žiada obžalovaný alebo jeho zákonný zástupca;
c) ak obžalovaný nedokončil ešte 18. rok svojho veku, alebo ak je hluchonemý alebo nemý, nevediaci písať;
d) ak to súd z iného dôvodu uzná za potrebné.
§ 39.
(¹) Ustanovenie, respektíve zvolenie obhajcu stáva sa bezúčinným, ak bol zvolený iný obhajca, ktorý vyhovuje zákonným požiadavkám, tento obhajobu prijal, a vojenský prokurátor respektíve súd tomu neodporuje preto, žeby sa tým konanie zdržalo.
(2) Za osobu, ktorá podlieha dozoru poručenského súdu a právo zvoliť si obhajcu nepoužila, môže toto právo vykonať jej zákonný zástupca s tým istým
účinkom, ako keby obvinený sám voľbu vykonal.
§ 40.
(1) Pri doručení obžalovacieho spisu, ako aj pri oznámení dňa odvolacieho hlavného pojednávania treba obžalovaného poučiť o práve zvoliť si obhajcu alebo žiadať o jeho ustanovenie.
(2) Žiadosť o ustanovenie obhajcu podľa § 38, písm. b) treba podať najneskoršie dva dni po poučení uvedenom v ods. 1.
(3) Súd pri ustanovení obhajcu má podľa možnosti prihliadnuť na želanie obžalovaného, respektíve jeho zákonného zástupcu.
§ 41.
Obhajcom môže byť len justičný dôstojník v činnej službe a mimo činnej služby, osoba zapísaná do soznamu advokátov a riadny alebo mimoriadny profesor práva na univerzite.
§ 42.
Obhajcom nemôže byť:
a) poškodený, manžel, snúbenec poškodeného alebo vojenského prokurátora, respektíve hlavného vojenského prokurátora, jeho príbuzný alebo švagor v priamom pokolení, jeho príbuzný v pobočnom pokolení až do bratanca (sesternice), manžel jeho súrodenca, súrodenec jeho manžela, alebo, ten, kto je, alebo bol s poškodeným alebo vojenským prokurátorom respektíve hlavným vojenským prokurátorom v pomere osvojenskom, pestúnskom, poručenskom alebo opatrovníckom;
b) kto vo veci konal ako orgán stopovací alebo vyšetrujúci, ako sudca, obžalobca alebo zástupca poškodeného, alebo kto vo veci niečo urobil, čo sa protiví záujmu obvineného;
c) kto vo veci má byť vypočutý ako svedok alebo znalec.
§ 43.
Justiční dôstojníci v činnej službe ako obhajcovia nesmú mať vyššiu hodnosť alebo byť v poradí starší ako predseda rozhodujúceho súdu. Toto obmedzenie platí
aj pre iných obhajcov, ak prídu na pojednávanie vo vojenskej rovnošate.
§ 44.
Ak je predmetom obžaloby porušenie subordinácie, alebo ak sa obžalovaný odvoláva na to, že k trestnému činu bol vyprovokovaný protiprávnym chovaním predstaveného, nemôže byť ohbajcom ten, kto je v pomere podriadeného' k tomu, proti ktorému porušenie subordinácie bolo spáchané, alebo proti ktorému výpoveď obžalovaného smeruje.
§ 45.
(1) Obhajcu ustanovuje predseda súdu.
(2) Ustanovený obhajca môže len z dôležitých dôvodov žiadať, aby bol oslobodený od obhajoby. O tejto žiadosti rozhoduje predseda súdu.
(³) Vojenské osoby v činnej službe potrebujú na prevzatie obhajovania súhlas svojho predstaveného, ktorý ho môže odoprieť len z dôvodu nepostrádateľnosti v službe.
§ 46.
(¹) Obžalovaný môže mať len jedného obhajcu.
(²) Pre spoluobžalovaných možno ustanoviť spoločného obhajcu len vtedy, ak sa ich záujmy nekrižujú.
(³) Obhajca môže v záujme obžalovaného konať bez toho, že by na jednotlivé procesné úkony potreboval osobitné plnomocenstvo.
§ 47.
(1) Obžalovaný, ktorý je vo väzbe, môže sa po podaní obžalovacieho spisu stýkať so svojím obhajcom ústne a písomne bez dozoru.
