pred skončením obnoveného pokračovania, osoby uvedené v § 329, ods. l sú oprávnené, za umrelého odsúdeného zvoliť na hlavné pojednávanie obhájení. Ak nepoužijú toto právo, treba obhajcu ustanoviť. Obhajca vykonáva na hlavnom pojednávaní všetky práva, patriace obžalovanému.
§ 340.
(1) Podľa výsledku hlavného pojednávania ponechá súd pôvodný rozsudok v účinnosti, alebo ho zčasti prípadne celkom pozbaví účinnosti a vynesie nový rozsudok.
(2) Ak súd podľa ods. l zčasti alebo celkom pozbaví účinnosti pôvodný rozsudok, môže tiež nariadiť odloženie výkonu trestu, uloženého pôvodným rozsudkom, až do právoplatného skončenia obnoveného pokračovania.
(3) Aj v prípade obnovy nariadenej v neprospech obžalovaného možno vyniesť podľa výsledku hlavného pojednávania rozsudok oslobodzujúci alebo ukladajúci miernejší trest.
(4) Ak sa vynesie podľa výsledku obnoveného pokračovania odsudzujúci rozsudok, treba odlpykaný trest pomerne započítať do trestu znovu vymeraného.
(5) Ak sa povolila obnova len v prospech odsúdeného, nie je možno uložiť prísnejší trest, ako bol trest uložený pôvodným rozsudkom.
(6) Proti rozsudku vynesenému v obnovenom pokračovaní pripúšťa sa odvolanie podľa ustanovení dielu XX.
§ 341.
(1) Bez ohľadu na ustanovenia predošlých paragrafov tohto dielu možno trestné pokračovanie začať alebo v ňom ďalej postupovať, nakoľko nenastalo premlčanie:
a) ak vojenský prokurátor odoprel stíhanie alebo zastavil vyšetrovanie;
b) ak sa pokračovanie suspendovalo.
(2) Ak vojenská súdna právomoc v smysle § 12, ods. l a 3 pre obyčajné trestné činy prestala, môžu vo veci ďalej pokračovať len súdy prípadne úrady povolané na to podľa občianskeho trestného poriadku, a to podľa svojich predpisov.
DIEL XXIII.
Opravný prostriedok na zachovanie zákona, ospravedlnenie, oprava.
l. Opravný prostriedok na zachovanie zákona.
§ 342.
(1) Hlavný vojenský prokurátor môže proti právoplatnému rozsudku a usneseniu vojenského súdu, ktorými bol porušený zákon a o ktorých hlavný vojenský súd nerozhodol meritórne, podať opravný prostriedok na zachovanie zákona.
(2) Tento opravný prostriedok nie je viazaný lehotou a nemá odkladný účinok.
§ 343.
(1) Opravný prostriedok na zachovanie zákona vybaví hlavný vojenský súd v neverejnom zasadnutí, na ktoré pozve len hlavného vojenského prokurátora.
(2) Zpravodajca prednesie okolnosti, ktoré daly podmet k opravnému prostriedku. Potom prednesie hlavný vojenský prokurátor dôvody opravného prostriedku. Po tajnej porade hlavný vojenský súd vynesie a vyhlási rozhodnutie.
§ 344.
(1) Ak hlavný vojenský súd zistí, že opravný prostriedok na zachovanie zákona je opodstatnený, vysloví, že rozsudkom alebo usnesením, o ktoré ide, bol ponížený zákon. V opačnom prípade opravný prostriedok zamietne.
(2) Výrok, že bol porušený zákon, nemá zpravidla pre strany účinok. Ak však obžalovaný bol odsúdený takým rozsudkom, ktorým bol porušený zákon, môže hlavný vojenský súd podľa okolností odsúdeného oslobodiť, použiť miernejšie ustanovenie trestného zákona, upustiť od jeho potrestania alebo povoliť podmienečný odklad výkonu trestu. Ak výkon trestu bol nariadený takým usnesením, ktorým bol porušený zákon, môže hlavný vojenský súd výkon trestu pominúť.
