b) že sa poskytnú pomocné prostriedky proti znetvoreniu a zmrzačeniu, ktoré sú potrebné po skončení liečenia, aby bola spôsobilosť pre zamestnanie obnovená, zachovaná alebo následky nemoci zmiernené,

c) že deti poistencov, ak to vyžaduje ich zdravotný stav, môžu sa umiestiť v ozdravovniach, zotavovniach alebo iných ústavoch,

d) že nemocní poistenci budú po skončení liečenia alebo počas liečenia na trovy poisťovne vycvičovaní pre doterajšie ich zamestnanie,

e) že na odvrátenie nemoci poskytuje sa preventívna liečebná starostlivosť,

f) že sa poskytne nemocenské ošetrovanie rodičom, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti s poistencom, sú však výživou prevažne na neho odkázaní,

g) že sa poskytne poistencovi, jeho manželke a deťom liečenie na druhej triede verejnej nemocnice (pôrodnice) alebo liečebného ústavu.

§ 15. Lekárska a nemocničná služba.

(1) Poisťovňa je povinná zaistiť svojim poistencom aj ich oprávneným rodinným príslušníkom lekársku pomoc a lekárske ošetrenie. Za tým cieľom uzavrie s lekármi alebo s ich organizáciami smluvu o zaistení lekárskej služby pre celý svoj obvod alebo pre jeho časť. Smluva táto podlieha schváleniu ministra vnútra. Poistenec má slobodnú voľbu medzi smluvnými lekármi. Poisťovňa za súhlasu ministra vnútra zo závažných dôvodov môže organizovať lekársku službu v jednotlivých častiach svojho obvodu aj spôsobom odchylným. Podrobnejšie predpisy určia stanovy,

(2) Smluva (ods. 1) má obsahovať stanovenie o rozhodovaní sporov z nej vzniklých.

(3) Lekári liečiaci na účet poisťovne nie sú s ňou v služobnom pomere, ak sa na nich podľa osobitnej smluvy nevzťahuje služobný a disciplinárny poriadok (§ 9).

(4) Ak nie je možno zaistiť v niektorom obvode poistencom, poťažne ich rodinným

príslušníkom lekársku pomoc, pretože lekári, poťažne ich organizácie odopierajú uzavrieť smluvu, určí minister vnútra po vypočutí poisťovne a lekárskej komory podmienky, pri ktorých sa má v príslušnom obvode poskytovať lekárska pomoc. Toto opatrenie môže minister vnútra urobiť aj vtedy, ak ide o celé územie príslušnosti poisťovne.

(6) Ak lekárska služba nie je zaistená, môže poisťovňa počas tohto mimoriadneho stavu poskytovať namiesto lekárskej pomoci pomerné peňažné dávky, ktorých výšku určí minister vnútra.

(6) Ustanovenia ods. l až 5 platia obdobne o pomoci zubných technikov a pôrodných asistentiek.

(7) Poisťovňa môže z vlastného podnetu alebo na žiadosť, a to nemocného alebo ošetrujúceho lekára svojimi lekárskymi a zubotechnickými dôverníkmi kontrolovať, ako poskytujú smluvní lekári a zubní technikovia lekársku a zubotechnickú pomoc poistencom, poťažne ich oprávneným rodinným príslušníkom.

(8) Poisťovňa neručí za škody spôsobené činnosťou jej, poťažne na jej účet pomoc poskytujúcich lekárov, pôrodných asistentiek a zubných technikov.

(9) Poisťovňa môže zriaďovať a prevádzať sanatória, ambulatóriá a vlastné liečebné ústavy.

(10) Poisťovňa je oprávnená vydávať svojim lekárom pre poistencov liečivé špeciality, na ktoré sa vzťahuje vládne nariadenie č. 26/1926 Sb. z. a n.

(11) Nemocnica je povinná do 60 dní odo dňa ukončenia liečby vyúčtovať liečebné trovy za ošetrovanie poistenca; inak sa jej požiadavka premlčuje.

