trická energia nimi vyrobená väčšinou nedá v okolí výrobní spotrebovať a musí sa rozvádzať na veľké vzdialenosti po celom území nášho štátu, prípadne aj do cudziny.
Tieto vedenia v. v. n. sú ďalej potrebné pre vzájomné spojenie veľkých výrobní elektrickej energie, hydrocentrál s tepelnými centrálami, lebo takýmto spojením a tým umožnenou spoluprácou sa ušetrí na rezervných strojoch, potrebných pre bezpečnú a trvalú dodávku elektrickej energie. Toto vzájomné spojenie môže byť prevedené len vedením o veľmi vysokom napnutí, ktoré je normalizované na 60. 000 V a 100. 000 V.
Nakoľko doposiaľ pre tento účel boly na území nášho štátu už za predpokladov podporovania z elektrizačného fondu vybudované 100 kV vedenia Žilina—Ladce, Ladce—Handlová, Handlová—Banská Bystrica, Handlová—Nováky, Trnava —Bratislava a Žilina—Čadca, je teraz potrebné túto sústavu dobudovať a spojiť oblasť považských vodných centrál (Ladce—Hava—Dubnica) jednak s oblasťou západného Slovenska vedením Ladce— Bratislava a tak sa pripojiť na jestvujúce vedenie Trnava—Bratislava, jednak s oblasťou podtatranskou a s tepelnou výrobnou v Krompachoch vedením Žilina—Ružomberok—Krompachy. Pre pripojenie priemyselného strediska v Podbrezovej a na spojenie do východnej oblasti nášho štátu by slúžilo vedenie Banská Bystrica —Podbrezová—Krompachy—Prešov.
V prípade potreby od týchto vedení k jestvujúcim alebo neskoršie postaveným centrálam sa postavia prípojné vedenia.
Podľa zákona o elektrizačnom fonde č. 44/1929 Sb. z. a n. obdržal na území Slovenského štátu toho času jedine Spojené elektrárne severozápadného Slovenska úč. spol. v Žiline pôžičku v sume vyše 8, 000. 000 Kč. Uvedenú pôžičku spomenuté elektrárne aj splácajú teraz už slovenským ústredným úradom, takže na polí opatrovania lacného úveru cestou elektrizačného fondu je tu nielen kontinuita právna, ale i skutočná. Elektrizačný fond bol vl. nariadením č. 383/1938 Sb. z. a n. zrušený a nie je žiadúce z administratívnych dôvodov oživiť štátne fondové hospodárstvo.
Taktiež národohospodárske príčiny hovoria za formu emisnej pôžičky, ktorú by obstarala k tomu výhradne označená Slovenská hypotečná a komunálna banka a ktorú by umožnily všeužitočné elektrá-
renské spoločnosti za efektívnej pomoci štátu.
K § 5 ods. 1. V § 5. bol položený na rozdiel od starého ustanovenia základ generálneho projektu na stavbu vedení o veľmi vysokom napnutí, ktorými by boly vzájomne spojené všetky hlavné zdroje elektrickej energie v našom štáte so súčasným vyznačením energetickej kostry nášho štátu. Tieto vedenia môžu byt vybudované len postupne a ich stavbu možno zahájiť až vtedy, keď sa bude môcť očakávať najmä v dôsledku výkonu nových hydroelektrární na Váhu a v Orave taká spotreba energie, ktorá zaručí aspoň ich čiastočnú rentabilitu.
I. Náklad na ďalšie 100 kV vedenia celoštátnej dôležitosti a slúžiace aj pre obranu Štátu pre najbližšie desaťročie na území Slovenského štátu odhaduje sa:
Čís Vedenie Km Stavebný
náklad Ks
1. Trnava—Ladce 100 18, 500. 000
2. Žilina—Ružomberok 50 10, 000. 000
3. Ružomberok—Krompachy 126 24, 500. 000
4. Krompachy—Podbrezová 100 20, 000. 000
5. Podbrezová—Banská
Bystrica 33 6, 600. 000
6. Nováky—Trnava 90 17, 100. 000
7. Ružomberok—Ústie
nad O. 50 10, 000. 000
Spolu km 549__________
Spolu Ks 106, 700. 000
Poznámka: Stavebné náklady sú uvedené podľa dnešných cien.
