prokurátorom, obvineným, poškodeným, prípadne ich zástupcom alebo obhajcom v pomere osvojenskom alebo pestúnskom, poručenskom alebo opatrovníckom;
e) kto vo veci spolupôsobil ako vyšetrujúci orgán, obžalobca, udavač, obhajca, zástupca poškodeného, bezpečnostný orgán, alebo kto spísal trestné udanie (§ 71, ods. 1);
f) kto bol vo veci vypočutý ako svedok alebo znalec, nakoľko jeho výpoveď neobsahuje len skutočnosti, o ktorých sa dozvedel úradne.
§ 55.
Z vybavenia veci vo vyššej stolici je vylúčený sudca, ktorý sa vo vybavovaní veci v nižšej stolici ako sudca zúčastnil na meritórnom rozhodovaní.
§ 56.
(¹) Sudca je povinný bezodkladne oznámiť svojmu prednostovi pomer, ktorý je dôvodom pre jeho vylúčenie a zdržať sa v tejto veci každého úradného úkonu,
(2) Sudca, ktorý pochybuje o svojej nepredpojatosti vo veci, v ktorej má konať, môže — uvedúc dôvod — žiadať svojho prednostu, aby bol pominutý.
(³) Zapisovateľ má vylučujúci dôvoď oznámiť predsedovi senátu alebo samosudcovi, pri ktorom má zapisovať.
§ 57.
Urážka, osočovanie alebo utŕhanie na cti, spáchané proti súdu alebo proti niektorému jeho členovi alebo senátu pre ich úradnú činnosť alebo trestné či disciplinárne oznámenie, učinené proti nim po začatí trestného konania, nemôže byť dôvodom pominutia pri vybavovaní vecí týmito vecmi nesúvisiacich. Dôvodom pominutia nemôže byt ani to, ak sa niekto odvoláva na sudcu ako na svedka, avšak tento pri vypočutí vyhlási, že sa dozvedel o veci pri svojom úradnom konaní, ktoré nie je vylučujúcim dôvodom.
§ 58.
(¹) Na žiadosť obžalobcu, obvineného, poškodeného treba pominúť sudcu, zapisovateľa, proti nepredpojatosti ktorého uvádza sa závažný dôvod.
(2) Po začatí hlavného pojednávania alebo odvolacieho hlavného pojednávania môžu sa proti sudcovi alebo zapisovateľovi, ktorý na pojednávaní pôsobí, uplatňovať len vylučujúce dôvody (§§ 54, 55).
§ 59.
(1) O vylúčení alebo pominutí sudcu alebo zapisovateľa rozhoduje predseda súdu, pri ktorom títo pôsobia,
(2) O vylúčení alebo pominutí predsedu súdu, celého senátu alebo väčšiny členov vojenského súdu rozhoduje po vypočutí hlavného vojenského prokurátora hlavný vojenský súd v neverejnom zasadnutí; o vylúčení alebo pominutí predsedu alebo miestopredsedu, celého senátu alebo väčšiny členov hlavného vojenského súdu rozhoduje hlavný vojenský súd v plenárnom zasadnutí.
(3) O vylúčení alebo pominutí treba rozhodovať po vypočutí sudcu alebo zapisovateľa, proti ktorým sa robí námietka, a to bez dokazovania. Nápravu možno žiadať len proti zamietavému rozhodnutiu, a to len v odvolaní, podanom proti rozsudku.
(4) Ak sa odoprie vylúčenie alebo pominutie, možno žiadať o vylúčenie alebo pominutie toho istého sudcu alebo zapisovateľa v tej istej veci len na základe skutočnosti, ktorá sa vyskytla po podaní predošlej žiadosti.
§ 60.
(¹) Vylučujúcimi dôvodmi pre vojenského prokurátora, hlavného vojenského prokurátora a ich námestníkov, sú dôvody, uvedené v § 54, písm. a), b), c), d), f).
