zorca nekoná náležité svoje povinnosti, poručenský súd ustanoví iného ochranného dozorcu.
(3) Ochranný dozorca má sa pri započatí funkcie predovšetkým presvedčiť o tom, či jeho sverenec, ako aj osoby, v starostlivosti ktorých sa tento nachádza, porozumeli úpravu súdu a či sú dostatočne oboznámení so svojimi povinnosťami, a v prípade potreby ich náležité poučí.
(4) Ochranný dozorca má byt v bezprostrednom a častom styku so svojím sverencom, aby mohol bedlivé pozorovať jeho telesný, duševný a mravný rozvoj. Má sa najmä starať o to, aby nebol zanedbávaný vo výžive a výchove, aby viedol poriadny život, aby navštevoval školu, prípadne vykonával primerané zamestnanie, aby sa vystríhali všetkého, čo by mohlo ohroziť jeho úspešný vývoj a aby si dôkladne uvedomoval škodlivosť skutočností, ktorým sa má čeliť zavedením ochranného dozoru, a to prevedením potrebnej zmeny i v jeho smýšľaní. Ochranný dozorca je preto oprávnený svojho sverenca navštevovať, alebo si ho dať predvolať. Ak spozoruje u neho škodlivé obyčaje a náklonnosti, nepriaznivý vliv prostredia alebo nedostatky vo výchove, sám dá primerané príkazy ohľadom jeho výchovy, chovania alebo spôsobu života a podá o tom prostredníctvom verejného poručníka (sirotského otca) ihneď zprávu príslušnému poručenskému súdu. Ochranný dozorca môže najmä sám nariadiť, aby sa maloletý chránil liehových nápojov, hry v karty, návštevy určitých osôb, spoločností, miest, alebo aby sa o určitej hodine nezdržoval mimo domu. Pritom si má počínať tak, aby si získal dôveru maloletého, postaveného pod ochranný dozor, ako i osôb, v starostlivosti ktorých sa tento nachádza,
(5) Maloletý pod ochranným dozorom, ako i osoby v starostlivosti ktorých sa tento nachodí, sú povinní spravovať sa pokynmi poručenského súdu a ochranného dozorcu. Ak sa domnievajú, že opatreniami ochranného dozorcu sa im krivdí, alebo že tieto nie sú v záujme maloletého,
môžu si sťažovať príslušnému poručenskému súdu, ktorý vo veci rozhodne.
(6) Ochranný dozorca podáva o svojom sverencovi prostredníctvom verejného poručníka (sirotského otca) príslušnému poručenskému súdu v lehotách, ktoré tento určí, pravidelne zprávy a oznamuje mu každý nedostatok, o ktorom sa dozvie.
§ 15.
(1) Poručenský súd vedie v evidencii všetky osoby, podliehajúce jeho dozoru (§ 3).
(2) Poručenský súd každoročne preskúma bedlivé kataster verejného poručníka, najmä výsledky vyšetrovania osobných a majetkových pomerov, ako i zprávy poručníkov. a opatrovníkov, aby sa presvedčil, či netreba učiniť osobitných opatrení.
§ 16.
(1) Prednosta poručenského súdu je povinný presvedčiť sa, či verejný poručník vedie náležite kataster a či koná i ostatné svoje povinnosti.
(2) Ak zistí u verejného poručníka, nedostatky, postará sa o vhodnú nápravu. Závažnejšie prípady oznámi Ministerstvu pravosúdia.
(3) Poručenské súdy sú povinné do konca mesiaca marca každého roku predložiť služobným postupom Ministerstvu pravosúdia zprávy o vykonávaní agendy podľa tohto zákona, v ktorých shrnú poznatky o spolupôsobení pomocných orgánov, upozornia na nedostatky a prípadne učinia návrhy na ich odstránenie. Ministerstvo pravosúdia zašle súhrnnú zprávu Ministerstvu vnútra.
Diel. III. Dozor nad starostlivosťou ústavnou.
§ 17.
(1) Dozor na maloleté osoby v starostlivosti ústavnej vykonáva Ministerstvo vnútra, ktoré si na výkon dozoru priberie organizácie dobrovoľnej starostlivosti o mládež, prípadne aj iné osoby, ak s tým súhlasí Ministerstvo pravosúdia. Týmto
dozorom nie sú však dotknuté zákonné ustanovenia o právomoci poručenských súdov.
(2) Účelom dozoru podľa ods. l je pôsobiť, aby ústavy, ktoré vykonávajú cudziu starostlivosť, vyhovovaly všetkým podmienkam, potrebným pre zdarný telesný, duševný a mravný vývoj sverených im osôb, najmä s hľadiska kresťansko-národnej výchovy mládeže.
(3) Orgány, ktoré dozerajú na ústavy, sú oprávnené prezrieť si všetky miestnosti ústavov a ich zariadení, pokiaľ slúžia účelom ústavným a presvedčiť sa o spôsobilosti ústavného personálu, o stave ústavu a o pomeroch v ňom.
(4) Správa ústavu je povinná poskytnúť dozorným orgánom voľný prístup do ústavu a dať im potrebné informácie. Dozorné orgány preukážu sa pri výkone dozoru legitimáciou, potvrdenou Ministerstvom vnútra.
(5) Organizácie dobrovoľnej starostlivosti o mládež, poverené výkonom tohto dozoru, podávajú Ministerstvu vnútra každoročne, najneskoršie do konca marca, zprávu o dozornej činností a jej výsledku za minulý rok. O výsledkoch jednotlivých prehliadok" podávajú zprávu iba vtedy, ak im ta bolo osobitne uložené, alebo ak to samy považujú za potrebné.
§ 18.
(1) Lekársky dozor na ústavy vykonávajú orgány, povolané na to podľa predpisov, upravujúcich verejnú zdravotnú starostlivosť.
(2) Ústav má byť zariadený a upravený tak, aby vyhovoval všetkými požiadavkám zdravotníctva a umožňoval zdarný telesný duševný a mravný rozvoj sverenca,
(3) Správa ústavu je povinná dbať, aby sverenci boli riadne lekársky vyšetrení pri vstupe o starostlivosti ústavu a postarať sa o občasné lekárske prehliadky všetkých sverencov, aby sa zistil ich zdravotný stav a aby sa im v prípade nemoci dostalo potrebného ošetrenia.
§ 19.
Ústav má mať v evidencii všetkých sverencov a viesť o nich kataster, do ktorého si zaznamenáva ich osobné a majetkové pomery, významnejšie údaje o živote, o telesnom, duševnom a mravnom vývoji, ako aj iné dôležité skutočnosti. Je povinný viesť riadne účtovníctvo a predkladať výročnú zprávu o svojej činnosti organizácii dobrovoľnej starostlivosti o mládež, poverenej výkonom dozoru nad ústavom.
D i e l IV.
O úradných povoleniach prijímať maloletých do cudzej starostlivostí.
§ 20.
(1) Osoba fyzická, ktorá chce prijať na trvalo do svojej výchovy cudziu maloletú osobu, musí si na to vyžiadať povolenie. Takéto povolenia udeľuje a odvoláva verejný poručník, v obvode ktorého má osoba žiadajúca o povolenie alebo pestún trvalý pobyt, a to po vypočutí rodičov, prípadne poručníka, opatrovníka alebo iného zástupcu a bližších príbuzných maloletého. Proti jeho rozhodnutiu si môže sťažovať príslušnému poručenskému súdu každý, kto má záujem na náležitej starostlivosti maloletej osoby. Poručenský súd rozhoduje s konečnou platnosťou. Ak by nebolo možno vyžiadať si povolenie pred prijatím maloletého do starostlivosti, treba oň zažiadať najneskoršie do 15 dní odo dňa prevzatia maloletého do výchovy.
(2) Povolenie sa udelí len takým osobám, ktorých osobné, rodinné, zdravotné, majetkové a bytové pomery poskytujú záruku, že, budú riadne a v duchu kresťansko-národnej výchovy mládeže plniť všetky povinnosti, ktoré berú na seba. Pri výbere treba dávať prednosť príbuzným a osobám tej istej národnosti a toho istého náboženského vyznania.
(3) Povolenie sa nesmie udeliť osobám, od ktorých nemožno očakávať riadnu výchovu, najmä:
a) ktoré nevedú mravný život (opilstvo, záhaľčivý život ap.), alebo ktoré
žijú v spoločnej domácnosti s takýmito osobami,
b) telesný alebo duševný stav ktorých alebo členov ich rodiny by mohol ohrozovať výchovu alebo zdravie sverenca,
c) ktoré nemajú potrebných prostriedkov na vlastnú výživu a sú odkázané na verejnú podporu,
d) ktorým zamestnanie znemožňuje starať sa náležité o sverenca,
e) ktoré nemajú trvalého bydliska alebo zdravého a primerane priestranného bytu na umiestenie sverenca,
f) ktoré sú pre pokročilý vek na to neschopné,
g) u ktorých sa treba obávať zneužitia sverenca na zárobkovú prácu, žobrotu ap.
(4) Pred udelením povolenia treba náležite vyšetriť všetky závažné okolnosti. Ak niet prekážky, udelí sa povolenie vydaním pestúnskej knižky; v nej potvrdí pestún, že vzal na vedomie povinnosti, spojené s výkonom starostlivosti o cudzie osoby a že ich bude riadne plniť.
(5) Povolenie treba odvolať a sverenca sveriť inej vhodnej osobe, ak pestún neplní náležité svoje povinnosti, alebo ak sa pomery pestúnove natoľko zmenily, že nezaručujú riadnu starostlivosť o sverenca.
§ 21.
(1) Ústav, ktorý chce prijímať do svojej starostlivosti maloletých, musí žiadať povolenie Ministerstva vnútra, ktorému náleží schváliť i poriadok (stanovy) ústavu. Povolenie možno udeliť iba vtedy, ak má ústav všetky náležitosti, ktoré úplne zaručujú, že ústav bude prevádzať výchovu v duchu kresťansko-národnom a že nahradí sverencom nedostatok riadnej starostlivostí vlastnej rodiny.
(2) Ústavný poriadok musí najmä obsahovať zovrubné ustanovenia:
a) o účele ústavu a prostriedkoch, ktorými sa ho má dosiahnuť,
b) o majiteľovi a vydržovateľovi ústavu, o zadovažovaní hmotných prostriedkov na vydržovanie ústavu a o hradení prípadného schodku,
c) o úprave organizácie a správy,
d) o spôsobe zabezpečenia účelnej starostlivosti o sverencov po stránke hmotnej a výchovnej.
(3) Hospodársky, technicky, zdravotne a výchovne musí byť ústav tak upravený a zariadený, aby úplne vyhovoval svojmu účelu.
(4) Ak má ústav vlastnú školu, ktorá poskytuje maloletým sverencom potrebnú školskú výchovu, musí sa preukázať podmienkami, určenými zákonnými školskými predpismi.
(5) Ak ústav, hoci ho na to Ministerstvo vnútra už dvakrát vyzvalo, neodstráni do určitej lehoty podstatné nedostatky alebo prekážky, ktoré vylučujú dosiahnutie určeného účelu, môže mu Ministerstvo vnútra dočasne alebo na trvalo odňať právo prijímať do starostlivosti maloleté osoby.
Diel V. Povinnosti pestúnov.
§ 22.
(1) Pestúni sú povinní starať sa o svojho sverenca tak, ako sa starajú svedomití rodičia o vlastné deti a poskytovať mu všetky životné potreby, ako byt, stravu, odev a primerané liečebné prostriedky, ak mu ich nedodávajú osoby, ktoré sú k tomu povinné alebo zaviazané, ako aj náležitú kresťansko-národnú domácu výchovu
(2) V starostlivosti o sverenca sú pestúni povinní podriadiť sa dozoru podľa ustanovení tohto zákona, umožňovať dozorným orgánom výkon dozoru a dbať na ich pokyny.
(3) Pestúni sú najmä povinní bez zbytočných prieťahov, najneskoršie do 15 dni. oznámiť verejnému poručníkovi prostredníctvom sirotského otca prevzatie sverenca do starostlivosti, ďalej ak sverenca nemôžu alebo nechcú v starostlivosti podržať, ak sverenec zomrie, alebo pre akúkoľvek inú príčinu z ich starostlivosti vystúpi a ak treba osobitného opatrenia dozorného úradu. Svoje presťahovanie so sverencom do iného obvodu oznámia prostnedníctvom sirotského otca tak verejnému poručníkovi, v obvode ktorého doteraz bývalí, ako aj verejnému poručníkovi, do obvodu ktorého sa nasťahovali.
Diel VI. Povinnosti obce.
§ 23.
(1) Obecný (obvodný) notársky úrad, v Bratislave mestský notársky úrad (v ďalšom texte "notársky úrad") je povinný oznámiť poručenskému súdu prostredníctvom verejného poručníka:
1. ak treba ustanoviť poručníka alebo opatrovníka pre úmrtie zákonného zástupcu alebo pre inú príčinu (§ 10 zák. čl. VI/ 1885), najmä:
a) ak sa narodí nemanželské dieťa,
b) ak je potrebné dať pod opatrovníctvo plnoleté osoby prelo, že sú
aa) duševne choré,
bb) hluchonemé a nemôžu sa dorozumievať znakmi,
cc) slabomyseľné alebo hluchonemé, schopné dorozumievať sa znakmi a nespôsobilé zárobku pre niektorý z týchto nedostatkov,
dd) aspoň rok neprítomné, ak je miesto ich pobytu neznáme, alebo ak sa nemôžu vrátiť domov a spravovať svoj majetok, .
ee) odsúdené na trest na slobode, prevyšujúci l rok, a to v prípadoch bb) a cc), ak nastaly také okolnosti, v dôsledku ktorých sa možno obávať, že hluchonemý alebo slabomyseľný úplne schudobnie a pripadne na ťarchu obce, a v prípadoch dd) a ee), ak si neprítomná alebo odsúdená osoba neustanovila splnomocnenca, alebo ak splnomocnenec nemôže majetok spravovať, alebo ak sa záujem splnomocnenca protiví záujmom splnomocniteľa a konečne ak splnomocnenie zaniklo;
2. ak sa stal poručník alebo opatrovník podľa zákona nespôsobilým zastávať poručenstvo alebo opatrovníctvo;
3. ak rodičia, pestúni, poručníci alebo opatrovníci zanedbávajú výživu, výchovu
alebo správu majetku maloletého alebo opatrovanca a preto treba osobitného opatrenia poručenského súdu, alebo ak niet osoby, ktorá by bola povinná a schopná starať sa o neho;
4. ak sa vydá maloletá žena, ktorá je pod poručenstvom, nemanželská matka, osvojiteľka, vdova alebo rozlúčená manželka, ktoré sú zákonnými a prirodzenými poručníčkami alebo opatrovníčkami;
5. ak zomrie poručenec alebo opatrovanec;
6. ak sa prisťahuje do obce poručenec alebo opatrovanec, alebo sa z nej vysťahuje on alebo jeho zákonný zástupca.
(2) Rovnako tak oznámiť, ak sa vyskytne potreba učiniť vhodné opatrenie v prospech maloletých osôb, ktoré sú duševne choré, slabomyseľné alebo hluchonemé a nemôžu sa dorozumievať znakmi.
(3) Štátny matrikár je povinný zaslať v prvých 7 dňoch každého mesiaca poručenskému súdu a verejnému poručníkovi výkaz nemanželských pôrodov za minulý mesiac, v mestách so zriadeným magistrátom je povinný okrem toho podľa predpísaného vzorca oznámiť narodenie každého nemanželského dieťaťa hneď mestskému notárskemu úradu.
(4) Notársky úrad vypočuje, nečakajúc na vyzvanie poručenského súdu, nemanželskú matku o tom, kto je nemanželským otcom a či je schopná dieťa živiť; ak je nemanželský otec prítomný v obci, vypočuje i jeho, či uznáva otcovstvo, ako sa bude o dieťa starať, ak niet zrejmých prekážok, prečo nepojme matku nemanželského dieťaťa za manželku, prípadne kedy tak urobí. Spísaný protokol s prípadnou dohodou o platení výživného alebo s návrhom na takúto dohodu alebo s návrhom poručníka na splnomocnenie k žalobe zašle poručenskému súdu a odpis protokolu verejnému poručníkovi.
(5) Všetky oznámenia, podávané podľa predošlých ustanovení, notársky úrad urobí za spolupôsobenia sirotského otca dotyčnej obce, ktorý ich na znamenie toho, že si ich obsah uvedomil a prípad si naznačil, podpíše.
(6) Notársky úrad a sirotský otec sa pričinia všemožným spôsobom o odstránenie všetkých prekonateľných prekážok, ktoré bránia nemanželským rodičom vstúpiť do platného manželského sväzku, alebo ktoré bránia uzákoneniu ich nemanželských detí uzavretím manželstva, a ak by boli nemanželskí rodičia bez zárobku, potrebného pre výživu rodiny, vynasnažia sa — v medziach svojich možností —, aby sa im dostalo primeraného zamestnania.
§ 24.
Notársky úrad je povinný splniť dožiadanie poručenského súdu o výsluch osôb, zúčastnených v konaní poručenského súdu, prípadne o prevedenie šetrenia v takomto konaní.
§ 25.
Na ochranu osôb a záujmov poručencov, opatrovancov, maloletých a ostatných osôb, odkázaných na verejnú ochranu, ktorí nie sú slovenskými štátnymi príslušníkmi a majú v obci trvalý alebo dočasný pobyt, treba urobiť rovnaké opatrenia, akých by vyžadovala ochrana slovenských štátnych príslušníkov. Ak sú však v medzinárodných smluvách iné ustanovenia, platia ustanovenia týchto smlúv.
§ 26.
(1) Notársky úrad je povinný napomáhať sirotskému otcovi radou, a ak treba, i písomnými prácami.
(2) Notársky úrad je povinný spísať, opatriť potrebnými dokladmi, listinami ap. a predložiť patričnému súdu alebo úradu žiadosti a sťažnosti poručencov, opatrovancov a ostatných osôb odkázaných na verejnú ochranu, ako aj zákonných zástupcov týchto, ktoré mu predniesli vo veciach verejnej ochrany. Za túto činnosť nemožno žiadať ani prijať nijakú odmenu.
(3) Notársky úrad obstaráva písomné práce vo veciach poručenskej (opatrovníckej) správy.
§ 27.
Ustanovenia tohto zákona netýkajú sa zákonných ustanovení o povinnosti obce starať sa o výživu a zaopatrenie súdnych chránencov, pokiaľ ich nevydržujú príbuzní, osoby, ktoré sa ich dobrovoľne ujaly, dobročinné ústavy alebo spolky a pokiaľ nie sú v starostlivosti štátneho detského domova (§§ 112, 264 zák. čl. XX/1877; § l zák. čl. VIII/1901; § l zák. čl. XXI/1901).
Diel VII. Povinnosti školských správ.
§ 28.
Pokiaľ ide o osoby školopovinné, správy škôl sú povinné podávať požadované zprávy poručenskému súdu a verejnému poručníkovi (sirotskému otcovi) a upozorňovať ich na potrebu zakročenia.
Diel VIII.
Povinností organizácií dobrovoľnej starostlivosti o mládež.
§ 29.
Organizácie dobrovoľnej starostlivosti o mládež sú povinné poskytnúť v rámci svojej štatutárnej činnosti poručenskému súdu a verejnému poručníkovi (sirotskému otcovi) pri vykonávaní tohto zákona všestrannú pomoc, najmä ak ide o vyšetrovanie pomerov osôb, odkázaných na verejnú ochranu, o ich záchranu umiestením vo vhodnej rodine, vo výchovni, v učení, alebo o prípadný peňažný príspevok tým, ktorí sa o ne starajú.
D i e l IX. Ohrada nákladov.
§ 30.
(1) Verejnému poručníkovi prináleží za výkon funkcie primeraná odmena (plat). Výšku odmeny (platu), spôsob výplaty a ostatné platové podmienky smluvy určí Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom pravosúdia.
(2) Náklad na odmenu verejných poručníkov, ako aj náklad, ktorý si nevyhnutne vyžiada výkon verejného poručenstva, uhradí štát (Ministerstvo vnútra).
§ 31.
Pokiaľ osobitné zákony alebo nariadenia neustanovujú ináč, náklady ochrannej výchovy, nariadenej podľa zákona č. 48/1931 Sb. z. a n. — vynímajúc náklady ochrannej výchovy odsúdených mladistvých — zaťažujú maloletého a osoby, ktoré sú podľa platných právnych predpisov povinné alebo zaviazané starať sa a jeho výživu a výchovu. Ak by nebolo takýchto osôb, alebo ak by hradenie nákladov ochrannej výchovy vážne ohrozilo ich vlastnú výživu, výživu ich rodiny alebo výživu osôb, o ktoré sú podľa platných predpisov povinné sa starať, znáša náklady štát (justičná správa).
Diel X. Všeobecné ustanovenia.
§ 32.
(1) Pokiaľ tento zákon neustanovuje ináč, o konaní pred poručenským súdom a o trovách tohto konania platia ustanovenia poručenského zákona, a ak by nebolo osobitných predpisov, ustanovenia zákona č. 100/1931 Sb. z. a n.
(2) Právo podávať opravné prostriedky v medziach platných predpisov proti rozhodnutiam poručenského súdu náleží i verejnému poručníkovi a organizáciám dobrovoľnej starostlivosti o mládež a pri ochrannom dozore aj ochrannému dozorcovi.
(3) Proti opatreniam sirotského otca, vykonávajúceho dozor podľa tohto zákona, možno žiadať o nápravu u príslušného verejného poručníka a proti opatreniam tohto u príslušného poručenského súdu.
(4) Proti opatreniam organizácií dobrovoľnej starostlivosti o mládež a iných osôb, vykonávajúcich dozor podľa § 17, možno podať dozornú sťažnosť Ministerstvu vnútra.
(5) Všetky právne jednania, podania listiny a protokoly, ktorých je treba k vykonaniu tohto zákona, sú oslobodené od kolkov, poplatkov a dávok za úradné výkony.
(6) Korešpondencia verejného poručníka a sirotského otca, s poručenskými súdmi a s verejnými úradmi ako aj vo vzájomnom styku pokiaľ ide o výkony podľa tohto zákona, je oslobodená od poštovného.
(7) Verejnému poručníkovi a sirotskému otcovi prináleží pri výkone ich funkcie trestná ochrana orgánov verejnej moci (zák. čl. XL/1914).
Diel XI. Trestné ustanovenia.
§ 33.
a) Kto dá bez úradného povolenia maloletú osobu do cudzej starostlivosti, alebo prijme bez úradného povolenia cudziu maloletú osobu do vlastnej starostlivosti,
b) kto ponechá maloletú osobu v cudzej starostlivosti, alebo podrží cudziu maloletú osobu vo vlastnej starostlivosti, hoci udelené povolenie bolo odvolané, alebo stratilo platnosť, a o udelenie povolenia znovu nepožiadal,
c) kto neohlási skutočnosti, hlásenie ktorých predpisuje tento zákon v § 17, ods. 4 a v § 22, ods. 3 alebo v takomto hlásení alebo vysvetlení, dávanom dozorným osobám, učiní vedome nesprávne údaje, potresce sa súdom, ak nejde o čin prísnejšie trestný, pre priestupok peňažným trestom do 1000 Ks.
Diel XII. Záverečné ustanovenie.
§ 34.
Zrušujú sa všetky ustanovenia, ktoré odporujú tomuto zákonu, najmä zákon č. 256/1921 Sb. z. a n. a vládne nariadenie č. 29/1930 Sb. z. a n., ďalej vládne nariadenie č. 40/1932 Sb. z, a n. a vyhláška ministra sociálnej starostlivosti č. 87/1936 Sb. z. a n.
§ 35.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1942; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Ani zákon o trestnom súdnictve nad mládežou, č. 48/1931 Sb. z. a n., a ani vládne nariadenie č. 195/1931 Sb. z. a n., vykonávajúce tento zákon, neriešíly otázku výkonu ochranného dozoru a ochrannej výchovy v plnom jej rozsahu, ale prenechaly túto úlohu zákonu o ochrannej výchove, ktorý však dosiaľ vydaný nebol, takže sa všeobecne volala po úprave tejto otázky, najmä po úprave povinnosti hradenia nákladov ochranne) výchovy a po úprave výkonu ochranného dozoru.
Zákon o ochrane detí v cudzej starostlivosti a detí nemanželských, č. 256/1921 Sb. z. a n., a vládne nariadenie č. 29/1930 Sb. z. a n., vykonávajúce tento zákon, zaviedly zvláštny dozor na deti v cudzej starostlivosti a deti nemanželské do skončenia 14. roku ich veku. Tento dozor, pokiaľ šlo o deti nemanželské a deti v cudzej starostlivosti rodinnej, vykonávaly príslušné poručenské súdy pomocou dozorných dôverníkov, ustanovených poručenskými súdmi alebo okresnými starostlivosťami o mládež.
Vládne nariadenie č. 40/1932 Sb, z. a n. zaviedlo inštitúciu verejných poručníkov, ktorí mali vykonávať bezprostredný dozor na všetky osoby maloleté. V smysle § 6 nariadenia okresné starostlivosti o mládež ustanovily pre svoje obvody verejných poručníkov pre výkon priameho dozoru na osoby maloleté. Mnohé obce sa však s takýmito verejnými poručníkmi neuspokojily a vydržovaly si vlastného verejného poručníka pre obvod obce, čím sa vymykaly z právomoci verejných poručníkov okresných starostlivostí o mládež. Iné obce však uznaly prednosti verejného poručníka, ustanoveného okresnou starostlivosťou o mládež, a zriadily si iba verejného poručníka pre starostlivosť o plnoletých opatrovancov v smysle ustanovenia § 6, ods. 3 cit. vládneho nariadenia.
Za tohto stavu boli teda v obvode poručenského súdu jednak dozorní dôverníci
pre výkon dozoru na deti v cudzej starostlivosti a deti nemanželské, jednak verejní poručníci okresnej starostlivosti o mládež a verejní poručníci obcí, ktorí vykonávali dozor na maloletých, a jednak verejní poručníci obecní pre starostlivosť o plnoletých opatrovancov. Celá agenda bola teda veľmi roztrieštená a skomplikovania, najmä pre poručenské súdy, čo bolo iba na škodu vlastnej starostlivosti.
V praxi sa ukázalo, že verejný poručník, ustanovený pre celý obvod poručenského súdu, ak by bol pod dozorom poručenského súdu a ak by mal po ruke sirotských otcov, ktorí majú byť ustanovení v smysle § 173 zák. čl. XX/1877 v každej obci a ktorí aj vo väčšine obcí dosiaľ ešte fungujú, by úplne postačil tak na výkon dozoru na maloletých pod ochranným dozorom a v ochrannej výchove rodinnej, ako aj na výkon funkcie, vykonávanej doteraz verejnými poručníkmi, zavedenými vládnym nariadením č. 40/1932 Sb. z. a n. a dozornými dôverníkmi, zavedenými vládnym nariadením č. 29/1930 Sb. z. a n. Takto by sa celá agenda zjednodušila a odpadlo by aj prenášanie výkonu dozoru podľa § 3 vládneho nariadenia č. 29/1930 Sb. z, a n, s poručenských súdov na okresné starostlivosti o mládež a celá s tým spojená manipulácia. Osnova preto ponecháva iba verejného poručníka, zriadeného pre celý obvod poručenského súdu, ktorý vykonáva pod dozorom súdu za súčinnosti dobrovoľných starostlivostí o mládež a pomocou sirotských otcov jednak funkciu dozorných dôverníkov, zavedených vládnym nariadením č. 29/1930 Sb, z, a n., a jednak i dozor na opatrovancov a maloletých a ostatné osoby, odkázané na verejnú ochranu.
Pri vykonávaní vládneho nariadenia č. 29/1930 Sb, z, a n. sa ukázalo, že verejnú ochranu načim nevyhnutne rozšíriť aj na deti manželov rozvedených a rozlúčených alebo takých, ktorí bez rozvodu zrušili manželské spolužitie, a ďalej aj po strán-