ky by patrily v konkurze do 3. triedy, mohli byť do 80% svojich pohľadávok uspokojení.
(2) Ak prostriedky Fondu nepripustia, aby všetci veritelia uvedení v ods. l boli v miere tam uvedenej uspokojení, možno časť výpomoci použiť na výhodnejšie uspokojenie niektorých skupín veriteľov osobitného zreteľa hodných.
(3) Uspokojenie z výpomoci má sa zčasti alebo úplne odoprieť veriteľom, ktorí v obchode vkladovom si vymienilí alebo si dali poskytovať úrok vyšší, než platnými predpismi dovolený.
(4) Poskytnutím výpomoci podľa ods. l prechádzajú nároky ústavu na náhradu škody, spôsobené orgánmi ústavu, na Fond. Kuratórium je povinné vymáhať tieto nároky; od ich vymáhania môže upustiť iba so súhlasom Ministerstva financií, ak je odôvodnená obava, žeby exekúcia proti zaviazanej osobe nemala úspech.
(5) Suma nadobudnutá z uplatnenej náhrady škody (ods. 4) patrí Fondu. Ak suma prevyšuje výpomoc Fondom poskytnutú, zvyšok sa použije na doplnenie výpomoci.
§ 18.
Ak vyplynie z výkazu majetkového stavu alebo z ročnej uzávierky alebo z revíznej správy, že nastalé a pravdepodobné očakávané straty príslušníka Fondu dosahujú výšku jeho rezerv určených na krytie strát, príslušník Fondu je povinný to hneď oznámiť Fondu. Ak neučiní tak, môže mu byť výpomoc, ak o ňu žiada neskôr, odoprená, nakoľko nejde o výpomoc podľa § 17.
§ 19.
Ak dôjde oznámenie podľa § 18 alebo žiadosť o výpomoc, musí kuratórium stav ústavu, o ktorý ide, podrobne vyšetriť.
§ 20.
(1) Poskytnutie výpomoci možno viazať na predchádzajúce splnenie určitých podmienok. Ako podmienky pre poskytnutie výpomoci môže kuratórium určiť najmä:
a) povolenie zákonného príročia,
b) prevedenie reorganizácie podľa plánu schváleného kuratóriom,
c) uplatnenie náhrady škody na zodpovedných orgánoch a vedúcich úradníkoch,
d) prispenie účastinárov, prípadne podielníkov na urovnanie pomerov,
e) vrátenie odmien, požitkov, odstupného od osôb, ktorým možno pričítať k vine, že sa peňažný ústav dostal do hospodárskej tiesne,
f) fúziu s ústavom, ktorý bude kuratóriom uznaný za vhodný,
g) ohlásenie likvidácie.
(2) Kuratórium povoľujúc výpomoc, musí tiež ustanoviť u ústavu na jeho útraty dôverníka alebo dva- až trojčlennú dozornú komisiu. Dôverník a tiež táto dozorná komisia majú právo a povinnosť dozerať všestranne na hospodárenie ústavu a na splnenie podmienok, na ktoré bolo viazané poskytnutie výpomoci; bez ich svolenia nesmie byť nijaké usnesenie správnych orgánov ústavu vykonané. Ústav, ktorý zrejme zamedzuje výkon povinností dôverníka alebo dozornej komisie, alebo ich pokyny pri vedení obchodov nedbá, môže byť na návrh kuratória po vyšetrení veci vládou zrušený. Týmto ustanovením zostávajú nedotknuté práva vyrovnávacieho správcu a dozorného komisára ustanoveného u ústav/u, ktorému bolo povolené príročie.
§ 21.
(1) Oprávnení príslušníci Fondu (§ 15) môžu si sťažovať proti usneseniu kuratória, ktorým bolo rozhodnuté o ich žiadosti o výpomoc, Ministerstvu financií do 30 dní od doručenia vyrozumenia o rozhodnutí kuratória.
(2) Ministerstvo financií po vypočutí sťažovaleľa a kuratória rozhoduje s konečnou platnosťou.
§ 22.
