Snem Slovenskej republiky 1941

l. volebné obdobie.  5. zasadanie.

409.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa---------------------- 1941

o nemocenskom poistení verejných zamestnancov.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1

(1) Nemocenské poistenie verejných zamestnancov obstaráva "Nemocenská poisťovňa verejných zamestnancov" (v ďalšom "poisťovňa"). Sídlom poisťovne je Bratislava.

(2) Poisťovňa je právnickou osobou. V sporoch ju zastupuje Finančná prokuratúra,

§ 2. Orgány poisťovne.

Orgánmi poisťovne sú:

1. predseda s poradným sborom, poťažne predsedníckou radou,

2. revízna komisia,

3. úradovne.

Predseda, poradný sbor a predsednícka rada.

§ 3.

(1) Predsedu poisťovne ustanovuje a odvoláva na návrh ministra vnútra vláda. Za výkon svojej funkcie je predseda zodpovedný ministrovi vnútra. Ak je predseda zaneprázdnený alebo neprítomný, zastupuje ho zástupca. Zástupcu si ustanovuje predseda so súhlasom ministra vnútra. Zástupca predsedu zúčastňuje sa na zasadnutiach poradného sboru, poťažne predsedníckej rady, i keby nebol ich členom.

(2) Predseda spravuje poisťovňu a zastupuje ju navonok, svoláva schôdzky poradného sboru, poťažne predsedníckej rady a im predsedá. Podpisuje tiež spolu s riaditeľom poisťovne všetky listiny, ktorými poisťovňa nadobúda práva alebo sa ich vzdáva, alebo ktorými sa zaväzuje.

(3) Predseda vykonáva svoju funkciu ako úrad čestný. Minister vnútra určí predsedovi a jeho zástupcovi namiesto prezenčných platov paušálnu mesačnú odmenu na účet poisťovne.

§ 4.

C) Predsedovi pri správe ústavu radí 8-členný poradný sbor. Každý člen má svojho náhradníka. Členov a náhradníkov poradného sboru ustanovuje a odvoláva minister vnútra na návrh predsedu. Členmi a náhradníkmi poradného sboru môžu byť len občania Slovenskej republiky.

(2) Predseda pri správe poisťovne má si vyžadovať mienku poradného sboru; najmä si ju má vyžiadať vo veciach:

1. stanov poisťovne a ich zmien,

2. hospodárskeho plánu, každoročného rozpočtu, ako aj každoročnej uzávierky,

3. nadobúdania, zaťažovania a scudzovania nehnuteľností, okrem nadobúdania nehnuteľností v pokračovaní exekučnom a konkurznom,

4. smerníc pre ukladanie majetku poisťovne, zásad trvalého ukladania majetku poisťovne (poskytovanie pôžičiek, nákupu cenných papierov a pod.), založenia a použitia všeobecných a osobitných rezervných fondov a penzijného nadlepšovacieho fondu zamestnancov poisťovne,

5. počtu stálych zamestnaneckých miest a služobného, disciplinárneho a zaopatrovacieho poriadku zamestnancov poisťovne,

6. zriaďovania úradovní, určovania obvodu ich príslušnosti, rozsahu ich pôsobností a ich zrušenia,

7. odpisu nedobytného poistného a iných požiadaviek,

8. kolektívnych smlúv s lekármi, lekárnikmi, zubnými technikmi, pôrodnými asistentkami a liečebnými ústavmi a vo veciach,

9. v ktorých uzná za potrebné vyžiadať si túto mienku.

(3) Rozhodnutia predsedu vo veciach uvedených v ods. 2, čl. l, 3 až 6 vyžadujú schválenie ministra vnútra.

(4) Pred schválením rozhodnutí uvedených v ods. 2, č. 4 a 5 má sa minister vnútra dohodnúť s ministrom financií.

(5) Predseda je povinný rozhodnutia uvedené v ods. 3 predložiť ministrovi vnútra do 8 dní. Ak minister vnútra rozhodnutia do 30 dní po ich predložení nezruší, môže ich predseda vykonať.

(6) Poradný sbor svoláva predseda podľa potreby, avšak najmenej dva razy do roka.

§ 5.

(1) Predseda určí 4 členov poradného sboru, ktorí tvoria predsednícku radu,

(2) Predsednícku radu svoláva predseda poisťovne podľa potreby. Úlohou predsedníckej rady je, aby v súrnych prípadoch namiesto poradného sboru vyslovila svoju mienku vo všetkých veciach, ktoré sa predkladajú poradnému sboru.

§ 6. Revízna komisia.

(1) Revízna komisia pozostáva z predsedu a dvoch členov. Každý člen má svojho náhradníka. Predsedu, členov a náhradníkov revíznej komisie ustanovuje a odvoláva minister vnútra.

(2) Revízna komisia skúma pokladnicu a účty poisťovne najmenej raz štvrťročne; okrem toho koná aj mimoriadne revízie, najmä na výzvu predsedu poisťovne. Preskúmava tiež aj ročné účtovné uzávierky. O výsledku revízie podáva revízna komisia zprávu predsedovi poisťovne, ktorý ju

predloží poradnému sboru, poťažne predsedníckej rade.

§ 7.

Odmeny členov poradného sboru, predsedu a členov revíznej komisie.

Členovia poradného sboru, predseda a členovia revíznej komisie vykonávajú svoje funkcie ako úrad čestný. Majú nárok len na náhradu hotových výdavkov, na prezenčné platy a na odmeny za mimoriadne výkony. Výšku náhrad, prezenčných platov a odmien určí predseda poisťovne; určenie výšky prezenčných platov vyžaduje schválenie ministra vnútra.

§ 8. Úradovne.

(1) Poisťovňa si zriadi úradovne podľa potreby a určí obvody ich príslušnosti. Úradovne vykonávajú v zastúpení poisťovne úlohy, ktoré im všeobecne alebo jednotlivé sverí poisťovňa. Splnomocnenie dané úradovniam, poťažne jeho odňatie má sa uverejniť vyhláškou ministra vnútra v Úradných novinách.

(2) Úradovňa v medziach svojej pôsobnosti je príslušná vo veciach poistenia zamestnancov, ktorí v jej obvode majú svoje služobné miesto — pôsobisko.

(3) V čele úradovne je správca, menovaný na návrh riaditeľa predsedom poisťovne. Správca je bezprostredným predstaveným zamestnancov pridelených úradovni.

§ 9. Zamestnanci.

(1) Zamestnancami poisťovne môžu byť len slovenskí štátni občania. Výnimku povoľuje minister vnútra.

(2) Služobný, disciplinárny a zaopatrovací poriadok zamestnancov poisťovne vydá predseda so schválením ministra vnútra, ktorý sa má dohodnúť s ministrom financií.

(3) Riaditeľa poisťovne a jeho zástupcu ustanovuje a odvoláva predseda so súhlasom ministra vnútra. Riaditeľ, poťažne jeho zástupca je osobne zodpovedný predsedovi. Riaditeľ vedie bežnú správu poisťovne a pripravuje návrhy pre predsedu; zúčastňuje sa na zasadnutiach poradného sboru, poťažne predsedníckej rady a vykonáva funkcie, prikázané mu služobným a disciplinárnym poriadkom pre zamestnancov. Podrobnosti upravia stanovy a inštrukcie,

(4) Predseda poisťovne ustanovuje a prepúšťa zamestnancov po vypočutí riaditeľa.

(5) Zamestnanci skladajú predpísanú prísahu do rúk predsedu alebo jeho poverenca.

(6) Zamestnanci majú vo svojej úradnej činnosti povinnosti verejných zamestnancov, požívajú však tiež ochranu ako verejní zamestnanci.

§ 10. Štátny dozor.

(1) Poisťovňa a všetky zariadenia pre poistenie podľa tohto zákona podliehajú dozoru ministra vnútra,

(2) Minister vnútra môže kedykoľvek žiadať, aby jemu alebo orgánu ním určenému poisťovňa predložila knihy, listiny, zápisy a doklady a aby dala vysvetlenia, potrebné pre výkon štátneho dozoru.

(3) Poisťovňa je povinná pre každý kalendárny rok podať ministrovi vnútra a ministrovi financií zprávu o hospodárení a stave majetku, ako aj o spôsobe jeho uloženia spolu s príslušnými štatistickými výkazmi.

§ 11. Rozsah poistnej povinnosti.

(1) Poisťovňa obstaráva nemocenské poistenie:

a) aktívnych zamestnancov štátu, ako aj jeho alebo ním spravovaných podnikov, ústavov, fondov a základín, okrem vojenských osôb z povolania;

b) aktívnych zamestnancov sväzkov územnej samosprávy, ako aj ich alebo nimi spravovaných podnikov, ústavov, fondov a základín;

c) duchovných štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností, ktorí majú

sverenú verejnú správu duchovnú, t, j. tých duchovných, ktorí vo verejnej správe duchovnej pôsobia na miestach, systemizovaných so súhlasom štátnej správy kultovej;

d) osôb, požívajúcich zákonné odpočivné alebo zaopatrovacie požitky— a to aj podľa § 2 zákona č. 122/1926 Sb. z. a n. — od štátu, jeho alebo ním spravovaných podnikov, ústavov, fondov a základín alebo od sväzkov územnej samosprávy, ich alebo nimi spravovaných podnikov, ústavov, fondov a základín.

(2) Poistnej povinnosti podľa ods. l nepodliehajú osoby, ktoré nemajú bydlisko na území Slovenskej republiky, alebo ktoré podliehajú nemocenskému poisteniu u iného verejnoprávneho nositeľa nemocenského poistenia (§ 10, ods. 5, písm. e) nariadenia s mocou zákona č. 55/1941 Sl. z.].

§ 12. Prihlasovacia a odhlasovacia povinnosť.

(1) Prihlasovať — odhlasovať — zamestnancov, poťažne požívateľov odpočivných zaopatrovacích platov k poisteniu — z poistenia — a hlásiť zmeny dôležité pre výšku poistného, je povinný ten úrad, podnik, ústav, fond alebo základina, u ktorého vykonáva služby osoba, podliehajúca poistnej povinnosti, poťažne ktorý poukazuje odpočivné alebo zaopatrovacie platy (v ďalšom texte "zamestnávateľ"); ohľadom duchovných [§ 11, písm c)] majú túto povinnosť príslušné cirkevné vrchnosti.

(2) Zamestnávatelia — príslušné cirkevné vrchnosti — sú povinní svojich zamestnancov — duchovných — prihlásiť poisťovni, ako aj hlásiť zmeny, uvedené v ods. l, do 30 dní od vzniku služobného pomeru poťažne nároku na odpočivné, poťažne zaopatrovacie požitky — nastúpenia systemizovaného miesta vo verejnej správe duchovnej, poťažne od vzniku zmeny.

(3) Zánik služobného pomeru, poťažne zánik nároku na odpočivné, poťažne zaopatrovacie platy — u duchovných okolnosť, že nepôsobia vo verejnej správe duchovnej na systemizovanom mieste — má zamestnávateľ — príslušná cirkevná vrchnosť — hlásiť poisťovni do 15 dní.

(4) Poistenci majú poisťovni hlásiť všetky zmeny v svojich pomeroch, rozhodné pre poistné dávky (pribudnutie, ubudnutie rodinného príslušníka, zmeny bydliska a bytu a pod.), v 15-dennej lehote počítanej odo dňa zmeny.

(5) Podrobnosti o spôsobe prihlasovania, odhlasovania a hlásenia zmien určia stanovy poisťovne.

§ 13.

Prostriedky poisťovne.

(1) Prostriedky potrebné na úhradu poistných dávok a správnych výdavkov sa obstarajú poistným.

(2) Poistné sa platí pevnou mesačnou sadzbou podľa týchto tried:

(3) Pod služobnými požitkami treba rozumieť hrubé stále požitky služobné, mimoriadny príspevok a príplatok ženatých podľa zákona č. 40/1941 Sl. z., v to počítajúc u duchovných požitky, tvoriace kongruálnu medzu (§ 3, ods. l zákona č. 122/1922 Sb. z. a n.), odpočivné a zaopatrovacie platy,

(4) Z poistného platí polovicu zamestnávateľ a polovicu zamestnanec. Ak zamestnanec nemá peňažný dôchodok, hradí zamestnávateľ celé poistné podľa najnižšej triedy. Duchovní bez akéhokoľvek peňažného platu od štátu platia celé poistné sami podľa príslušnej triedy.

(5) Zamestnávateľ je povinný pri výplatách služobných, odpočivných, resp. zaopatrovacích požitkov sraziť časť poistného, pripadajúceho na zamestnanca.

(6) Zamestnávateľ musí odovzdať nositeľovi poistenia celé poistné najneskôr do jedného mesiaca odo dňa výplaty požitkov. Pre štátnu správu vydá Ministerstvo financií po dohode s Najvyšším účtovným kontrolným úradom a s poisťovňou bližšie smernice o spôsobe prevedenia srážok a o odvádzaní poistného poisťovni a o oznamovaní k tomu potrebných údajov. Úroky z omeškania nemožno predpísať štátu, štátnym alebo štátom spravovaným podnikom, ústavom, fondom a základinám.

(7) Výmer o poistnej povinnosti spolu s výmerom o poistnom sa vydáva len ohľadom tých poistencov, ktorým nevypláca požitky štát, a to len pri vzniku poistenia, pri zmene požitkov a pri zániku poistenia. Výmer sa doručuje zamestnávateľovi. V prípade uvedenom v poslednej vete ods. 4 výmer sa doručuje príslušnému duchovnému. Nezaplatené poistné sa vymáha a to aj od štátu, na základe výkazu o nedoplatkoch, podpísaného predsedom, exekúciou podľa časti druhej vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n.

§ 14.

Poistné dávky.

(1) Poistné dávky, ktoré poisťovňa poskytuje poistencom a ich oprávneným rodinným príslušníkom, sú tieto:

a) poistenec má nárok na poskytnutie lekárskej pomoci pri ochorení ako aj, na poskytnutie potrebných liečiv a iných terapeutických pomôcok (nemocenské ošetrenie) pre seba a pre oprávnených rodinných príslušníkov,

b) pri pôrode má nárok poistenka a pri pôrode manželky poistenec na pomoc pôrodnej asistentky — ak je to potrebné na pomoc lekársku — a na peňažnú podporu 800.— Ks,

c) namiesto dávok, uvedených pod písm. a) a b) môže poisťovňa na návrh lekára poskytnúť bezplatné liečenie a ošetrovanie v nemocnici (pôrodnici) alebo v inom smluvnom liečebnom ústave na poslednej triede, a to na čas najviac 60 dní v roku, pri tom istom onemocnení. V odôvodnenom prípade hradí poisťovňa aj výdavky dopravy do nemocnice, poťažne liečebného ústavu a zpäť, prípadne aj cestovné potrebného sprievodcu.

d) poistenec sám má nárok na bezplatné zubolekárske úkony okrem umelých náhrad, prevedených z drahých kovov; taktiež má poistenec nárok na bezplatné zubolekárske úkony pre manželku a deti do 18. roku ich veku, okrem umelých náhrad, prevedených z drahých kovov; avšak pri umelých náhradách chrupu • pre manželku a deti do 18. roku ich veku poistenec pripláca 50% ceny výkonu. Pre ostatných rodinných príslušníkov má poistenec nárok len na 50% príspevok na ošetrenie chrupu okrem umelých náhrad vôbec.

(2) Podrobnosti, v akom rozsahu a za akých podmienok sa poskytujú poistné dávky, uvedené v ods. l, určia stanovy. Stanovy určia aj dobrovoľné poistné dávky (sanatórne a kúpeľné liečenie a pod.), ich rozsah a podmienky poskytovania.

(3) Nárok na dávky podľa tohto zákona vzniká nastúpením služby a zaniká zastavením výplaty služobných, odpočivných alebo zaopatrovacích požitkov. U duchovných nárok na dávky vzniká nastúpením systemizovaného miesta vo verejnej duchovnej správe a zaniká, ak duchovný prestane takéto miesto zastávať.

(4) Nárok na poistné dávky sa premlčuje, ak nebol uplatnený do jedného roku odo dňa, čo nastal poistný prípad, alebo čo sa splnily podmienky určené pre vznik nároku na poistnú dávku. Ak nárok na poistné dávky nebol uznaný, má sa o tom vydať výmer s poučením o opravných prostriedkoch. Nárok na poistné dávky pre oprávnených rodinných príslušníkov poistenca nezaniká v čase jeho vojenského cvičenia, vojenskej služby za mobilizácie, poťažne v čase vykonávania služieb podľa právnych predpisov o obrane štátu.

(5) Ak bol poistenec alebo jeho oprávnený rodinný príslušník — vynímajúc pripady nevyhnutné — ošetrovaný nesmluvným lekárom (v nesmluvnom liečebnom ústave), nemá poistenec nárok na náhradu nemocenského ošetrenia. V prípadoch nevyhnutných poisťovňa hradí len ošetrovné podľa sadzieb smluvných lekárov.

(6) Za oprávnených rodinných príslušníkov treba považovať osoby, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s poistencom a sú výživou prevážne na neho odkázaní, a to v predpoklade, že iná osoba nie je výživou povinná, alebo že výživou povinná osoba nie je v stave túto povinnosť plniť, a že sami nemajú nárok na poistnú dávku z vlastného verejnoprávneho poistenia; sú to, manžel (manželka), ako aj deti (manželské, nemanželské, nevlastné), osvojenci a chovanci do dokončenia 18. roku veku. Staršie deti (manželské, nemanželské, nevlastné), osvojenci, chovanci, vnukovia ako aj súrodenci a rodičia, starí rodičia, test (testiná), svokor (svokra) majú nárok na poistné dávky len vtedy, ak — okrem uvedených podmienok — žijú s poistencom v spoločnej domácnosti aspoň 6 mesiacov pred vznikom poistného prípadu a ak pre svoj vysoký vek, telesnú alebo duševnú chorobu sú nespôsobilí k samostatnému zárobku, alebo ak študujú. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená, ak manžel (manželka) alebo deti žijú oddelene z dôvodu výchovy detí, bytovej núdze, prípadne z dôvodov zdravotných, hospodárskych, vzdelávacích a podobných, ktoré nesúvisia s ich osobnými vzťahmi. Deti rozlúčeného alebo rozvedeného poistenca majú nárok na dávky aj v tom prípade, ak žijú v domácnosti svojej matky, v predpoklade, že na ich výživu poistenec prispieva.

(7) U rímsko-katolíckych duchovných treba považovať za oprávnených rodinných príslušníkov sestru alebo matku, ak vedie ich domácnosť. Ohľadom ostatných príbuzných platia ustanovenia ods. 6.

(8) Stanovy môžu určiť aj:

a) že cieľom rekonvalescencie sa poskytuje ošetrovanie v ozdravovniach, opatrovniach a liečebných ústavoch, a cieľom zmiernenia následkov nemoci — terapeutické pomôcky a lieky.