(2) Obžalovaný a jeho obhajca po podaní obžalovacieho spisu sú oprávnení za dozoru nazerať do spisov okrem zápisníc o poradách a robiť si z nich výpisy.
§ 48.
(1) Pred podaním obžalovacieho spisu je obhajca oprávnený navrhovať jednotlivé vyšetrovacie úkony, spolupôsobiť pri úradných úkonoch, pri ktorých je jeho účasť podľa tohto zákona prípustná, s obvineným ústne sa stýkať, a to, ak obvinený je vo väzbe, v prítomnosti vyšetrujúceho orgánu alebo jeho zástupcu.
(2) Ak to neodporuje účelu konania, možno obvinenému alebo obhajcovi i pred podaním obžalovacieho spisu dovoliť nazerať do všetkých spisov alebo ich častí. Vždy má obhajca právo nahliadnuť do zápisnice o vypočutí obvineného a o takom úkone, pri ktorom je prítomnosť obvineného dovolená.
§ 49.
Obhajca, ustanovený pre obhajovanie pred vojenským súdom, nie je povinný obhajovať pred odvolacím súdom, ale je povinný obžalovanému pomáhať pri podaní opravných prostriedkov.
DIEL VI. Poškodený.
§ 50.
(1) Poškodený je ten, koho právo trestný čin iného priamo poškodil alebo ohrozil.
(2) Poškodeným rozumie sa aj osoba, ktorú iné zákony nazývajú súkromným žalobcom.
§ 51.
Ak trestný čin možno stíhať len na návrh poškodeného, je tento oprávnený — nakoľko zákon ináč neustanovuje — upustiť od svojho návrhu na trestné stíhanie až do začatia tajnej porady vojenského súdu o rozsudku, v konaní pred samosudcom až do začatia vyhlásenia rozsudku.
§ 52.
(1) Všetky práva, ktoré podľa tohto zákona patria poškodenému, môže v jeho zastúpení vykonávať aj jeho zákonný zástupca. Ak však nesvojprávny poškodený nedosiahol ešte 16. rok svojho veku, alebo ak bol pozbavený svojprávnosti pre choromyselnosť, slabomyseľnosť alebo hluchonemosť, môže zaňho vykonávať tieto práva len jeho zákonný zástupca.
(2) Ak poškodený umrie, vykonáva jeho práva — ak ide o trestný čin proti majetku — jeho dedič, ináč jeho manžel, príbuzný v priamom pokolení alebo súrodenec, ak iné právne predpisy nemajú odchylné ustanovenia.
(³) Poškodený a jeho zákonný zástupca môže svoje práva vykonávať i za súčinnosti osoby, zapísanej do soznamu advokátov.
§ 53.
Poškodenému má súd po podaní obžalovacieho spisu dovoliť nazerať do súdnych spisov a môže mu vydať zo spisov odpisy, ak proti tomu niet závažných dôvodov. V odôvodnených prípadoch možno mu aj pred podaním obžalovacieho spisu dovoliť nazerať do spisov a na jeho žiadosť vydať mu odpisy z nich.
DIEL VII.
Vylúčenie a pominutie sudcov, zapisovateľov, vojenského prokurátora a hlavného vojenského prokurátora.
§ 54.
Z vybavenia trestnej veci je vylúčený a nemôže mať na ňom účasť ani ako sudca, ani ako zapisovateľ:
a) poškodený a osoba, proti ktorej bol trestný čin spáchaný;
b) ten, kto je manželom alebo snúbencom vojenského prokurátora respektíve hlavného vojenského prokurátora, obvineného, poškodeného, prípadne ich zástupcu alebo obhajcu; taktiež kto bol manželom týchto osôb;
c) kto je s vojenským prokurátorom respektíve s hlavným vojenským prokurátorom, obvineným, poškodeným, prípadne ich zástupcom alebo obhajcom príbuzný alebo sošvagrený v priamom pokolení, alebo príbuzný v pobočnej vetvy do bratanca (sesternice) vpočítane; taktiež kto je súrodencom manžela alebo manželom súrodenca týchto osôb. Vylučujúci dôvod zakladajúci sa na švagrovstve trvá aj po zániku manželstva, ktoré založilo švagrovstvo;
d) kto je alebo bol s vojenským prokurátorom respektíve s hlavným vojenským