tor a pri dlhších trestoch na slobode hlavný vojenský prokurátor, výnimočne z dôležitých dôvodov prerušiť výkon trestu. Prerušenie dlhšie ako dva mesiace môže povoliť len hlavný vojenský prokurátor. Ak sa trest preruší na žiadosť odsúdeného, možno prerušenie urobiť závislým od složenia istoty alebo od inej podmienky. Čas prerušenia sa nevpočíta do trestu.
(4) Úrad, ktorý prerušil výkon trestu, môže prerušenie aj odvolať.
8 377.
(1) Čas, ktorý odsúdený strávil za výkonu trestu v nemocnici, treba započítať do trestu, vyjmúc že by si odsúdený bol zavinil alebo predĺžil chorobu s úmyslom zabrániť výkon trestu, alebo ak chorobu len predstieral.
(2) O tom, aby sa čas strávený v nemocnici podľa ods. l nezapočítal, rozhodne na návrh vojenského prokurátora vojenský súd, v obvode ktorého si odsúdený trest odpykáva. Súd po vypočutí odsúdeného vynesie usnesenie bez pojednávania.
§ 378.
Výrok o strate hodnosti je vykonateľný Jen po právoplatnosti rozsudku.
§ 379.
Osobitné predpisy určujú spôsob, ako sa vykonávajú tresty a vymáhajú pokuty.
§ 380.
Ak vzniknú pochybnosti pri vysvetľovaní rozsudku, najmä čo do počítania uloženého trestu, treba vyžiadať rozhodnutie súdu, ktorý rozsudok vyniesol.
§ 381.
(1) Žiadosť o milosť — ak nejde o prípad podľa § 366 — treba podať v Kancelárii prezidenta republiky alebo na súde prvej stolice vo veci príslušnom. Žiadosť o milosť podanú v Kancelárii prezidenta republiky postúpi táto Ministerstvu národnej obrany, ktoré ju zašle príslušnému súdu. Žiadosť o milosť podanú na inom súde alebo na inom úrade treba postúpiť priamo príslušnému súdu.
(2) Súd uvedený v ods. l potrebné vyšetri, podá o žiadosti po vyžiadaní návrhu vojenského prokurátora svoj posudok a predloží spisy s týmto posudkom priamo Ministerstvu národnej obrany.
(3) Ak minister národnej obrany uzná žiadosť za opodstatnenú, predloží návrh so spismi na rozhodnutie o udelení milosti Kancelárii prezidenta republiky. Ak to prezident republiky nariadi, má minister národnej obrany predložiť návrh so spismi aj vtedy, ak udelenie milosti nenavrhuje.
(4) Žiadosť o milosť nemá odkladný účinok. Prezident republiky alebo minister národnej obrany môže však nariadiť, aby sa do vybavenia žiadosti výkon trestu odložil alebo prerušil, prípadne aby sa trestné pokračovanie predbežne nezaviedlo, alebo aby sa v zavedenom pokračovaní nepostupovalo.
DIEL XXVIII.
Pokračovanie proti neprítomným osobám. § 382.
(1) Ak osoba podozrivá z trestného činu patriaceho do pôsobností vojenského súdu je neznámeho pobytu alebo ak utiekla, má vojenský prokurátor urobiť opatrenie, aby skutkový stav bol presne vyšetrený a aby sa dôkazy zaistily.
(2) Ak je neznámeho pobytu, alebo ak utiekol obžalovaný, na ktorého bol už podaný obžalobný spis, zaistí dôkazy príslušný vojenský súd, a to buď vyslaným sudcom alebo požiadaným súdom.
(3) Svedkov, ak niet zákonných prekážok, treba sprisahať.
(4) Po skončení úkonov uvedených v ods. l a 2 treba ďalšie pokračovanie suspendovať, kým obvinený nebude na dosah.
§ 383.
(1) Ak podozrivý je neznámeho pobytu, alebo ak utiekol a podmienky predbežného zatknutia sú splnené, má veliteľstvo,
ktoré je povinné vec vystopovať, urobiť potrebné opatrenie, aby podozrivý bol chytený, najmä vykonať tým cieľom prehliadku domu alebo požiadať o jeho chytenie iné veliteľstva, úrady a orgány, v obvode ktorých by mohol byť podozrivý zastihnutý.