(3) Ak hlavný vojenský súd zistí, že vojenská súdna právomoc nebola odôvodnená, zruší rozhodnutie a nariadi postúpiť vec veliteľstvu, úradu alebo občianskemu súdu, do ktorého pôsobnosti patrí.
(4) Ak hlavný vojenský súd oslobodí obžalovaného, alebo použije proti nemu miernejšie ustanovenie trestného zákona, alebo upustí od jeho potrestania, rozhoduje rozsudkom, inak usnesením.
§ 345.
(1) Rozhodnutia hlavného vojenského súdu oznámi obžalovanému v prípadoch § 344, ods. 2, druhej a tretej vety a ods. 3 prvostupňový súd. Ak obžalovaný umrel, treba o tomto rozhodnutí upovedomiť jeho príslušníkov, uvedených v § 329, ods. 1.
(2) Ak hlavný vojenský súd oslobodil toho, kto bol porušením zákona odsúdený, môže tento alebo jeho príslušníci uvedení v § 329, ods. l žiadať, aby oslobodzujúci rozsudok bol uverejnený v úradných novinách, prípadne na ich útraty aj v inom časopise.
2. Ospravedlnenie. § 346.
Ospravedlnenie je prípustné
a) pre zmeškanie lehoty na ohlásenie alebo odôvodnenie sťažnosti alebo odvolania;
b) pre zmeškanie hlavného pojednávania na vojenskom súde, konaného v neprítomnosti obžalovaného podľa § 248.
§ 347.
(1) Ospravedlnenie pre zmeškanie lehoty na ohlásenie alebo odôvodnenie sťažnosti alebo odvolania môže podať osoba, ktorá je oprávnená na podanie tohto opravného prostriedku, ak bez vlastného zavinenia, pre vojenskú službu alebo inú neodvratnú prekážku túto lehotu zameškala,
(2) Ospravedlnenie v prípadoch uvedených v ods. l treba podať do troch dní po zániku prekážky, a to súdu prípadne úradu, na ktorom mal byť opravný prostriedok ohlásený alebo jeho odôvodnenie podané.
(3) V ospravedlnení treba uviesť príčiny zmeškania a skutočnosti, ktorými sa zmeškanie ospravedlňuje, ako aj dôkazy.
(4) S ospravedlnením treba spojiť aj ohlásenie prípadne odôvodnenie opravnebo prostriedku, ktorého lehota sa zameškala.
(6) O ospravedlnení rozhoduje súd alebo úrad, ktorý má o opravnom prostriedku meritórne rozhodnúť.
(6) Súd alebo úrad, na ktorom sa ospravedlnenie podalo, má — ak je, to potrebné — z úradnej moci vyšetriť skutočnosti, ktorými sa zmeškanie ospravedlňuje a po tomto predloží ospravedlnenie s opravným prostriedkom a so spismi súdu alebo úradu, ktorý je povolaný o opravnom prostriedku meritórne rozhodnúť.
(7) Ak bolo ospravedlnenie podáme po uplynutí lehoty uvedenej v ods. 2, odmietne ho usnesením súd alebo úrad, povolaný rozhodovať o opravnom prostriedku. V tomto prípade sa o opravnom prostriedku nerozhoduje,
(8) Ak súd alebo úrad povolaný rozhodovať o opravnom prostriedku vyhovie ospravedlneniu, rozhodne o opravnom prostriedku. Ak pokladá ospravedlnenie za bezzákladné, zamietne ho usnesením bez rozhodovania o opravnom prostriedku.
(9) Ospravedlnenie nemá odkladný účinok, avšak súd alebo úrad, u ktorého sa ospravedlnenie podalo, môže zo závažnýchných dôvodov odložiť výkon napadnutého rozhodnutia. Proti tomuto usneseniu sa sťažnosť nepripúšťa.
§ 348.
