Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebná obdobie. 6. zasadanie.
429.
Vládny návrh.
Zákon šekový
zo dňa_____________ 1941
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ. Šek.
Hlava prvá. Vystavenie a forma šeku.
§ l. Šek obsahuje:
1. označenie ako šek v samom texte listiny a v reči, v ktorej je listina spísaná,
2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitá sumu,
3. meno toho, kto má platiť (šekovníka),
4. údaj platobného miesta,
5. dátum a údaj miesta vystavenia,
6. podpis vystaviteľa.
§ 2.
(1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť, uvedená v predchádzajúcom paragrafe, neplatí za šek, okrem prípadov určených v nasledujúcich odsekoch.
(2) Ak niet osobitného údaja, platí miesto uvedené pri mene šekovníka za miesto platobné. Ak je pri mene šekovníka uvedené viac miest, je šek splatný v prvom z uvedených miest.
(3) Ak niet týchto ani iného údaja, je šek splatný v mieste, kde šekovník má svoj hlavný závod.
(4) Ak sa v šeku neudá, kde bol vystavený, platí, že bol vystavený v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.
§ 3.
Šek možno vystaviť len na bankára, ktorý má úhradu pre vystaviteľa, a podľa výslovnej alebo mlčky učinenej dohody, že vystaviteľ je oprávnený touto úhradou šekom disponovať. Platnosť listiny ako šeku nie je však dotknutá nezachovaním týchto predpisov.
§ 4.
Šek nemožno prijať. Prejav o prijatí na šeku platí za nenapísaný.
§ 5.
(1) V šeku možno ustanoviť, že sa má platiť:
a) určitej osobe s výslovnou doložkou "na rad" alebo bez tejto doložky;
b) určitej osobe s doložkou,, nie na rad" alebo s doložkou rovnakého významu;
c) majiteľovi.
(2) Ak je určitá osoba, ktorej sa má platiť, označená v šeku dodatkom,, alebo majiteľovi" alebo iným výrazom rovnakého významu, ide o šek na majiteľa.
(3) Šek bez udania osoby, ktorej sa má platiť (príjemcu), je šekom na majiteľa.
§ 6.
(1) Šek môže znieť na vlastný rad vystaviteľa.
(2) Šek možno vystaviť na účet tretieho.
(3) Šek nemožno vystaviť na vystaviteľa samého, ak len nejde o šek, vystavený medzi rozličnými závodmi toho istého vystaviteľa.
§ 7.
Sľub úrokov v šeku platí za nenapísaný.
§ 8.
Šek môže mať údaj, že je splatný u tretej osoby, a to v mieste, kde šekovník má svoje bydlisko alebo inde predpokladajúc vždy, že ona je bankárom.
§ 9.
(1) Ak je šeková suma udaná písmenami i číslicami a tieto údaje sa neshodujú, platí suma vyjadrená písmenami.
(2) Ak je šeková suma udaná viac ráz písmenami alebo viac ráz číslicami, platí pri rozpore suma nižšia.
§ 10.
Ak sú na šeku podpisy osôb, nespôsobilých zaviazať sa šekom, podpisy nepravé alebo podpisy osôb vymyslených, alebo podpisy, ktoré z hocakého iného dôvodu nezaväzujú osoby, ktoré šek podpísaly alebo menom ktorých bol šek podpísaný, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných podpísaných osôb.
§ 11.
Kto dá na šek svoj podpis ako zástupca osoby, za ktorú nemá práva konať, je sám zaviazaný zo šeku a keď zaplatil, má tie isté práva, ktoré by mal údajne zastúpený. To isté platí o zástupcovi, ktorý prekročil svoju pôsobnosť.
§ 12.
(1) Vystaviteľ je zodpovedný za zaplatenie šeku.
(2) Každá doložka, ktorou vystaviteľ vylučuje túto zodpovednosť, platí za nenapísanú.
§ 13.
Ak šek, pri vydaní neúplný, bol doplnený v rozpore s učinenou dohodou, nemožno majiteľovi šeku namietať, že dohoda nebola zachovaná, ak nenadobudol šek obmyseľne, ani mu nemožno pričítať hrubú nedbalosť pri jeho nadobudnutí.