(2) O tom, aké ďalšie opatrenia treba urobiť o vojenských zbehoch, platia vojenské služobné predpisy.
§ 384.
(1) Zatykač na utečencov a na osoby neznámeho pobytu možno vydať len vtedy, ak sú dôvodne podozrivé zo zločinu.
(2) Na toho, kto je podozrivý len z prečinu alebo priestupku, nevydá sa zatykač, môže sa však veliteľstvám a úradom zaslať popis jeho osoby s výzvou, aby oznámily pobyt podozrivého, len čo ho zistia.
(3) Proti osobám, ktoré boly odsúdené na trest na slobode, a pred nastúpením trestu utiekly, ako aj proti osobám, ktoré utiekly z predbežného zatknutia alebo vyšetrovacej väzby prípadne z trestu, možno vydať zatykač vždy,
(4) Zatykač a popis osoby za trestného pokračovania vydáva vojenský prokurátor a po podaní obžalobného spisu vojenský súd. Proti osobám, ktoré pred nastúpením trestu na slobode utiekly, prípadne ktoré utiekly z takého trestu, vydáva zatykač vojenský prokurátor. Pri úteku z trestu môže vydať zatykač aj veliteľstvo ústavu, v ktorom utečenec trest na slobode odpykáva.
§ 385.
(1) V každom zatykači treba uviesť trestný čin, z ktorého je stíhaná osoba podozrivá alebo pre ktorý bola odsúdená, popísať — pokiaľ možno presne — osobu a požiadať všetky vojenské i občianske súdy, vojenských prokurátorov, štátne zastupiteľstvá, veliteľstva, bezpečnostné úrady a orgány, aby stíhaného zatkly a predviedly.
(2) Zatykač treba čo najrýchlejšie uverejniť, podľa potreby aj rozhlasom vyhlasiť a rozoslať okolitým veliteľstvom, ako aj bezpečnostným úradom a orgánom.
§ 386.
Keď zanikne dôvod, pre ktorý bol zatykač alebo popis osoby vydaný, treba ho hneď odvolať.
§ 387.
Ak je možno podľa zákona alebo podľa medzištátnych smlúv a zvyklosti žiadať o vydanie obvineného ako aj spisov o trestnej veci a predmetov trestného činu z cudziny, podá súd príslušný na pokračovanie po vypočutí vojenského prokurátora zprávu Ministerstvu národnej obrany, ktoré urobí ďalšie opatrenie.
§ 388.
Pokračovanie podľa tohto dielu neprekáža postupovať proti iným spoluobvineným.
DIEL XXIX. Pokračovanie podlá stanného práva.
§ 389.
Pokračovanie podľa stanného práva je prípustné len po predchádzajúcom vyhlásení stanného práva a pre trestné činy po tomto vyhlásení spáchané.
§ 390.
Po vyhlásení stanného práva zostanú ustanovenia tohto zákona o príslušnosti nedotknuté.
§ 391.
(1) Pred stanný súd možno postaviť len také osoby podriadené vojenskej súdnej právomoci, ktoré boly pristihnuté pri čine, alebo ktorých vina sa dá bezodkladne dokázať.
(2) Osoby uvedené v § 367 neslobodno postaviť pred stanný súd.
(3) Pokračovanie podľa stanného práva zavedie sa v jednotlivých prípadoch na písomný návrh vojenského prokurátora. V návrhu treba označiť obvineného a čin, z ktorého je obviňovaný. Zavedeniu pokračovania podľa stanného práva neprekáža, že sa proti obvinenému vedie trestné
pokračovanie u riadneho súdu pre iný čin. Ak sa však už proti obvinenému pre ten istý čin zaviedlo trestné pokračovanie u riadneho súdu, nemôže sa pre tento čin zaviesť pokračovanie podľa stanného práva.
(4) Vyšetrenie, ktoré je potrebné pre návrh vojenského prokurátora, nesmie trvať dlhšie ako 48 hodín.
§ 392.
(1) Pokračovať podľa stanného práva patrí do pôsobnosti stanného súdu, ktorý sa sostaví pri vojenskom súde.
