§ 7.
Ak sú preto dôvody, najmä ak zákonný zástupca nemôže náležíte vykonávať jednotlivé úkony, môže poručenský súd preniesť na verejného poručníka i jednotlivé práva a povinnosti zákonného zástupcu, hlavne vymáhanie výživného alebo podpôr a výkon ostatných práv a povinností s tým súvisiacich.
§ 8.
(1) Ak verejný poručník zistí okolnosti, ktoré prekážajú alebo zťažujú zdarný duševný, mravný alebo telesný vývin osoby, podriadenej jeho dozoru, postará sa podľa možnosti o vhodnú nápravu; ináč podá o nich zprávu príslušnému poručenskému súdu s vhodným návrhom.
(2) Ak sa presvedčí, že rodič, poručník, opatrovník, pestún alebo iné osoby, povinné živiť a vychovávať osobu, jeho dozoru podliehajúcu, nie sú schopní plniť svoje povinnosti, alebo tieto povinnosti i po dôraznom upozornení a napomenutí zanedbávajú, oznámi to poručenskému súdu s vhodným návrhom.
(3) Ak je výživa osoby, podliehajúcej jeho dozoru, bezprostredne ohrozená, a možno sa dôvodne obávať, že súhlas zákonného zástupcu alebo zmocnenie poručenského súdu podľa § 7 príde neskoro, a ak sú tieto okolnosti potvrdené príslušným notárskym úradom a sirotským otcom dotyčnej obce, môže verejný poručník sám vykonávať neodkladné úkony a jednotlivé práva a povinnosti zákonného zástupcu, najmä vymáhať výživné alebo podporu, a to aj v súdnom pokračovaní.
(4) Ak je mravná alebo telesná bezpečnosť osoby, podliehajúcej verejnej ochrane, v starostlivosti pestúna bezprostredne ohrozená a je dôvodná obava, že by pomoc nadriadeného orgánu prišla neskoro, verejný poručník môže dotyčnú osobu od pestúna odňať a sveriť ju inej vhodnej osobe. Je však povinný to oznámiť hneď príslušnému poručenskému súdu so žiadosťou, aby jeho opatrenie schválil.
(5) Vynímajúc prípady nebezpečenstva omeškania (ods. 3 a 4), nemôže verejný poručník učiniť nijaké opatrenie bez súhlasu zákonného zástupcu, bývajúceho v mieste, kde je osoba podliehajúca jeho dozoru v starostlivosti. Ak by zákonný zástupca s opatrením nesúhlasil, musí verejný poručník požiadať o rozhodnutie príslušný poručenský súd.
§ 9.
Pôsobnosť verejného poručníka sa vzťahuje í na maloletých a osoby, odkázané na verejnú ochranu, ak vôbec nemajú trvalý pobyt (kočujúci) a sa zdržujú v jeho obvode. Ako dozorný úrad je príslušný rozhodovať poručenský súd ich dočasného pobytu.
§ 10.
Styk verejného poručníka s poručenským súdom je bezprostredný a zpravidla ústny. Pokiaľ nie je potrebná spolupráca poručenského súdu, verejný poručník je oprávnený dopisovať priamo s iným poručenským súdom a verejným úradom
§ 11.
(1) Každá obec je povinná v smysle § 173 zák. čl. XX/1877 ustanoviť pre svoj obvod sirotského otca, ktorý zastupuje verejného poručníka v obci a pomáha mu vo výkone jeho funkcie. K ustanoveniu sirotského otca treba súhlas poručenského súdu, v obvode ktorého je obec.
(2) O kvalifikácii sirotských otcov platia ustanovenia o kvalifikácii verejných, poručníkov.
(3) Pre príslušníkov národnej skupiny, ktorá podľa platných predpisov, najmä podľa §§ 94 a 95 Ústavy má právo používať vo verejnom živote a v školách svoj jazyk, ustanoví obec na návrh ústredného orgánu príslušnej národnej skupiny osobitného sirotského otca, ktorému prináležia všetky práva a povinnosti sirotského otca ohľadom príslušníkov dotyčnej národnej skupiny. Takýto sirotský otec má byť ustanovený v tých obciach, ktoré určí okresný úrad na návrh ústredného orgánu príslušnej národnej skupiny, a v Bratislave.