Hlava druhá.
Prevod šeku.
§ 14.
(1) Šek, v ktorom je ustanovené, že sa má platiť určitej osobe, s výslovným dodatkom "na rad" alebo bez neho, možno previesť rubopisom (indosovať).
(2) Šek, v ktorom je ustanovené, že sa má platiť určitej osobe, s dodatkom "nie na rad" alebo s dodatkom rovnakéhoho významu, možno previesť len obyčajnou cesiou a s jej účinkami.
(3) Šek možno indosovať i na vystaviteľa, alebo na iného šekom zaviazaného. Tieto osoby môžu šek ďalej indosovať.
§ 15.
(1) Rubopis musí byt bezpodmienečný. Každá podmienka, od ktorej by bol závislý, platí za nenapísanú.
(2) čiastočný rubopis je neplatný.
(3) Priam tak je neplatný rubopis šekovníka.
(4) Rubopis na majiteľa platí za rubopis nevyplnený (blankoindosament).
(5) Rubopis na šekovníka platí len za kvitanciu, okrem prípadu, že šekovník má viac závodov a rubopis znie na iný závod než ten, na ktorý bol šek vystavený.
§ 16.
(1) Rubopis musí byť napísaný na šeku alebo na liste s ním spojenom (prívesok, alonž). Rubopisec (indosant) musí ho podpísať.
(2) Rubopis nemusí udávať rubopisníka (indosatára), ba môže pozostávať len z podpisu rubopisu (nevyplnený rubopis). V tomto druhom prípade je rubopis len vtedy platný, keď je napísaný na rube šeku alebo na prívesku.
§ 17.
(1) Rubopis prevádza všetky práva zo šeku.
(2) Pri nevyplnenom rubopise môže majiteľ:
a) vyplniť rubopis svojím menom alebo menom iného;
b) indosovat šek ďalej nevyplneným rubopisom alebo na určitú osobu;
c) odovzdať šek tretej osobe bez vyplnenia blankoindosamentu a bez indosácie.
§ 18.
(1) Rubopisec je zodpovedný, ak niet opačnej doložky, za zaplatenie šeku.
(2) Rubopisec môže zakázať ďalšiu indosáciu; v tomto prípade nie je zodpovedný osobám, na ktoré bol šek potom indo-
sovaný.
§ 19.
Ten, kto má indosovateľný šek v rukách (držiteľ šeku), platí za oprávneného majiteľa, ak sa legitimuje nepretržitým radom rubopisov, i keby posledný z nich bol nevyplnený. Rubopisy prečiarknuté platia pri tom za nenapísané. Ak nasleduje po nevyplnenom rubopise ďalší rubopis, platí, že podpisovateľ tohto nadobudol šek rubopisom nevyplneným.
§ 20.
Rubopis na šeku znejúcom na majiteľa, zakladá pre rubopisca záväzok postihový, ale nepremeňuje listinu v šek na rad (ordrešek).
§ 21.
Ak niekto prišiel o šek z hocakej príčiny, nie je nový majiteľ — či už ide o šek na majiteľa, alebo o šek rubopisom prevoditeľný, ktorého majiteľ sa legitimuje spôsobom uvedeným v § 19 — povinný šek vydať, ak ho nenadobudol obmyseľne, ani mu nemožno pričítať hrubú nedbalosť pri jeho nadobudnutí.
§ 22.
Osoby, žalované zo šeku, nemôžu činiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na ich osobných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, ak len majiteľ, nadobúdajúc šek, nekonal vedome na újmu dlžníka.
§ 23.
(1) Ak obsahuje rubopis doložku "hodnotu vybrať", "na inkaso", "inprocura"
alebo inú doložku vyjadrujúcu len zmocnenie, môže majiteľ vykonávať všetky práva zo šeku, ale nemôže ho indosovať inak ako rubopisom zmocňovacím (procuraindosamentom).
(2) Osoby, zaviazané zo šeku, môžu v tomto prípade činiť majiteľovi len také námietky, ktoré by mohly činiť rubopiscovi.