(2) Složenie stanného súdu je také, ako složenie senátu vojenského súdu rozhodujúceho na hlavnom pojednávaní.
(3) Stanný súd môže si zvoliť sídlo po vypočutí vojenského prokurátora na hociktorom mieste obvodu, pre ktorý bolo stanné právo vyhlásené,
§ 393.
Návrh na pokračovanie podľa stanného práva predloží vojenský prokurátor bez prieťahu vojenskému súdu. Vojenský súd, len čo dostane návrh, s najväčším urýchlením učiní opatrenia, aby sa stanný súd sostavil a aby bol pridelený potrebný ozbrojený sprievod pre bezpečnosť stanného súdu a na prípadné vykonanie trestu smrti, postará sa tiež, aby sa na miesto, kde stanný súd má pojednávanie konať, dostavili duchovný, lekár, prípadne kat.
§ 394.
(1) Formálne stopovanie, vyšetrovanie a podanie obžalobného spisu nemá miesta, celé pokračovanie prevedie sa pred stanným súdom a pokiaľ možno bez prerušenia.
(2) Obvineného treba pred stanný súd predviesť.
(3) Vojenský prokurátor má opatriť dôkazy pre pojednávanie potrebné, najmä, ak je to potrebné, bezprostredne predvolať prípadne dať predviesť poškodeného, svedkov a znalcov.
(4) Stanný súd môže pokračovať hocikedy a aj pod šírym nebom,
(5) Pokračovanie proti jednotlivému obvinenému, počítajúc do toho i vynesenie
rozsudku, smie trvať najdlhšie trikrát 24 hodín; tento čas sa počíta od chvíle, kedy obvinený bol pred stanný súd postavený. Ak sa nemôže tento čas dodržať, nastane riadne pokračovanie.
§395.
(1) Stanný súd pokračuje bez prieťahu obdobne podľa ustanovení dielu XIX., nakoľko ďalšie ustanovenia neurčujú odchýlky.
(2) Obvinený si môže zvoliť obhajcu. Vojenský prokurátor má ho o tomto práve poučiť hneď len čo urobil návrh na zavedenie pokračovania podľa stanného práva, vždy však skorej, než je obvinený postavený pred stanný súd. Ak nepoužije obvinený toto právo, alebo ak nie je možné zvoleného obhajcu hneď pribrať, ustanoví obhajcu predseda stanného súdu. Za obhajcu možno ustanoviť aj ktorúkoľvek vhodnú osobu právnického vzdelania, ak takej na mieste niet, aj dôstojníka zbraní.
§ 396.
(1) Miesto prečítania obžalobného spisu začne sa pokračovanie tým, že vojenský prokurátor označí čin, obvinenému za vinu kladený.
(2) Pokračovanie má sa zpravidla obmedziť na dôkaz činu, pre ktorý sa pokračovanie podľa stanného práva zaviedlo. Na návrh vojenského prokurátora môže sa rozšíriť i na iné stannému právu podliehajúce činy, ak sa netreba preto obávať prieťahu, ktorým by sa pokračovanie podľa stanného práva v smysle § 394, ods. 5 zmarilo. Iné trestné činy obvineného tu neprídu do úvahy.
(3) Vypátranie spoluvinníkov a účastníkov nemá sa síce opomenúť, ale sa preto nemá vynesenie a výkon rozsudku odložiť.
(4) Keď sa dokazovanie skončilo, má vojenský prokurátor predniesť jeho výsledok a učiniť návrh. Obvinený a obhajca majú právo na to odpovedať. Ak by vojenský prokurátor uznal za potrebné ešte niečo predniesť, majú obvinený a obhajca vždy právo posledného slova.
(6) Po rečiach podľa ods. 4 vyhlási predseda, pokračovanie za skončené. Potom rozhoduje stanný súd v tajnej porade o veci.
§ 397.
(1) Ak stanný súd uzná obvineného všetkými hlasmi za vinného v niektorom trestnom čine, ktorý podlieha stannému právu, má rozsudkom vyrieknuť trest smrti.