§ 16. Opravné prostriedky.

(1) Proti výmerom poisťovne o poistnej povinnosti a predpise poistného, ako aj proti výkazu o nedoplatkoch na poistnom, možno sa odvolať do 30 dní odo dňa ich doručenia, a to na Župný úrad v Bratislave. V ďalšom inštančnom postupe rozhoduje Ministerstvo vnútra. Odvolanie sa má podať u poisťovne.

(2) Proti výmerom poisťovne o poistných dávkach možno sa odvolať do 30 dní od doručenia výmeru na Poisťovací súd v Bratislave (§ 13 vl. nar. č. 30/1939 Úr. nov.).

(3) Pre výmery vydané pred účinnosťou tohto zákona platia lehoty podľa doterajších právnych predpisov.

(4) Lehota podľa tohto zákona je zachovaná, ak sa podanie v nej odovzdá na poštu (telegraf). Ak telegrafické podanie neobsahuje všetky potrebné náležitosti, má sa do 3 dni doplniť riadnym písomným podaním; ak sa tak nestane, lehota nie je zachovaná.

(5) Pri počítaní lehôt, ktoré sú určené podľa dní, nepočíta sa deň, do ktorého spadá čas alebo udalosť, ktorou sa lehota začína.

(6) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov, končia sa uplynutím toho dňa ostatného týždňa alebo mesiaca, ktorý svojím pomenovaním, poťažne číselným označením zodpovedá dňu, ktorým sa lehota začala, ak niet v poslednom mesiaci dňa so zapovedajúcim číselným označením, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

(7) Počiatok a beh lehoty sa nezastavuje nedeľami a štátom uznanými sviatkami a pamätnými dňami. Ak pripadne ostatný deň lehoty na nedeľu, štátom uznaný sviatok alebo pamätný deň, treba pokladať najbližší pracovný deň za posledný deň lehoty.

§ 17. Finančné úľavy.

(l) Vo veciach, týkajúcich sa nemocenského poistenia verejných zamestnancov sú Všetky právne úkony a listiny, ktoré sú potrebné k založeniu, upraveniu a k prerokovaniu právnych pomerov medzi poisťovňou na jednej strane a úradmi, zamestnávateľmi, nositeľmi verejnoprávneho poistenia, poistencami, lekármi, lekárnikmi, zubnými technikmi, pôrodnými asistentkami a ich organizáciami a liečebnými ústavmi na druhej strane, taktiež pokračovanie v poisťovacom súdnictve, ako aj knihy a zápisy poisťovne a jej správnych orgánov sú oslobodené od kolkov a poplatkov.

(2) Daňové a poplatkové úľavy zaistené v osobitných právnych predpisoch pre Liečebný fond verejných zamestnancov platia aj pre Nemocenskú poisťovňu verejných zamestnancov.

§ 18. Hospodárenie.

(1) Poisťovňa tvorí zo zostatkov rezervný fond, a to aspoň sumou priemerných výdavkov posledných troch mesiacov, a doplňuje ho do tejto sumy. Ak dosiahne rezervný fond tejto výšky, môže byť zriadený osobitný podporný fond pre poskytovanie peňažných podpôr v prípadoch osobitného zreteľa hodných. Podrobnosti určia stanovy.

(2) Peniaze, ktoré nie sú k obstaraniu poistenia bezprostredne potrebné, nech sú výnosné uložené, a to:

a) v cenných papieroch,

b) v hypotékach sirotskej istoty,

c) v peňažných ústavoch, za ktoré ručí štát alebo sväzky územnej samosprávy.

(3) Peniaze, ktoré sú potrebné na bežné výdavky, môžu byť uložené v dôveryhodných peňažných ústavoch.

§ 19. Ustanovenia pre štátne podniky.

Pri vykonávaní tohto zákona má byt vzatý zreteľ na osobitné pomery, vyplývajúce z osobitnej povahy služby u štátnych podnikov (vl. nar. č. 206/1924 Sb. z. a n.).

§ 20.

(1) Zákon tento nadobúda účinnosť dňom 1. septembra 1941. Týmto dňom sa zrušujú všetky právne predpisy, ktoré mu odporujú, alebo ktoré sa ním nahradzujú.

(3) Tento zákon vykoná minister vnútra so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Nemocenské poistenie verejných zamestnancov v bývalej Česko-Slovenskej republike bolo upravené zákonom č. 221/ 1925 a vládnymi nariadeniami č. 144, 145, 146 a 249 z roku 1926, č. 165/1937 a č. 283/1938 Sb. z. a nar.

Ešte za autonómie Slovenskej krajiny pre jej územie bolo toto poistenie upravené nariadením vlády Slovenskej krajiny zo dňa 23. januára 1939, č. 30/1939 Úr. nov.

Po 14. marci 1939 vzhľadom na zmenu štátoprávnych pomerov nemocenské poistenie verejných zamestnancov bolo upravené vládnym nariadením č. 127/1939 Sl. z.

Z dôvodov úsporných a z dôvodu, aby sociálne poistenie nebolo obstarávané mnohými malými ústavmi, čo je na úkor prehľadnosti so strany poistencov aj zamestnávateľov, vláda sa usniesla previesť zcelovanie nositeľov verejnoprávneho poistenia, a to podľa zásady, že všetko robotnícke poistenie má byť obstarávané jedným ústavom, všetko poistenie súkromných zamestnancov vo vyšších službách ďalším ústavom a nemocenské poistenie verejných zamestnancov tretím ústavom.

Tieto snahy vlády boly prevedené troma nariadeniami s mocou zákona, a to č. 300 a 350 z roku 1940 Sl. z. a č. 55/1941 Sl. z.

Nariadenie s mocou zákona č. 350/1940 Sl. z. nepreviedlo len formálne spojenie niekoľkých nositeľov poistenia verejných zamestnancov, ale nanovo upravilo aj toto poistenie, teda hmotné právo. Pri tejto príležitosti poistné bolo ponechané v tej výške, ako to bolo podľa zákona č. 221/ 1925 resp. podľa vládneho nariadenia č. 145/1926 Sb. z. a nar. (§ 8.), hoci sa niektoré dávky zvýšily a niektoré príplatky boly zrušené, naproti tomu v dôsledku vojnových časov lieky a liečebné pomôcky ako aj sadzby v nemocniciach a v liečebných ústavoch oproti roku 1925 sa značne zvýšily. Hoci už Liečebný fond verejných zamestnancov v Prahe vo výročných zprávach vykazoval a pri rokovaniach dokazoval, že pri prevádzaní liečebnej starostlivosti dopláca na Slovensko priemerne ročne 3,000.000 Ks. S takýmito výhľadmi, bez akejkoľvek finančnej výpomoci a čisté len z poistných príspevkov začal náš samostatný ústav hospodáriť dňa 1. L 1939. I pritom však nezhoršil poskytovanie poistných dávok, ba naopak.

Bolo urobené viac opatrení zjednodušujúcich poskytovanie dávok a poskytujúcich finančné výhody poistencom. Tak napr, boly zrušené príplatkové známky (ktoré reprezentovaly asi 1/5 príjmov Lieč. fondu) a miesto nich bol zavedený systém poukážok k lekárovi za jednotnú cenu Ks 5,—. Ďalej bolo s určitými výhradami povolené predpisovanie všetkých liekov a špecialít, zavedené poskytovanie kúpeľnej a sanatórnej liečby so zreteľom na sociálne pomery žiadateľa, zrušené boly kontrolné bloky atď.