(4) Okresný úrad môže väčšie obce na vlastnú žiadosť splnomocniť, aby si ustanovily dvoch alebo viac sirotských otcov, ktorých pôsobnosť by sa vzťahovala na určité časti obce. Splnomocnenie pre Bratislavu udeľuje Mestský notársky úrad.
(5) Obec vydá sirotskému otcovi legitimáciu.
(6) Prednosta poručenského súdu poučí ustanoveného sirotského otca o jeho právach a povinnostiach, ako aj o právach a povinnostiach verejného poručníka, poručníkov a opatrovníkov, načo sirotský otec složí do jeho rúk prísahu, že bude usilovne, svedomite a nestranne plniť svoje povinnosti podľa zákonov a nariadení, že úradné tajomstvo neprezradí a že sa vo funkcii sirotského otca bude riadiť zásadami kresťansko-národnej výchovy mládeže. Složenie prísahy potvrdí prednosta poručenského súdu na legitimácii,
(7) Sirotský otec vedie evidenciu o všetkých osobách svojho obvodu, podliehajúcich dozoru verejného poručníka.
(8) Vo výkone funkcie je povinný spravovať sa pokynmi verejného poručníka, ktorému má bez prieťahu podávať zprávy o každom dôležitom opatrení a každom závažnejšom nedostatku s prípadnými návrhmi.
(9) Sirotský otec sa stýka s poručenským súdom prostredníctvom verejnéhoporučníka.
(10) Sirotského otca odvoláva obec. Ak sa chce sirotský otec zrieknuť úradu, musí to oznámiť obci aspoň mesiac vopred. Z vážnych dôvodov môže pozbaviť sirotského otca funkcie aj príslušný poručenský súdi, najmä ak sirotský otec stratil spôsobilosť zastávať funkciu poručníka alebo opatrovníka, alebo ak neplní náležité svoje povinností. Ak je sirotský otec pozbavený úradu alebo odvolaný, je povinný vrátiť legitimáciu.
§ 12.
Lekársky dozor nad osobami, uvedenými v § 3, vykonávajú orgány, povolané na to podľa predpisov, upravujúcich verejnú zdravotnú starostlivosť.
§ 13.
(1) Ak sa poručenský súd z akéhokoľvek podnetu presvedčí, že zdarný duševný, mravný alebo telesný vývin maloletého vyžaduje, aby sa prísnejšie dozeralo na jeho výchovu, dá maloletého pod ochranný dozor.
(2) Ochranný dozor, nariadený podľa tohto zákona, potrvá, kým to vyžaduje jeho účel, najdlhšie však do nadobudnutia plnoletosti. O prepustení z ochranného dozoru a o premene ochranného dozoru na iné ochranné opatrenie rozhoduje príslušný poručenský súd na návrh alebo po vypočutí verejného poručníka.
§ 14.
(1) Ochranný dozor, nariadený podľa tohto zákona alebo podlá zákona č. 48/ 1931 Sb. z. a n., vykonáva príslušný poručenský súd, pričom podľa okolností použije súčinnosť organizácie dobrovoľnej starostlivosti o mládež alebo sirotského otca prípadne ochranného dozorcu, ktorého sám ustanoví.
(2) Za ochranného dozorcu možno ustanoviť iba osobu, požívajúcu verejnú dôveru, bezúhonnú a schopnú zastávať poručenskú a opatrovnícku funkciu. Pri výbere treba dávať prednosť príbuzným a osobám tej istej národnosti a toho istého náboženského vyznania. Ak ochranný dozorca nekoná náležíte svoje povinnosti, poručenský súd ustanoví namiesto neho iného ochranného dozorcu.
(3) Ochranný dozorca má sa pri začatí funkcie predovšetkým presvedčiť o tom, či jeho zverenec, ako aj osoby, v ktorých starostlivosti sa tento nachádza, porozumely úpravu súdu a či sú dostatočne oboznámené so svojimi povinnosťami. V prípade potreby ich náležité poučí.