(2) Obžalovanému, ktorý v čase spáchania činu nedovŕšil ešte 20, rok, treba uložiť namiesto trestu smrti povrazom ťažký žalár od desať do dvadsať rokov, namiesto trestu smrti zastrelením žalár alebo ťažký žalár od päť do desať rokov, Z dôležitých dôvodov môže stanný súd aj vinníkom na trestnom čine v menšej miere zúčastneným uložiť namiesto trestu smrti povrazom doživotný ťažký žalár alebo ťažký žalár od pätnásť do tridsať rokov a namiesto trestu smrti zastrelením žalár alebo ťažký žalár od paf do dvadsať rokov, ak výkonom trestu smrti na jednom alebo niekoľkých najviac trestuhodných vinníkoch bol už daný potrebný odstrašujúci príklad pre obnovenie pokoja a poriadku. Ďalšie zmiernenie trestu sa nepripúšťa. Namiesto trestu smrti zastrelením možno vysloviť ťažký žalár len vtedy, ak v prípade, že nie sú tu zvláštne okolnosti pre uloženie trestu smrti, je na dotyčný trestný čin ustanovený v zákone ťažký žalár.
(3) Ak stanný súd vysloví trest smrti, usnesie sa hneď po vyhlásení rozsudku v neverejnom zasadnutí, vypočujúc vojenského prokurátora, čí odporúča udeliť odsúdenému milosť, ako aj aký trest by bol primeraný namiesto trestu smrti v prípade udelenia milosti. Ak stanný súd odporúča udeliť odsúdenému milosť, predloží spisy so svojím posudkom Ministerstvu národnej obrany. Minister národnej obrany predloží v tomto prípade spisy so svojím návrhom Kancelárii prezidenta republiky. Stanný súd ako aj minister národnej obrany pripojí k spisom aj žiadosť o milosť, ktorú prípadne podal obvinený alebo v jeho prospech iná osoba.
(4) V prípadoch uvedených v § 270 má stanný súd vyniesť oslobodzujúci rozsudok.
§ 398.
(1) Rozsudok treba vyhotoviť písomne a hneď verejne vyhlásiť.
(2) Proti rozsudku stanného súdu niet odvolania.
(3) Ak stanný súd odporúča udeliť milosť podľa § 397, ods. 3, treba výkon trestu odložiť až do rozhodnutia prezidenta republiky o milosti. Ináč treba trest smrti vykonať po primeranej lehote, danej pre prípravu na smrť, a to zpravidla do dvoch hodín. Pred výkonom treba dať odsúdenému podľa možnosti duchovného.
§ 399.
(1) Ak stanný súd zistí, že vec nepatrí do jeho pôsobnosti, alebo ak nemôže odsudzujúci rozsudok vyniesť preto, že sa nedosiahlo jednomyseľnosti, alebo ak sú síce proti obžalovanému závažné dôvody podozrenia, že spáchal trestný čin za vinu mu kladený, avšak nie je možné v zákonnom čase (§ 394, ods. 5) dôkaz viny previesť a rozsudok vyniesť, prípadne ak sa za pojednávania zistí, že obvinený sa nachádza v niektorom zo stavov v § 367 uvedených, usnesie sa stanný súd, aby sa ďalšie pokračovanie podľa stanného práva neviedlo.
(2) Usnesenie stanného súdu treba oznámiť obžalovanému a vojenskému prokurátorovi. Vojenský prokurátor učiní čo je potrebné, aby sa zaviedlo riadne pokračovanie a zároveň rozhodne, či má väzba obvineného trvať ďalej alebo nie.
§ 400.
O pojednávaní pred stanným súdom treba spísať zápisnicu podľa ustanovení §§ 276 až 278; obsah zápisnice obmedzuje sa len na najpodstatnejšie body pojednávania. Zápisnicu podpisuje predseda a zapisovateľ.
§ 401.
Ak sa stanné právo zruší, vo všetkých ešte neskončených trestných veciach ako
aj v tých veciach, v ktorých rozsudok ukladajúci trest smrti už bol vynesený ale nebol ešte vykonaný, treba pokračovanie podľa stanného práva zrušiť a zaviesť riadne trestné pokračovanie.
§ 402.
