K § 380.
Základom je § 423 v. tr. por.
K § 381
Ustanovenia tohto paragrafu boly formulované na základe podrobného prerokovania predmetných otázok v legislatívnom sbore. Týmito ustanoveniami má sa vyplniť doterajšia citeľná medzera, zapríčinená nedostatkom zákonných ustanovení, upravujúcich spôsob vybavenia žiadostí o milosť.
Podľa riešenia, ktoré zvolila v danom smere osnova, vojenský súd musí podať posudok o každej žiadosti o milosť, avšak nemá právo žiadosť o milosť zamietnuť, ale musí ju so spismi so svojím posudkom predložiť Ministerstvu národnej obrany. Minister národnej obrany každú žiadosť o milosť preskúma a ak žiadosť pokladá za opodstatnenú, predloží spisy so svojím odporúčajúcim návrhom Kancelárii prezidenta republiky tým cieľom, aby prezident republiky v smysle § 72 Ústavy rozhodol o milosti; inak však vráti spisy príslušnému súdu. Ak minister národnej obrany nepovažuje žiadosť o milosť za opodstatnenú, má predložiť spisy Kancelárií prezidenta republiky so svojím negatívnym návrhom len v tých výnimočných prípadoch, v ktorých to prezident republiky osobitne nariadil.
Ako to z uvedeného vysvitá, hlavný vojenský súd nepodáva posudok o žiadostiach o milosť, veď pre rozhodovanie prezidenta republiky postačí posudok vojenského súdu a návrh ministra národnej obrany, nie je teda v danom smere potrebné aj agendu hlavného vojenského súdu zaťažovať. Samozrejmé je pri tom, že výkon ústavného práva prezidenta republiky udeľovať milosť nie je závislý ani od posudku vojenského súdu, ani od návrhu ministra národnej obrany. Práve tak vyplýva už z povahy veci, že minister národnej obrany môže zaujať vo svojom návrhu stanovisko odchylné od posudku vojenského súdu.
Ak vojenský súd vo svojom posudku, alebo minister národnej obrany vo svojom návrhu odporúča cestou milosti odpustiť len časť trestu, prípadne odporúča zámenu druhu trestu cestou milosti, má sa v posudku, resp. návrhu uviesť aj druh a výška trestu, ktorý sa odporúča, resp. navrhuje namiesto uloženého trestu pre ten prípad, že prezident republiky použije svoje ústavné právo v smysle § 72 Ústavy.
Z uvedených zásad plynie, že vojenský súd nikdy nemá právo v svojej vlastnej kompetencii zamietnuť žiadosť o milosť. Právo ministra národnej obrany, záležiace v tom, že takú žiadosť o milosť, ktorú nepokladá za opodstatnenú, nemusí predložiť Kancelárii prezidenta republiky (ak to len prezident republiky osobitne nenariadil, je odôvodnené snahou po odbremenení agendy a má svoj teoretický právny základ v ustanovení § 40 Ústavy.
Ustanovenia tohto paragrafu nevzťahujú sa na trest smrti, lebo v tomto prípade platia pre postup o milosti ustanovenia § 366 v. r. por.
Zdôrazňuje sa, že postup naznačený v tomto paragrafe sa má zachovať nielen v prípadoch odpustenia trestu alebo následkov odsúdenia (agraciácie a rehabilitácie), ale aj v prípadoch abolície.
DIEL XXVIII.
K § 382.
Základom sú § 426, ods. l, 2, 4. v. tr. por.
K § 383.
Základom je § 427 v. tr. por.
K § 384.
Základom je § 428 v. tr. por.
Obvyklým procesným opatrením v trestnom konaní proti neprítomným a utečencom je vydanie zatykača a popisu osoby.
Vydanie popisu osoby je prípustné proti osobe, ktorá je podozrivá, že spáchala prečin alebo priestupok a ktorej pobyt je neznámy.