(4) Ochranný dozorca má byť v bezprostrednom a častom styku so svojím zverencom, aby mohol bedlivé pozorovať jeho duševný, mravný a telesný vývin. Má sa najmä starať o to, aby nebol zanedbávaný vo výžive a výchove, aby viedol
riadny život, aby navštevoval školu, prípadne vykonával primerané zamestnanie, aby sa vystríhal všetkého, čo by mohlo ohroziť jeho budúcnosť a aby si dôkladne uvedomoval škodlivosť skutočností, ktorým má čeliť zavedenie ochranného dozoru. Ochranný dozorca je preto oprávnený svojho zverenca navštevovať, alebo si ho dať predvolať. Ak spozoruje u neho škodlivé obyčaje a náklonnosti, nepriaznivý vliv prostredia alebo nedostatky vo výchove, sám dá primerané príkazy o jeho výchove, chovaní alebo spôsobe života a podá o tom hneď zprávu prostredníctvom verejného poručníka (sirotského otca) príslušnému poručenskému súdu. Ochranný dozorca môže najmä sám nariadiť, aby sa maloletý chránil liehových nápojov, hry v karty, návštevy určitých osôb, spoločností, miest, alebo aby sa po určitej hodine nezdržoval mimo domu. Pritom si má počínať tak, aby si získal dôveru maloletého, postaveného pod ochranný dozor, ako i osôb, v ktorých starostlivosti sa tento nachádza.
(5) Maloletý pod ochranným dozorom, ako i osoby v ktorých starostlivosti sa tento nachodí, sú povinní spravovať sa pokynmi poručenského súdu a ochranného dozorcu. Ak sa domnievajú, že opatreniami ochranného dozorcu sa im krivdí, alebo že tieto nie sú v záujme maloletého, môžu si sťažovať príslušnému poručenskému súdu, ktorý vo veci rozhodne.
(6) Ochranný dozorca podáva o svojom zverencovi prostredníctvom verejného poručníka (sirotského otca) príslušnému poručenskému súdu pravidelne zprávy v lehotách, ktoré tento určí a oznamuje mu každý nedostatok, o ktorom sa dozvie.
§ 15.
(1) Poručenský súd vedie v evidencii všetky osoby, podliehajúce jeho dozoru (§ 3).
(2) Poručenský súd každoročne bedlivé preskúma kataster verejného poručníka, najmä výsledky vyšetrovania osobných a majetkových pomerov, ako i zprávy poručníkov a opatrovníkov, aby sa presvedčil, či netreba učiniť osobitné opatrenia.
§ 16.
(1) Prednosta poručenského súdu je povinný sa presvedčiť, či verejný poručník vedie náležité kataster a či plní i ostatné svoje povinnosti.
(2) Ak zistí u verejného poručníka nedostatky, postará sa o vhodnú nápravu. Závažnejšie prípady oznámi Ministerstvu pravosúdia.
(3) Poručenské súdy sú povinné do konca mesiaca marca každého roku predložiť služobným postupom Ministerstvu pravosúdia zprávy o vykonávaní agendy podľa tohto zákona, v ktorých shrnú poznatky o spolupôsobení pomocných orgánov, upozornia ma nedostatky a prípadne podajú návrhy na ich odstránenie. Ministerstvo pravosúdia zašle súhrnnú zprávu Ministerstvu vnútra.
Diel III. Dozor nad ústavnou starostlivosťou.
§ 17.
(1) Dozor na maloleté osoby v ústavnej starostlivosti vykonáva Ministerstvo vnútra, ktoré na výkon dozoru priberie organizácie dobrovoľnej starostlivosti o mládež, prípadne aj iné osoby, ak s tým súhlasí Ministerstvo pravosúdia. Týmto dozorom nie sú dotknuté zákonné ustanovenia o právomoci poručenských súdov.
(2) Účelom dozoru podľa ods. l je pôsobiť a zariadiť, aby ústavy, ktoré vykonávajú cudziu starostlivosť, vyhovovaly všetkým podmienkam, potrebným pre zdarný duševný, mravný a telesný vývin sverených im osôb, najmä s hľadiska kresťanskonárodnej výchovy mládeže.
(3) Orgány, ktoré dozerajú na ústavy, sú oprávnené prezrieť všetky miestností ústavov a ich zariadení, pokiaľ slúžia účelom ústavným, a presvedčiť sa o spôsobilosti ústavného personálu, o stave ústavu a o pomeroch v ňom.
(4) Správa ústavu je povinná poskytnúť dozorným orgánom voľný prístup do ústavu a dať im potrebné informácie. Dozorné orgány preukážu sa pri výkone dozoru legitimáciou, potvrdenou Ministerstvom vnútra.
(5) Organizácie dobrovoľnej starostlivosti o mládež, poverené výkonom tohto dozoru, podávajú Ministerstvu vnútra každoročne najneskoršie do konca marca zprávu o dozornej činnosti a jej výsledku za minulý rok. O výsledkoch jednotlivých prehliadok podávajú zprávu iba vtedy, ak im to bolo osobitne uložené, alebo ak to samy považujú za potrebné.
§ 18.
(1) Lekársky dozor na ústavy vykonávajú orgány, povolané na to podľa predpisov, upravujúcich verejnú zdravotnú starostlivosť.
(2) Ústav treba zariadiť a upraviť tak, aby vyhovoval všetkým požiadavkám zdravotníctva a umožňoval zdarný duševný, mravný a telesný vývin zverenca.
(3) Správa ústavu je povinná dbať, aby zverenci boli pri vstupe do starostlivosti ústavu riadne lekársky vyšetrení, a postarať sa o občasné lekárske prehliadky všetkých zverencov, aby sa zistil ich zdravotný stav a aby sa im v prípade nemocí dostalo potrebné ošetrenie.
§ 19.
Ústav má v evidencii všetkých zverencov a vedie o nich kataster, do ktorého si zaznamenáva ich osobné a majetkové pomery, významnejšie údaje o živote, o duševnom, mravnom a telesnom vývine, ako aj iné dôležité skutočnosti. Je povinný viesť riadne účtovníctvo a predkladať výročnú zprávu o svojej činnosti organizácií dobrovoľnej starostlivosti o mládež, poverenej výkonom dozoru nad ústavom.
D i e l IV.
O úradných povoleniach prijímať maloletých do cudzej starostlivosti.
§ 20.
(1) Osoba fyzická, ktorá chce prijať natrvalo do svojej výchovy cudziu maloletú osobu, musí si na to vyžiadať o povolenie. Takéto povolenia udeľuje a odvoláva verejný poručník, v ktorého obvode má osoba žiadajúca o povolenie alebo pestún trvalý pobyt, a to po vypočutí rodičov, prípadne poručníka, opatrovníka alebo iného zástupcu a bližších príbuzných maloletého. Proti jeho rozhodnutiu si môže sťažovať príslušnému poručenskému súdu každý, kto má záujem na náležitej starostlivosti a maloletú osobu. Poručenský súd rozhoduje s konečnou platnosťou. Ak by nebolo možno vyžiadať si povolenie pred prijatím maloletého do starostlivosti, treba oň zažiadať najneskoršie do 15 dní odo dňa prevzatia maloletého do výchovy.
(2) Povolenie sa udelí len takým osobám, ktorých osobné, rodinné, zdravotné, majetkové a bytové pomery poskytujú záruku, že, budú riadne a v duchu kresťansko-národnej výchovy mládeže plniť všetky povinnosti, ktoré berú na seba. Pri výbere treba dávať prednosť príbuzným a osobám tej istej národnosti a toho istého náboženského vyznania.
(3) Povolenie neslobodno udeliť osobám, od ktorých nemožno očakávať riadnu výchovu, najmä:
a) ktoré vedú nemravný život (opilstvo, záhaľčivý život ap. ), alebo ktoré žijú v spoločnej domácnosti s takýmito osobami,
b) duševný alebo telesný stav ktorých alebo členov ich rodiny by mohol ohrozovať výchovu alebo zdravie zverenca,
c) ktoré nemajú potrebné prostriedky na vlastnú výživu a sú odkázané na verejnú podporu,
d) ktorým zamestnanie znemožňuje náležité sa starať o zverenca,
e) ktoré nemajú trvalé bydlisko alebo možnosť zdravého a primerane priestranného ubytovania zverenca,
f) ktoré sú pre pokročilý vek na to neschopné,
g) u ktorých sa treba obávať zneužitia zverenca na zárobkovú prácu, žobrotu ap.
(4) Pred udelením povolenia treba náležite vyšetriť všetky závažné okolnosti. Ak niet prekážky, udelí sa povolenie vydaním pestúnskej knižky; pestún v nej potvrdí, že vzal na vedomie povinnosti, spojené s výkonom starostlivosti o cudzie osoby, a že tieto povinnosti bude riadne plniť.
(5) Povolenie treba odvolať a zverenca sveriť inej vhodnej osobe, ak pestún neplní náležite svoje povinnosti, alebo ak sa pomery pestúnove natoľko zmenily, že nezaručujú riadnu starostlivosť o zverenca.