(3) Plná moc z procuraindosamentu nezaniká ani smrťou zmocniteľa ani stratou jeho svojprávnosti.
§ 24.
(1) Rubopis, učinený po proteste alebo po zistení rovnakého významu alebo po uplynutí prezentačnej lehoty, má len účinky obyčajnej cesie.
(2) Kým sa nedokáže opak, má sa za to, že nedatovaný rubopis bol napísaný pred protestom alebo pred zistením rovnakého významu alebo pred uplynutím prezentačnej lehoty, uvedenej v ods. 1.
Hlava tretia.
Rukojemstvo.
§ 25.
(1) Zaplatenie šekovej sumy alebo jej čiastky možno zabezpečiť šekovým rukojemstvom.
(2) Túto zábezpeku môže poskytnúť tretia osoba okrem šekovníka, alebo i ten, kto šek už podpísal.
§ 26.
(1) Rukojemstvo napíše sa na šek alebo na prívesok.
(2) Rukojemstvo sa vyjadruje slovami "ako ručiteľ" alebo doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho musí podpísať,
(3) Holý podpis na líci šeku platí za rukojemstvo, ak nejde o podpis vystaviteľa.
(4) V rukojemstve treba udať, za koho sa preberá. Ak niet tohto údaja, platí, že ručenie bolo prevzaté za vystaviteľa.
§ 27.
(1) Šekový ručiteľ je zodpovedný rovnako ako ten, za koho sa zaručil.
(2) Záväzok šekového ručiteľa je platný i vtedy, keď záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z inej príčiny než pre vadu formy.
(3) Vyplatením šeku nadobúda šekový ručiteľ práva zo šeku proti tomu, za koho sa zaručil a proti osobám, ktoré sú tomuto zo šeku zaviazané.
Hlava štvrtá.
O prezentácii a platení. § 28.
(1) Šek je sročný na videnie. Opačný údaj platí za nenapísaný.
(2) Šek predložený na platenie pred dátom (dňom udaným v ňom ako deň vystavenia), je sročný v deň predloženia.
§ 29.
(1) Šek vystavený a splatný v tom istom štáte musí byť predložený na platenie do osem dní.
(2) Šek splatný v inom štáte, než v ktorom bol vystavený, musí sa predložiť na platenie v lehote dvadsaťdňovej resp. sedemdesiatdňovej podľa toho či miesto vystavenia a miesto splatnosti sú v tom istom svetadiele alebo v rozličných svetadieloch.
(3) Pri tom šeky, vystavené v Európe a splatné v niektorom pobrežnom štáte Stredozemného mora alebo naopak, platia za šeky vystavené a splatné v tom istom svetadiele.
(4) Uvedené lehoty začínajú plynúť od dáta šeku.
§ 30.
Ak je šek vystavený na miesto s iným kalendárom, prepočíta sa deň vystavenia na deň odpovedajúci mu podľa kalendára platobného miesta.
§ 31.
(1) Predloženie šeku odúčtovni rovná sa jeho predloženiu na platenie.
(2) Vládnym nariadením sa určí, ktoré zariadenia možno pokladať za odúčtovné a pri akých podmienkach možno im šeky predkladať.
§ 32.
(1) Odvolanie šeku je účinné až po uplynutí lehoty na predloženie.
(2) Ak nebol šek odvolaný, môže šekovník zaplatiť i po uplynutí lehoty na predloženie.
§ 33.
Na účinnosť šeku nemá vplyvu ani smrť vystaviteľa, ani jeho nespôsobilosť konať, ktorá nastala po vystavení šeku.
§ 34.
(1) Šekovník môže žiadať, aby mu proti zaplateniu bol vydaný šek, kvitovaný majiteľom.
(2) Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie.
(3) Šekovník, ak platil čiastočne, môže žiadať, aby sa toto platenie poznačilo na šeku a vydaná mu bola o tom kvitancia.
§ 35.
Šekovník, ktorý zaplatí indosovateľný šek, je povinný skúmať správnosť poradia rubopisov, nie však podpisy rubopiscov.