(1) Ospravedlnenie pre zmeškanie hlavného pojednávania, konaného na vojenskom súde v neprítomnosti obžalovaného podľa § 248, môže podať len obžalovaný, ak bez vlastného zavinenia pre vojenskú službu alebo inú neodvratnú prekážku nemohol sa na hlavné pojednávanie dostaviť a ak napáda rozsudok aj odvolaním.
(2) Ospravedlnenie pre zmeškanie termínu hlavného pojednávania ako aj odvolanie treba podať do troch dní odo dňa vyhlásenia prípadne doručenia rozsudku, a to vojenskému súdu, ktorý rozsudok vyniesol. Ustanovenia § 347, ods. 3 platia aj tu.
(3) Vojenský súd — ak je to potrebné — z úradnej moci vyšetrí skutočností, ktorými sa ospravedlnenie odôvodňuje.
(4) Ak obžalovaný podal ospravedlnenie bez toho, žeby napadol rozsudok odvolaním, alebo ak podal ospravedlnenie po uplynutí lehoty uvedenej v ods. 2, odmietne ho vojenský súd usnesením. Slažnosť podanú proti tomuto odmietajúcemu usneseniu môže odmietnuť vojenský súd len pre oneskorenie. V ostatných prípadoch (§ 291, ods. 1) môže tak urobiť len hlavný vojenský súd,
(5) Ak uzná vojenský súd ospravedlnenie za opodstatnené, usnesením mu vyhovie, pozbaví účinnosti rozsudok v časti týkajúcej sa toho obžalovaného, ktorý ospravedlnenie podal, a nariadi hlavné pojednávanie. O odvolaní podanom obžalovaným alebo inou osobou sa v tomto prípade nerozhoduje. Proti usneseniu, ktorým súd vyhovel ospravedlneniu, sa sťažnosť nepripúšťa.
(6) V prípadoch uvedených v ods. 5 treba predvolať obžalovaného, ktorý podal ospravedlnenie, na nové hlavné pojednávanie s upozornením, že ak sa naň nedostaví, obnoví sa účinnosť rozsudku bez nového hlavného pojednávania. Inak treba pre prípravu nového hlavného pojednávania použiť ustanovenia dielu XVIII.
(7) Ak sa obžalovaný dostaví na nové hlavné pojednávanie, pojednáva súd vec znovu podľa príslušných ustanovení dielu XIX., avšak odsudzujúci rozsudok nesmie byť v tomto prípade prísnejší ako predošlý rozsudok, vyjmúc že by sa skutkový stav zmenil.
(8) Ak sa obžalovaný, hoci bol predvolaný podľa ods. 6, na nové hlavné pojednávanie nedostaví, súd bez pojednávania usnesením obnoví účinnosť rozsudku a tota usnesenie obžalovanému doručí. V tomto prípade sa ďalšie ospravedlnenie nepripúšťa a vojenský súd predloží spisy odvolaciemu súdu na rozhodovanie o odvolaní.
(9) Ak vojenský súd nehodlá vyhovieť ospravedlneniu, predloží spisy so zprávou hlavnému vojenskému súdu na rozhodnutie o ospravedlnení. Ak hlavný vojenský súd vyhovie ospravedlneniu, o odvolaní vôbec nerozhoduje, ale usnesením pozbaví učiňnosti rozsudok v časti, týkajúcej sa toho obžalovaného, ktorý ospravedlnenie podal, a upraví vojenský súd na pokračovanie podľa ods. 6 až 8. Ak v tomto prípade rozsudok bol napadnutý aj ohľadom iného obžalovaného a oddelenie je možné, rozhoduje hlavný vojenský súd o tomto odvolaní oddelene. Ak hlavný vojenský súd nevyhovie ospravedlneniu, rozhoduje o odvolaní.
(10) Hlavný vojenský súd rozhoduje o ospravedlnení v neverejnom zasadnutí.
3. Zprava. § 349.
(1) Zrejmé omyly alebo chyby v spisovaní rozhodnutí má súd alebo úrad na ktorom sa vyskytly, opraviť z úradnej moci alebo na žiadosť.