Pre obnovu trestného pokračovania, ktoré sa viedlo pred stanným súdom, platia ustanovenia dielu XXII. Miesto stanného súdu nastúpi za obnovy vojenský súd, u ktorého bol stanný súd zriadený.
DIEL XXX. Poľné súdne pokračovanie.
§ 403.
Ustanovenia predošlých dielov platia aj o poľnom súdnom pokračovaní, ak sa v tomto diele neustanovuje inak.
§ 404.
Oblasťou, v ktorej platí poľné súdne pokračovanie, je pole (§ 194, ods. 3 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. o obrane štátu).
§ 405.
(1) Súdnu právomoc vykonávajú:
a) poľné súdy ako súdy prvej stolice,
b) hlavné poľné súdy ako súdy druhej stolice.
(2) Obžalobcom je:
a) u poľného súdu poľný prokurátor,
b) u hlavného poľného súdu hlavný poľný prokurátor.
(3) Ak nie je inak ustanovené, platia o poľnom súde, prípadne o poľnom prokurátorovi tie isté ustanovenia ako o vojenskom súde prípadne o vojenskom prokurátorovi, a o hlavnom poľnom súde prípadne o hlavnom poľnom prokurátorovi tie isté ustanovenia ako o hlavnom vojenskom súde prípadne o hlavnom vojenskom prokurátorovi.
§ 406.
Hlavný poľný súd rozhoduje len v trojčlennom senáte.
§ 407.
(1) V potnom súdnom pokračovaní môže príslušné veliteľstvo bez súdneho pokračovania disciplinárne trestať aj obyčajné prečiny a priestupky, ak zákon ukladá na ne len trest peňažný alebo trest na slobode neprevyšujúci 6 mesiacov alebo stratu hodnosti, a to osobitne alebo spolu a ak disciplinárne potrestanie pokladá za dostačujúce. Veliteľstvo nemôže pokračovať podľa ustanovení tohto odseku, ak už podalo trestné oznámenie.
(2) Ustanovenia § 2, ods. 2 až 4 platia aj pre prípady uvedené v ods. 1.
§ 408.
(1) Príslušnosť poľného súdu sa vzťahuje na osoby, ktoré boly chytené alebo sú v čase zavedenia pokračovania na dosah veliteľstvu, u ktorého poľný súd pôsobí. Ak by mohla nastať príslušnosť viacerých súdov, je príslušný súd, pri ktorom pôsobí poľný prokurátor, ktorý najprv urobil opatrenie pre spáchaný trestný čin proti páchateľovi.
(2) Súdna príslušnosť sa nemení, ak sa neskoršie zmení pobyt obvineného alebo dosah moci veliteľstva, u ktorého poľný súd pôsobí.
(3) Aby sa uľahčilo pokračovanie alebo z iných závažných dôvodov môže súd (poľný prokurátor) príslušný podľa ods. l a 3 postúpiť vec súdu (poľnému alebo vojenskému prokurátorovi) miesta spáchania činu, alebo súdu (poľnému alebo vojenskému prokurátorovi) miesta nového pobytu páchateľovho.
(4) Ak neskoršie odíde súd (poľný prokurátor), ktorého príslušnosť bola odôvodnená podľa ods. l a 2, na iné miesto, môže postúpiť trestnú vec, ak je to účelné, súdu (poľnému prokurátorovi), ktorý príde na jeho miesto alebo inému blízkemu súdu (poľnému prokurátorovi).
§ 409.
(1) Lehoty uvedené v § 214, ods. l a 2 neplatia v poľnom súdnom pokračovaní.
(2) Na podanie znaleckého posudku stačí jeden znalec. Ohliadku a pitvu mŕtvoly môže vykonať aj jeden lekár.
(3) Obhajcom môže byť aj dôstojník, ktorý nie je justičným dôstojníkom, ale má právnické vzdelanie.
§ 410.
(1) Odvolanie nemá miesta, ak bol rozsudok vynesený v oblasti obkľúčenej nepriateľom, v ktorej niet hlavného poľného súdu.
(2) Lehota na ohlásenie odvolania (§ 303) a na odpoveď na odvolanie (§ 306, ods. 3) činí jeden deň; lehota na odôvodnenie odvolania (§ 305, ods. 1) činí tri dni. Všetky vojenské osoby v činnej službe môžu ohlásenie i odôvodnenie odvolania, ako aj odpoveď podať u nadriadeného veliteľstva.
(3) O odvolaní rozhoduje hlavný poľný súd v neverejnom zasadnutí, na ktorom sa zúčastní okrem členov odvolacieho súdu a zapisovateľa len hlavný poľný prokurátor. Na zasadnutí, v ktorom sa prednášajú alebo prevádzajú nové dôkazy, má sa zúčastniť aj obhajca. Ak by pribranie zvoleného obhajcu znamenalo prieťah, alebo ak obžalovaný nemá obhajcu, treba mu v takýchto prípadoch obhajcu ustanoviť.
§ 411.
Trestným rozkazom možno v poľnom súdnom pokračovaní uložiť trest na slobode do troch mesiacov alebo trest peňažný do Ks 10. 000, alebo oba tieto tresty, ako aj zhabanie a prepadnutie predmetu.
§ 412,
(1) Výkon, odklad a prerušenie trestu nariaďuje veliteľ, u ktorého účinkuje poľný súd, ktorý v prvej stolici rozhodol.
(2) Odklad a prerušenie trestu na slobode môže tento veliteľ povoliť aj v prípadoch vyhradených hlavnému vojenskému prokurátorovi, a smie odložiť aj vykonanie trestov na slobode prevyšujúcich dva roky.
(8) Odklad alebo prerušenie trestu na slobode môže povoliť tento veliteľ aj na neurčitý čas, ak ide o vojenskú osobu v činnej službe alebo osobu, ktorej pracovné sily sú potrebné v záujme obrany štátu.
(4) Odklad alebo prerušenie trestu možno povoliť aj bez žiadosti.
§ 413.
Ak stanný poľný súd vysloví trest smrti, usnesie sa v neverejnom zasadnutí hneď po vyhlásení rozsudku, vypočujúc poľného prokurátora, či odporúča udeliť odsúdenému milosť, ako aj aký trest by bol primeraný namiesto trestu smrti v prípade udelenia milosti. Stanný poľný súd predloží spisy so svojím posudkom veliteľovi, u ktorého účinkuje. Tento veliteľ rozhodne, či sa má trest smrtí vykonať, alebo či sa majú spisy s jeho návrhom a s posudkom stanného súdu predložiť Ministerstvu národnej obrany. Ak rozhodne veliteľ, že sa spisy majú predložiť Ministerstvu národnej obrany, vyčká sa s výkonom trestu do rozhodnutia prezidenta republiky, ktorému vec minister národnej obrany na rozhodovanie predloží, v opačnom prípade sa trest vykoná.
§ 414.
Návrh na obnovu trestného pokračovania, prevedeného pred poľným súdom, podáva sa u hlavného vojenského súdu; tento súd určí, ktorý vojenský súd je príslušný na pokračovanie podľa dielu XXII.
§ 415.
Ak obžalovaný po vynesení rozsudku vojenského súdu odišiel do oblasti poľných súdov, rozhoduje sa o odvolaní podľa ustanovení dielu XX. Obžalovaného však netreba o termíne odvolacieho hlavného pojednávania upovedomiť, ale mu treba ustanoviť vždy obhajcu, ak sa na odvolacom hlavnom pojednávaní nezúčastní jeho zvolený obhajca,
§ 416.
Ak sa proti obvinenému vedie trestné pokračovanie pred poľným prokurátorom prípadne poľným súdom, a obvinený sa vzdialil z oblasti poľných súdov pred vynesením rozsudku, môže sa vec postúpiť vojenskému prokurátorovi prípadne vojenskému súdu, príslušnému podľa jeho nového pobytu.
§ 417.
Ak sa skončí čas, na ktorý platí poľné súdne pokračovanie, postupuje sa podľa predošlých dielov. V tomto prípade o odvolaniach podaných proti rozsudkom poľného súdu rozhoduje podľa všeobecných ustanovení hlavný vojenský súd,
DIEL XXXI.
Záverečné ustanovenia,
§ 418.
Uvodzovací zákon určí, kedy nadobudne tento zákon účinnosť. Zákon vykoná minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.