(2) Vylúčený je taktiež ten vojenský prokurátor, hlavný vojenský prokurátor alebo ich námestník, ktorý konal vo veci ako sudca, obhajca alebo zástupca poškodeného.
(3) O zapisovateľovi u vojenského prokurátora ako vyšetrujúceho orgánu platia ustanovenia § 54.
§ 61.
(¹) Ak sa vojenský prokurátor dozvie, že sa proti nemu vyskytuje vylučujúci dôvod, je povinný sveriť dalšie konanie svojmu námestníkovi a hlásiť to hlavnému vojenskému prokurátorovi. V obdobnom prípade i hlavný vojenský prokurátor sa postará o svoje zastúpenie a podá o tom zprávu ministrovi národnej obrany.
(²) Námestníci vojenského prokurátora a hlavného vojenského prokurátora sú povinní vylučujúci dôvod, ktorý sa proti ním vyskytuje, hlásiť svojmu priamemu prednostovi, ktorý urobí opatrenie o zastúpení.
(³) Ak o svojej nepredpojatosti vo veci, v ktorej majú konať, pochybujú vojenský prokurátor, jeho námestníci alebo námestníci hlavného vojenského prokurátora, môžu s udaním dôvodu žiadať u svojho prednostu, aby boli pominutí. Hlavný vojenský prokurátor v obdobnom prípade podá zprávu ministrovi národnej obrany a požiada o svoje pominutie.
(4) Zapisovateľ má vylučujúci dôvod oznámiť vojenskému prokurátorovi, pri ktorom má zapisovať.
§ 62.
(¹) Na žiadosť poškodeného alebo obvineného treba pominúť vojenského prokurátora, hlavného vojenského prokurátora alebo ich námestníka prípadne zapisovateľa, proti nepredpojatosti ktorého sa uvádza závažný dôvod.
(2) O vylúčení alebo pominutí rozhoduje s konečnou platnosťou bez dokazovania priamy prednosta toho, o vylúčenie alebo pominutie ktorého sa žiada, po prípadnom jeho vypočutí. O vylúčení alebo pominutí hlavného vojenského prokurátora rozhoduje minister národnej obrany.
§ 63.
(1) Sudca, vojenský prokurátor, hlavný vojenský prokurátor, ich námestníci, prípadne zapisovateľ, ktorí sami žiadali o svoje vylúčenie alebo pominutie, nemôžu vo veci konať až do vybavenia tejto žiadosti.
(2) Ak žiada o vylúčenie alebo pominutie iná oprávnená osoba, môžu vo veci ďalej konať až do vybavenia žiadosti; ak sa Však žiada o vylúčenie sudcu (§§ 54, 55),
tento až do vybavenia žiadosti nemôže sa zúčastniť na vynesení rozsudku.
DIEL VIII.
Rozhodnutia y trestnom konaní a ich oznámenie.
§ 64.
(1) Súd rozhoduje rozsudkom alebo usnesením, vojenský prokurátor a hlavný vojenský prokurátor vždy usnesením.
(2) Každé rozhodnutie, ktoré nie je rozsudkom, je usnesením.
(³) Rozhodnutia, ktorými sa návrh zamieta, alebo ktoré sa môžu napadnúť opravným prostriedkom, treba odôvodniť.
§ 65.
(¹) Senát vojenského a hlavného vojenského súdu sa radí a hlasuje o rozhodnutí na tajnej porade.
(2) Na tajných poradách a hlasovaniach senátu vojenského alebo hlavného vojenského súdu môžu sa zúčastniť len predseda senátu, hlasujúci členovia senátu a zapisovateľ. Nezachovanie tohto ustanovenia je dôvodom zmätočnosti.
(³) V senáte vojenského súdu i hlavného vojenského súdu rozhoduje sa väčšinou hlasov. Hlasuje sa pódia hodnosti (poradia), a to nižší pred vyšším.
(4) Spôsob hlasovania, sa má zachovať v tajnosti.