Vydanie zatykača — ako prísnejšie opatrenie — je naproti tomu prípustné len:
1. proti utečencom a osobám neznámeho pobytu, ktoré sú podozrivé, že spáchaly zločin,
2. proti osobám, ktoré utiekly z predbežného zatknutia alebo z vyšetrovacej väzby,
3. proti osobám, ktoré sú odsúdené na trest na slobode, avšak pred nastúpením trestu utiekly,
4. proti osobám, ktoré utiekly z trestu. Spôsob vydania popisu osôb upravuje
§ 384, ods. 2, spôsob vydania zatykača však § 385.
Ods. 4 sa má vysvetľovať tak, že až do podania obžalovacieho spisu je povolaný
vydať zatykač a popis osoby vojenský prokurátor, potom však rozhodujúci súd. Proti osobe, ktorá utiekla z trestu, je na vydanie zatykača oprávnené aj veliteľstvo trestného ústavu, z ktorého osoba zatykačom stíhaná utiekla.
K § 385.
Základom je § 429 v. tr. por.
K § 386.
Základom je § 430 v. tr. por.
Na odvolanie zatykača alebo popisu osoby je povolaný vojenský prokurátor, resp. súd, prípadne veliteľstvo trestného ústavu, ktoré ho v smysle § 384, ods. 4 vydalo.
K § 387.
Základom je § 431 v. tr. por.
Pre Ministerstvo národnej obrany, ktorému sa má podať v smysle tohto ustanovenia zpráva, budú smerodajné s hľadiska jeho ďalšieho postupu príslušné medzinárodné smluvy a zvyklosti. V prípade pochybnosti (najmä ohľadom medzinárodných zvyklostí) vyžiada si Ministerstvo národnej obrany vyjadrenie Ministerstva zahraničných vecí.
K § 388. Základom je § 432, ods. l v. tr. por.
DIEL XXIX.
V súlade s vedúcimi zásadami osnovy aj z dielu pojednávajúceho o stannom pravé sa vynechaly ustanovenia administratívnej a organizačnej povahy a ich zákonná úprava sa vyhradila uvodzovaciemu zákonu. V smysle týchto zásad uvodzovaciemu zákonu sa vyhradilo najmä aj určenie toho, kto, za akých podmienok a akým spôsobom nariaďuje stanné právo a jeho ukončenie.
K § 389.
Základom je § 435, ods. l v. tr. por.
K § 390.
Základom je § 436 v. tr. por, O príslušnosti viď §§ 24—31, resp. v poľnom súdnom konaní § 408.
K § 391.
Základom je § 438 v. tr. por.
K § 392.
Základom je § 439 v. tr. por. O složení senátu vojenského súdu viď § 18, ods. 3.
K § 393.
Základom je § 440 v. tr. por.
K § 394.
Základom je § 441 v. tr. por.
K § 395.
Základom je § 442 v. tr. por.
Podľa ods. 2) poslednej vety v stannom konaní ohľadom ustanoveného obhajcu nevyžadujú sa náležitostí, uvedené v § 41, ale možno za obhajcu ustanoviť hociktorú práva znalú osobu, ak je táto vhodná pre zastupovanie funkcie obhajcu (nebola by napr. vhodná taká osoba, ktorá nerozumie úradnému jazyku, alebo ktorá nie je po stránke mravnej spoľahlivosti bezúhonná), ba v takom prípade, ak by ani takúto osobu nebolo možno bez prieťahu ustanoviť za obhajcu, spôsobilý je zastať funkciu ustanoveného obhajcu aj hociktorý nižší alebo vyšší dôstojník zbraní,
K § 396.
Základom je § 443 a 444, ods. l v. tr. por.
K § 397.
Základom je § 444, ods. 2—4 v. tr. por.
Nemožno odoprieť oprávnenosť námietke, že ustanovenia ods. l a 2 sú podľa svojho obsahu normy hmotne-právnej povahy, avšak napriek tomu nie je žiadúce ich vylúčiť z osnovy a vyhradiť osobitnej zákonodarnej úprave, lebo tým by sa zmaril prehľad nad zásadami stanného súdnictva.