Majetok Fondu, nepoužitý na plnenie vlastných úloh Fondu, má sa uložiť v Slovenskej hypotečnej a komunálnej banke
v Bratislave na úrok platný pre dlhodobé vklady alebo v záložných listoch a iných dlhopisoch sirotskej istoty. Nakoľko by tým nebolo ohrožené riadne plnenie úloh Fondu, môže byť časť tohto majetku použitá k poskytovaniu krátkodobých lombardných pôžičiek príslušníkom Fondu na úrok nie vyšší, ako je lombardná sadzba Slovenskej národnej banky. Takéto pôžičky možno však poskytovať len:
a) na vlastné dlhopisy Fondu (§ 25), a to až do 90% menovitej hodnoty,
b) na štátne dlhopisy, a to až do 80% kurzovej hodnoty.
c) na záložné listy a iné dlhopisy sirotskej istoty, a to až do 75% kurzovej hodnoty.
§ 23.
(1) Ak majetok fondu dosiahne takú výšku, že plnenie účelu Fondu je zaistené, vláda na návrh kuratória, odporúčaný ministrom financií, môže snížiť, poťažne zastaviť platenie príspevkov.
(2) Vláda je oprávnená na návrh ministra financií príspevky znovu zaviesť, ak to zaistenie účelu Fondu vyžaduje.
(3) Ak majetok Fondu dosiahne takú výšku, ktorá podľa ods. l je dôvodom, aby vláda zastavila platenie príspevkov, možno používať majetok Fondu aj inak, než je v tomto zákone určené, a to podľa smerníc, schválených vládou.
Diel p i a t y. O fondových dlhopisoch.
§ 24.
(1) Ak bežné prostriedky Fondu nestačia na plnenie jeho úloh, môže si Fond so súhlasom ministra financií zadovážiť potrebný kapitál vydaním dlhopisov (pokladničných poukážok) znejúcich na majiteľa a zúročiteľných najmenej 4%.
(2) Vzorec dlhopisov (pokladničných poukážok) podlieha schváleniu ministra financií.
(3) Podrobnosti o týchto dlhopisoch (pokladničných poukážkach) určí rokovací poriadok fondu.
§ 25.
(1) Fondové dlhopisy možno vydať len v takom rozsahu, aby ročná suma, potrebná na ich zúrokovanie a umorovanie, nepresahovala 3/4 bežných príjmov Fondu z príspevkov v čase ich vydania. Splnenie tejto podmienky nech je na každom dlhopise potvrdené Ministerstvom financií alebo vládnym komisárom Fondu (§ 32).
C) Doba určená na splatenie fondových dlhopisov je 52 rokov.
§ 26.
(1) Slovenská hypotečná a komunálna banka v Bratislave obstaráva úrokovú i umorovaciu službu dlhopisov podľa § 25 vydaných a je povinná z príjmov Fondu vylúčiť a v evidencii viesť sumu potrebnú na ich zúrokovanie a umorovanie. Kuratórium nesmie s touto časťou príjmov Fondu nakladať.
(2) Za správne zúrokovanie a splatenie dlhopisov ručí podporne štát.
§ 27.
Dlhopisy vydané podľa tohto zákona možno použiť jednak na úročné uloženie peňazí sirotských, zvereneckých, depozitných, základinových, taktiež peňazí ústavov podliehajúcich verejnému dozoru a peňazí Poštovej sporiteľne, jednak na služobné a obchodné kaucie, tieto však len do výšky burzového kurzu, nie však nad menovitú hodnotu.
§ 28.
Každý príslušník Fondu je povinný na žiadosť kuratória prevziať fondové dlhopisy (§ 25) za ich menovitú hodnotu až do 1/4% všetkých svojich vkladov, prijatých na vkladné knižky (listy) a pokladničné poukážky.
Diel šiesty.
Daňové, poplatkové a všeobecné ustanovenia.
§ 29.
K plneniu povinností, uložených v § 12, ods. 2 a 3 a v § 16, ods. 4 môžu byť
liknaví príslušníci Fondu a filiálky zahraničných peňažných ústavov donútení kuratóriom poriadkovými pokutami až do Ks 10.000. Tieto pokuty plynú do Fondu.
§ 30.
Poriadkové pokuty, ako aj nedoplatky príspevkov s príslušenstvom vymáhajú sa súdnou exekúciou, výkazy kuratória Fondu o nezaplatených poriadkových pokutách alebo príspevkoch, opatrené kuratóriom doložkou vykonateľnosti, sú exekučným titulom.
§ 31.
(1) Fond je oslobodený od dane rentovej, a to ako od dane platenej priamo tak aj od dane srážanej dlžníkom.