§ 66.
(1) Rozhodnutia oznamujú sa prítomným účastníkom vyhlásením, neprítomným — doručením.
(2) O vyhlásení rozhodnutia sa vždy spíše zápisnica; ak si to žiada zúčastnená strana, vydá sa jej odpis rozhodnutia.
(3) Mužstvu v činnej službe rozhodnutia sa pravidelne vyhlasujú.
(4) Pri vyhlásení treba rozhodnutie prečítať a ak osoba, ktorej sa rozhodnutie vyhlasuje, nerozumie úradnému jazyku, aj v jazyku jej známom vysvetliť.
(5) Vojenskému prokurátorovi oznamuje súd svoje rozhodnutia zpravidla zaslaním pôvodiny. Na jeho žiadosť vydá sa mu tiež overený odpis rozhodnutia.
§ 67.
(1) Rozhodnutia doručujú sa vojenským osobám v činnej službe prostredníctvom veliteľstiev priamo nadriadených.
(2) Iným osobám, podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, doručuje sa alebo priamo vojenskými úradmi alebo prostredníctvom úradov a orgánov, ktoré doručujú rozhodnutia občianskych trestných súdov.
(3) Osobám neuvedeným v ods. l a 2 doručuje sa prostredníctvom úradov a orgánov, ktoré doručujú rozhodnutia občianskych trestných súdov.
(4) Občianske úrady a orgány doručujú podľa ustanovení pre ne platných.
(5) Pre doručovanie v cudzine smerodajné sú medzištátne smluvy, prípadne i zvyklosti,
DIEL IX.
Lehoty.
§ 68.
(¹) Lehoty stanovené zákonom možno predĺžiť len v prípadoch zákonom uvedených.
(2) Do lehoty sa nevčíta deň, kedy sa stala udalosť, od ktorej sa počíta lehota a čas dopravy poštou.
(3) Ak padne koniec lehoty na deň, kedy poštový úrad miesta, kde spis možno podať na poštu alebo úrad, v obvyklých každodenných hodinách neprijíma doporučené zásielky, nevčíta sa tento deň do lehoty.
(4) Lehota určená podľa týždňov alebo mesiacov končí sa uplynutím toho dňa posledného týždňa alebo mesiaca, ktorý svojím pomenovaním alebo číslom odpovedá dňu začiatku lehoty; ak tento deň chýba v poslednom mesiaci, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
DIEL X. Stopovanie a vyšetrovanie.
§ 69.
(1) Kto sa dozvie o trestnom čine, patriacom do pôsobnosti vojenských súdov a
ktorý sa nestíha len na návrh, je oprávnený trestný čie oznámiť.
(²) Vojenské osoby v činnej službe podávajú oznámenia o trestných činoch zpravidla služobnou cestou. O podávaní oznámení inými osobami platia ustanovenia občianskeho trestného poriadku, avšak prijať oznámenie sú povinné tiež veliteľstva podozrivému nadriadené, každé miestne veliteľstvo, každý vojenský prokurátor a každý vojenský súd.
(3) O ústnom oznámení sa zpravidla spíše zápisnica.
§ 70.
Pri trestných činoch, ktoré sa stíhajú len na návrh, platia pre podanie návrhu obdobne ustanovenia § 69, ods. 2 a 3.
§ 71.
(¹) Ak sa nadriadené veliteľstvo dozvie
o trestnom čine podriadeného, ktorý sa stíha vojenským súdom, má sa hneď postarať, aby sa skutkový stav objasnil, aby sa zaistily dôkazy a páchateľ; má tiež spísať trestné oznámenie, obsahujúce zistený skutkový stav, dôvody podozrenia a dôkazy a predložiť ho hneď vojenskému prokurátorovi.
