Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie.
363.
Vládny návrh.
Zákon zo dňa____________ 1941
o napomáhaní sústavnej elektrizácie.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ l.
Na ciele sústavnej elektrizácie obci povoľuje sa na roky 1942 až 1946 ročne štátna podpora v sume 7, 500. 000. — Ks, ktorá sa má zaradiť do rozpočtu Ministerstva dopravy a verejných prác. V roku 1941 upotrebí sa na tento cieľ suma, zabezpečená finančným zákonom.
§ 2.
(l) Zo sumy, uvedenej v § l, poskytujú sa podpory všeužitočným elektrárenským podnikom na náklady spojené so zavedením elektrickej energie do obcí, a to na primárne prípojky, transformačné stanice, sekundárne rozvodné siete a domové prípojky. Vo výnimočných prípadoch podporu možno poskytnúť priamo obciam po vypočutí zúčastneného všeužitočného elektrárenského podniku.
(2) Podporu možno poskytnúť do výšky 50% stavebného nákladu, schváleného Ministerstvom dopravy a verejných prác, na transformačné stanice, sekundárne rozvodné siete a domové prípojky a do výšky 75 % stavebného nákladu schváleného Minisierstvom dopravy a verejných
prác na úhradu stavebného nákladu na novozriadené primárne prípojky k obciam finančne slabým vtedy, ak elektrárenský podnik preukáže, že stavbu prípojky nemôže uskutočniť vlastným nákladom bez ohrozenia hospodárskej rentability stavby. (3) V prípadoch osobitného zreteľa hodných možno poskytnúť primeranú podporu všeužitočným elektrárenským podnikom tiež na čiastočnú úhradu iných, než v ods. l a 2 uvedených investícií (stavba primárnych vedení k viacerým obciam, stavba spojovacích staníc a pod. ).
§ 3.
(1) O poskytnutí podpory rozhodne na podklade riadne doloženej žiadosti Ministerstva dopravy a verejných prác po dohode s Ministerstvom vnútra.
(2) Pri poskytovaní podpôr treba prihliadať v prvom rade ku krajom a obciam hospodársky zaostalým.
(3) Podrobné predpisy ohľadom podávania žiadostí o udelenie podpôr, ohľadom ich vybavovania, poukazovania splátok na priznanú podporu, podmienok použitia, ako aj ohľadom hospodárskej kolaudácie elektrických zariadení, vystavaných s podporou, vydá Ministerstvo dopravy a verejných prác po dohade s Ministerstvom vnútra.
§ 4.
(1) Sväzky územnej samosprávy sú povinné podporovať sústavnú elektrizáciu obcí, vykonávanú všeužitočnými elektrárenskými podnikmi a v rámci svojich finančných možností prispievať na úhradu nákladov pre elektrické zariadenia, uvedené v § 2, ods. 1.
(2) Ak Sväzky územnej samosprávy nesplnia povinnosť v ods. l uvedenú, môže mieru povinnosti určiť dozorný úrad.
§ 5.
(1) Na úhradu stavebného nákladu diaľkových elektrických vedení, budovaných pre napätie 60. 000 V a vyššie a príslušných rozvodní alebo transformovieň,
a to najmä diaľkových elektrických vedení Bratislava—Ladce, Žilina—Ružomberok— Krompachy, Trnava—Handlová, Banská Bystrica—Podbrezová—Krompachy—Prešov a prípadne na výstavbu prípojných vedení, naväzujúcich na tieto diaľkové vedenia z veľkých výrobní elektrickej energie, zadovážia všeužitočné elektrárenské podniky pôžičkou od Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky v rokoch 1941 až 1951 postupne sumu 150, 000. 000. — Ks. Slovenská hypotečná a komunálna banka obstará túto sumu postupne emisnými pôžičkami za záruky štátu.