(2) Súd alebo úrad, ktorý rozhodnutie vydal, má z úradnej moci alebo na žiadosť opraviť vyhotovenia, ak sa tieto odchyľujú od pôvodného textu rozhodnutia.
(9) Opravu treba previesť na každom chybnom vyhotovení a poznamenať to na okraji spisu.
(4) Ak sa nevyhovie žiadosti o opravu, niet proti tomu opravného prostriedku,
DIEL XXIV. Vyšetrenie škody.
Vrátenie predmetov do úschovy vzatých, § 350.
Škodu trestným činom zapríčinenú a ostatné pre súkromnoprávne následky dôležité okolnosti treba len polial vyšetriť, pokiaľ je to s hľadiska správneho použitia trestných ustanovení potrebné,
§ 351.
(1) Ak sa súd presvedčí, že nejaký predmet, ktorý bol zabavený u páchateľa, spolupáchateľa, spoluvinníka, účastníka, nadržovateľa alebo u osoby, ktorá dostala predmet od niektorej z uvedených osôb do úschovy, je vlastníctvom poškodeného, alebo že bol z držby alebo z detencie poškodeného prípadne inej oprávnenej osoby neprávom odňatý, nariadi, aby tento predmet bol vrátený poškodenému
prípadne inej oprávnenej osobe, len čo sa rozsudok stane právoplatným, prípadne aj prv, ak s tým súhlasí obvinený a ak predmet neslúži za dôkaz.
(2) O vydaní predmetu podľa ods. l pred podaním obžalobného spisu rozhoduje vojenský prokurátor.
(3) Súhlas obvineného pre vydanie predmetu padľa ods. l sa nevyžaduje, ak ide o predmety podliehajúce skaze, ak je ich udržovanie spojené s trovami, alebo ak ich poškodený potrebuje a obvinený nemôže hodnoverne dokázať na ne svoj právny nárok.
§ 352.
Ak sa odňatý predmet dostal do rúk osoby, ktorá sa nezúčastnila na trestnom čine, spôsobom platným pre prevod vlastníctva alebo ako záloh, taktiež ak je medzi niekoľkými osobami sporné, kto je vlastníkom odňatého predmetu, alebo ak poškodený prípadne iná osoba nemôže svoje právo dostatočne dokázať, odkáže ich súd prípadne vojenský prokurátor na porad civilného práva a súčasne pošle predmety, ktorých vlastníctvo je sporné, na uschovanie okresnému súdu, príslušnému podlá svojho šidla.
§ 353.
Ak sa u obvineného nájde cudzí predmet, o ktorom nevyjaví, komu patrí, alebo ak sa v primeranej lehote, ktorú určí súd prípadne vojenský prokurátor, oprávnená osoba neprihlásila, treba tento predmet odovzdať okresnému súdu príslušnému podľa sídla súdu prípadne vojenského prokurátora. Okresný súd postupuje tak, ako keby predmet pochádzal z trestného pokračovania u neho prevedeného.
§ 354.
Iné ako v §§ 351 až 353 uvedené veci, ktoré boly za trestného pokračovania uschované ma súde alebo u vojenského prokurátora prípadne u vojenského veliteľstva, treba vrátiť majiteľovi prípadne inej oprávnenej osobe, ak tomu neprekážajú iné zákonné dôvody a ak nie sú potrebné pre trestné pokračovanie. Ustanovenia § 353 platia obdobne aj tu.
DIEL XXV. Trovy trestného pokračovania.
§ 355.
(1) Trovy trestného pokračovania a výkonu trestu znáša erár.
(2) Ustanovenie ods. l sa nevzťahuje na trovy, ktoré vzniklý zastupovaním obžalovaného zvoleným obhajcom alebo zastupovaním poškodeného.
§ 356.
(1) Občianskym osobám, ktoré boly vypočuté ako svedkovia alebo znalci, alebo boly pribrané ako tlmočníci pripadne z úradu pribrané ako tesnopisci, počítajúc k nim vojenské osoby mimo činnej služby, vyplatia sa na účet eráru na ich žiadosť tie isté požitky, ktoré im patria podľa ustanovení platných pre občianske trestné súdy.
(2) Nárok na svedočné treba ohlásiť hneď po vypočutí, nárok na požitky znalcov, tlmočníkov a tesnopiscov do 15 dní po podaní znaleckého posudku a či po splnení tlmočníckej alebo tesnopiseckej funkcie, inak nárok zaniká.
(3) Poškodený, ktorý nebol predvolaný ako svedok, nemá nárok na svedočné,
(4) Uvedené požitky treba po ohlásení nároku hneď vyplatiť, prípadne bezplatne zaslať.
(3) O požitkoch sa rozhoduje usnesením.
§ 357.
(1) Ustanovenému obhajcovi treba — ak si to žiada — nahradiť skutočné hotové výdavky zo štátnej pokladnice. Nárok na iné trovy nemá.
(2) Ak sa obvinený so zvoleným obhajcom o trovách nedohodne, môže obvinený i obhajca žiadať u prvostupňového súdu, aby ich ustálil.
(3) Trovy právneho zástupcu poškodeného ustaľuje okresný súd príslušný podľa sídla vojenského súdu a či vojenského prokurátora a to tak, ako keby išlo o zastupovanie pred krajským súdom.
DIEL XXVI.
Trestný rozkaz.
§ 358.
(1) Ak vojenské veliteľstvo, verejný úrad, verejný úradník alebo verejný orgán na základe vlastného služobného postrehu alebo doznania pred ním učineného urobí trestné oznámenie pre taký priestupok alebo prečin, na ktorý je ako hlavný trest stanovený v zákone trest na slobode neprevyšujúci jeden rok, alebo trest peňažný, alebo oba tieto tresty, môže súd — ak nemá pochybnosti o pravdivosti oznámenia — na písomný návrh vojenského prokurátora vydať proti obvinenému, ktorý je na slobode a v čase činu už dovŕšil 18 rokov, trestný rozkaz, ktorým mu uloží trest bez predchádzajúceho pokračovania.
(2) Trestný rozkaz nemožno vydať, ak obžalobca nesúhlasí s výškou alebo s druhom trestu, alebo s podmienečným odkladom výkonu trestu, alebo ak ide o trestný čin, ktorý sa stíha len na návrh, alebo o trestný čin podľa zákona o trestných činoch proti štátu a podľa zákona o obrane štátu,
(3) Ak súd nevyhovie návrhu vojenského prokurátora na vydanie trestného rozkazu, alebo ak vojenský prokurátor nesúhlasí s výškou alebo s druhom trestu alebo s podmienečným odkladom výkonu trestu, treba vo veci pokračovať podľa všeobecných ustanovení tohto zákona.
§ 359.
(1) V trestnom rozkaze môže súd uložiť obvinenému trest na slobode najvýš do šesť týždňov alebo peňažný trest do Ks 5. 000 alebo oba tieto tresty; môže tiež vysloviť zhabanie a prepadnutie predmetu.
(2) Strata úradu, volebného práva ako aj strata hodnosti sa v trestnom rozkaze vysloviť nesmie.
(3) Súd môže trestným rozkazom odsúdiť obvineného aj podmienečne, ak sú zistené alebo z úradu známe okolnosti, ktoré odôvodňujú podmienečné odsúdenie.
§ 360. Trestný rozkaz má obsahovať:
a) meno a priezvisko obvineného,
b) prípadné prímenie obvineného, dátum jeho narodenia, rodisko, štátne občianstvo, náboženstvo, rodinný stav, vojenskú hodnosť, vojenský útvar, ku ktorému patrí, verejné hodnosti (tituly) a akademické hodnosti, občianske povolanie alebo zamestnanie, bydlisko alebo miesto pobytu, ak sú tieto údaje známe,
c) trestný čin, ktorým bol obvinený uznaný vinným a to uvedením jeho zákonného pomenovania, miesta a času jeho spáchania, ako aj skutočností, nakoľko je to potrebné na presné určenie činu, taktiež zákonných znakov, najmä aj takých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu,
d) uložený trest prípadne — ak je to podľa zákona prípustné — výrok o tom, že sa od uloženia trestu upúšťa,
e) vo výrokoch uvedených pod c) a d) treba uviesť, ktoré paragrafy zákona boly použité,
f) ak sa ukladá peňažný trest, príkaz, že ho treba zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti trestného rozkazu u vojenského súdu a výrok o tom, na aký druh a čas trestu na slobode sa premení peňažný trest na prípad jeho nevymožiteľnosti,
g) výrok o zhabaní a prepadnutí predmetov,
h) výrok o povolení alebo nepovolení podmienečného odkladu výkonu trestu,
i) meno veliteľstva, úradu alebo orgánu, ktoré učinily trestné oznámenie,
j) v prípade podmienečného odsúdenia vysvetlenie podstaty a významu podmienečného odsúdenia, napomenutie, aby odsúdený zachovával príkazy súdu a upozornenie na následky, ktoré ho stihnú, ak sa v skúšobnom čase neosvedčí,
k) poučenie o práve podať námietky a o právnych následkoch nepodania námietok,
§ 361.
Trestný rozkaz treba obvinenému doručiť do vlastných rúk.
§ 362.
(1) Obvinený a osoby, ktoré majú právo v jeho prospech podať odvolanie, vyjmúc obžalobou, majú právo podať proti trestnému rozkazu na súde, ktorý ho vydal, do troch dní od jeho doručenia obvinenému námietky písomne alebo ústne do zápisnice. Súčasne môžu oznámiť skutočnosti a dôkazy pre, obhajobu. Iný opravný prostriedok proti trestnému rozkazu sa nepripúšťa. Pre zmeškanie lehoty námietok pripúšťa sa ospravedlnenie s primeraným použitím ustanovení § 347.
(2) Ak oprávnené osoby nepodajú včas námietky, nadobudne trestný rozkaz právoplatnosť a má účinnosť rozsudku,
§ 363.
(1) Námietkami, ktoré podala včas oprávnená osoba, sa trestný rozkaz zrušuje a zavedie sa riadne pokračovanie.
(2) Súd rozhodujúc na hlavnom pojednávaní smie uložiť prísnejší trest na slobode alebo peňažný trest než aký bol uložený v trestnom rozkaze len, ak sa skutkový stav zmenil.
§ 364.
Proti právoplatnému trestnému rozkazu pripúšťa sa obnova za obdobného použitia ustanovení dielu XXII.
DIEL XXVII. Výkon rozhodnutia.
§ 365.
(1) Rozhodnutie má sa zpravidla vykonať hneď ako nadobudlo právoplatnosť.
(2) Výkon trestu patrí do pôsobnosti vojenského prokurátora.
(3) Vyhotovenie rozhodnutia, opatrené doložkou vykonateľnosti, treba doručiť bezodkladne vojenskému prokurátorovi na vykonanie trestu.
§ 366.
(1) Trest smrti nesmie byt vykonaný, kým prezident republiky nerozhodol, že odsúdenému neudeľuje milosť.
(2) Ak bol obžalovaný odsúdený na trest smrti, usnesie sa vojenský súd v neverejnom zasadnutí hneď po vyhlásení rozsudku, vypočujúc vojenského prokurátora, či odporúča udeliť odsúdenému milosť ako aj aký trest by bol primeraný namiesto trestu smrti v prípade udelenia milosti.