(2) Tie isté povinnosti má miestne veliteľstvo, najbližšie pobytu podozrivého alebo miestu činu, ktoré sa dozvedelo o takomto trestnom čine, ak pre odľahlosť miesta nemôže včas zakročiť veliteľstvo podozrivému nadriadené, alebo ak podozrivý nie je žiadnemu vojenskému veliteľstvu podriadený.
(³) Okrem prípadov uvedených v ods.
1 a 2 zašlú tak miestne veliteľstvá ako aj vojenské súdy oznámenie hneď vojenskému prokurátorovi.
(4) Veliteľstva a vojenské súdy majú aj po predložení oznámenia až do rozhodnutia vojenského prokurátora konať neodkladné úkony a robiť opatrenia, ktoré sú potrebné na objasnenie veci, alebo ktoré majú za cieľ zaistiť stopy trestného činu a dôkazy, prípadne zabrániť útek vinníka.
Tieto opatrenia a ich výsledok treba hlásiť vojenskému prokurátorovi.
§ 72.
(1) Ak je pri stopovaní, uvedenom v § 71 potrebné prísažne vypočuť svedka alebo znalca alebo vykonať ohliadku, pitvu mŕtvoly, zabavenie, osobnú alebo domovú prehliadku, má nadriadené veliteľstvo alebo miestne veliteľstvo požiadať o prevedenie týchto úkonov najbližšieho vojenského prokurátora a ak tohto nemožno včas dostihnúť — najbližší okresný súd.
(2) V prípade neodkladnej potreby ohliadku, zabavenie, osobnú alebo domovú prehliadku má vykonať samo nadriadené veliteľstvo alebo miestne veliteľstvo, prípadne o výkon požiadané veliteľstvo, ktoré je bližšie miestu, kde sa má tento úkon vykonať. Tiež bezpečnostné úrady a orgány možno požiadať o takéto súrne úkony.
(3) Veliteľstva, úrady a orgány uvedené v ods. 2 nemôžu v nijakom prípade prísažne vypočuť svedka alebo znalca, vykonať pitvu mŕtvoly ani zabavenie poštových zásielok.
(4) Veliteľstva a miestne veliteľstva majú pri ohliadke, zabavení a pri osobnej a domovej prehliadke, nakoľko je to možné, dbať na podstatné formality, predpísané v tomto zákone pre úkony tohto druhu a ak to vyžaduje presné zistenie dôležitých okolností, majú spísať o týchto úkonoch zápisnicu. Oznámenie o týchto úkonoch a spísané zápisnice treba hneď zaslať vojenskému prokurátorovi s poznačením neodkladnej potreby vykonaného úkonu. Tento preskúma oznámenie a zápisnice, podľa potreby opakuje už vykonaný úkon alebo ho doplní a rozhodne o tom, či zabavenie ponecháva v platnosti, alebo či ho zrušuje.
§ 73.
(1) Vojenské súdy, vojenskí prokurátori a veliteľstvá môžu nariadiť i vykonať zabavenie, domovú alebo osobnú prehliadku, ako aj použiť pri ohliadke donucovacie prostriedky len vo vojenských a vojskom obsadených objektoch; mimo týchto však
len proti osobám, podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci.
(²) Svedkov, podliehajúcich občianskej trestnej súdnej právomoci, možno donucovacou cestou predviesť len pred vojenský súd alebo vojenského prokurátora,
(3) Svedkov a znalcov, podliehajúcich občianskej trestnej súdnej právomoci, možno donútiť k výpovedi, respektíve k podaniu posudku len pred vojenským súdom alebo vojenským prokurátorom.
§ 74.
(1) Ak sa občiansky súd alebo občiansky úrad (orgán) dozvie o nejakom trestnom čine, ktorý sa stíha vojenským súdom, a to nielen na návrh, má to oznámiť veliteľstvu, ktoré je podozrivému nadriadené alebo najbližšiemu miestnemu veliteľstvu alebo najbližšiemu vojenskému prokurátorovi. Tiež má vykonať úkony, patriace do jeho pôsobnosti, ktoré sú potrebné na objasnenie veci, na zaistenie dôkazov alebo podozrivého a ktoré nestrpia odklad.