(2) Pôžičky podľa ods. l umoria všeužitočné elektrárenské podniky najneskoršie do 30 rokov. Štát prispeje dlhujúcemu elektrárenskému podniku rovnakými ročnými sumami vo výške 1. 75% z pôvodnej nominálnej istiny uzavretej pôžičky.
§ 6.
Ministerstvo dopravy a verejných prác v dohode s Ministerstvom financií môže poskytnúť na žiadosť niektorému všeužitočnému elektrárenskému podniku jednorázovú podporu najviac do 25% vynaloženého stavebného nákladu, ak zistí, že ním projektované diaľkové prenosné zariadenie, uvedené v § 5, ods. l, bude nerentabilné, respektíve že sa ním už postavené takéto zariadenie stalo nerentabilným, vybudovanie, respektíve ďalšie udržovanie tohto zariadenia je však s hľadiska národohospodárskeho alebo s hľadiska obrany štátu potrebné.
§ 7.
Všetky listiny, pozemnoknižné zápisy, úradné výkony, podania a úradné vyhotovenia, ktoré sa vzťahujú na ujednanie, zaistenie, zaručenie a splatenie pôžičiek, uvedených v § 5, sú oslobodené od kolkov a poplatkov (v to počítajúc aj dávky za úradné výkony).
§ 8.
(1) V záujme sústavnej elektrizácie a hospodárneho využitia prírodných zdrojov
energie ako aj vzájomného využitkovania rezerv a prebytkov elektrickej energie, ďalej cieľom zaistenia zásobovania elektrickou energiou za primeranú cenu a v záujme bezpečnosti dodávky elektrickej energie, podrobujú sa dozoru Ministerstva dopravy a verejných prác všetky podniky, ktoré vyrábajú, rozvádzajú alebo predávajú elektrickú energiu.
(2) Ministerstvo dopravy a verejných prác pri vykonávaní dozoru podľa ods. l môže si vyžiadať od každého podniku potrebné dáta, najmä a výrobe a predaji
elektrickej energie, dodávkové smluvy, tarify, rentabilné výpočty, projekty atď., ako aj príslušné usnesenia správnych a dozorných orgánov. Ak by podnik nevyhovel vyzvaniu Ministerstva dopravy a verejných prác, možno previesť revíziu podniku na jeho útraty, po stránke hospodárskej, administratívnej a technickej. Podniky sú povinné predložiť revidujúcim orgánom všetky knihy, doklady, spisy a pomôcky, ako i dovoliť prístup do obchodných a prevádzkových miestností. Na základe takto získaných dát alebo výsledku revízie môže Ministerstvo dopravy a verejných prác dávať podnikom úpravy a smernice cieľom zlepšenia pomerov vo výrobe, rozvode a spotrebe elektrickej energie, a to, ak ide o elektrárne závodné (súkromné), v dohode s Ministerstvom hospodárstva, ak ide o elektrárne obcí, v dohode s Ministerstvom vnútra. Ak podniky nezachovajú úpravy a smernice, možno použiť opatrenia § 10, ods. 2.
(3) Elektrárenské podniky sú povinné dodávať elektrickú energiu za cenu, ktorú po dohode s Ministerstvom hospodárstva a s Cenovým úradom určí Ministerstvo dopravy a verejných prác.
(4) Všeužitočné elektrárenské podniky sú povinné upravovať služobné pomery a služobné platy svojich zamestnancov podľa smerníc, vydaných Ministerstvom dopravy a verejných prác. Prvé smernice treba vydať do 6 mesiacov.
§ 9.
(1) V záujme sústavnej elektrizácie a zlepšenia pomerov vo výrobe a rozvode, ako aj v spotrebe elektrickej energie, môže Ministerstvo dopravy a verejných prác v dohode s Ministerstvom financií, ak ide o elektrárne obcí tiež v dohode s Ministerstvom vnútra, respektíve ak ide o závodné (súkromné) elektrárne s Ministerstvom hospodárstva, nariadiť slúčenie takýchto elektrárenských podnikov, slúčenie týchto podnikov so všeužitočným
elektrárenským podnikom alebo slúčenie uvedených všeužitočných elektrárenských podnikov.