(3) Ak trest smrti uloží hlavný vojenský súd alebo ak potvrdí rozsudok ukladiajúci trest smrti, usnesie sa hneď po vyhlásení rozsudku v neverejnom zasadnutí, vypočujúc hlavného vojenského prokurátora, či odporúča udeliť odsúdenému milosť ako aj aký trest by bol primený namiesto trestu smrti v prípade udelenia milosti. Práve tak učiní hlavný vojenský súd i vtedy, ak on vo veci nerozhodoval. Preto vojenský súd aj v tých prípadoch, ak jeho rozsudok ukladajúci trest smrti nebol napadnutý opravným prostriedkom, predloží spisy po postupe podľa ods. 2 hlavnému vojenskému súdu.
(4) Hlavný vojenský súd predloží spisy s posudkami Ministerstvu národnej obrany.
(5) Minister národnej obrany predloží spisy so svojím návrhom Kancelárii prezidenta republiky.
(6) Vojenský súd, hlavný vojenský súd ako aj Ministerstvo národnej obrany pripojí ku spisom aj žiadosť o milosť, ktorí prípadne podal odsúdený alebo v jeho prospech iná osoba.
§ 367.
Ak ide o trest smrti, osobám duševne chorým alebo dočasnou ťažkou chorobou trpiacim až do ich uzdravenia a tehotným ženám pred ich pôrodom nesmie sa oznámiť, že im milosť udlená nebola ani sa nesmie na nich trest smrti vykonať.
S 368.
(1) Trest smrti sa vykonáva nasledujúceho rána po dni, v ktorý sa odsúdenému oznámilo, že mu milosť nebola udelená Toto oznámenie vykoná predseda prvostupňového súdu alebo jeho námestník prítomnosti vojenského prokurátora a zapisovateľa.
(2) Po tomto oznámení treba sa postarať, aby odsúdeného navštívil duchovný
jeho náboženského vyznania, pri voľbe ktorého treba podľa možnosti vyhovieť želaniu odsúdeného.
(8) Okrem osôb, ktoré sú na to podľa svojho služobného postavenia oprávnené, má sa dovoliť prístup k odsúdenému len jeho príslušníkom, obhajcovi a osobám, ktorých návštevu si odsúdený žiada.
(4) Trest smrti sa nesmie vykonať v nedeľu, vo sviatok alebo v taký deň, ktorý podľa náboženského vyznania odsúdeného je sviatočným dňom.
(5) Keby trest smrti povrazom nebolo možno vykonať, lebo niet po ruke kata, alebo pre iné prekážky, vojenský prokurátor je oprávnený zmeniť tento druh trestu smrti na zastrelenie.
§ 369.
(1) Trest smrti treba vykonať na uzavretom mieste.
(2) Pri výkone trestu musia byt prítomní: vojenský prokurátor, ktorý riadi výkon, sudca a zapisovateľ vyslaní vojenským súdom, dozorca väznice, duchovný a dvaja lekári, ktorí majú zistiť nastalú smrť.
(3) Obhajcovi na jeho žiadosť treba povoliť prístup. Prítomnosť iných osôb závisí od povolenia vojenského prokurátora.
(4) O výkone sa spíše zápisnica, v ktorej sa má udať čas, kedy sa poprava začala a kedy podľa zistenia lekárov nastala smrť. Zápisnicu podpíšu sudca a zapisovateľ vyslaní vojenským súdom, vojenský prokurátor a dvaja lekári.
(5) Mŕtvolu popraveného možno vydať príbuzným, aby ju jednoducho nenápadne pochovali.
§ 370.
(l) Obžalovaného, ktorý celý trest uložený prvostupňovým súdom odpykal následkom započítania predbežného zatknutia a vyšetrovacej väzby do trestu, treba zpravidla hneď po vyhlásení rozsudku prepustiť na slobodu, avšak ak vojenský prokurátor hneď ohlási odvolanie v neprospech obžalovaného, možno väzbu zo závažných dôvodov predĺžiť až do rozhodnutia hlavného vojenského súdu.
