Neprošlo opravou po digitalizaci !

Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 5. zasadanie.

394.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa______________ 1941

o verejnej ochrane mládeže, o verejnom poručenstve a o úprave

ochranného dozoru.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Diel I. Osoby pod verejnou ochranou.

§ 1.

Verejnej ochrane podľa tohto zákona podliehajú poručenci a opatrovanci, maloleté deti manželov rozvedených alebo rozlúčených alebo takých, ktorí bez rozvodu zrušili manželské spolužitie, maloleté osoby v cudzej starostlivosti a pod ochranným dozorom, nariadeným podľa tohto zákona alebo podľa zákona č. 48/1931 Sb. z. a n., ako aj všetky osoby, u ktorých potrebu verejnej ochrany vysloví príslušný poručenský súd.

§ 2.

(1) V cudzej starostlivosti sú maloletí, ktorí sú v inej opatere než u otca alebo matky, či už za plat alebo bezplatne. Nepatria sem však osoby, ktoré sú v starostlivosti pod verejným dozorom, upraveným osobitnými zákonami alebo nariadeniami, ako osoby umiestené v štátnych detských domovoch a ich kolóniách, v Štátnom výchovnom ústave, vo výchovniach ap., ako

ani osoby, ktoré sú v cudzej starostlivosti iba prechodne, pre osobitné účely, ako je návšteva školy, pobyt na zotavenie, pobyt v nemocnici ap.

(2) Cudziu starostlivosť môžu vykonávať:

a) osoby fyzické (pestúni) a

b) ústavy.

(3) Ústavom podľa tohto zákona je ustanovizeň, ktorá má za účel nahrádzať nedostatok riadnej starostlivosti rodinnej pre väčší počet osôb, najmenej však pre 10 osôb (sirotínce, útulne atď.).

Diel II.

Dozor nad osobami pod verejnou ochranou, mimo ústavnej starostlivosti.

§ 3.

Dozor nad osobami v § l .uvedenými, pokiaľ nejde o dozor na starostlivosť ústavnú, vykonáva poručenský súd, príslušný podľa miesta trvalého pobytu osoby, podliehajúcej dozoru. V tejto činnosti poručenský súd je podriadený dohľadu vyšších súdov a Ministerstvu pravosúdia.

§ 4.

(1) Priamy dozor nad osobami, uvedenými v § 3, v obvode poručenského súdu vykonáva verejný poručník pomocou sirotských otcov.

(2) Verejného poručníka ustanovuje Ministerstvo vnútra v dohode s Ministerstvom pravosúdia na návrh organizácií dobrovoľnej starostlivosti o mládež. Ministerstvo vnútra vydá verejnému poručníkovi legitimáciu, aby sa ňou mohol pri výkone funkcie preukázať.

(3 ) Pre príslušníkov národnej skupiny, ktorá podľa platných predpisov a najmä podľa §§ 94 a 95 Ústavy má právo užívať vo verejnom živote a vo školách svojho jazyka, ustanoví sa osobitný verejný poručník, ktorému prináležia všetky práva a povinnosti verejného poručníka ohľadom príslušníkov dotyčnej národnej skupiny. V ktorých obvodoch má byť takýto verejný poručník ustanovený, určí Ministerstvo vnútra v dohode s Ministerstvom pravosúdia na návrh ústredného orgánu príslušnej národnej skupiny.

(4) Za verejného poručnika možno ustanoviť iba osobu svojprávnu, schopnú zastávať poručenstvo a opatrovníctvo, bezúhonnú, od ktorej možno podľa jej schopností a životných skúseností očakávať, že bude úlohu verejného poručníka plniť podľa zásad kresťansko-národnej výchovy mládeže. Pri výbere verejného poručníka treba hľadieť predovšetkým na osoby, ktoré sa zaoberajú výchovou mládeže z povolania, na sociálnych pracovníkov a funkcionárov organizácií dobrovoľnej starostlivosti o mládež, a ktoré bývajú v obvode toho istého poručenského súdu ako osoby, nad ktorými majú vykonávať dozor.