(2) Vlastníci podnikov musia vykonať nariadené sľúčenie najneskôr do 6 mesiacov od doručenia výmeru, ktorým sa slúčenie nariadilo. Ak vlastníkom podniku je spoločnosť, pre platné usnesenie o slúčení a pre ostatné usnesenia s tým súvisiace stačí nadpolovičná väčšina hlasov osôb oprávnených hlasovať, i keď stanovy prípadne smluvy určujú inak.
(3) Ak vlastníci elektrárenských podnikov nevykonajú nariadené slúčenie v určenej lehote, môže Ministerstvo dopravy a verejných prác zriadiť osobitný štátny dozor (ods. 4), odňať koncesiu a súčasne vyvlastniť podnik, pričom treba použiť ustanovenia zákona č. 438/1919 Sb. z. a n.
(4) Orgán štátneho dozoru je povinný starať sa o vykonanie nariadeného slúčenia, najmä je oprávnený zastaviť všetky usnesenia správnych a dozorných orgánov spoločností, respektíve úkony (opatrenia) vlastníka (držiteľa) podniku, ktoré hatia nariadené slúčenie, respektíve, majú nepriaznivý vplyv na sníženie cien alebo na pomery vo výrobe alebo spotrebe elektrickej energie. Zastavené usnesenie, respektíve opatrenie je povinný orgán Štátneho dozoru predložiť do 8 dní Ministerstvu dopravy a verejných prác na rozhodnutie, či usnesenie, respektíve úkon (opatrenie) má sa ponechať v platnosti alebo zrušiť. Ak Ministerstvo dopravy a verejných prác — pri závodných (súkromných) elektrárenských podnikoch v dohode s Ministerstvom hospodárstva — nerozhodne do 15 dní, zostane usnesenie (opatrenie) v platnosti. Orgán štátneho dozoru je oprávnený sa zúčastniť zasadánia správnych a dozorných orgánov podnikov a má tiež oprávnenie uvedené v § 8, ods. 2. Útraty štátneho dozoru znáša podnik, ktorému bol štátny dozor určený.
(5) Ak nastane stočenie, preberajúci podnik je povinný prevziať záväzky zo zamestnaneckého pomeru podľa predpisov platných ku dňu prevzatia.
(6) Úkony, spojené so slúčením spoločností podľa tohoto zákona, nepodliehajú nijakým štátnym daniam, dávkam a poplatkom v pomere účasti štátu na základnom kapitále slučovaného podniku. Pre zbytok kapitálovej účasti platia ustanovenia zákona č. 148/1940 Sl. z. o poplatkových a daňových úľavách pri slúčeni alebo premene právneho útvaru niektorých podnikov.
§ 10.
(1) V záujme zamedzenia nehospodárnej výroby a rozvodu elektrickej energie v zásobovacej oblasti niektorého všeužitočného elektrárenského podniku nesmie iný elektrárenský podnik zriadiť, priamo alebo nepriamo nadobúdať alebo najímať elektrické zariadenia na výrobu elektrickej energie cieľom jej medzipredaja; cieľom priamej dodávky elektrickej energie možno tak urobiť iba so svolením Ministerstva dopravy a verejných
prác. Svolenie možno viazať podmien-
kami.
(2) Prevádzku elektrických zariadení, odporujúcu ustanoveniam ods. l, Ministerstvo dopravy a verejných prác zastaví cestou okresného (mestského notárskeho) úradu na útraty a nebezpečie toho, kto tieto elektrické zariadenia prevádza. Súčasne v záujme odstránenia prípadne vzniklých porúch môže Ministerstvo dopravy a verejných prác poveriť prevádzkou týchto zriadení všeužitočný elektrárenský podnik, v oblasti ktorého sa zariadenia nachádzajú, a to na útraty majiteľa podniku alebo toho, komu by zo smluvy, odporujúcej ods. l, plynulý oprávnenia. Príslušný podnik a jeho zariadenia možno aj vyvlastniť, pričom treba použiť ustanovenia zákona č. 438/1919 Sb. z. a n. (3) Smluvy, odporujúce ustanoveniam ods. l, uzavreté po nadobudnutí účinnosti tohoto zákona, sú neplatné.
§ 11.
(1) Elektrárenské podniky, ktoré technicky nie sú v stave záujemcov riadne zásobiť elektrickou energiou, môže Ministerstvo dopravy a verejných prác v dohode s Ministerstvom hospodárstva vyzvať, aby v určenej, lehote odstránily závady a nedostatky na vlastné útraty. Ak podnik nevyhovie vyzvaniu, treba použiť ustanovenia § 10, ods, 2.
(2) Všeužitočným elektrárenským podj nikom možno udeliť povolenie na zriadenie elektrických zariadení aj v oblasti, ktorá nie je ich zásobovacím územím. Na takéto elektrické diela sa vzťahujú všetky ustanovenia, platné pre všeužitočné elektrárenské podniky,
(3) Ministerstvo dopravy a verejných prác môže v dohode s Ministerstvom financií, hospodárstva, národnej obrany a zahraničia zakázať alebo obmedziť prenos elektrickej energie cez štátne hranice.
§ 12.
Zákon č. 258/1921 a zákon č. 139/1926 v znení zákonov č. 112/1928, č. 46/1929, č. 72/1932, ako aj vládne nariadenie č. 226/1928 Sb. z. a n. sa zrušujú.
§ 13.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister dopravy a verejných prác so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Doterajší vývoj sústavnej elektrizácie vidieka ukazuje, že elektrizácia štátu pokročila hlavne v oblastiach hospodársky silnejších.
Už pomerne dlhú dobu sú zásobené elektrickou energiou všetky väčšie mestá, mestečká a priemyselné strediská, ďalej bohatšie kraje, lebo tieto jednak ležia väčšinou blízo stredísk energetických a majú k nim výhodné spojenie, hlavne ale majú väčšie prostriedky finančné a môžu znášať pomerne veľké náklady, ktoré vyžaduje stavba primárnych prípojok, transformačných staníc, sekundárnych rozvodných sietí a domových prípojok.
Inak sa veci majú v obciach chudobnejších a odľahlých od hlavných komunikačných spojov. Tieto obce nemôžu jednak pre odľahlosť kraja a pre veľkú vzdialenosť od hlavných primárnych vedení jednak pre nedostatok finančných prostriedkov, ktoré elektrizácia vyžaduje, používať veľkých výhod technických, hospodárskych a kultúrnych, ktoré práve elektrizácia prináša. Okrem toho tieto obce sú práve tak zaťažené inými naliehavými úlohami (zdravotnými, komunikačnými, bezpečnostnými a pod. ), ktoré sú povinné podľa zákona previesť, ako finančne lepšie situované obce a mestá, následkom čoho sa tieto obce nemôžu postarať o elektrizáciu z vlastných síl.
K § 1. Na náklady spojené s elektrizáciou väčšiny obcí dosiaľ elektrizovaných boly povoľované na podklade zákona číslo 139/1926 v znení zákonov číslo 112/1928, číslo 46/1929 a číslo 72/1932 Sb. z. a n. obciam subvencie vo výške až do 50% a priemerne 33% zo skutočných nákladov elektrizačných.
Zákonodarstvo už vtedy pochopilo veľký význam sústavnosti a plánovitostí v obore výstavby elektrických sieti pre národohospodársky pokrok štátu a zaviazalo správne orgány k plánovitému podporovaniu elektrizácie až 10 rokov do predu. Zákonom číslo 72/1932 Sb. z. a n, uložená povinnosť vypršala koncom roku 1940, preto treba opatriť zákonný podklad k ďalšej podpore výstavby elektrických sietí.
Na Slovensku je dnes okrúhle 2, 680 obcí. Z toho je elektrizovaných 830 obcí, takže ostáva neelektriaovaná väčšia časť 1. 850 obcí, t. j. 69% z celého počtu.
Z tohoto počtu neelektrizovaných obcí môže byť ročne elektrizovaných priemerne asi 100 obcí.
Priemerný náklad na vybudovanie transformačnej stanice a sekundárnej siete pre jednu vidiecku obec s domovými prípojkami činil v rokoch 1936—1939 Ks 125. 000. —. Pri dnešných zvýšených cenách medi a ostatného stavebného materiálu, ktorý v posledných mesiacoch mimoriadne stúpol, činí Ks 180. 000. — až 200. 000. — Tiež náklady na prípojky vysokého napnutia k obciam veľmi zaťažujú elektrizáciu.
Náklad na elektrizáciu vyšeuvedených 100 obcí bez v. n. prípojok pri priemernom základe Ks 180. 000. — na jednu obec, podľa dnešných mimoriadne zvýšených cien
robí........Ks 18, 000. 000
Z toho štátna subvencia. Ks 6, 500. 000
Náklad na 50 km prípojok v. n. (vysokého napnutia) k jednotlivým najmä chudobným obciam, robí pri cene Ks 30. 000. — za l km prípojky Ks 1, 500. 000. — z toho priemerne 40% podpory.. Ks 600. 000
Podpory na iné elektrické zariadenia, ako prípojky vysokého napnutia k viacerým obciam, spínacie stanice a pod. ročná Ks 400. 000 Celkom potrebný úver robí........Ks 7, 500. 000
Táto suma by sa musela každoročne zaradiť do štátneho rozpočtu na podporu sústavnej elektrizácie vidieka.
K § 2 ods. 1. Cieľom zjednodušenia manipulácie pri udeľovaní podpôr, ako aj pri vyplácaní splátok a vyúčtovaní subvencie by sa tieto vyplácali priamo všeužitočným elektrárenským podnikom na elektrizáciu určitých obcí podľa plánu, schváleného Ministerstvom dopravy a verejných prác.
Doterajší spôsob udeľovania subvencií priamo obciam vo farme stavebného príspevku podľa zákona 139/1926 Sb. z. a n. sa neosvedčil, lebo je spojený s veľkými administratívnymi ťažkosťami už pri podávaní žiadostí obciam cez okresné úrady ďalej pri vyplácaní splátok, lebo obce obyčajne musely tieto stavebné príspevky cedovať všeužitočným elektrárenským podnikom, alebo iným spôsobom preukázať, že vyplatené splátky použily k úhrade výloh spojených s elektrizáciou obce.
Keď všeužitočným elektrárenským podnikom nemôžu byť obce elektrizované najmä pre zvláštnu izolovanosť kraja a vzdor tomu by mala obec možnosti elektrizovať pomocou miestnych energetických zdrojov, nebolo by odôvodnené, aby takáto obec nemohla obdržať podporu priamo bez súčinnosti všeužitočného elektrárenského podniku, i keď túto elektrizáciu prevedie nevšeužitočný elektrárenský podnik. Vypočutie všeužitočného elektrárenského podniku je vhodné k odôvodneniu jeho stanoviska.
K § 2 ods. 2. Neelektrizované obce ležia väčšinou mimoriadne ďaleko od hlavných vedení v. n., takže prípojky k ním musia byť mnoho desiatok kilometrov dlhé a tým zvyšuje sa náklad na tieto prípojky, preto je odôvodnené poskytnutie podpory na výstavbu týchto prípojok vo vyššej sadzbe.
Pochopiteľné veľké náklady na tieto prípojky sťažujú rozhodovanie pre elektrizáciu najmä obciam rozľahlým a chudobnejším, kde pomerné náklady elektrizačné na obec i jednotlivých občanov sú omnoho väčšie, ako je vypočítaný priemer. Občania v takýchto chudobnejších obciach, hoci sami prispievajú daniami a prirážkami na celoštátnu sústavnú elektrizáciu. t. j. na výstavbu elektrární a hlavných rozvodných sietí, musia sa doma zriecť výhod elektrizácie pre finančné ťažkosti.