(2) Dlhopisy vydané podľa § 25 sú oslobodené ad poplatkov a ich úroky aj od poplatkov aj od dane rentovej.
(3) Výpomoci poskytnuté z Fondu jeho príslušníkom nie sú započítateľnou príjmovou položkou pri vymerovaní zvláštnej dane zárobkovej podľa § 79, ods. l, písm. k) a § 174, č. 6 a 23 zákona č. 76/1927 Sb. z. a n., o priamych daniach v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich.
(4) Príspevky platené Fondu podľa ustanovenia § 11, ods. l až 5 sú prípustnou srážkovou položkou pri vyrubení zvláštnej dane zárobkovej.
§ 32.
(1) Ministerstvo financií dozerá, či sa ustanovenia tohto zákona o správe Fondu presne zachovávajú. Za tým cieľom môže ustanoviť u tohto Fondu vládneho komisára a jeho zástupcu.
(2) Kuratórium je povinné umožniť riadny výkon dozoru podľa ods. 1.
Diel siedmy.
Záverečné ustanovenia.
§ 33.
(1) Fond nie je právnym nástupcom ani "Zvláštneho fondu pre zmiernenie strát povstalých z povojnových pomerov" ani "Všeobecného fondu peňažných ústavov",
zriadených zákonmi č. 237/1924 Sb. z. a n., poťažne č. 238/1924 Sb. z. a n. v znení zákona č. 54/1932 Sb. z. a n, a vládnych nariadení č. 160/1937 Sb. z. a n. a č. 161/1937 Sb. z. a n.
(2)Prevzatie pohľadávok a záväzkov Zvláštneho fondu pre zmiernenie strát, povstalých z povojnových pomerov a Všeobecného fondu peňažných ústavov voči subjektom v §§ 1až 7 nariadenia s mocou zákona č. 242/1940 Si, z. uvedeným, ako aj prevzatie záväzkov zo sanácií, poskytnutých po 14. marci 1939 upraví vláda nariadením.
§ 34.
(1) Ustanovenia §§ 10 až 12 platia odo dňa 1. januára 1941, pričom pre stanovenie prvej príspevkovej povinnosti podľa § 11, ods. l až 5 je rozhodným rok 1940.
(2) Svojpomocné príspevky peňažných ústavov (§ 3, ods. 1) podľa §§ 7 až 11 zákona č. 237/1924 Sb. z. a n. v znení zákona č. 54/1932 Sb. z, a n, a vládneho nariadenia č. 160/1937 Sb. z. a n. splatné v čase od 14. marca 1939 do 31. decembra 1940, ako aj nedoplatky na týchto svojpomocných príspevkoch, splatných pred 14. marcom 1939, pripadajú Fondu zriadenému podľa tohto zákona. O ich odvádzaní a výške platia ustanovenia uvedených zákonov a vládneho nariadenia.
(3) Príspevky podľa §§ 11 a 12 zákona č. 238/1924 Sb. z. a n. v znení zákona č. 54/1932 Sb. z. a n. a vládneho nariadenia č. 161/1937 Sb. z, a n., ktoré peňažné ústavy (§ 3, ods. 1) srazily alebo srazia z úrokových čiastok v čase od 14. marca 1939 do 31. decembra 1940, ako aj nedoplatky na týchto príspevkoch, ktoré boly srazené pred 14. marcom 1939, pripadajú Fondu zriadenému podľa tohto zákona. O ich výške a odvádzaní platia ustanovenia uvedených zákonov a vládneho nariadenia,
(4) Ustanovenia ods. 3 platia aj pre tuzemské filiálky zahraničných peňažných ústavov (§ 3, ods. 2).
§ 35.
Dňom účinnosti tohto zákona zrušujú sa: zákon č. 237/1924 Sb. z. a n., čl. I až VI zákona č. 54/1932 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 160/1937 Sb. z, a n., zákon č. 238/1924 Sb. z. a n., články VII až XII zákona č. 54/1932 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 161/1937 Sb. z. a n. a vládne nariadenie č. 153/1929 Sb. z. a n.
§ 36.