§ 36.
(1) Ak je šek splatný v mene, ktorá nie je v obehu v platobnom mieste, možno šekovú sumu zaplatiť v mene štátu podľa hodnoty v deň predloženia. Ak nebolo zaplatené pri predložení, má majiteľ právo voliť, či sa má šeková suma prepočítať na menu štátu podľa hodnoty v deň prezentácie alebo podľa hodnoty v deň platenia.
(2) Hodnota cudzej meny určí sa podľa obchodných zvykov platobného miesta. Vystaviteľ môže však v šeku predpísať prepočítací kurz pre sumu, ktorá sa má platiť.
(3) Ustanovenia ods. l a 2 neplatia, ak vystaviteľ predpísal zaplatenie v mene určite udanej (efektívna doložka).
(4) Ak znie šek na menu, ktorá má to isté pomenovanie v štáte vystavenia, ako v štáte platenia, ale rozličnú hodnotu, má sa za to, že sa rozumie mena platobného miesta.
Hlava piata.
Križovaný šek a šek zúčtovací.
§ 37.
(1) Vystaviteľ alebo majiteľ môže šek križovať s účinkami uvedenými v § 38.
(2) Križovanie deje sa dvoma rovnobežnými čiarami na líci šeku. Môže byť všeobecné alebo osobitné.
(3) Križovanie je všeobecné, ak medzi dvoma čiarami nieto nijakého údaja alebo označenia "bankár" alebo výrazu rovnakého významu; osobitné je vtedy, keď medzi dve čiary je napísané meno niektorého bankára.
(4) Križovanie všeobecné možno premeniť v križovanie osobitné; križovanie osobitné nemožno však zmeniť na križovanie všeobecné.
(5) O prečiarknutí križovania alebo mena označeného bankára platí, že sa nestalo.
§ 38.
(1) Šek všeobecne križovaný môže šekovník vyplatiť len bankárovi alebo svojmu zákazníkovi,
(2) Šek s osobitným križovaním môže šekovník vyplatiť len označenému bankárovi alebo, ak je ním sám šekovník, svojmu zákazníkovi. Označený bankár môže však poveriť iného bankára vybraním šeku.
(3) Bankár smie nadobudnúť križovaný šek len od svojho zákazníka alebo od iného bankára. Nesmie ho vybrať na účet osôb iných ako práve uvedených.
(4) Šek, na ktorom je viac osobitných križovaní, môže šekovník vyplatiť len vtedy, keď ide len o dve križovania a jedno z nich stalo sa cieľom vybrania šeku odúčtovňou.
(5) Šekovník alebo bankár, ktorý nedodrží tieto ustanovenia, je zodpovedný za škodu až do výšky šekovej sumy.
§ 39.
(l) Vystaviteľ alebo majiteľ šeku môže doložkou, krížom na líci šeku napísanou,
"len na zúčtovanie" alebo doložkou rovnakého významu zakázať, aby šek bol vyplatený v hotovosti.
(2) Šekovník smie v tomto prípade vyplatiť šek len dobropisom (zúčtovaním, prevodom alebo kompenzáciou). Dobropis rovná sa plateniu.
(3) O prečiarknutí doložky "len na zúčtovanie" platí, že sa nestalo.
(4) Šekovník, ktorý nedodrží tieto ustanovenia, je zodpovedný za škodu až do výšky šekovej sumy.
Hlava šiesta. Postih pre neplatenie.
§ 40.
Ak šek, včas predložený, nebol zaplatený, môže majiteľ vykonávať postih proti rubopiscom, vystaviteľovi a ostatným osobám, zaviazaným zo šeku, ak bolo odoprenie platenia zistené:
1. verejnou listinou (protestom), alebo
2. písomným, datovaným prejavom šekovníka na šeku, obsahujúcim údaj o dni predloženia, alebo
3. datovaným prejavom odúčtovne, že šek bol včas doručený a nebol zaplatený.
§ 41.
(1) Protest alebo zistenie rovnakého významu musí sa stať pred uplynutím prezentačnej lehoty.