Pri tom je potreba získania lacnej elektrickej energie pre pohon poľnohospodárskych strojov a remeselníckych dielní v chudobnejších obciach tým naliehavejšia, čím ťažšie sú ich hospodárske pomery.
Šírením sústavnej elektrizácie vidieka do krajov chudobných a odľahľých sa pomôže najviac roľníkom, remeselníkom a v nemalej miere tiež domácej výrobe, ktorá sa prevádza hlavne v odľahlých horských krajoch nášho štátu, kde je málo roľníckej pôdy a kde práve pomocou lacnej pohonnej sily bude možno priviesť mnohé odvetvia domácej výroby k rozkvetu,
V osnove uvedená vyššia sadzba 75% stavebného nákladu na primárne prípojky sa má teda použiť len pre preukázané veľmi chudobné obce.
K § 2 ods. 3. Nebolo by účelné obmedziť podporovanie z celkovej sumy len na stavby, uvedené v ods. l a 2 § 2 osnovy,
ale v záujme sústavnosti elektrizácie má byt daná možnosť podporiť aj stavbu iných mimoriadne prospešných zvláštnych elektrických zariadení, ako sú spínacie stanice, primárne vedenia k viacerým obciam, ktoré sú obyčajne nákladnejšie a v prvých rokoch prevádzky málo rentabilné. Primárne vedenia ináč sa stavajú obyčajne cieľom zásobovania priemyselnejších krajov za predpokladov ich rentabilnosti, v ktorom prípade nepotrebujú podpory z verejných prostriedkov. Preto ich podporovanie je podľa osnovy len subsidiárne.
K § 3 ods. l a 3. Shoduje sa s terajším právnym stavom po administratívnom zjednodušení najmä v tom, že podrobné predpisy ohľadne podávania žiadostí o udelenie podpôr, splácania podpôr atď., stanoví vždy dozorčí úrad, pokiaľ možno s hľadiska administratívneho najjednoduchším spôsobom. Preto sa vládne nariadenie č. 226/1928 Sb. z. a n. zrušuje ako prebytočné.
K § 3 ods. 2. Nakoľko elektrizácia najmenej pokročila v hospodársky zaostalých krajoch a obciach, je potrebné, aby správny úrad bol viazaný pri udeľovaní podpôr s ohľadmi na celkový hospodársky stav obcí.
K § 4. Doterajšia prax ukázala, že obce nie veľmi ochotne sa zapájajú do sústavy celoštátnej elektrizácie, hoci v prvom rade občanom týchto obcí kynie z toho hospodársky prospech. Nedostatočné zákonodarstvo v tomto smere treba doplniť novým ustanovením, na základe ktorého by bolo možné pridržať samosprávne sväzky, župy a obce k podporovaniu elektrizácie po ukojení svojich prvotných potrieb.
Nakoľko samosprávne sväzky nie je možné zaviazať k hradeniu nákladu ciferne, bol volený spôsob devolučný, ak by sa tieto sväzky samy nepostaraly vhodným spôsobom o primerané podporovanie.
K §§ 5—7. Všeužitočným elektrárenským podnikom má sa umožniť opatrenie lacného úveru pre stavby vedení o veľmi vysokom napnutí (60. 000 V a 100. 000 V), ktoré sú potrebné pre prenos veľkých výkonov elektrických na veľké vzdialeností od vodných, poťažne tepelných veľkoelektrární do oblasti spotreby. Tiež pre využitie vodnej energie z hydrocentrál štátom vybudovaných na Váhu, v Orave, v Kremnici atď. budú tieto vedenia a siete v. v. n. (veľmi vysokého napnutia) bezpodmienečne potrebné, nakoľko sa elek-