(2) Občianske súdy, bezpečnostné úrady a orgány majú požiadaniam v smysle § 72 vyhovieť bez ohľadu na to, čí sa úradný úkon má vykonať proti osobe, podliehajúcej trestnej súdnej právomoci občianskej alebo vojenskej, ak tento úkon patrí inak do ich pôsobností a ak je podľa zákonných ustanovení pre ne platných prípustný.
(³) Občianske súdy majú na požiadanie vypočuť svedkov aj prísažne.
(4) Občianske súdy, bezpečnostné úrady a orgány na požiadanie majú vykonať ohliadku, zabavenie, osobnú a domovú prehliadku aj proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, ak tieto úkony patria do ich pôsobnosti a ak sú podľa zákonných ustanovení pre ne platných. prípustné. Ak tieto úkony nestrpia odkladu a ak vojenský prokurátor, vojenské veliteľstvo, prípadne orgán, oprávnený previesť tieto úkony nemôže včas zakročiť, majú ich vykonať aj bez požiadania.
(5) O výkon úradných úkonov, ku ktorým sú vojenskí prokurátori (veliteľstvá,
orgány) oprávnení, možno však občianske súdy, úrady a orgány požiadať len vtedy, ak v mieste, kde sa má úradný úkon vykonať, alebo v jeho blízkosti niet vojenského prokurátora alebo vojenského veliteľstva, prípadne orgánu oprávneného na taký úkon.
(6) Ak hrozí nebezpečenstvo z prieťahu a nemožno sa včas dovolať bezpečnostného orgánu, môžu vojenské stráže a eskorty, stíhajúce uprchlé osoby, ktoré boly zatknuté alebo zadržané a im sverené, vykonať domovú prehliadku, aby ich chytily.
§ 75.
(1) Trestné činy, ktorých páchateľ je síce neznámy, avšak zrejme podlieha vojenskej súdnej právomoci, taktiež trestné činy, ktoré spáchal v budove vojenskej alebo vojskom obsadenej neznámy páchateľ, zrejme nepodliehajúci trestnej súdnej právomoci občianskej, zisťuje veliteľstvo, ktorému je z činu podozrivá osoba podriadená, alebo do obvodu ktorého budova alebo miesto patrí, a vojenský prokurátor príslušný podľa miesta činu.
(2) Pri zisťovaní podľa ods. l prislúchajú vojenskému prokurátorovi rovnaké práva ako pri vyšetrovaní. Pritom obdobne platia ustanovenia dielu XXVIII.
§ 76.
(1) Ak je podozrenie, že vojenská osoba v činnej službe zomrela neprirodzenou smrťou, alebo ak sa nájde mŕtvola neznámej vojenskej osoby, oznámia ta bezpečnostné úrady a orgány, zachovajúc ostatné ustanovenia pre ne platné, najbližšiemu vojenskému prokurátorovi alebo miestnemu veliteľstvu.
(²) Ak je podozrenie, že občianska osoba zomrela neprirodzenou smrťou, bezpečnostné úrady a orgány majú to oznámiť najbližšiemu vojenskému prokurátorovi alebo miestnemu veliteľstvu:
a) ak smrť zrejme spôsobila trestným činom osoba podliehajúca vojenskej súdnej právomoci,
b) ak sa dá dôvodne predpokladať, že taká osoba má účasť na trestnom čine, ktorým bola smrť spôsobená.
§ 77.
(1) Pitvu a ohliadku mŕtvoly vykoná vojenský prokurátor:
a) ak je zrejmé, že trestný čin, ktorým bola smrť spôsobená, spáchala osoba, podliehajúca vojenskej súdnej právomoci,
b) ak ide o mŕtvolu vojenskej osoby v činnej službe alebo o mŕtvolu neznámej vojenskej osoby.