Pri určení trestných sadzieb, uvedených v ods. 2, ktoré za podmienok, určených týmto ustanovením, môžu nastúpiť namiesto trestu smrti, prihliadlo sa k ustanoveniam § 121 tr. zák. voj. a § l zákona č. 91/1934 Sb. z, a n. Snahou osnovy bolo pre tie výnimočné prípady, v ktorých sa pripúšťa namiesto trestu smrti uložiť iný trest, poskytnúť súdu široký výber trestov, aby bolo možno pri vymeraní trestu náležité prihliadnuť k objektívnej závažnosti trestného činu, k intenzite subjektívneho zavinenia, ako aj k počtu a pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Ustanovenia ods. 3 sú analogické s ustanoveniami § 366. V obidvoch prípadoch platí zásada, že trest smrti nemožno vykonať, kým prezident republiky v smysle § 72 Ústavy nerozhodol o udelení milosti (§ 366, ods. 1). Odchylné ustanovenie obsahuje v danom smere jedine § 413 o výkone trestu smrti v stannom poľnom konaní,
K § 398.
Základom je § 446 v. tr. por.
K § 399.
Základom je § 447 v. tr. por.
K § 400.
Základom je § 448 v. tr. por.
K § 401.
Základom je § 449, ods. 3 v. tr. por.
K § 402.
Základom je § 450, ods. 2 v. tr. por. Z ustanovenia tohto paragrafu plynie, že s hľadiska obnovy trestného konania treba považovať vec, skončenú pred stanným súdom, za takú, ako keby sa v nej bolo trestné konanie ukončilo pred riadnym súdom.
DIEL XXX.
Základom pre ustanovenia tohto dielu je doteraz platný zákon č. 115/1937 Sb. z. a n, o vojenskom poľnom trestnom pokračovaní. Zmeny, ktoré oproti ustanoveniam tohto zákona uskutočnila osnova, vyplývajú z novej organizácie trestného súdnictva vojenského a zo zmien, prevedených vo všeobecných procesuálnych ustanoveniach, alebo vyvierajú zo snahy, čo najviac zjednodušiť a urýchliť konanie.
Podobne ako z predošlých dielov, tak aj z tohto dielu sa vylúčily a pre uvodzovací zákon vyhradily všetky tie ustanovenia, ktoré upravujú administratívne alebo organizačné otázky.
K § 403.
Základom je § 451 v. tr. por. v znení zákona č. 115/1937 Sb. z. a n.
Toto ustanovenie jasne vyjadruje, že diel XXX. o poľnom súdnom, konaní len také ustanovenia obsahuje, ktoré sú odchylné od všeobecných ustanovení tohto
zákona, a ktoré platia špeciálne len pre právnu oblasť poľného súdneho konania, ináč však aj pre poľné súdne konanie platia všeobecné ustanovenia predošlých dielov,
K § 404.
Základom je § 452 v. tr. por. v znení zákona č. 115/1937 Sb. z. a n.
Citované ustanovenie § 194, ods. 3 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. o obrane štátu definuje pojem "pole" takto:
"Pole je územie, v ktorom sú rozložené útvary operujúcich armád (útvary bojové i útvary služieb), náležiace do právomoci hlavného veliteľa; zápolie je územie, ktoré nie je pole. Minister národnej obrany stanoví podľa návrhu hlavného veliteľa rozhranie medzi poľom a zápolím a zariadi, aby toto rozhranie, ako aj jeho neskoršie zmeny podľa priebehu operácií boly vhodným spôsobom dané na známosť úradom, súdom a osobám, ktorých sa to týka. Pole sa delí na operačné pásmo a na etapu. Operačné pásmo je predná časť poľa, v ktorej sú jednotky zasadené do bojar zbývajúca časť poľa sa nazýva etapou. Rozhranie medzi operačným "pásmom a etapou stanovia velitelia armád. "
K § 405.