(2) Obžalovaný, ktorý nepoužil odvolanie alebo sa uspokojil s druhom uloženého trestu a odvolanie použil len proti výmere trestu, môže nastúpiť trest na slobode aj pred právoplatnosťou rozsudku. Gážisti, ktorí boli odsúdení na trest žalára, nemôžu tento trest nastúpiť, kým rozsudok nenadobudne právoplatnosť. Obžalovaného, ktorý nastúpil trest pred právoplatnosťou rozsudku, treba aj pred vybavením odvolania prepustiť ma slobodu, len čo uplynula doba uloženého trestu.
§ 371.
(1) Z trestu na slobode treba odpočítať čas, ktorý bol vyslovený v právoplatnom rozsudku za odpykaný.
(2) Súd prvej stolice rozhodne dodatočne bez pojednávania usnesením o započítaní predbežného zatknutia a vyšetrovacej väzby do trestu, ktoré uplynulý do právoplatnosti rozsudku, ako aj o rozsahu tohto započítania, ak sa. už o tom nerozhodlo v rozsudku prvej stolice, prípadne v rozhodnutí o odvolaní, alebo ak sa rozhodlo o tomto len čiastočne.
8 372.
(1) Okrem času, ktorý sa započíta do trestu podľa § 371, treba pri výkone trestu vždy odpočítať predbežné zatknutie a vyšetrovaciu väzbu, ktorá uplynula po právoplatnosti rozsudku, ukladajúceho trest, prípadne po právoplatností rozhodnutia o odvolaní.
(2) Ak rozhodnutie nemožno napadnúť opravným prostriedkom, predbežné zatknutie a vyšetrovaciu väzbu treba odpočítať odo dňa vynesenia rozhodnutia až do začiatku výkonu trestu.
(3) Ak rozsudok vojenského súdu nadobudol právoplatnosť preto, lebo ani obžalovaný ani iná osoba neohlásila proti nemu odvolanie, prípadne ak odvolanie podané inou osobou, ako obžalovaným bolo odmietnuté, treba z trestu odpočítať predbežné zatknutie a vyšetrovaciu väzbu, ktorá uplynula odo dňa vyhlásenia prípadne doručenia rozsudku obžalovanému až do začiatku výkonu trestu.
§ 373.
Ak sa v rozsudku nerozhodlo o náhradnom treste na slobode za nevymožitelný peňažný trest, rozhoduje o tom dodatočne súd prvej stolice usnesením bez pojednávania. Sťažnosť proti tomuto usneseniu má odkladný účinok.
S 374.
Ak odsúdená osoba onemocnie duševnou chorobou, treba výkon trestu na slobode odložiť do jej uzdravenia. To isté platí pri iných nemociach, ak by výkon trestu ohrozoval život odsúdeného.
§ 375.
(1) Vojenský prokurátor môže z dôvodov vojenskej služby odložiť výkon trestu na slobode neprevyšujúceho jeden rok, najdlhšie na dva mesiace.
(2) Pri treste na slobode, neprevyšujúcom jeden rok, môže vojenský prokurátor odložiť výkon trestu na slobode až do dvoch mesiacov aj vtedy, ak sa dokáže, že by okamžitý výkon trestu zapríčinil odsúdenému alebo jeho rodine ťažkú škodu, ktorá sa vymyká účelu trestu, a netreba sa obávať úteku odsúdeného.
(3) Hlavný vojenský prokurátor môže odložiť výkon každého dva roky neprevyšujúceho trestu na slobode aj z iných než v ods. 1 a 2 uvedených dôležitých dôvodov, a to aj na dlhší čas ako na dva mesiace.
(4) Ak výkon trestu nebol odložený z dôvodov vojenskej služby, možno odklad urobiť závislým od složenia istoty alebo od inej podmienky.
(5) Úrad, ktorý odložil výkon trestu, môže odklad aj odvolať.
§ 376.
(l) Výkon trestu na slobode sa zpravidla nesmie prerušiť.
(2) Právoplatne uložený trest smrti alebo doživotný trest na slobode treba vykonať bez ohľadu na skorej uložený ešte nevykonaný trest na slobode.
(3) Pri trestoch na slobode jeden rok neprevyšujúcich môže vojenský prokúra-