(2) Ak sa dá dôvodne predpokladať, že v prípadoch, uvedených v ods. l má účasť na trestnom čine, ktorým bola smrť spôsobená, aj osoba podliehajúca občianskej trestnej súdnej právomoci, má dať vojenský prokurátor príležitosť — nakoľko je to možné — najbližšiemu občianskemu súdu, aby sa mohol na ohliadke a pitve mŕtvoly zúčastniť,
(3) Ak vykoná ohliadku a pitvu mŕtvoly občiansky súd alebo úrad a je dôvodné podozrenie, že na trestnom čine, ktorým bola smrť spôsobená, má účasť osoba podliehajúca vojenskej súdnej právomoci, má tento súd alebo úrad — nakoľko je to možné — dať príležitosť najbližšiemu vojenskému prokurátorovi, aby sa mohol zúčastniť na týchto úkonoch.
§ 78.
(¹) Ak sa vojenský prokurátor dozvie, že nejaká osoba podliehajúca vojenskej súdnej právomoci je podozrivá z trestného činu, ktorý sa nestíha len na návrh, alebo ak pri trestných činoch, ktoré sa stíhajú len na návrh, dostane takýto návrh, zavedie vyšetrovanie.
(2) V usnesení o zavedení vyšetrovania treba uviesť osobu, proti ktorej, a čin, pre ktorý sa vyšetrovanie zavádza. Proti usneseniu o zavedení vyšetrovania sa sťažnosť nepripúšťa.
(³) Účelom vyšetrovania je zistiť a objasniť okolnosti, ktoré sú potrebné na posúdenie otázky, či sa môže podať obžalovací spis alebo nie.
§ 79.
Obžalovací spis možno podať aj bez vyšetrovania, ak sa účel uvedený v § 78, ods. 3 dosiahol už stopovaním.
§ 80.
(1) Ak vojenský prokurátor má pochybnosti, či má zaviesť vo veci vyšetrenie, alebo ak je páchateľ trestného činu neznámy, môže vykonať predbežné vyšetrenie a svoje rozhodnutie urobiť závislým od jeho výsledku.
(2) Pri predbežnom vyšetrení má vojenský prokurátor tie isté práva ako pri vyšetrovaní.
§ 81.
(¹) Ak vojenský prokurátor nemá dostatočný dôvod pre trestné stíhanie, odoprie stíhanie usnesením, ktoré odôvodní. O tomto usnesení treba upovedomiť podozrivého, nakoľko už bol vypočutý, a poškodeného.
(2) Poškodený môže proti tomuto usneseniu podať sťažnosť, a to — ak nebol upovedomený o usnesení — do 30 dní od jeho vynesenia. V sťažnosti treba uviesť skutočnosti, ktoré odôvodňujú trestné stíhanie, a dôkazy.
§ 82.
(¹) Ak vojenský prokurátor zistí, že trestnú vec možno vybaviť disciplinárne (§ 2), alebo že oznámený čin je iba disciplinárnym priestupkom, postúpi trestné oznámenie nadriadenému veliteľovi páchateľa, aby vec v svojej pôsobnosti vybavil. V oboch prípadoch treba poškodeného o tomto rozhodnutí upovedomiť,
(2) Poškodenému treba na jeho žiadosť oznámiť výsledok disciplinárneho vybavenia.
(3) Ak obvinený bol pre prečin alebo priestupok v smysle § 2 potrestaný disciplinárne a zákonné podmienky pre takéto vybavenie boly splnené, jeho súdne stíhanie pre ten istý trestný čin je vylúčené.
§ 83.
(1) Ak vojenský prokurátor pred podaním obžalovacieho spisu zistí, že vec nepatrí do jeho pôsobnosti alebo príslušnosti, postúpi ju hneď úradu alebo súdu, do ktorého pôsobnosti a príslušnosti patrí.
(2) O postúpení trestnej veci treba upovedomiť obvineného, ak už bol vypočutý, a poškodeného.