Ustanovenia tohto paragrafu upravujú otázky pôsobnosti v oblasti poľného súdnictva a vymedzujú pomer poľného súdnictva k normálnemu vojenskému súdnictvu.
Za poľného súdnictva pôsobnosť vojenského súdu prechádza na poľný súd, pôsobnosť hlavného vojenského súdu však na hlavný poľný súd. Pôsobnosť vojenského prokurátora prechádza na poľného prokurátora a pôsobnosť hlavného vojenského prokurátora na hlavného poľného prokurátora. Všetky všeobecné procesné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na súdne a obžalovacie fóra normálneho vojenského súdnictva, platia za poľného súdneho konania aj pre paralelné súdne a obžalovacie fóra poľného súdnictva, pokiaľ v ďalších ustanoveniach tohto dielu neurčujú sa z tejto zásady výnimky.
K § 406.
Ustanovenia tohto paragrafu určujú výnimku oproti § 18, ods. 3. Senát vojenského súdu je totiž rýdze odborný, — skladá sa len z justičných dôstojníkov, naproti tomu senát poľného súdu skladá sa len z dvoch justičných dôstojníkov: z predsedu a z jedného prísediaceho, kým tretí člen senátu (jeden prísediaci) je dôstojníkom zbraní.
Kedy rozhoduje u poľného súdu senát a kedy samosudca, je určené vo všeobecných ustanoveniach § 18, ods. 2 a 3.
K § 407.
Ustanovenie tohto paragrafu určuje výnimku oproti § 21, podľa ktorého hlavný vojenský súd rozhoduje buď v trojčlenných, buď v päťčlenných senátoch. Podľa § 407 hlavný poľný súd rozhoduje vždy v trojčlennom senáte, t. j. aj v tých prípadoch, v ktorých u hlavného vojenského súdu rozhoduje päťčlenný senát,
K § 403.
Ods. l určuje s hľadiska súdnej príslušnosti tri kriteriony:
1. chytenie vinníka,
2. pobyl vinníka na dosah moci veliteľstva, u ktorého poľný súd pôsobí,
3. prevenciu.
Dva prvé kriteriony sú na roveň postavené, t, j. platia alternatívne vedľa seba, naproti tomu tretí kritériom je subsidiárny a má sa použiť na určenie príslušnosti len v tých prípadoch, ak by podľa prvých dvoch kriterionov mohla nastať konkurencia medzí viacerými rovnako príslušnými súdmi.
Z porovnania ods. l s § 24 o príslušnosti vysvitá, že podľa miesta spáchania trestného činu (§ 24, ods. 2) sa v poľnom súdnom konaní neurčuje príslušnosť. Jedine podľa ods. 3 tohto paragrafu môže súd, resp. poľný prokurátor, príslušný podľa uvedených troch kriterionov, postúpiť vec súdu (vojenskému alebo poľnému), resp. poľnému alebo vojenskému prokurátorovi miesta spáchania činu, ak sa tým uľahčí konanie, alebo ak je to z iných závažných dôvodov odôvodnené.
Ods. 2 je analogický s druhou vetou § 24, ods. 1.
Ods. 3 — pokiaľ ide o postúpenie veci súdu, resp. vojenskému alebo poľnému prokurátorovi, príslušnému podľa miesta spáchania deliktu — je analogický s § 24, ods. 4. Postúpenie vecí z dôvodu zmeny pobytu je výnimkou oproti ods. 2 tohto paragrafu. Podľa ustanovení tohto odseku možno teda vec postúpiť:
1. buď súdu (vojenskému alebo poľnému), resp. prokurátorovi (vojenskému ale-
bo poľnému), príslušnému podľa miesta spáchania trestného činu,
2. buď súdu (vojenskému alebo poľnému), resp. prokurátorovi (vojenskému alebo poľnému), príslušnému podľa nového pobytu vinníkovho,
V obidvoch prípadoch môže sa postúpenie nariadiť len, ak sa tým skutočne uľahčí konanie, alebo ak je to inými závažnými dôvodmi odôvodnené.
Ods. 4 je odôvodnený snahou uľahčiť a urýchliť agendu. Použitie tohto ustanovenia nebude v praxi iste časté, jednak preto, lebo trestné konanie na poľnom súde má byť urýchlene, bez zbytočných prieťahov vedené a ukončené, a tak zpravidla každú začatú trestnú vec bude možno ukončiť ešte pred odchodom poľného súdu na iné služobné pôsobište, — jednak preto, lebo postúpenie vecí podľa tohto ustanovenia musí byť s hľadiska účelnosti náležité odôvodnené.
Poznamenáva sa, že inak všeobecné ustanovenia, týkajúce sa príslušnosti, najmä § 26 o akcesorite, § 27 o vylúčení vecí, § 28 o vybavení sporov o príslušnosť a § 30 o delegácii platia obdobne aj pre oblasť poľného súdneho konania,
K § 409.
Ods. l určuje — cieľom zjednodušenia konania — výnimku oproti §§ 155, ods. 2 a 169, ods. 1; ods. 2 však oproti § 41. Poznamenáva sa, že § 395, ods. 2 pri stannom konaní sa uspokojuje čo do osoby ustano - veného obhajcu ešte miernejšími podmienkami, ako § 409, ods. 2 (pred stanným súdom možno ustanoviť za obhajcu každú vhodnú práva znalú osobu a ak takúto nemožno pribrať, aj dôstojníka zbraní), avšak ustanovenie § 395, ods. 2 sa vzťahuje len na ustanoveného obhajcu, kým § 409, ods. 2, na zvoleného i ustanoveného obhajcu. Ustanovenie § 395, ods. 2 platí ináč v smysle § 403 aj v konaní pred stanným poľným súdom, takže toto ustanovenie v takomto prípade doplňuje § 409, ods. 2.
K § 410.
Ods. l ustanovuje výnimku proti všeobecnému ustanoveniu § 286, ods. 2, podľa ktorého proti každému rozsudku vojenského súdu sa pripúšťa odvolanie, a je odôvodnené praktickou potrebou, lebo ináč v oblasti, obkľúčenej nepriateľom, v ktorej niet hlavného poľného súdu, rozsudok vojenského súdu — pokiaľ tento stav trvá — nemohol by nadobudnúť právoplatnosť.
Ods. 2 prvá veta určuje výnimku oproti §§ 303, 305, ods. l a § 306, ods. 3; druhá veta tohto odseku však doplňuje pre oblasť poľného súdneho konania ustanovenia § 288.
Ods. 3 určuje výnimku oproti ustanoveniu § 313, ods. l, podľa ktorého v riadnom súdnom konaní okrem prípadov, uvedených v §§ 309 a 312, rozhoduje odvolací súd o odvolaní na verejnom odvolacom hlavnom pojednávaní. Obžalovaný na neverejné zasadnutie hlavného poľného súdu, na ktorom sa rozhoduje o odvolaní, nemá prístup, ak sa však na neverejnom zasadnutí, konanom pred hlavným poľným súdom, prednášajú alebo vykonávajú nové dôkazy, musí sa na tomto zasadnutí zúčastniť zvolený, alebo ustanovený obhajca obžalovaného.
K § 411.
Ustanovenia tohto paragrafu pre poľné súdne konanie rozširujú ustanovenia § 359, ods. 1. Pokiaľ podľa § 359, ods. l v riadnom konaní možno uložiť len trest na slobode do 6 týždňov, alebo trest peňažný do Ks 5. 000, prípadne oba tieto tresty, zatiaľ v poľnom súdnom konaní možno trestným rozkazom uložiť trest na slobode až do 3 mesiacov, alebo peňažný trest až do výmery Ks 10. 000, prípadne oba tieto tresty. Ďalší rozdiel je tu v tom, že náhradný trest za nevymožiteľný peňažný trest podľa § 359, ods, l nesmie prevyšovať 3 týždne, kým v poľnom súdnom konaní horná hranica náhradného trestu na slobode, ktorý možno uložiť za nevymožiteľný peňažný trest, sa zvýšila až na 6 týždňov.
Je samozrejmé, že ustanovenie § 359, ods. 2, podľa ktorého trestným rozkazom nemožno vysloviť stratu úradu, hodnosti a volebného práva, ako aj ustanovenie § 359, ods. 3 o možnosti povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu platia v smysle § 403 nezmenené — spolu s ostatnými všeobecnými ustanoveniami dielu XXVI. o trestnom rozkaze — aj pre oblasť poľného súdneho konania.
K § 412.
Ustanovenia tohto paragrafu určujú výnimku oproti ustanoveniam dielu XXVII o výkone trestu.
Pôsobnosť veliteľa, u ktorého účinkuje poľný súd, pre výkon, odklad a prerušenie trestu v smysle ods. l, ako aj ostatné ustanovenia tohto paragrafu sú odôvodnené potrebou zjednodušenia agendy a rešpektovaním záujmov armády.
O milosti prezidenta republiky platia a) pre oblasť poľného súdneho konania ustanovenia §§ 366 a 381.
K § 413.
Ustanovenia tohto paragrafu sú — so zreteľom na to, že ide tu o poľné súdnictvo — prísnejšie ako analogické ustanovenia §§ 366 a 397, ods. 3. Rozdiel záleží v tom, že podľa citovaných ustanovení treba s výkonom trestu smrti vyčkať až do rozhodnutia prezidenta republiky ohľadom milosti (§ 72 Ústavy), naproti tomu v stannom konaní v oblastí poľných súdov rozhoduje veliteľ, u ktorého stanný súd účinkuje a ktorému stanný poľný súd spisy so svojím posudkom predloží, o tom, či sa má trest smrti vykonať, alebo či sa má s výkonom trestu vyčkať až do rozhodnutia prezidenta republiky o milosti. Toto prísne stanovisko, vyjadrené v § 413, je odôvodnené požiadavkou generálnej prevencie, ktorá v oblasti poľných súdov je eminentným záujmom armády a obrany štátu.
K § 414.
Nakoľko poľné súdnictvo je časové obmedzené, bolo treba určiť, kde sa má po zániku jeho časovej pôsobnosti podať návrh na obnovu konania, ukončeného pred poľným súdom, resp. hlavným poľným súdom, — ktorý súd nariaďuje v takýchto prípadoch obnovu konania a ktorý súd obnovené konanie prevádza. Podľa § 414 pre nariadenie obnovy je v takýchto prípadoch-kompetentný hlavný vojenský súd a samotné obnovené konanie prevedie vojenský súd, určený na to hlavným vojenským súdom.
K § 415.
Ustanovenia tohto paragrafu určujú odchýlku oproti všeobecným zásadám o odvolacom konaní pre ten prípad, ak obžalovaný po vynesení rozsudku vojenského súdu odišiel do oblasti poľných súdov. V takomto prípade rozhoduje síce o odvolaní, ktorým bol prvostupňový rozsudok napadnutý, hlavný vojenský súd podľa všeobecných ustanovení o odvolacom konaní (diel XX), avšak s tou výnimkou, že obžalovaného netreba o termíne odvolacieho hlavného pojednávania upovedomiť. O náležitú ochranu procesných záujmov obžalovaného je v prípadoch, uvedených v tomto paragrafe, postarané tým, že ak sa na odvolacom hlavnom pojednávaní nezúčastní jeho
zvolený obhajca, musí mu súd pre odvolacie hlavné pojednávanie obhajcu ustanoviť.
K § 416.
Ustanovenia tohto paragrafu sú odôvodnené snahou čo najviac odbremeniť poľné súdy.
Podmienkou použitia tohto paragrafu je, že prvostupňové konanie nebolo ešte oproti obvinenému v čase jeho odchodu z oblasti poľných súdov ukončené rozsudkom poľného súdu. Ak teda vo veci vyniesol už poľný súd rozsudok, rozhoduje o odvolaní vždy hlavný poľný súd.