§ 21.
(1) Ústav, ktorý chce prijímať do svojej starostlivosti maloletých, musí žiadať povolenie Ministerstva vnútra, ktoré schvaľuje poriadok (stanovy) ústavu. Povolenie možno udeliť iba vtedy, ak má ústav všetky náležitosti, ktoré úplne zaručujú, že ústav bude prevádzať výchovu v duchu kresťansko-národnom a že nahradí zverencom nedostatok riadnej starostlivosti vlastnej rodiny.
(2) Ústavný poriadok musí najmä obsahovať podrobné ustanovenia:
a) o účele ústavu a prostriedkoch, ktorými sa má účel dosiahnuť,
b) o majiteľovi a vydržovateľovi ústavu, o zadovažovaní hmotných prostriedkov na vydržovanie ústavu a o hradení prípadného schodku,
c) o úprave organizácie a správy,
d) o spôsobe zabezpečenia účelnej starostlivosti o zverencov po stránke výchovnej a hmotnej.
(3) Ústav musí byť hospodársky, technicky, zdravotne a výchovne tak upravený a zariadený, aby úplne vyhovoval svojmu účelu.
(4) Ak má ústav vlastnú školu, ktorá poskytuje maloletým zverencom potrebnú školskú výchovu, musí sa preukázať podmienkami, určenými zákonnými školskými predpismi.
(5) Ak ústav, hoci ho na to Ministerstvo vnútra už dvakrát vyzvalo, neodstráni do určitej lehoty podstatné nedostatky alebo prekážky, ktoré vylučujú dosiahnutie určeného účelu, môže mu Ministerstvo vnútra dočasne alebo natrvalo odňať právo prijímať do starostlivosti maloleté osoby,
Diel V. Povinnosti pestúnov.
§ 22.
(1) Pestúni sú povinní starať sa o svojho zverenca tak, ako sa starajú svedomití rodičia o vlastné deti, poskytoval mu všetky životné potreby, ako byt, stravu, odev a primerané liečebné prostriedky, ak mu ich nedodávajú osoby, ktoré sú k tomu povinné alebo zaviazané, ako aj náležitú kresťansko-národnú domácu výchovu.
(2) V starostlivosti o zverenca sú pestúni povinní podriadiť sa dozoru podľa ustanovení tohto zákona, umožňovať dozorným orgánom výkon dozoru a dbať na ich pokyny.
(3) Pestúni sú najmä povinní bez zbytočných prieťahov, najneskoršie do 15 dní oznámiť verejnému pobočníkovi prostredníctvom sirotského otca, že prevzali zverenca do starostlivosti, že zverenca nemôžu alebo nechcú v starostlivosti podržať, že zverenec zomrel, alebo pre akúkoľvek inú príčinu z ich starostlivosti vystúpil alebo že je potrebné osobitné opatrenie dozorného úradu. Svoje presťahovanie so zverencom do iného obvodu oznámia prostredníctvom sirotského otca tak verejnému poručníkovi, v obvode ktorého doteraz bývali, ako aj verejnému poručníkovi, do obvodu ktorého sa presťahovali.
Diel VI. Povinností obce.
§ 23.