(5) Prednosta poručenského súdu poučí verejného poručníka o jeho právach a povinnostiach, ako aj o právach a povinnostiach poručníkov a opatrovníkov, načo složí verejný poručník do jeho rúk prísahu, že bude usilovne, svedomité a nestranne plniť svoje povinnosti podľa zákonov a nariadení, že úradné tajomstvo neprezradí a že úlohu verejného poručníka bude vykonávať v duchu zásad kresťansko-národnej výchovy mládeže. Složenie prísahy potvrdí prednosta poručenského súdu na legitimácii verejného poručníka.

(6) Verejného poručníka odvoláva Ministerstvo vnútra. Ak sa chce verejný poručník zrieknuť funkcie, musí to oznámiť aspoň mesiac napred Ministerstvu vnútra. Z vážnych dôvodov môže pozbaviť verejného poručníka úradu aj príslušný poručenský súd, najmä ak verejný poručník stratil spôsobilosť zastávať funkciu poručníka alebo opatrovníka, alebo ak náležite neplní svoje povinnosti. Ak je verejný poručník pozbavený úradu alebo odvolaný, je povinný vrátiť legitimáciu.

(7) Ustanovenie verejného poručníka ako aj odvolanie alebo pozbavenie funkcie uverejní sa v Úradných novinách a vyhlási sa obvyklým spôsobom v obciach, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť verejného poručníka.

§ 5.

(1) Verejný poručník vedie evidenciu o všetkých osobách, ktoré podliehajú dozoru poručenského súdu (§ 3) a majú v jeho obvode trvalý pobyt. Vedie o nich kataster, do ktorého si zaznamenáva ich osobné a majetkové pomery, významnejšie údaje o ich živote, telesnom, duševnom a mravnom vývoji a ostatné dôležité skutočností, o ktorých sa dozvie pri občasných prehliadkach.

(2) Podrobnejšiu úpravu o vedení katastra verejného poručníka vydá Ministerstvo pravosúdia v dohode s Ministerstvom vnútra.

§ 6.

Verejný poručník:

1. dbá, aby mal každý maloletý a opatrovanec zákonného zástupcu. Kým nemôže poručník alebo opatrovník alebo iný zákonný zástupca započať svoju činnosť, vykonáva z úradnej povinnosti neodkladné práce, vyplývajúce z verejnej ochrany dotyčnej osoby. Keby nebolo vhodnej osoby na zastavanie poručenstva alebo opatrovníctva, prevezme túto funkciu sám, ak to poručenský súd nariadi;

2. dozerá na činnosť poručníkov a opatrovníkov, dbá na to, aby plnili svoje povinnosti tak po stránke výživy a výchovy, ako aj po stránke správy majetku poručencov a opatrovancov, aby neprekračovali svoje oprávnenia a aby sa v prípadoch, označených zákonom, dožadovali súhlasu poručenského súdu. Je poradcom poručníkov a opatrovníkov, či už pri výkone úradu alebo pri styku s poručenským súdom a inými úradmi;

3. je povinný spísať, opatriť potrebnými dokladmi, listinami žiadosti a sťažnosti, týkajúce sa výživy, výchovy alebo správy majetku osôb, odkázaných na verejnú ochranu a maloletých vôbec, ktoré mu predniesly tieto osoby alebo ich zákonní zástupcovia. Za túto prácu nesmie ani žiadať ani prijať odmenu. Predkladajúc tieto podania poručenskému súdu alebo inému úradu, zároveň sa vyjadrí o nich a v prípade potreby vykoná i potrebné šetrenie;

4. stará sa, aby maloleté a iné osoby, odkázané na verejnú ochranu, v jeho obvode neboly zanedbávané vo výžive a výchove, aby neboly vydané mravnej skaze, aby ich majetok nebol ohrozený zlou alebo neprimeranou správou;

5. prebúdza v rodinách porozumenie pre starostlivosť o cudzie deti a má v evidencii všetky osoby svojho obvodu, ktoré sú spôsobilé a ochotné prijať cudzie maloleté osoby do svojej opatery, ako aj tie, ktorým sa udelilo povolenie mať takéto osoby v opatere;