II. Náklad projektovaných transformačných a spínacích staníc o 100 kV robí:
A. Trnava:
3 transformátory a rozvodná s príslušenstvom Ks 12, 600. 000
B. Ružomberok:
2 transformátory a rozvodná s príslušenstvom Ks 8, 700. 000
C. Krompachy:
2 transformátory a rozvodná s príslušenstvom Ks 8, 200. 000
D. Podbrezová:
2 transformátory a rozvodná s príslušenstvom Ks 8, 200. 000
E. Ústie n. O.:
2 transformátory a rozvodná s príslušenstvom Ks 6, 900. 000 Úhrnom: Ks 44, 600. 000
Celkové sostavenie:
I. Projektované 100 kV
vedenia Ks 106, 700. 000
II. Projektované transformačné stanice a rozvodne 100 kV Ks 44, 600. 000
Celkový náklad Ks 151. 300. 000
Tieto značné investičné náklady zapríčiňujú hlavne v prvých rokoch výstavby veľké kapitálové zaťaženie elektrárenských podnikov. Tiež v prvých rokoch po vystavení sú tieto vedenia väčšinou nerentabilné, nakoľko nie sú plne zaťažené, t. j. neprenášajú primerane veľké množstvo elektrickej energie. Nakoľko tento predpoklad nemôže byť najmä v prvých rokoch prevádzky a všetkých týchto vedení splnený, je potrebné, aby vzhľadom na ich mimoriadnu dôležitosť najmä pre zásobovanie priemyslu v rôznych častiach štátu, ako í v záujme obrany štátu dialo sa ich financovanie pomocou štátu.
Nakoľko uznala sa potreba, aby elektr. spoločnosti na tieto investície, ktoré sú pre ne aspoň v prvých rokoch zrejme nerentabilné, neboly zaťažené väčším úrokom ako 3% investovaného kapitálu, zbytok úrokov a emisných manipulačných poplatkov okrem umorovacích čiastok, majú byť uhradené zo štátnych prostriedkov,
Preto že výška úrokov sa každým rokom mení v dôsledku splácaní anuít na kapitál, bolo by treba každým rokom zvlášť vypočítať výšku úrokov, pripadajúcich na elektr. spoločnosti a zvlášť čiastky, ktoré má uhradiť štát.
Aby sa predišlo týmto každoročným výpočtom a bola zabezpečená stálosť povinnosti štátu z príčin rozpočtových, bolo treba príspevkovú povinnosť štátu stanoviť stálym percentom odvodeným z pôvodného kapitálu pôžičky.
K § 6. Ustanovenie § 6 osnovy umožňuje prevzatie čiastočného úmoru investičných nákladov nerentabilných vedení, ktoré sú ale národohospodársky alebo s hľadiska obrany štátu eminentne významné.
Toto riešenie má predovšetkým výhodu, že vybudovanie horeuvedených dôležitých diaľkových vedení veľmi vysokého napnutia by bolo prevedené v dobe čo najkratšej bez toho, že by štát musel investovať odrazu veľké čiastky. Štátna správa nebude zaťažovaná prácami na týchto stavbách lebo potrebné technické práce obstarajú všeužitočné elektrárenské podniky, ktoré majú k dispozícii
k zdolaniu tohoto úkolu kvalifikovaný personál.
Nemožná tiež prehliadnuť vplyv tejto akcie na zamestnanosť tak príslušného strojného priemyslu, ako i robotníctva, ktoré by sa zamestnalo priamo na stavbách týchto vedení a transformačných rozvodných staníc.
K §§ 8—11. Vývoj elektrárenského podnikania, ktorý ide k postupnému vytváraniu, stále väčších organizačných jednotiek a k stále prenikavejšiemu štátnemu zásahu do celého elektrárenského hospodárstva nezbytne si vyžaduje jeho ďalšej úpravy. Táto úprava musí byť vedená záujmami celoštátneho hospodárenia a využitie prírodných zdrojov energie, ktoré sú nám k dispozícii.
Záujmom celoštátnym je, aby elektrizácia bola prevádzaná plánovité a sústavne, lebo len tak sa odstráni nehospodárnosť výroby a rozvodu elektrickej energie a plytvanie palivom.
Pri pomernom nedostatku uhlia v našom štáte a pri veľkom programe stavieb hydrocentrál, ktorý sa štátom urýchlene uskutočňuje, je mimoriadne dôležité, aby sa uhlie a iné palivá čo najmenej spotrebovaly na výrobu elektrickej energie a na pohon, ale aby sa pohonná sila opatrila čo najväčším využívaním vodných síl. Takto ušetrené uhlie má byť využité, ako hodnotná surovina k iným priemyselným účelom.
Keď sa uváži, že po výstavbe projektovaných štátnych hydroelektrární v Dave, v Dubnici a na Orave bude vyrobené ročne priemerne 250, 000, 000—300, 000. 000 KWh, čo reprezentuje úsporu 300, 000 ton uhlia, je zrejmé, že elektrizácia využitím vodných síl je hlavným činiteľom v hospodárení s prírodnými zdrojmi energie nášho štátu.
Prekážkou ďalšieho postupu sústavnej elektrizácie je bezplánovité, nejednotné a nerovnomerné posudzovanie elektrických podnikov rôznych kategórií a dosiaľ neprevedené včlenenie všetkých složiek elektrárenského hospodárenia do sústavnej elektrizácie.
Elektrárenské podniky všeužitočné sú pod právomocou rezortu verejných prác a na tieto môže ministerstvo uplatňovať svoj dozor a vplyv podľa zákonov zo dňa 22. júla 1919, č. 438 Sb. z. a n., poťažne za dňa 1. júla 1921, č. 258 Sb. z. a n., zo dňa 1. júla 1932, č. 114 Sb. z. a n. vládneho nariadenia zo dňa 25. októbra 1920, č. 612/1920 Sb. z. a n. ako i v rámci ústanovení §§ 34 a 36 zák. zo dňa 31. mája 1936, č. 131 Sb. z. a. n. o obrane štátu, hoci v týchto predpisoch sú obsažené sporadicky aj ustanovenia, ktoré možno použiť aj voči nevšeužitočným podnikom.
Naproti tomu právne pomery elektrárenských podnikov bez práva všeužitočností (obecné, súkromné a závodné), boly upravené len veľmi malým úsekom sporadicky vládnym nariadením zo dňa 22. marca 1935, č. 48 Sb. z. a n. v znení vládneho nariadenia zo dňa 18. decembra 1936, č. 326 Sb. z. a n. a čiastočne živnostenským zákonom. Ustanovenia vládneho nariadenia zo dňa 22. marca 1935, č. 48 Sb. z. a n. v znení vládneho nariadenia č. 326/1936 Sb. z. a n., ktoré obsahujú zväčša predpisy pre všeužitočné elektrárenské podniky, stratily účinnosť nedopatrením koncom roku 1939, lebo tieto normy neboly predĺžené, preto v tomto obore je právna medzera.
Činnosť elektrárenských podnikov bez práva všeužitočnosti nie je ale s hľadiska horeuvedených celoštátnych záujmov (sústavná elektrizácia a hospodárenia s prírodnými zdrojmi energie) nijako upravená. Tieto podniky nie sú z týchto celoštátnych hľadísk vo svojej investičnej činnosti ani čo do výroby rozvodu a predaja elektrickej energie nijako kontrolované a usmerňované. Pri tom výroba a rozvod elektrickej energie najmä u menších takých podnikov nezodpovie moderným požiadavkám techniky, dodávka prúdu je nestála, napnutie, periódy kolísajú a zariadenie je často obsluhované nekvalifikovaným personálom. Tým sa poškodzujú konzumenti, čo je prekážkou intenzívnejšiemu rozvoju spotreby elektrickej energie. Väčšie rozšírenie spotreby je u týchto podnikov obmedzené zväčša i malou výkonnosťou nedostatkom rezerv a zlým vybavením strojného zariadenia. Prúdové tarify u mnohých týchto podnikov sú neprimerané a nezodpovedajú kvalite dodanej energie.
V záujme odvrátenia prípadných škôd a zabránenia národohospodársky prenáhlených zásahov, je v časti §§ 8—11 všade dané rozhodovanie po dohode s Ministerstvom hospodárstva, ak ide o závodné (súkromné) elektrárne s Ministerstvom vnútra, ak ide o elektrárne obcí.
K § 8, ods. l a 2. Za účelom jednotného posudzovania a riadenia elektrárenského hospodárstva v záujme sústavnej elektrizácie je potrebné, aby Ministerstvo dopravy a verejných prác malo právo dozoru
nad všetkými (všeužitočnými i nevšeužitočnými) elektrárenskými podnikmi; aby si mohlo vyžiadať od nich potrebné podklady o technickom zariadení podniku, štatistické dáta o výrobe a predaji elektrickej energie, dáta o tarifách prúdových, o dodacích zmluvách a pod. Na základe týchto dát musí mat ministerstvo dopravy a verejných prác možnosť dávať týmto podnikom úpravy a smernice cieľom usmernenia ich investičnej činností v rámci sústavnej elektrizácie a cieľom zlepšenia výroby a rozvodu elektrickej energie.
Keby podnik úradnej výzve nevyhovel, ministerstvo má možnosť previesť revíziu na mieste samom, pri čom so strany podniku a jeho zamestnancov nesmú sa robiť žiadne prekážky. V najkrajnejšom prípade by sa použily donucovacie prostriedky podľa § 10, ods. 2 osnovy.
K § 8, ods. 3. V rámci horeuvedených snáh je potrebné dať štátnej správe možnosť (ako to bolo dané vládnym nariadením č. 48/35 Sb. z. a n. ), aby mohla u všetkých elektrických podnikov stanoviť, poťažne upraviť predajné ceny elektriny. Touto úradnou úpravou cien môžu byt dotknuté i ceny zjednané vo zvláštnych smluvách konzumentov s elektrickými podnikmi. Nakoľko úprava predajnej ceny elektriny a komplikovaný tarif elektrický môže sa dotýkať v celku záujmov priemyslu, je dané rozhodovanie v dohode s ministerstvom hospodárstva a s hľadiska sledovania celoštátnych záujmov pri úprave celkovej hladiny cenovej v dohode s Cenovým úradom.
K § 8, ods. 4. Prevzaté z § 2 vládneho nariadenia č. 48/1935 po zjednodušení. Ustanovenie je potrebné najmä pre prípadne novozaložené všeužitočné podniky podľa zák. č. 114/1932 Sb. z. a n. lebo v týchto verejná kapitáloví účasť by bola zastúpená len po vvšku 25% účastinného kapitálu a tak štát by nemal inej možnosti vplývať na služobné pomery u týchto všeužitočných podnikov.
K § 9, ods. l až 5. Zlučovanie všetkých elektrárenských podnikov je upravené ustanovením § 3 zákona číslo 258/1921 poťažne ods. 7 § 36 zák. č. 131/1936 Sb. z. a n. o obrane štátu, pre všeužitočné elektrárenské podniky špeciálne v § 3 vlád. nar. 48/1935 Sb. z. a n., ktoré už neplatí.
Pre nejednotnosť a komplikovanosť týchto ustanovení považuje sa za potrebné zhrnúť predpisy o fúziách všetkých elektrárenských podnikov v jednom ustanovení po zjednodušení.
K § 9, ods. 6. Predpisy o úľavách na prevodných a emisných poplatkoch pri skicovaní sú shrnutím ustanovení §§ 5 zák. čís. 258/21 a § 4 vlád. nar. č. 48/35 Sb. z. a n. Nakoľko nariadené slučovanie môže znamenať prínos u všeužitočných elektrárenských podnikov, na ktorých je štát kapitálové účastný asi v 75°/o, je odôvodnené oslobodenie prevodov nariadených na podklade tejto osnovy od poplatkov dávok a daní v pomere, v akom ja účastnený štát na všeužitočných elektrárenských spoločnostiach alebo prípadne iných podnikoch.
K § 10, ods. 1. Je ustanovením určeným najmä k zabráneniu vzniku súkromných elektrární obdobne podľa odseku l, § 5 vládneho nariadenia čís, 48/1935 Sb. z. a n. Týmto opatrením má sa zabrániť vzniku nehospodárnych elektrických podnikov, ktoré by sa vymykaly z rámca sústavnej elektrizácie a podnikov, ktoré by slúžil y k priekupníckemu medziobchodu elektrickou energiou contra bonos mores. Nie je tým zabránené vzniku nových podnikov vôbec, lebo vznik takého podniku je viazaný na súhlas Ministerstva dopravy a verejných prác.
Sankcia pre nedodržanie ustanovení ods. l je normovaná v odseku 2, zastavením prevádzky a poverením prevádzky všeužitočného podniku, ako aj možnosťou vyvlastnenia, v ods. 3 neplatnosťou smlúv z takýchto právnych jednaní vzniklých.
Ohľadne už jestvujúcich podnikov platí miernejšie ustanovenie § 11 ods. l osnovy.
K § 11, ods. 2 a 3. Sú ustanovenia staré podľa ods. 2, § 5, a § 7 vládneho nariadenia číslo 48/35 Sb. z. a n. po zjednodušení.
K § 12. Paragrafmi l až 3 osnovy sa stáva zákon č. 72 1932, ktorý ináč vypršal koncom roku 1940, zbytočným so všetkými predchádzajúcimi normami, časť ktorých by ináč ostala v platnosti.
Ustanovenie vládneho nariadenia č. 226/1928 stávajú sa v dôsledku toho zbytočnými.
Matéria upravená zák. čís. 258/1921 Sb. z. a n. stáva sa §§ 8 a 9 osnovy zbytočnou; podržanie zákona čís. 114/1932, ako jediného doplnku zák. čís. 438/1919 Sb. z. a n. v platnosti považuje sa za potrebné najmä pre vznik prípadných nových všeužitočných podnikov.
Poznamenáva sa ešte, že vládne nariadenie čís. 48/1936 Sb. z. a n. v znení vládneho nariadenia 326/1936 vypršalo koncom roku 1939 len z nedopatrenia a oživenie jeho ustanovení je potrebné.
Výdavky spojené s vykonaním § l a 5—6 sa uhradia v rámci každoročného rozpočtu Ministerstva dopravy a verejných prác (rezort verejných prác).
Vláda prejavuje želanie, aby osnova bola pridelená urýchlene rozpočtovému a technicko-dopravnému výboru.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Július Stano v. r.,
minister dopravy a verejných prác.