(2) Ak bol šek predložený posledného dňa lehoty, možno protest alebo zistenie rovnakého významu učiniť ešte nasledujúceho všedného dňa.
§ 42.
(1) Majiteľ musí o tom, že nedosiahol zaplatenia, uvedomiť predchádzajúceho rubopiscu a vystaviteľa do štyroch všedných dni, nasledujúcich po dni protestu, prípadne zistenia rovnakého významu, alebo ak je tu doložka "bez trov", po dni predloženia. Každý rubopisec musí do dvoch všedných dní, nasledujúcich po dni, ktorého dostal zprávu, uvedomiť o nej predchádzajúceho rubopiscu a oznámiť mu pritom mená a adresy tých, ktorí predtým podali zprávu, a tak radom ďalej až k vystaviteľovi. Tieto lehoty sa začínajú prijatím predchádzajúcej zprávy.
(2) Ak sa dáva podľa predchádzajúceho odseku zpráva niekomu, kto šek podpísal, treba tú istú zprávu v tej istej lehote podať aj jeho ručiteľovi.
(3) Ak niektorý rubopisec neudal svoju adresu, alebo udal ju nečitateľne, stačí podať zprávu ďalšiemu predchádzajúcemu rubopiscovi.
(4) Zprávu možno podať hocakým spôsobom, i len vrátením šeku.
(5) Kto je povinný podať zprávu, má osvedčiť, že dal zprávu v predpísanej lehote. Lehota je zachovaná, ak bol v nej na poštu daný list obsahujúci zprávu.
(6) Kto nepodal zprávu včas, nestráca postih, je však zodpovedný za prípadnú škodu, vzniklú jeho nedbalosťou, ale len do výšky šekovej sumy.
§ 43.
(1) Vystaviteľ, rubopisec alebo ničiteľ môže doložkou: "bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu, napísanou na šeku a podpísanou, oslobodiť majiteľa od toho, aby cieľom zachovania svojho postihu dal učiniť protest alebo zistenie rovnakého významu.
(2) Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti predložiť šek včas a podať povinné zprávy. Dokázať, že lehota nebola dodržaná, má ten, kto sa proti majiteľovi na to odvoláva.
(3) Ak pripojil doložku vystaviteľ, je ona účinná proti všetkým osobám, zaviazaným zo šeku; ak ju pripojil rubopisec alebo ručiteľ, je účinná len proti nemu. Ak dá majiteľ, hoci je tu doložka pripojená vystaviteľom, učiniť protest alebo zistenie rovnakého významu, idú trovy tohto na jeho vrub. Ak doložka pochádza od rubopisca alebo ručiteľa, možno trovy protestu alebo zistenia rovnakého významu požadovať od všetkých, ktorí šek podpísali.
§ 44.
(1) Všetky osoby, zaviazané zo šeku, sú zodpovedné majiteľovi solidárne.
(2) Majiteľ má právo zakročiť proti všetkým týmto osobám naraz, niektorým alebo len jednému z nich a nemusí pritom zachovať poradie, v ktorom sa zaviazali.
(3) To isté práva má každý, kto šek podpísal a ho vyplatil.
(4) Žaloba, podaná proti jednému dlžníkovi, neprekáža tomu, aby sa zakročilo proti iným, i keby nasledovali za tým, ktorý bol najprv zažalovaný.
§ 45.
Majiteľ môže žiadať od toho, proti komu vykonáva postih:
1. nezaplatenú šekovú sumu,
2. šesťpercentové úroky odo dňa predloženia,
3. trovy protestu alebo zistenia rovnakého významu, podaných zpráv, ako aj iné trovy,
4. províziu vo výške jednej tretiny percenta šekovej sumy alebo v dohodnutej menšej výške.
§ 46.
Kto vyplatil šek, môže žiadať od svojich predchodcov:
1. celú sumu, ktorú zaplatil,
2. šesťpercentové úroky od tejto sumy odo dňa zaplatenia,
3. svoje trovy,
4. províziu podľa § 45, č. 4.
§ 47.
(1) Každý dlžník, proti ktorému sa vykonáva alebo môže vykonať postih, je oprávnený žiadať, aby sa mu proti vyplateniu vydal šek s protestom alebo zistením rovnakého významu a kvitovaným účtom,
(2) Každý rubopisec môže pri vyplatení šeku prečiarknuť rubopis svoj a rubopisy indosantov za ním nasledujúcich.
§ 48.
(1) Ak nemožno včas predložiť šek, učiniť protest alebo zistenie rovnakého významu pre neprekonateľnú prekážku
zákonný predpis štátu alebo iný prípad vyššej moci), predlžujú sa lehoty určené pre tieto úkony.
(2) Majiteľ je povinný bezodkladne podať zprávu predchádzajúcemu rubopiscovi o vyššej moci a túto zprávu poznamenať na šeku alebo na prívesku 6 údajom miesta a pripojením dáta a podpisu; ináč platia ustanovenia § 42.
(3) Keď prestala vyššia moc, musí majiteľ bez odkladu predložiť šek na platenie a keď treba, dať učiniť protest alebo zistenie rovnakého významu.
(4) Ak trvá vyššia moc dlhšie ako pätnásť dní, odo dňa, ktorého majiteľ, hoci aj pred uplynutím prezentačnej lehoty, vyrozumel predchádzajúceho rubopisca o vyššej moci, možno postih vykonať bez toho, že by bolo treba predložiť šek alebo učiniť protest alebo zistenie rovnakého významu.
(5) Prípadmi vyššej moci nie sú skutočnosti čiste osobné, týkajúce sa majiteľa alebo toho, koho on poveril predložiť šek alebo učiniť protest alebo zadovážiť zistenie rovnakého významu.
Hlava siedma.
Šekové rovnopisy.
§ 49.
Ak nejde o šek na majiteľa, možno šek splatný v inom štáte, než kde bol vystavený, alebo šek splatný v zámorskej zemi štátu vystavenia alebo naopak, ako í šek vystavený a splatný v tej istej zámorskej zemi alebo v rozličných zámorských zemiach toho istého štátu, vystaviť vo viacerých rovnakých exemplároch (rovnopisoch). Ak bol šek vystavený v niekoľkých rovnopisoch, musia sa tieto v samom texte listiny očíslovať, inak platí každý z nich za osobitný šek.
§ 50.
(1) Vyplatením jedného rovnopisu zanikajú šekové záväzky, i keď tu niet doložky, že vyplatenie jedného rovnopisu zrušuje účinnosť ostatných.
(2) Ak previedol rubopisec rovnopisy na rozličné osoby, sú on a indosanti za ním nasledujúci zaviazaní zo všetkých rovnopisov nimi podpísaných, ktoré neboly vrátené.
Hlava ôsma.
Zmeny.
§ 51.
Ak bol text šeku zmenený, sú tí, ktorí podpísali šek po zmene, zodpovední podľa zmeneného textu; tí však, ktorí podpísali predtým, podľa textu pôvodného.
Hlava deviata.
Premlčanie.
§ 52.
(1) Postihové práva majiteľa proti rubopiscom, vystaviteľovi a proti iným osobám, zaviazaným zo šeku, premlčujú sa v šiestich mesiacoch od uplynutia prezentačnej lehoty.
(2) Postihové práva šekového dlžníka oproti inému šekovému dlžníkovi premlčujú sa v šiestich mesiacoch odo dňa, ktorého dlžník šek vyplatil alebo ktorého bol voči nemu uplatnený žalobou.
§ 53.
Prerušenie premlčania pôsobí len proti tomu, koho sa týka skutočnosť zakladajúca prerušenie.
Hlava desiata.
Všeobecné predpisy. § 54.
Bankármi vo smysle tohto zákona sú:
1. verejné ústavy, pri ktorých predmetom podnikania sú úkony bankové, ako Slovenská národná banka, Poštová sporitelňa a Slovenská hypotečná a komunálna banka;
2. zapísaní obchodníci plného práva, rozumejúc nimi i obchodné spoločnosti, sporitelne, prevodzujúci po živnostenský bankové úkony.