(3) Úkony prokurátorov vo vyšetrovaní alebo stopovaní nie sú pre nepríslušnosť neplatné, ale príslušný vojenský prokurátor rozhodne, či takéto úkony má ponechať v platnosti, alebo či ich má opakovať alebo doplniť.
§ 84.
(1) Vyšetrovanie vykonáva vojenský prokurátor, a to zpravidla osobne, podľa potreby aj mimo svojho sídla.
(2) Vojenský prokurátor je oprávnený v záujme vyšetrovania požadovať od vojenských veliteľstiev, ako aj od každého verejného úradu a orgánu vysvetlenia a zprávy. Môže tiež požiadať bezpečnostné úrady a orgány i vojenské veliteľstvá o vykonanie stopovania alebo niektorých vyšetrovacích úkonov.
(3) Veliteľstvá majú pri takýchto úkonoch, nakoľko je to možné, zachovávať formality, predpísané týmto zákonom pre takéto úkony,
(4) Pre stopovanie, vykonávané bezpečnostnými úradmi alebo orgánmi, sú smerodajné ustanovenia občianskeho trestného poriadku.
§ 85.
O vykonanie jednotlivých vyšetrovacích úkonov môže vojenský prokurátor požiadať aj iného vojenského prokurátora, prípadne okresný súd, najbližší k miestu, v ktorom sa má úkon vykonať.
§ 86.
Vojenský prokurátor môže byt prítomný aj pri takom stopovacom alebo vyšetrovacom úkone, ktorý sám nevykonáva.
§ 87.
(¹) Vojenský prokurátor je z úradu povinný učiniť všetky opatrenia, ktoré sú potrebné, aby sa zistil pravý skutkový stav a zaopatrily potrebné dôkazy.
(2) Stopovacie úkony majú sa opakovať len, ak sú 'neúplné, alebo ak sa majú odstrániť pochybnosti alebo nejasnosti.
(3) Ak trestný čin zanechal po sebe stopy, zistí ich bez odkladu ohliadkou alebo iným vhodným spôsobom, ak sa to už nestalo spôsobom hodnoverným, urobí súrne opatrenia, aby obvinený, ktorý je na úteku, bol chytený, aby sa zaopatrily a do úschovy vzaly predmety, ktoré sú dôkazom trestného činu, alebo z neho pochádzajú. Vypočuje podľa ustanovení dielov XI až XVI obvineného, poškodeného, svedkov a znalcov, nariadi zabavenie, osobnú alebo domovú prehliadku a vykoná ohliadku.
§ 88.
Vojenský prokurátor je povinný rozšíriť vyšetrovanie tiež na iný čin prípadne proti inej osobe, ak sa to za vyšetrovania ukáže potrebným.
§ 89.
Obvinený má právo za vyšetrovania navrhovať vykonanie alebo doplnenie jednotlivých vyšetrovacích úkonov.
§ 90.
(1) Poškodený a obhajca nemôžu byť zpravidla prítomní pri vypočutí obvineného a svedkov, obvinený však pri vypočutí svedlkov,
(2) Poškodeného, obvineného i obhajcu treba — vyjmúc naliehavý prípad — predvolať na vypočutie takého svedka, ktorý sa pravdepodobne nebude môcť dostaviť na hlavné pojednávanie. V tomto prípade môžu robiť návrhy, môžu svedkom — po odpovediach na otázky vyšetrujúceho orgánu — klásť otázky a robiť poznámky na odpovede. Ak sa však nedostavia, nie je to prekážkou výsluchu. Obvineného netreba pripustiť k výsluchu
svedka, ak je obava, že by jeho prítomnosť mala vplyv na pravdomluvnosť svedka.
§ 91.