Nápravu malo sjednať nariadenie s mocou zákona č. 9/1941 Sl. z., ktoré hornú medzu poistného z 50.— Ks zvýšilo na 60.— Ks. Avšak pokračujúce zvyšovanie cien liekov, liečebných pomôcok, sadzieb v nemocniciach, v liečebných ústavoch, v sanatóriách a v kúpeľoch maly za následok, že príjmy získavané z 2% poistného s obmedzením na mesačný poplatok minimálne 16 a maximálne 60 Ks, ako aj príjmy z príplatkov na niektoré lieky a liečivá, taktiež aj lekárske výkony, resp. sanatórne a kúpeľné liečenie, ktoré ešte existovaly, nestačia na zaokrytie skutočných výdavkov poisťovne. K tomu všetkému aj lekári v dôsledku zvýšenia životných potrieb domáhajú sa zvýšenia lekárskych honorárov a cestovného. Lekári už k 1. januáru vypovedali smluvu a len na základe zákroku ministra vnútra predĺžili túto smluvu do konca júna 1941, od ktorého dňa je bezsmluvný pomer medzi lekármi a NPVZ. V dôsledku týchto okolností javí sa potreba, aby príjmy poisťovne boly novoupravené, a to zákonom (§ 24 písm. f. Ústavy), keďže poistné bude musieť byť vyššie, než bolo dosiaľ. Tomuto účelu slúži predložená osnova zákona.

K Jednotlivým ustanoveniam návrhu.

K § 1.

Názov nositeľa nemocenského poistenia verejných zamestnancov bol už ustálený nariadením s mocou zákona č. 350/ 1940 Sl. z. Tento názov sa ponecháva (ods. 1.).

Podľa nariadenia s mocou zákona č. 350/1940 Sl. z. poisťovňa mala byt Finančnou prokuratúrou zastupovaná v prípadoch, v ktorých je právnym predpisom predpísané advokátske zastúpenie. Poisťovňa však potrebuje právny posudok v mnohých složitých prípadoch, pri riešení komplexu súkromnoprávnych a verejnoprávnych pomerov. Keďže ide o poisťovňu, do ktorej ako zamestnávateľ, prispieva značnými sumami aj štát, je žiadúce, aby v takých prípadoch právnu pomoc poskytla Finančná prokuratúra (ods. 2.).

K § 2.

V duchu panujúceho myšlienkového prúdu v poisťovni musí sa uplatniť zásada autoritatívneho režimu a osobnej zodpovednosti. Preto poisťovňa má byt riadená predsedom, ktorý poisťovňu spravuje podľa svojich najlepších vedomostí, skúsenosti a svedomitosti k dobru poistencov. K ruke má poradný orgán: poradný sbor, poťažne užší výbor tohto, predsednícku radu a revíznu komisiu. Pre snadnejší styk s poistencami sú zriadené úradovne.

K § 3.

Predseda je ustanovovaný vládou na návrh ministra vnútra, ako ministra, pod dozor ktorého podlieha sociálne poistenie vôbec. Predseda potrebuje pre prípad choroby a zaneprázdnenia zástupcu, ktorého v dôsledku zásady, že on je zodpovedný za činnosť poisťovne, ustanovuje si sám, pravda, za súhlasu ministra vnútra, ako vykonávateľa štátneho dozoru. Predseda je zodpovedný za činnosť poisťovne ministrovi vnútra, ako štátnemu dozornému orgánu (ods. 1. a 2.).

Predsedov úrad je čestný z toho dôvodu, aby nemusel byť zaradený do stavu úradníkov poisťovne a takto, aby mohol byť v prípade neosvedčenia sa snadnejšie pozbavený svoje; funkcie a aby nemusel byt penzionovaný s vysokým odpočivným platom. Keďže predseda stále musí riadiť činnosť poisťovne zaslúži si predsa odmenu, ktorú nemožno mu určiť podľa jednotlivých úkonov a preto odmenu určuje minister vnútra, ako štátny dozorný orgán v paušálnej mesačnej sume (ods. 3.).

K § 4.