(1) Obecný (obvodný) notársky úrad, v Bratislave mestský notársky úrad (v ďalšom texte "notársky úrad") je povinný
oznámiť poručenskému súdu prostredníctvom verejného poručníka:
1. že treba ustanoviť poručníka alebo opatrovníka v dôsledku úmrtia zákonného zástupcu alebo pre inú príčinu (§ 10 zák. čl. VI/1885), najmä:
a) ak sa narodí nemanželské dieťa,
b) ak je potrebné dať pod opatrovníctvo plnoleté osoby preto, že sú
aa) duševne choré,
bb) hluchonemé a nemôžu sa dorozumievať znakmi,
cc) slabomyseľné alebo hluchonemé, schopné dorozumievať sa znakmi, avšak nespôsobilé na zárobok pre niektorý z týchto nedostatkov,
dd) aspoň rok neprítomné, ak je miesto ich pobytu neznáme, alebo ak sa nemôžu vrátiť domov a spravovať svoj majetok,
ee) odsúdené na trest na slobode, prevyšujúci l rok, a to v prípadoch bb) a cc), ak nastaly také okolnosti, v dôsledku ktorých sa možno obávať, že hluchonemý alebo slabomyseľný úplne schudobnie a pripadne na ťarchu obce, a v prípadoch dd) a ee), ak neprítomná alebo odsúdená osoba neustanovila splnomocnenca, alebo ak splnomocnenec nemôže majetok spravovať, alebo ak sa záujem splnomocnenca protiví záujmom splnomocniteľa, a konečne ak splnomocnenie zaniklo;
2. že sa stal doterajší poručník alebo opatrovník podľa zákona nespôsobilým zastávať poručenstvo alebo opatrovníctvo;
3. že rodičia, pestúni, poručníci alebo opatrovníci zanedbávajú výživu, výchovu alebo správu majetku maloletého alebo opatrovanca a preto treba osobitné opatrenie poručenského súdu, alebo že niet osoby, ktorá by bola povinná a schopná starať sa o neho;
4. že sa vydala maloletá žena, ktorá je pod poručenstvom, nemanželská matka, osvoijiteľka, vdova alebo rozlúčená manželka, ktoré sú zákonnými a prirodzenými poručníčkami alebo opatrovníčkami;
5. že zomrel poručenec alebo opatrovanec;
6. že sa prisťahoval do obce poručenec alebo opatrovanec, alebo sa z nej vysťahoval on alebo jeho zákonný zástupca.
(2) Rovnako treba oznámiť, ak sa vyskytne potreba učiniť vhodné opatrenie v prospech maloletých osôb, ktoré sú duševne choré, slabomyseľné alebo hluchonemé a nemôžu sa dorozumievať znakmi.
(3) Štátny matrikár je povinný zaslať v prvých 7 dňoch každého mesiaca poručenskému súdu a verejnému poručníkovi výkaz nemanželských pôrodov za minulý mesiac; v Bratislave je povinný okrem toho podľa predpísaného vzorca oznámiť narodenie každého nemanželského dieťaťa hneď mestskému notárskemu úradu.
(4) Notársky úrad vypočuje, nečakajúc na vyzvanie poručenského súdu, nemanželskú matku o tom, kto je nemanželským otcom a či je schopná dieťa živiť; ak je nemanželský otec prítomný v obci, vypočuje i jeho, či uznáva otcovstvo, ako sa bude o dieťa starať, prečo nepobime matku nemanželského dieťaťa za manželku ak niet zrejmých prekážok, prípadne kedy tak urobí. Spísaný protokol s prípadnou dohodou o platení výživného alebo s návrhom na takúto dohodu alebo s návrhom poručníka na splnomocnenie k žalobe zašle poručenskému súdu a odpis protokolu verejnému poručníkovi,
(5) Všetky oznámenia, podávané podľa predošlých ustanovení, notársky úrad urobí za spolupôsobenia sirotského otca dotyčnej obce, ktorý ich podpíše na znak toho, že si ich obsah uvedomili a prípad si naznačil.
(6) Notársky úrad a sirotský otec sa pričinia všemožným spôsobom o odstránenie všetkých prekonateľných prekážok, ktoré bránia nemanželským rodičom vstúpiť do platného manželského sväzku, alebo ktoré bránia uzákoniť ich nemanželské deti uzavretím manželstva, a ak by boli
nemanželskí rodičia bez zárobku, potrebného pre výživu rodiny, vynasnažia sa — v medziach svojich možností —, aby mali primerané zamestnanie.
§ 24.
Notársky úrad je povinný splniť dožiadanie poručenského súdu a výsluch osôb, zúčastnených v pokračovaní poručenského súdu, prípadne o prevedenie šetrenia v takomto pokračovaní.
§ 25.
Na Ochranu osôb a záujmov poručencov, opatrovancov, maloletých a ostatných osôb, odkázaných na verejnú ochranu, ktorí nie sú slovenskými štátnymi príslušníkmi a majú v obci trvalý alebo dočasný pobyt, treba urobiť rovnaké opatrenia, aké by vyžadovala ochrana slovenských štátnych príslušníkov. Ak sú v medzinárodných smluvách iné ustanovenia, platia ustanovenia týchto smlúv.
§ 26.
(1) Notársky úrad je povinný pomáhať sirotskému otcovi radou, a ak treba, i písomnými prácami.
(2) Notársky úrad je povinný spísať a opatriť potrebnými dokladmi, listinami ap. a predložiť patričnému súdu alebo úradu žiadosti a sťažnosti poručencov, opatrovancov a ostatných osôb, odkázaných na verejnú ochranu, ako aj zákonných zástupcov týchto, ktoré mu predniesli vo veciach verejnej ochrany. Za túto činnosť nemožno žiadať ani prijať nijakú odmenu.
(3) Notársky úrad obstaráva písomné práce vo veciach poručenskej (opatrovníckej) správy.
§ 27.
Ustanovenia tohto zákona netýkajú sa zákonných ustanovení o povinnosti obce starať sa o výživu a zaopatrenie súdnych chránencov, pokiaľ ich nevydržujú príbuzní, osoby, ktoré sa ich dobrovoľne
ujaly, dobročinné ústavy alebo spolky a pokiaľ nie sú v starostlivosti štátneho detského domova (§§ 112, 264 zák. čl. XX/1877; § l zák. čl. VIII/1901; § l zák. čl. XXI/1901).
Diel VII. Povinnosti školských správ.
§ 28,
Ak ide o osoby školopovinné, správy škôl sú povinné podávať požadované zprávy poručenskému súdu ako aj verejnému poručníkovi (sirotskému otcovi) a upozorňovať ich na potrebu zakročenia.
Diel VIII.
Povinností organizácií dobrovoľnej starostlivosti o mládež.
§ 29.
Organizácie dobrovoľnej starostlivosti o mládež sú povinné poskytnúť v rámci svojej štatutárnej činnosti poručenskému súdu a verejnému poručníkovi (sirotskému otcovi) pri vykonávaní tohto zákona všestrannú pomoc, najmä ak ide o vyšetrovanie pomerov osôb odkázaných na verejnú ochranu, o ich záchranu umiestením vo vhodnej rodine, vo výchovni, v učení, alebo o prípadný peňažný príspevok tým, ktorí sa o ne starajú.
D i e l IX.
Úhrada nákladov.
§ 30.
(1) Verejnému poručníkovi prináleží za výkon funkcie primeraná odmena (plat). Výšku odmeny (platu), spôsob výplaty a ostatné platové podmienky určí Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom pravosúdia.
(2) Náklad na odmenu verejných poručníkov, ako aj náklad, ktorý si nevyhnutne vyžiada výkon verejného poručenstva, uhradí štát.
(3) Na odmenu verejných poručníkov nevzťahuje sa ustanovenie § 27, písm. a) vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n.
§ 31.
Pokiaľ osobitné zákony alebo nariadenia neustanovujú inak, náklady ochrannej výchovy, nariadenej podľa zákona č. 48/1931 Sb. z, a n. — vynímajúc náklady ochrannej výchovy odsúdených mladistvých — zaťažujú maloletého a osoby, ktoré sú podľa platných právnych predpisov povinné alebo zaviazané starať sa o jeho výživu a výchovu. Ak by nebolo takýchto osôb, alebo ak by hradenie nákladov ochrannej výchovy vážne ohrozilo ich vlastnú výživu, výživu ich rodiny alebo výživu osôb, o ktoré sú podľa platných predpisov povinné sa starať, znáša náklady štát.
Diel X. Všeobecné ustanovenia.
§ 32. (1) Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, o pokračovaní pred poručenským súdom a o trovách tohto pokračovania platia ustanovenia poručenského zákona, a ak by nebolo osobitných predpisov, ustanovenia zákona č. 100/1931 Sb. z. a n.
(2) Právo podávať opravné prostriedky v medziach platných predpisov proti rozhodnutiam poručenského súdu náleží i verejnému poručníkovi a organizáciám dobrovoľnej starostlivosti o mládež; pri ochrannom dozore aj ochrannému dozorcovi.
(3) Proti opatreniam sirotského otca, vykonávajúceho dozor podľa tohto zákona, možno žiadať o nápravu u príslušného verejného poručníka a proti opatreniam tohto u príslušného poručenského súdu.
(4) Proti opatreniam organizácií dobrovoľnej starostlivosti o mládež a iných osôb, vykonávajúcich dozor podľa § 17, možno podať dozornú sťažnosť Ministerstvu vnútra,
(5) Všetky právne úkony, podania, listiny a protokoly, ktoré sú potrebné na vykonanie tohto zákona, sú oslobodené od kolkov, poplatkov a dávok za úradné výkony.