(1) Ohliadku, prehliadku domu, zabavenie a vypočutie znalcov treba vykonať — nakoľko je to možné — za prítomnosti poškodeného, obvineného a obhajcu. Preto ich treba — okrem prípadov, ktoré nestrpia odklad — vždy vopred upovedomiť o čase a mieste týchto úkonov. Ak ide o výsluch znalcov, treba im oznámiť mená týchto. Ak sa poškodený, obvinený a obhajca k týmto úkonom nedostavia, nie je to prekážkou konania.
(2) Poškodený, obvinený a obhajca majú právo pri úkonoch, uvedených v ods. l, robiť návrhy, taktiež môžu znalcom — po odpovediach na otázky vyšetrujúceho orgánu — dávať otázky a robiť poznámky na odpovede.
§ 92.
(1) Ak úkony, uvedené v §§ 90 a 91, nevykonáva sám vojenský prokurátor, prevádzajúci vyšetrovanie, treba ho o čase a mieste týchto úkonov — vyjmúc naliehavý prípad — včas upovedomiť. Ak ide o výsluch znalcov, treba mu oznámiť ich mená. Ak sa vojenský prokurátor k týmto úkonom na upovedomenie nedostaví, nie je to prekážkou konania.
(2) Vojenský prokurátor môže v prípadoch uvedených v ods. l robiť návrhy, — po odpovediach na otázky vyšetrujúceho orgánu — dávať svedkom, znalcom a obvinenému otázky a robiť poznámky na odpovede.
§ 93.
(¹) Poškodený, obvinený, obhajca a vojenský prokurátor môžu sa v prípadoch §§ 90 a 91 dostaviť k úkonom v týchto ustanoveniach uvedeným i keď neboli o nich upovedomení a majú tie isté práva, ako keby boli upovedomení.
(2) Obvinený, ktorý je v činnej vojenskej službe, alebo ktorý nie je na slobode, má právo byť prítomný pri úkonoch uvedených v §§ 90 a 91 len vtedy, ak sa konajú v mieste, kde sa služobne zdržuje, alebo kde je uväznený.
§ 94.
(1) Veliteľstvá, súdy, úrady a orgány, ktoré vykonávajú stopovacie alebo vyšetrovacie úkony, sú oprávnené nariadiť, aby osoby, ktoré sú na mieste úradného úkonu, sa odtiaľ vzdialily, alebo aby sa tam zdržovaly až do skončenia úkonu.
(2) Osoby, podliehajúce vojenskej súdnej právomoci, ktoré neposlúchnu tieto rozkazy, alebo ktoré sa previnia pri stopovacích alebo vyšetrovacích úkonoch hrubým, povinnú úctu porušujúcim alebo urážajúcim chovaním, treba primerane disciplinárne alebo súdne potrestať a tým cieľom oznámiť príslušnému veliteľstvu alebo vojenskému prokurátorovi,
(3) Občianskym osobám ako obvineným môže uložiť v prípadoch uvedených v ods. 2 vojenský prokurátor, ktorý dotyčný vyšetrovací alebo stopovací úkon vykonáva, poriadkový trest do Ks 500. Tento peňažný trest sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na väzenie do 5 (päť) dní. Ak sú tieto osoby vo väzbe, uloží im zostrenie väzby podľa platných ustanovení.
(4) Dôstojníci mimo činnej služby podliehajú pre neprístojnosť podľa ods. 2, spáchanú v služobnej rovnošate, vojenskej disciplinárnej právomoci.
(5) Ostatné osoby, ktoré pri stopovaní alebo vyšetrovaní takto sa previnia, môže vojenský prokurátor, ktorý dotyčný úkon vykonáva, volať k poriadku a — ak je to potrebné — oznámiť neprístojnosť okresnému súdu ich bydliska alebo pobytu. Tento súd má proti nim zakročiť podľa predpisov preň platných tak, ako keby tieto neprístojnosti boly spáchaly pred ním.
(6) Obhajcu a právneho zástupcu, ak nejde o osobu, uvedenú v ods. 2 a 4, možno odstrániť a jeho previnenia treba oznámiť príslušnému disciplinárnemu úradu.