Zo zásady osobnej zodpovednosti vyplýva, že predseda má záujem na tom, kto je členom poradného sboru a preto on navrhuje ministrovi vnútra členov poradného sboru na ustanovenie. Nakoľko je 8 rezortov štátnej správy, počet členov poradného sboru sa určuje na 8. Každý člen musí mať svojho náhradníka (ods. 1.).

Predseda hoci je sám zodpovedný za svoju činnosť a za svoje rozhodnutia pred-

sa v dôležitých veciach, ako sú stanovy, hospodársky plán, rozpočet, ročná uzávierka, nadobúdanie, zaťažovanie, scudzovanie nehnuteľností, sostavenie smerníc pre ukladanie majetku, založenie a použitie rezervných a iných fondov, určenie počtu stálych zamestnaneckých miest, služobný disciplinárny a zaopatrovací poriadok a určenie počtu zamestnancov, zriaďovanie úradovni, určenie ich obvodu a pôsobnosti, odpis nedobytného poistného, uzavieranie kolektívnych smlúv lekármi, lekárnikmi, zubnými technikmi, pôrodnými asistentkami a liečebnými ústavmi a v iných veciach má si vyžiadať mienku poradného sboru. Touto mienkou, pravda, ako to vyplýva zo zásady osobnej zodpovednosti, nie je viazaný, avšak dohliadací štátny orgán pri schvaľovaní rozhodnutí predsedových (ods. 3.) bude brať do úvahy okolnosť, že predsedovo rozhodnutie odporuje mienke poradného sboru (ods. 1. a 3.). Keďže na ukladaní majetku poisťovne a použitie jeho rezervných a iných fondov má záujem štátna finančná správa, minister vnútra môže rozhodnutia týkajúce sa týchto vecí schváliť len po dohode s ministrom financií (ods. 4.).

Pre predloženie rozhodnutí predsedových štátnemu dohliadacemu orgánu na schválenie je určený čas 8 dní, kdežto pre štátny orgán musela byt určená lehota 30 dní pre jeho rozhodnutie, či zruší alebo schváli predsedovo opatrenie. Je to v záujme riadneho chodu činnosti poisťovne, aby predseda vedel včas, či môže potrebné zariadiť, a aby nemusel čakať v neobmedzenom čase na rozhodnutie štátneho dohliadaceho orgánu. Lehota 30 dní je potrebná preto, lebo mnohokrát dohliadací orgán bude si musieť zaopatriť dáta, informácie k tomu, aby sa mohol rozhodnúť k schváleniu, alebo zrušeniu opatrenia predsedovho (ods. 5.).

Vzhľadom na finančný náklad spojený so svolaním poradného sboru, určuje sa svolanie jeho povinne len 2 krát do roka, čo vzhľadom na povahu vecí, v ktorých musí byť vypočutý, aj úplne postačuje. Predsa však môžu sa vyskytnúť i viackrát behom roku závažné veci, v ktorých predseda bude chcieť vypočuť mienku poradného sboru a preto ponecháva sa mu voľnosť a; viackrát svolať poradný sbor (ods. 6.).

K § 5.

Mnohokrát môžu sa vyskytnúť súrne veci, o ktorých bude treba rozhodnúť rýchle a v ktorých je snáď zákonom predpísané vypočuť mienku poradného sboru, alebo v ktorých predseda uzná za dobré poradiť sa s poradným sborom, avšak svolanie celého poradného sboru bolo by na újmu rýchleho vybavenia takejto záležitosti a preto je potrebné, aby predseda mohol mať k ruke užší výbor, predsednícku radu, sostavenú z členov poradného sboru. Počet členov určuje sa na 4.

K § 6.

Hoci je predseda sám osobne zodpovedný za činnosť poisťovne, predsa je potrebné, aby revíziu vykonávala komisia, ktorá nebude pozostávať ani zo zamestnancov poisťovne, ktorí podliehajú jeho právomoci, ale ktorá bude ustanovená štátnym dohliadacím orgánom z odborníkov. Táto revízna komisia musí povinne 4-kráí do roka previesť revíziu. O výsledku revízie, podá zprávu aj predsedovi, nakoľko tento musí mať o jej výsledku vedomosť, aby mohol k nej zaujať stanovisko. Preto on predkladá revíznu zprávu so svojím vyjadrením poradnému sboru.

K § 7.

Členovia poradného sboru, predseda a členovia revíznej komisie nie sú zamestnancami poisťovne a preto nemajú stále požitky. Ich úrad je čestný, ale býva vo zvyku, že i čestné funkcie bývajú odmeňované prezenčným platom a okrem toho poskytováva sa tiež náhrada hotových výdavkov. Tento spôsob honorovania členov poradného sboru predsedu a členov revíznej komisie uzákoňuje aj osnova, pričom vyhradzuje štátnemu dozornému orgánu, aby výšku týchto odmien a náhrad, ktorú určí predseda poisťovne, schvaľoval.

K § 8.

K snadnejšiemu styku poisťovne s poistencami a ich rodinnými príslušníkmi, poisťovňa si zriadi úradovne a to v miestach, ktoré podľa počtu členov a podľa dopravných podmienok k tomu účelu najlepšie budú vyhovovať. Pôsobnosť úradovni z praktických dôvodov musí byť pružná a preto neurčuje ju zákon, ale určuje ju predseda a vyhlási ju v Úradných novinách minister vnútra za tým účelom, aby členovia mohli sa o kompetencii úradovni dozvedeť (ods. 1.).

Úradovňa nemôže byť poverená úkonmi, ktoré by sa týkaly zamestnancov, kto-

rí nemajú služobné miesto v jej obvode (ods. 2.).

Úradovňu spravuje správca, predsedom ustanovený na návrh riaditeľa. Zo zásady autoritatívnosti a osobnej zodpovednosti vyplýva, že správca je bezprostredným predstaveným jemu prideleným zamestnancom.

K § 9.

Je samozrejmé, že zamestnanci poisťovne majú byť len slovenskí štátni občania, ale povaha poistenia môže vyžadovať, aby aj odborník-cudzinec mohol byť a to za súhlasu štátneho dozorného orgánu zamestnancom poisťovne (ods. 1.),

Už z ustanovenia § 4, odsek 3 vyplýva, že služobný, disciplinárny a zaopatrovací poriadok podlieha schváleniu ministra vnútra a vzhľadom na to, že ide o finančnú otázku, je potrebné, aby sa minister vnútra dohodol s ministrom financií, ako s odborníkom vo finančných veciach (ods. 2.).

Z povahy osobnej zodpovednosti vyplýva, že predseda si sám ustanovuje riaditeľa a že riaditeľ je jemu osobne zodpovedný, aj vzhľadom k tomu, že riaditeľská funkcia je značného významu, je potrebný aj súhlas štátneho dozorného orgánu. Vzhľadom na to, že riaditeľ je vedúcim výkonným orgánom poisťovne, musí mat možnosť prístupu do zasadnutia poradného sboru, poťažne predsedníckej rady. Podrobnosti o povinnostiach riaditeľa budú obsahovať stanovy (ods. 3.).

Zo zásady autoritatívnosti a osobnej zodpovednosti vyplýva okolnosť, že všetkých zamestnancov ustanovuje predseda a že títo skladajú prísahu do jeho rúk, alebo do rúk ním zmocnenej osoby (ods. 4. a 5.).

Všetky doterajšie zákony o poistení, vzhľadom na to, že nositelia sociálneho poistenia majú ráz verejnoprávnej inštitúcie, priznávajú ich zamestnancom pri výkone služby ochranu, aká sa dostáva verejným zamestnancom a tak aj osnova túto zásadu chce uzákoniť.

K §10.

Keďže všeobecne sociálne poistenie podlieha dozoru ministerstva vnútra, tak nemocenské poistenie verejných zamestnancov a sama poisťovňa, ktorá ho obstaráva, podlieha tiež dozoru ministra vnútra (ods. 1.).