6. je v bezprostrednom a častom styku s osobami, podliehajúcimi jeho dozoru, aby mohol bedlive sledovať, či sa o ne rodičia, pestúni, alebo iné povinné osoby svedomité starajú a poskytujú im všetko, čo potrebujú pre zdarný telesný, duševný a mravný rozvoj. Navštevuje a prehliada podľa potreby byty a miesnosti, určené im na obývanie, ako aj osoby samé a žiada od rodičov, pestúnov alebo iných povinných osôb vysvetlenia o pomeroch, umiestení, výžive, ošetrovaní, výchove, o telesnom, rozumovom a mravnom stave, chovaní a zamestnaní týchto osôb. Má najmä častejšie, najmenej raz za pol roka, navštevovať v jeho obvode sa zdržujúcich poručencov a opatrovancov, aby sa presvedčil o ich osobných a majetkových pomeroch, ako i o tom, či poručníci a opatrovníci plnia svoje povinností. Pritom si počína tak, aby si získal dôveru tak rodičov, pestúnov alebo iných povinných osôb, podriadených jeho dozoru;

7. podáva na požiadanie súdu mládeže zprávy o živote, osobných, rodinných a majetkových pomeroch osôb mladistvých;

8. vykonáva práva príbuzných podľa ustanovení § 144 zák. čl. XX/1877 a sprostredkuje styk medzi) poručníkom, opatrovníkom, ochranným dozorcom alebo iným zástupcom a príbuznými (§§ 145, 150 zák. čl. XX/1877);

9. prevezme dozor nad pozostalosťou od orgánu, spisujúceho úmrtný zápis, ak niet na mieste, kde zomrel pozostaviteľ, ani pozostalého manžela (manželky) ani svojprávneho potomka a ani iného blízkeho príbuzného alebo zamestnanca, povereného správou majetku, pod dozorom ktorých by bolo možno ponechať pozostalostný majetok, a je záujemcom osoba maloletá alebo pod opatrovníctvom (§ 14 zák. čl. XVI/1894); vyjadruje sa o návrhu na ustanovenie poručníka alebo opatrovníka a ďalej spolupôsobí pri súpise pozostalosti, ak nie je ustanovený poručník alebo opatrovník (§§ 18 a 39 uvedeného zák. čl.);

10. rodinné a iné osobné pomery, ktoré spoznal pri výkone funkcie, najmä pri prehliadkach v domácnostiach, oznamuje iba poručenskému súdu, ináč zachová o nich mlčanlivosť. Týmto však nie sú dotknuté predpisy, podľa ktorých je verejný poručník povinný učiniť oznámenie úradu alebo súdu;

11. je povinný dbať na pokyny a návrhy poručenského súdu a organizácií dobrovoľnej starostlivosti o mládež, a v prípade potreby si takéto pokyny alebo návrhy od nich vyžiadať. Ak by bol nesúlad alebo rozpor v ich pokynoch a,lebo názoroch upozorní ich na to, aby nesrovnalosti ešte včas mohly odstrániť;

12. uschováva korešpondenciu, týkajúcu sa dozornej činnosti, najmä návrhy, podané poručenskému súdu, organizáciám dobrovoľnej starostlivosti o mládež a iným úradom. Po skončení verejného dozoru nad osobou, podliehajúcou verejnej ochrane, odovzdá všetky spisy, vzťahujúce sa na dotyčnú osobu, do uschovania príslušnému poručenskému súdu. Ak prejde takáto osoba do obvodu iného verejného poručníka, odovzdá všetky spisy, vzťahujúce sa na ňu, doteraz príslušnému poručenskému súdu, ktorý ich zašle príslušnému poručenskému súdu, aby ich odovzdal verejnému poručníkovi, do obvodu ktorého sa dotyčná osoba presťahovala;

13. je povinný hocikedy predložiť svoj kataster na požiadanie poručenskému súdu na nahliadnutie a preskúmanie. Poručník a opatrovník pripoja zprávu, ktorú sú povinní podľa § 96, zák, čl. XX/1877 podať súdu, ku katastru verejného poručníka, alebo vyslovia súhlas so zápisom v

katastri verejného poručníka a ho spolupodpíšu;

14. má sa presvedčiť, či sirotskí otcovia (§ 11) a ochranní dozorcovia (§ 14) vykonávajú náležité svoje povinnosti, a ak nájde v tomto ohľade nedostatok, postarať sa o vhodnú nápravu. Závažnejšie prípady oznámi poručenskému súdu s prípadným návrhom, aby bol sirotský otec alebo ochranný dozorca pozbavený úradu;

15. svoláva podľa potreby sirotských otcov a ochranných dozorcov svojho obvodu na občasné porady, aby s nimi porokoval a dohodol sa o prostriedkoch, ktoré by zlepšily a zdokonalily starostlivosť o osoby, odkázané na verejnú ochranu.