K § 417.
Ukončením poľného súdnictva prechádzajú neskončené veci na normálne súdne fóra, resp. úrady obžaloby. Pôsobnosť poľného prokurátora prechádza na vojenského prokurátora, pôsobnosť hlavného poľného prokurátora na hlavného vojenského prokurátora. Pôsobnosť poľného súdu preberá vojenský súd a pôsobnosť hlavného poľného súdu hlavný vojenský súd.
DIEL XXXI. K § 418.
Ako sa to už v súvislosti s niektorými predošlými dielmi uviedlo, úlohou uvodzovacieho zákona je upraviť aj s novým trestným poriadkom vojenským súvisiace predpisy administratívnej a organizačnej povahy, ako aj niektoré ustanovenia, zapadajúce do oblasti trestného práva hmotného, ktoré síce boly dosiaľ upravené v trestnom poriadku vojenskom, avšak — so zreteľom na ich povahu a obsah — nepatria do tohto uceleného súboru procesných ustanovení.
Za legislatívnej prípravy nového zákona uvažovalo sa aj o tom, čí by sa malý do nového zákona pojať aj procesné ustanovenia, zapadajúce jednak do právnej oblasti podmienečného odsúdenia a podmienečného prepustenia (zákon č. 562/1919 Sb. z. a n. ), jednak do právnej oblasti zahladenia odsúdenia (zákon č. 111/1928 Sb. z. a n. ). K realizovaniu tejto myšlienky
nedošlo z týchto dvoch závažných dôvodov:
1. Zákon č. 562/1919 Sb. z. a n. o podmienečnom odsúdení a podmienečnom prepustení z trestu, ako aj zákon č. 111/ 1928 Sb. z. a n. o zahladení odsúdenia obsahuje nielen ustanovenia procesnej povahy, ale aj ustanovenia, patriace do sféry trestného práva hmotného. Samostatnou úpravou noriem procesnej povahy a ich vylúčením z týchto ucelených komplexov zmaril by sa teda prehľad a zaťažila by sa prax.
2. Zákony č. 562/1919 a č. 111/1928 Sb. z. a n. platia nielen pre trestné súdnictvo vojenské, ale aj pre trestné súdnictvo občianske. Odlúčením a samostatnou úpravou noriem procesnej povahy pre odbor trestného súdnictva vojenského neposlúžilo by sa teda legislatívnej úsporností a nebola by táto reforma v súlade ani s vedúcou zásadou našej legislatívy: nezrušovať a neodlučovať tie prvky trestného práva hmotného i formálneho, ktoré sú pre právnu oblasť trestného súdnictva občianskeho i vojenského spoločné, ak to len špeciálny záujem trestného súdnictva vojenského prípadne iné závažné dôvody náležíte neodôvodňujú.
Poznamenáva sa, že v tom prípade, ak v odbore trestného súdnictva občianskeho dôjde k celkovej novelizácii (resp. k novej úprave) trestného poriadku a do tohto nového súboru procesných noriem budú zahrnuté aj procesné ustanovenia, vzťahujúce sa na podmienečné odsúdenie a podmienečné prepustenie z trestu, resp. na zahladenie odsúdenia, — stane sa následkom tohto faktu aktuálnym aj pre trestné súdnictvo vojenské obdobné doplnenie trestného poriadku vojenského dvoma novými dielmi (dielmi XXXII a XXXIII), z ktorých prvý bude obsahovať všetky procesné ustanovenia, upravujúce spôsob rozhodovania o podmienečnom odsúdení a podmienečnom prepustení, druhý však všetky procesné ustanovenia, zapadajúce do úseku zahladenia odsúdenia.
Uvodzovací zákon sa má predložiť Snemu na uzákonenie bezprostredne po tomto zákone.
Želaním vlády je, aby zákon bol pridelený výboru ústavno-právnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Ferdinand Čatloš v. r.,
minister národnej obrany.