Zákon tento — s výnimkou ustanovenia § 34, ods. l — nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií v dohode so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
S prevádzanou reorganizáciou peňažných ústavov na Slovensku je v priamej súvislosti tiež úprava Zvláštneho fondu pre zmiernenie ztrát, povstalých z vojnových pomerov a Všeobecného fondu peňažných ústavov, keďže z dôležitých národohospodárskych dôvodov ukazuje sa naliehavá potreba slúčením obidvoch uvedených fondov zriadiť i na Slovensku Pomocný fond peňažných ústavov, ktorý by jednak obstarával úrokovanie a umorovanie do slovenského bloku pripadajúcich dlhopisov, jednak poskytoval by prípadne nové sanačné podpory tým peňažným ústavom, kde by to vyžadoval naliehavý hospodársky a verejný záujem. Toto bolo naznačené už v dôvodovej zpráve k nariadeniu s mocou zákona č. 242/1940 Sl, z.
Bývalá Československá republika zriadila dva fondy: 1. Zvláštny fond, ktorého úkol bol skutočne mimoriadny, t. j. zmiernenie ztrát z povojnových pomerov, a to z príspevkov príslušníkov fondu a štátu a 2. Všeobecný fond, ktorého štruktúra oproti zvláštnemu fondu sa ukazovala v tom, že jeho úloha bola trvalá a akosi všeobecná a nie časové obmedzená a že bol vybudovaný na základe čistej svojpomoci.
Tieto ustanovizne dnešným slovenským pomerom nevyhovujú a preto je žiadúce, zriadiť jednotný Pomocný fond pre všetky peňažné ústavy na území Slovenskej repu-
bliky, ktorý by bol trvalou ustanovizňou a akýmsi vzájomne poisťujúcim ústavom peňažných ústavov a prostredníctvom týchto ústavov teda aj ich veriteľom, i keď treba zdôrazniť, že toto poistenie nespočíva na všeobecných zásadách poisťovacích.
Príslušníkmi Fondu sú peňažné ústavy uvedené v ods, l, § 3 tejto osnovy. V pochybnosti o tom, či ten-ktorý ústav je príslušníkom Fondu alebo nie, rozhoduje s konečnou platnosťou Ministerstvo financií.
Svoju úlohu plnil by Pomocný fond tým spôsobom, žeby mohol poskytovať svojim príslušníkom, v prípade potreby a pri splnení určitých predpokladov, výpomoc z prostriedkov Fondu, ktoré sa tvoria z príspevkov platených príslušníkmi, z výnosu vlastného majetku, splátok na poskytnuté výpomoci, z iných príjmov a prípadných príspevkov štátu. Ďalej tiež tým, žeby prevzal požiadavky a záväzky bývalých fondov. U záväzkov najmä obstarávaním úrokovej a umorovacej služby dlhopisov bývalých fondov, ktoré tvoria podľa medzištátnej dohody medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou slovenský blok.
Fond sleduje takto účel ozdravenia nášho verejného peňažníctva, odstránením rôznych porúch na peňažnom trhu, vzniklých štátoprávnymi zmenami, ako aj konsolidáciu peňažnej služby všeobecne. Fond touto svojou funkciou zabezpečuje aj štát
do budúcnosti proti najrôznejším možnostiam, ktoré by mohly mať nepriaznivý vplyv na jeho menovú politiku.
Zaistením bezpečnosti vkladov, zamedzí sa vo veľkej miere tiež tezaurácia vkladov, ktorá znamená škodu nielen pre vkladateľa, ale ohrozuje tiež správny hospodársky chod celej výroby, či už priemyslovej alebo poľnohospodárskej. Vyberanie vkladov bez akejkoľvek potreby a ponechávanie ich doma bez cieľa spôsobuje nedostatok mobilných prostriedkov, zvyšuje úrokovú mieru z debetu a ohrozuje mobilitu peňažných ústavov so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi.
Prostriedky Fondu sú veľmi obmedzené a preto treba zdôrazniť, že orgány ako aj vedúci úradníci peňažných ústavov musia ústavy im sverené viesť s najväčšou starostlivosťou podľa platných zákonných predpisov a musia sa vyvarovať hocakých riskantných obchodov. Tým sa títo funkcionári vyhnú aj prípadnému ručeniu podľa platných zákonných predpisov za škody, ktoré by ich zlým a nesprávnym hospodárením ústavu im sverenému povstaly.
K jednotlivým ustanoveniam návrhu uvádza sa toto ďalšie odôvodnenie:
K § 2.
Bratislavu bolo treba určiť ako sídlo Fondu pre potrebný úzky styk správy Fondu s ústrednými úradmi a pre sídlo ústavu, obstarávajúceho fondovú agendu.
K § 3.
Príslušnosť k Fondu tu vymenovaných peňažných ústavov je povinná; nastáva priamo ex lege súčasne so zriadením peňažného ústavu. Príslušnosť k Fondu netýka sa však tuzemských pobočiek (filiálok) cudzozemských peňažných ústavov, nakoľko o ne musí sa starať ich materský ústav náležitým dotovaním a nie je možné ich prípadnú sanáciu presunúť na tuzemský fond, rešp. na Slovenskú republiku. Aby vkladatelia týchto filiálok neboli zvýhodnení proti ostatným vkladateľom, ukazuje sa potreba zaťažiť tiež tieto filiálky povinnosťou odvádzať Fondu príspevky uvedené v § 11, ods. 7.
K § 4.
Toto ustanovenie je do návrhu pojaté čiste z dôvodov evidenčných, lebo príslušnosť k Fondu ako je to v predchádzajú-
com paragrafe zdôraznené, vyplýva zo zákona.
K § 5.
Tento § určuje, že všetky príjmy plynú do spoločného fondu, bez ohľadu na jednotlivé skupiny peňažných ústavov, lebo na pomerne malom území Slovenska iba takto môže Fond plniť riadne svoje poslanie. Z toho dôvodu bolo treba upustiť od tvorenia skupinových fondov podľa jednotlivých typov peňažných ústavov.
K § 6.
Fond spravuje a na vonok zastupuje kuratórium. Počet členov kuratória je 9 a tiež toľko náhradníkov. Členovia sú jednak zástupcovia peňažníctva, jednak zástupcovia vlády — títo vzhľadom na štátny príspevok. Členom kuratória okrem nich má byť prednosta Revízneho odboru Slovenskej národnej banky. Počet členov kuratória proti predošlému stavu je obmedzený, aby sa dosiahlo väčšej pružnosti.
Návrh snaží sa správe Fondu dať ráz autonómny. Avšak povaha Fondu ako účelového majetku vyžaduje, aby nezostala vláda poťažne štátna správa bez akéhokoľvek styku so správou Fondu a aby sa ani hospodárenie s majetkom Fondu nedialo bez verejnej kontroly. Preto bolo ustanovenie členov kuratória a tiež jeho predsedu a podpredsedu vyhradené vláde. Ustanovenie ods. 1. pamätá aj na to, aby záujmy príslušníkov Fondu boly hájené zástupcami jednotlivých skupín.
Ustanovenie ods. 3, podľa ktorého úrad člena kuratória je úradom čestným a bezplatným, nevylučuje ovšem, aby nebolo v rokovacom poriadku pamätané na hradenie výdavkov členov kuratória, spojených s vykonaním ich úradu — najmä výdavkov cestovných.
K § 7.
Tento § určuje, že pôsobnosť kuratória Fondu má byť pojatá do rokovacieho poriadku, ktorý vypracuje kuratórium Fondu a schváli minister financií. Ďalej upravuje značenie firmy Fondu, kým nebude vypracovaný rokovací poriadok.
K § 8.
Účel Fondu a pôvod jeho prostriedkov vyžaduje, aby správa Fondu bola čo najúspornejšia a najlacnejšia, bez toho, žeby trpela nedostatočnou kvalifikáciou výkonných orgánov Fondu. Ukazuje sa preto
potreba pridružiť správu Fondu ku jestvujúcemu už ústavu, ktorý svojim sídlom, svojou organizáciou, svojími skúsenosťami a svojim nezárobkovým charakterom poskytuje plnú istotu, že výkonná služba Fondu bude v každom smere obstarávaná bezvadné a že táto služba nebude zaťažovať Fond neprimerane veľkými výdavkami. Týmto podmienkam najlepšie vyhovuje Slovenská hypotečná a komunálna banka v Bratislave, ktorá je ochotná túto úlohu plniť.
K § 9.
Ustanovenie § 9 je dôsledkom vyslovenej už zásady, že hospodárenie Fondu musí podliehať verejnej kontrole. Táto kontrola záleží v tom, že sa účtovná závierka predkladá prostredníctvom Ministerstva financií vláde na schválenie a uverejňuje v Úradných novinách. Okrem toho Ministerstvo financií má možnosť zásahu do hospodárenia Fondu cestou ustanoveného vládneho komisára (§ 32).
K §§ 10 a 11.
Určujú jednak príspevkové základne, jednak príspevkové sadzby pre príslušníkov Fondu.
Príspevky sú dvoje. Jedny zaťažujú výhradne peňažné ústavy, druhé vkladateľa.
Príspevky, ktoré obťažujú peňažné ústavy sú iné u ústavov uvedených v písm. a), ods. l, § 3 a iné u ústavov uvedených v písm. b) a c), ods. l, § 3, lebo u prvých príspevkovú základňu tvorí účastinná istina v odstupňovanom pomere podľa výšky dividendy, u druhých ale príspevkovú základňu tvoria vlastné a sverené prostriedky.
Odsek 2 a 5, § 11 určuje prirážku vo výške 50 poťažne 25 % k riadnemu príspevku podľa ods. l poťažne 3 cit. §, pre tie peňažné ústavy, ktorým bola v minulosti poskytnutá bývalými fondami bez uloženia hocakej refundačnej povinnosti. Táto mimoriadna povinnosť pre Fond má byť splnená najviac dvadsať poťažne desať ročnými platbami prirážky.
Touto prirážkou sleduje sa ten cieľ, aby tieto peňažné ústavy aspoň čiastočným nahradením poskytnutej výpomoci Fondu, neboly vo veľkej výhode proti tým peňažným ústavom, ktorým výpomoc bola poskytnutá pri určení refundačnej povinnosti ako aj proti peňažným ústavom, ktorým sa prípadne poskytne výpomoc podlá
tohto zákona, v ktorom je refundačná povinnosť stanovená obligatórne.
Príspevok, ktorý zaťažuje vklady z vkladového úroku je iba nepatrným zaťažením vkladateľa — pri pravidelnom 3.25 % úroku bude príspevok obnášať z každých Ks 100.- vkladu len 9.75 halierov — na druhej strane sa ale vkladateľovi poskytuje nepomerná vyháda, zvýšením bezpečnosti jeho vkladov.
Iba obidvoje naznačené príspevky spolu môžu zaistiť dostatočné prostriedky pre Fond na plnenie jeho úloh.
K § 12.
Ukladá príslušníkom Fondu povinnosť predkladania dokladov Fondu, aby tento mohol zistiť správnosť odvedených príspevkov. Stanoví tiež úrokovú sadzbu z omeškania z včas nezaplatených príspevkov.
K § 13.
Tento § splnomocňuje ministra financií, aby prípadný nedostatok, ktorý by vyplynul z toho, že by prostriedky Fondu v tom ktorom roku nestačily na plnenie jeho záväzkov, uhradil zo štátnych príjmov a potrebnú sumu zaistil v štátnom rozpočte.
K §§ 14, 15, 16 a 17.
Upravujú modality, za ktorých môže byť príslušníkovi Fondu poskytnutá výpomoc z prostriedkov Fondu a v akej forme.
Podľa základného svojho účelu má Fond vypomôcť len tam, kde je nádej, že sanovaný peňažný ústav sa znova ozdraví,
§ 17 pripúšťa však pomoc tiež veriteľom zanikajúceho ústavu v rámci možnosti fondových prostriedkov, ktoré zvyšujú po úhrade sanačných potrieb ústavov ozdravenia schopných, a určuje, že pomoc smie činiť len toľko, aby títo veritelia dostali najviac 80% svojich požiadavok; okolnosť, že na stratách ústavu nesú vinu jeho zodpovední činitelia, nemá o výške výpomoci rozhodovať. Ak sú tu nároky na náhradu škody proti týmto činiteľom, je iste spravodlivé, aby prešly na Fond pomoc poskytnuvší, ktorý takým spôsobom sa odškodní za obeť veriteľom ústavu prinesenú; preto návrh v ods. 4 a 5 stanoví, že poskytnutím výpomoci uskutočňuje sa postup (cessia) takých nárokov z ústavu na Fond zo zákona (ex lege).
Ods. 2 § 17 návrhu pripúšťa ďalej možnosť na výhodnejšie uspokojenie hospodársky slabších vkladateľov, pre ktorých i sebemenšia strata znamenala by existenčnú otázku. Znenie tohto ustanovenia je tak štylizované, aby bola daná možnosť Fondu preplácať takéto vklady priamo zo zadržanej časti výpomoci v prípadoch, keď je tu obava, žeby ju čiastočne alebo úplne pohltily likvidačné útraty, ak by táto bola ústavu vydaná.
K §§ 18, 19 a 20.
Normujú povinnosť podávania žiadostí o výpomoc z Fondu a ich prejednávania kuratóriom.
K § 21.
Tento paragraf určuje, že do usnesenia kuratória, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti o výpomoc, sú prislušníci Fondu oprávnení si sťažovať na Ministerstvo financií do 30 dní od doručenia vyrozumenia a rozhodnutí kuratória, ktoré o stažnosti rozhodne s konečnou platnosťou.
K § 22.
Ustanovenie tohto paragrafu poskytuje príslušníkom Fondu cennú výhodu tým, že im umožňuje dosiahnutie lacného lombardného úveru. Pretože Fond nie je zárobkovou inštitúciou, bude sa môcť spokojiť s úrokom iba o zlomok % vyšším, než kolko činí úroková sadzba z vkladov Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky.
K § 23.
Z povahy Fondu vyplýva, že jeho pravidelné dotovanie môže odpadnúť, len čo dosiahnul výšky, že splnenie jeho účelu je zabezpečené. Toto ustanovenie pripúšťa však tiež sníženie stanovených príspevkov.
Tým má príspevková povinnosť schopnosť a možnosť prispôsobiť sa k potrebe, pre ktorú bola zavedená.
Ods. 3 dáva možnosť vláde, aby v prípade úplného zabezpečenia účelu Fondu, bolo možno používať výťažky fondového majetku aj inak, než určuje tento zákon, a to, najmä na všeobecné ciele peňažníctva a na vrátenie prípadných štátnych príspevkov, ktorými štát musel do Fondu podľa § 13 tohto návrhu prispievať.
K §§ 24 až 28.
Nemožno počítat žeby bežné príjmy Fondu stačily na krytie jeho potrieb. Treba sa preto postarať o to, aby Fond mohol si opatriť potrebné prostriedky k plneniu svojich úloh aj v časoch, kedy jeho pro-
striedky na to ešte nestačia. To však je možné iba tak, že Fond bude mať oprávnenie, aby na podklade bežných prostriedkov alebo na podklade iných majetkových hodnôt vydával vlastné dlhopisy a tým zmobilizoval svoje v budúcnosti splatné príjmy. Toto oprávnenie dáva sa Fondu v § 24.
Aby toto oprávnenie malo očakávaný účinok a pritom nemalo hospodársky škodlivých následkov, je potrebné, aby fondové dlhopisy boly vybavené takými vlastnosťami, ktoré by ich činily rovnocennými s ostatnými prvotriednymi ukladacími hodnotami — okrem toho tiež, aby Fond tieto dlhopisy mohol podľa potreby a bez straty umiestiť. Týmto požiadavkom návrh vyhovuje.
§ 25 určuje ako najvyšší prípustný obeh fondových dlhopisov sumu, ku ktorej zúrokovaniu a umorovaniu nie je treba viac než 3/4 bežných príjmov Fondu v dobe vydania dlhopisov. Táto hranica zabezpečuje riadne podloženie fondových dlhopisov.
Ak by sa však tento úplne nepravdepodobný zjav predsa len vyskytol, zjednáva nápravu záruka štátu, ktorú priznáva dlhopisom ustanovenie § 26, ods. 2.
Podľa ustanovenia ods. l, § 26 nebude môcť kuratórium volne nakladať časťou bežných príjmov Fondu, ktoré sú určené k podloženiu fondových dlhopisov Túto účasť príjmov Fondu bude Slovenská hypotečná a komunálna banka manipulovať oddelene od ostatného majetku Fondu ako zvláštnu istotu pre správne obstarávanie úrokovej a umorovacej služby dlhopisov,
Ad § 29.
Ustanovenie tohto paragrafu zabezpečuje nerušený chod úradnej agendy Fondu.
Ad § 31.
Fond je nezárobkovou a svojpomocnou inštitúciou, na správnom pôsobení ktorej má štát veľký záujem. Bude preto spravodlivé, ak sa Fondu a jeho zariadeniam dostane všetkých výhod daňových a poplatkových.
K odseku 4 sa podotýka, že táto výhoda vyplýva už zo zákona o daní zárobkovej verejne účtujúcich podnikov. Do tohto návrhu sa vkladá iba z toho dôvodu, aby bola zdôraznená.
Ad § 32.
Z povahy Fondu ako inštitúcie súkromného rázu, ktorá slúži verejným záujmom,