§ 7.

Ak sú preto dôvody, najmä ak zákonný zástupca nemôže náležitej vykonávať jednotlivé úkony, môže poručenský súd preniesť na verejného poručníka i jednotlivé práva a povinnosti zákonného zástupcu, hlavne vymáhanie výživného alebo podpôr a výkon ostatných práv a povinností s tým súvisiacich.

§ 8.

(1) Ak verejný poručník zistí okolností, ktoré prekážajú alebo ztažujú zdarný vývin osoby, podriadenej jeho dozoru, postará sa, nakoľko to ,je možné, sám radou a pomocou o vhodnú nápravu; ináč podá o nich zprávu príslušnému poručenskému súdu s vhodným návrhom.

(2) Ak sa presvedčí najmä, že rodič, poručník, opatrovník, pestún alebo osoby, povinné osobu, podliehajúcu jeho dozoru, živiť a vychovávať, nie sú. schopní plniť svoje povinnosti, alebo tieto povinnosti í po dôraznom upozornení a napomenutí zanedbávajú, oznámi to poručenskému súdu s vhodným návrhom.

(3) Ak je výživa osoby, podliehajúcej jeho dozoru, bezprostredne ohrozená, a možno sa dôvodne obávať, že súhlas zákoného zástupcu alebo zmocnenie poručenského súdu podľa § 7 príde neskoro, a ak sú tieto okolnosti potvrdené príslušným notárskym úradom a sirotským otcom

dotyčnej obce, môže verejný poručník sám vykonávať neodkladné úkony a jednotlivé práva a povinnosti zákonného zástupcu, najmä vymáhať výživné alebo podporu, a to aj v súdnom konaní.

(4) Ak je telesná alebo mravná bezpečnosť osoby, podliehajúcej verejnej ochrane, v starostlivosti pestúna bezprostredne ohrozená a je dôvodná obava, že by pomoc nadriadeného orgánu prišla neskoro, verejný poručník môže dotyčnú osobu pestúnovi odňať a sveriť ju inej vhodnej osobe. Je však povinný to oznámiť ihneď prislušnému poručenskému súdu so žiadosťou, aby jeho opatrenie schválil.

(5) Vynímajúc prípady nebezpečenstva omeškania (ods. 3 a 4), nemôže verejný poručník učiniť nijaké opatrenie bez súhlasu zákonného zástupcu, bývajúceho v mieste, kde je osoba podliehajúca jeho dozoru v starostlivosti. Ak by zákonný zástupca s opatrením nesúhlasil, musí verejný poručník požiadať o rozhodnutie príslušný poručenský súd.

§ 9.

Pôsobnosť verejného poručníka sa vzťahuje i na maloletých a osoby, odkázané na verejnú ochranu, ktorí nemajú trvalého pobytu (kočujúci), ak sa zdržujú v jeho obvode. Ako dozorný úrad je príslušný rozhodovať poručenský súd ich dočasného pobytu.

§ 10.

Styk verejného poručníka s poručenským súdom je bezprostredný a zpravidla ústny. Pokiaľ nie je potrebná spolupráca poručenského súdu, verejný poručník je oprávnený dopisovať priamo s iným poručenským súdom a verejným úradom.

§ 11.

(1) Každá obec je povinná ustanoviť pre svoj obvod sirotského otca v smysle § 173 zák. čl. XX/1877, ktorý zastupuje verejného poručníka v obci a pomáha mu vo výkone jeho funkcie. K ustanoveniu sirotského otca treba súhlas poručenského súdu, v obvode ktorého je obec.

(2) O kvalifikácií sirotských otcov platia ustanovenia o kvalifikácii verejných poručníkov.

(3) Pre príslušníkov národnej skupiny, ktorá podľa platných predpisov a najmä podľa §§ 94 a 95 Ústavy má právo užívať vo verejnom živote a v školách svoj jazyk, obec ustanoví na návrh ústredného orgánu príslušnej národnej skupiny osobitného sirotského otca, ktorému prináležia všetky práva a povinnosti sirotského otca ohľadom príslušníkov dotyčnej národnej skupiny. V ktorých obciach má byť takýto sirotský otec ustanovený, určí okresný úrad na návrh ústredného orgánu príslušnej národnej skupiny.

(4) Okresný úrad môže väčšie obce na vlastnú žiadosť zmocniť, aby si ustanovily dvoch alebo viac sirotských otcov, ktorých pôsobnosť by sa vzťahovala na určité časti obce.

(5) Obec vydá sirotskému otcovi legitimáciu, aby sa ňou mohol podľa potreby pri výkone funkcie preukázať.

(6) Prednosta poručenského súdu poučí ustanoveného sirotského otca o jeho právach a povinnostiach, o právach a povinnostiach verejného poručníka, ako aj o právach a povinnostiach poručníkov a opatrovníkov, načo složí sirotský otec do jeho rúk prísahu, že bude usilovne, svedomité a nestranne plniť svoje povinnosti podľa Zákonov a nariadení, že úradné tajomstvo neprezradí a že úlohu sirotského otca bude vykonávať v duchu zásad kresťansko-národnej výchovy mládeže. Složenie prísahy potvrdí súd na legitimácii.

(7) Sirotský otec vedie pre vlastnú potrebu evidenciu o všetkých osobách svojho obvodu, podliehajúcich dozoru verejného poručníka.

(8) Vo výkone funkcie je povinný spravovať sa pokynmi verejného poručníka, ktorému má podávať bez prieťahu zprávy o každom dôležitom opatrení a každom závažnejšom nedostatku s prípadnými návrhmi.

(9) S poručenským súdom sa stýka prostredníctvom verejného poručníka.

(10) Sirotského otca odvoláva obec. Ak sa chce sirotský otec zrieknuť úradu, musí to oznámiť obci aspoň mesiac vopred. Z vážnych dôvodov môže pozbaviť sirotského otca úradu aj príslušný poručenský súd, najmä ak sirotský otec stratil spôsobilosť zastávať funkciu poručníka alebo opatrovníka, alebo ak náležité neplní svoje povinnosti. Ak je sirotský otec pozbavený úradu alebo odvolaný, je povinný vrátiť legitimáciu.

§ 12.

Lekársky dozor na osoby v § 3 vykonávajú orgány, povolané na to podľa predpisov, upravujúcich verejnú zdravotnú starostlivosť.

§ 13.

(1) Ak sa poručenský súd z akéhokoľvek podnetu presvedčí, že zdarný telesný duševný alebo mravný vývoj maloletého vyžaduje, aby sa prísnejšie dohliadalo na jeho výchovu, dá maloletého pod ochranný dozor.

(2) Ochranný dozor, nariadený podľa tohto zákona, potrvá dotiaľ, dokiaľ to vyžaduje jeho účel, najdlhšie však do nadobudnutia plnoletosti. O prepustení z ochranného dozoru a o premene ochranného dozoru v iné ochranné opatrenie rozhoduje príslušný poručenský súd na návrh alebo po vypočutí verejného poručníka.

§ 14.

(1) Ochranný dozor, nariadený podľa tohto zákona alebo podľa zákona č. 48/ 1931 Sb. z. a n., vykonáva príslušný poručenský súd, pričom podľa okolností použije organizácií dobrovoľnej starostlivosti o mládež alebo sirotského otca prípadne ochranného dozorcu, ktorého sám zriadi.

(2) Za ochranného dozorcu možno ustanoviť iba osobu, požívajúcu verejnej dôvery, bezúhonnú a schopnú zastávať poručenskú a opatrovnícku funkciu. Pri výbere treba dávať prednosť príbuzným a osobám tej istej národnosti a toho istého náboženského vyznania. Ak ochranný do-


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP