§ 55.
(1) Predloženie šeku a protest možno vykonať len vo všedný deň.
(2) Ak posledný deň lehoty, v ktorej treba vykonať úkon týkajúci sa šeku, najmä jeho predloženie, učinenie protestu alebo zistenia rovnakého významu, je zákonom uznaný deň sviatočný, predlžuje sa lehota o najbližší deň všedný. Inak sa sviatočné dni do lehoty započítavajú.
§ 56.
Do lehoty nepočíta sa deň, od ktorého sa ona začína.
§ 57.
Ani zákonné ani sudcovské dni rešpektné (osobitného zreteľa hodné) nie sú prípustné.
DIEL DRUHÝ. Doplnkové predpisy.
Hlava prvá.
Protest.
§ 58.
(1) Protest musí učiniť verejný notár, súd, alebo na nariadenie tohto úradník súdnej kancelárie.
(2) Vládnym nariadením možno zaviesť protestovanie poštovým úradníkom a určiť podrobnosti tohto spôsobu protestu.
§ 59.
(1) Protest má obsahovať:
a) meno toho, pre koho sa protestuje a meno osoby, proti ktorej sa protestuje,
b) údaj, čo sa žiadalo od osoby, proti ktorej sa protestuje, jej odpoveď alebo údaj, že neodpovedala, alebo že nebola zastihnutá, alebo, že nebolo možno zistiť miestnosť, kde prevodzuje svoj podnik alebo jej byt,
c) miesto, deň, mesiac a rok, kde a kedy sa výzva (č. 2) stala alebo bol učinený bezvýsledný pokus o ňu.
(2) Protestný orgán musí protest podpísať a pripojiť svoju úradnú pečať alebo úradnú pečiatku.
§ 60.
(1) Protest treba napísať na šek alebo na osobitný list, ktorý sa spojí so šekom.
(2) Protest treba napísať na rub šeku priamo za posledným zápisom, a ak ho niet, priamo na niektorý okraj rubu.
(3) Ak sa napíše protest na osobitný list spojený so šekom, treba miesto, kde sa list pripojuje, opatriť úradnou pečaťou alebo úradnou pečiatkou. Potom už netreba pripojiť úradnú pečať alebo úradnú pečiatku k podpisu protestného orgánu.
(4) Ak sa protestuje na podklade niekoľkých rovnopisov toho istého šeku, stačí osvedčenie na jednom rovnopise alebo na pôvodine. Na ostatných rovnopisoch treba poznamenať, na ktorom rovnopise je protest napísaný alebo že je napísaný na pôvodine. Ustanovenia ods. 2 a prvej vety ods. 3 treba primerane použiť i na túto poznámku. Poznámku má protestný orgán podpísať a opatriť úradnou pečaťou alebo úradnou pečiatkou.
§ 61.
Ak sa má šekovoprávne plnenie požadovať od viacerých osôb alebo síce od jedinej osoby ale viac ráz, treba viacnásobné vyzvanie pojať do jednej protestnej listiny.
§ 62.
Šek možno zaplatiť do rúk protestného orgánu. Oprávnenie protestného orgánu prijať platenie nemožno vylúčiť.
§ 63.
(1) Protestný orgán môže opraviť chyby v písaní, vynechania a iné nedostatky protestnej listiny až do jej vydania osobe, pre ktorú sa protestuje. Opravu treba označiť ako takú a podpísať.
(2) Protestný orgán musí si zadržať overený odpis protestu, O obsahu šeku treba spraviť záznam, ktorý musí obsahovať:
a) šekovú sumu,
b) srok,
c) miesto a deň vystavenia šeku,
d) meno vystaviteľa, meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť a meno šekovníka.
(3) Odpisy a záznamy treba uschovať v časovom poradí.
Miesto a čas na predloženie
šeku, na protest a iné právne
úkony.
§ 64.
(1)Protestovať možno od deväť hodín do osemnásť hodín; v iných hodinách leta, vtedy, keď s tým výslovne súhlasí osoba, proti ktorej sa protestuje.
§ 65.
(1) Predloženie šeku, zaplatenie, protest, vyžiadanie si rovnopisu, ako i všetky ostatné úkony, ktorých treba proti určitej osobe, musia sa stať v miestnostiach, kde prevodzuje svoj podnik, alebo, ak ich nemožno vypátrať, v jej byte. Inde, najmä na burze, možno tieto úkony vykonať len po obapoľnej dohode.
(2) Ak je v proteste poznamenané, že miestnosť, kde sa prevodzuje podnik, alebo byt nebolo možno vypátrať, nie je protest neplatný preto, že vypátranie bolo možné.
(3) Zodpovednosť protestného orgánu, ktorý nevykonal primerané pátranie, nie je dotknutá predpisom druhého odseku. Ak ostal doteraz na príslušnom policajnom úrade bez výsledku, nie je protestný orgán povinný ďalej pátrať.
§ 66.
(1) Úkon, ktorý sa stal v miesitnostiach, kde sa prevodzuje podnik, alebo v byte niektorého účastníka, je účinný i vtedy, ak miesto, kde tieto miestnosti alebo byt skutočne sú, bolo v šeku nesprávne vyznačené údajom susedného miesta. Ak súhlasia účastníci, možno úkony, ktoré sa majú vykonať v určitom v šeku vyznačenom mieste, vykonať v susednom mieste.
(2) Vládnym nariadením sa určí, ktoré miesta platila za susedné v smysle týchto predpisov.
Hlava druhá.
Obohatenie.
§ 67.
(1) Ak zanikol záväzok vystaviteľa premlčaním alebo tým, že sa nevykonaly úkony predpísané na zachovanie šekového práva, ostáva vystaviteľ zaviazaný majiteľovi šeku v tej miere, nakoľko sa na jeho škodu obohatil.
(2) Pravo podľa ods. l premlčí sa za jeden rok od dáta šeku.
Hlava tretia.
Umorenie šeku a náhražka protestnej listiny.
§ 68.
(1) Stratený alebo zničený šek možno vyhlásiť za umorený v umorovacom pokračovaní. Po započatí umorovacieho pokračovania môže zo šeku oprávnený žiadať zaplatenie sročného šeku od vystaviteľa šeku, keď poskyne zábezpeku až do jeho umorenia.
(2) Stratenú alebo zničenú protestnú listinu možno nahradiť svedectvom o protestovaní, ktoré má vyhotovil orgán, u ktorého je overený odpis listiny. Vo svedectve treba uviesť obsah protestu a záznamu podľa § 61, ods. 2.
Hlava štvrtá.
Rozsah platnosti zákonov. § 69.
(1) Spôsobilosť osoby, zaväzovať sa šekom, určuje sa podľa práva jej vlasti. Ak toto právo predpisuje, že má platiť právo iného štátu, má sa použiť toto právo.
(2) Kto nie je podľa práva uvedeného v ods. l spôsobilý zaväzovať sa šekom, je predsa platne zaviazaný, ak podpísal na území, podľa práva ktorého by bol spôsobilý k šekovým záväzkom. Tento predpis neplatí, ak tuzemec vzal na seba šekový záväzok v cudzine.
§ 70.
(1) Otázku, na koho možno šek vystaviť, treba riešiť podľa práva štátu, kde je šek splatný.
(2) Ak je podľa tohto práva šek neplatný so zreteľom na osobu, na ktorú bol vystavený, sú predsa platné záväzky z podpisov, daných v iných štátoch, právo ktorých nepredpisuje neplatnosť z tohto dôvodu.
§ 71.
(1) Forma šekového prejavu určuje sa podľa práva územia, na ktorom bol prejav podpísaný. Stačí však, aby bola zachovaná forma predpísaná právom platobného miestna.
(2) Ak však šekový prejav, ktorý podľa ods. l by bol neplatný, vyhovuje právu územia, kde bol podpísaný neskorší šekový prejav, nie je platnosť tohto neskoršieho prejavu dotknutá nedostatkom formy prvého šekového prejavu.
(3) Šekový prejav tunajšieho štátneho príslušníka v cudzine je v tuzemsku voči iným tuzemcom platný, ak vyhovuje požiadlavikotm formy tuzemského práva.
§ 72.
Účinky zaväzujúcich šekových prejavov určujú sa podľa práva územia, na ktorom bol prejav podpísaný.
§ 73.
Lehoty pre výkon postihových práv určujú sa pre všetky zo šeku zaviazané osoby podľa práva miesta, kde bol šek vystavený.
§ 74.
Podľa práva platobného miesta sa určuje:
1. či je šek nevyhnuteľne splatný na videnie, alebo či je dovolený i šek na určitý čas po videní, a aké účinky má postdatovanie šeku,
2. prezentačná lehota,
3. či možno šek prijať, certifikovať, potvrdiť alebo vídavať a aké sú účinky týchto záznamov,
4. či môže majiteľ žiadať čiastočné platenie a či je povinný ho prijať,
5. či možno šek križovať alebo označiť doložkou "len na zúčtovanie" alebo doložkou rovnakého významu, a aké sú účinky križovania alebo zúčtovacej doložky po prípade doložky rovnakého významu,
6. či má majiteľ šeku osobitné právo na úhradu a aká je jeho povaha,
7. či vystaviteľ môže šek odvolať alebo podať námietky proti jeho vyplateniu,
8. opatrenia pre prípad straty alebo krádeže,
9. či je potrebný protest alebo zistenie rovnakého významu na zachovanie postihového práva proti rubopiscom, vystavovateľovi a ostatným osobám, zaviazaným zo šeku.
§ 75.
Forma protestu a lehoty proestovania, ako i forma ostatných úkonov potrebných na vykonanie alebo zachovanie šekových práv, určujú sa podľa práva územia, na ktorom sa má protest alebo úkon vykonať.
Hlava piata.
Rozličné predpisy. § 76.
(1) Premlčanie sa pretrhuje:
a) podaním žaloby,
b) prihlásením šekovej pohľadávky v konkurze,
c) opovedaním sporu alebo uplatnením šekového nároku žalovaným v spore.
(2) Premlčanie spočíva od započatia umorovacieho pokračovania (§ 12 zák. č. 250/1934 Sb. z. a n. ) ako aj od prihlásenia pohľadávky vo vyrovnacom pokračovaní.
§ 77.
Každý je spôsobilý šekom sa zaviazať, kto sa môže zaväzovať smluvami.
§ 78.
Šekové prejavy, ktoré miesto menom boly urobené krížikami alebo inými znakmi, sú platné len, ked sa staly vo forme verejnonotárskeho spisu. To isté platí i o šekových prejavoch osôb slepých alebo hluchonemých, hluchých, ktoré nevedia čítať a nemých, ktoré nevedia písať.
§ 79.
(1) Neplatné sú šekové prejavy podpisom mena. zastúpenej osoby, učineným inou osobou. Zmocnenec musí podpísať svoje meno s dodatkom, za koho podpísal.
(2) Zmocnenie na podpis šeku musí byť písomné, v prípade § 78 treba však k platnosti plnomocenstva verejnonotárskeho spisu.
(3) Predpisy o znamení firmy ostávajú nedotknuté.
§ 80.
Za škodu vzniklú z vyplatenia falošného alebo sfalšovaného šeku a nezavinenú šekovníkom alebo jeho zamestnancom, je domnelý vystaviteľ resp. vystaviteľ len vtedy zodpovedný, ak sa previnil on sám alebo jeho zamestnanec, poverený manipulovať šekmi, pri vystavení falošného šeku alebo pri sfalšovaní šeku; odchylný dohovor, ktorý by bol pre šekovníka výhodhejší, je bezúčinmý.
DIEL TRETÍ.
Prechodné a záverečné ustanovenia.
§ 81.
Ak sa právne predpisy odvolávajú na ustanovenia šekového zákona (práva), treba nimi rozumieť patričné ustanovenia tohto zákona.
§ 82.
(1) Pre šeky, vystavené pred 1. júlom 1942 (§ 88), ostávajú v účinností predpisy doteraz platné.
(2) Ak má však majiteľ šeku, uvedeného v ods. l, uvedomiť svojich predchodcov o tom, že šek nebol zaplatený, dostačí po účinnosti tohto zákona, aby boly zachované jeho patričné predpisy (§ 42).
§ 83.
Šekové protesty, spísané do troch mesiacov po účinnosti tohto zákona, sú platné, i keď nevyhovujú jeho predpisom, ak boly zachované predpisy predtým platné.
§ 84.
Zákon č. 250/1934 Sb. r. a n. o umorovaní listín mení sa tak, že za § 25a) zaraďuje sa § 25b) tohto znenia;
"(1) Tento zákon platí i o umorení šeku 6 odchýlkami ďalej uvedenými.
(2) Príslušný na umorenie šeku je okresný súd platobného miesta.
(3) Navrhovateľ je povinný predložiť opis šeku, alebo udať aspoň jeho podstatný obsah. a podľa okolností osvedčiť, že bol predtým majiteľom šeku. Ak súd, po bedlivom preskúmaní údajov navrhovatela, uzná návrh za odôvodnený, zakáže šekovníkovi platenie a vydá edikt, v ktorom vyzve dlržiteľa, aby v štyridsiatichpiatich dňoch predložil šek a oznámil svoje nároky, ilnk bude šek vyhlásený a umorený.
(4) Oznamovacia lehota začína sa dňom nasledujúcim po dni, ktorého bol edikt prvý raz uverejnený v Súdnom ústrednom oznamovateli.
(5) Súd môže zakázať platenie šeku i bez toho, že by bola, prv osvedčená držba šeku, ak navrhovateľ poskytne zábezpeku určenú súdom. V takomto prípade sud súčasne so zákazom platenia určí lehotu na dodatočmé osvedčenie držby šeku a ak táto lehota uplynie bez výsledku, zruší zákaz.
(6) Ak predloží niekto šek v oznamovacej lehote, zastaví sa umorovacie pokračovanie, zákaz vydaný v prospech navrhoviateľa sa zruší a on sa odkáže na porád práva.
(7) Ak sa neprihlási nikto v oznamovacej lehote, vyhlási sa šek na nový návrh za umorený.
§ 85.
Pararaf 620 zákonného článku I/1911 sa mení a bude znieť takto:
"(1) Veriteľ môže v rozkaznom pokračovaní podľa tohto titulu uplatniť svoju pohľadávku na základe šeku a, ak je dlžník zapísaným obchodníkom, aj na základe obchodnej poukázky alebo zaväzovacieho listu, uvedených v §§ 291 a 294 zák. čl. XXXVII/1875, vo všetkých týchto pripádoch. pri podmienke, že veriteľ v pôvodine predloží šek, obchodnú poukážku alebo zaväzovací list, opodstatňujúci jeho pohľadávku, taktiež potrebný protest a iné listiny.
(2) V nadpise platobného rozkazu treba označiť, že bol vydaný ma základe šeku, obchodnej poukážky alebo zaväzujúceho listu. Ináč čo do tohto pokračovania treba použiť ustanovení §§ 594 až 607 s tým, že ak pohľadávka nepozostáva z hotových peňazí, musí žalobník určiť sumu,
ktorú je ochotný prijať ako plnenie a že v takomto prípade treba v platobnom rozkaze pripomenúť, že žalovaný môže splniť svoj záväzok aj zaplatením sumy, ktorú žalobník podľa svojho prejavu je ochotný prijať namiesto požadovanej veď alebo cenného papieru.
(3) Ak ide o uplatnenie nárokov pre nedostatok úhrady (§ 3 šekového zákona) a o spory z bezprostredného pomeru medzi majiteľom a vystaviteľom šeku, alebo bezprostredným predchodcom majiteľa šeku, treba použiť všeobecných predpisov platných pre veci sporné,
(4) Paragraf 5%, ods. 3 platí i v tomto pokračovaní. "
§ 86.
Vláda môže podľa potreby vydať nariadenie, ktoré by upravilo šekovoprávne pomery súvisiace s prechodom k tomuto zákonu.
§ 87.
Zrušujú sa zák. čl. LVIII /1908 a zák. čl. LXIV /1912, pokiaľ ide v tomto zákonnom článku o šek.
§ 88.
(1) Tento zákon nadobudne účinnosť dňom 1. júla 1942, okrem §§ 37 a 38.
(2) Deň účinnosti §§ 37 a 38 určí vláda nariadením. Až do tohto dňa budú sa križované šeky, vystavené v cudzine, posudzovať v tuzemsku ako šeky zúčtovacie.
(3) Tento zákon vykoná minister pravosúdia.
Dôvodová zpráva.
I.
Na rozdiel od zmenkového práva nedošlo v býv. RČ-S k sjednoteniu šekového práva. Keď 19. marca 1931 dokončené boly práce ženevskej konferencie elaborátom Jednotného šekového zákona (JŠz) usmernilo sa úsilie legislatívnych činiteľov na prípravy nového šekového zákona podľa ženevskej konvencie. Tieto práce však neboly vykonané. Slovenská republika prevzala z právneho poriadku býv. Č-SR šekový zákon z roku 1908 (zák. čl. LVIII/1908).
Práve tak, ako je tomu u jednotného zákona zmenkového, nemá ani tu slovenský zákonodarca žiadnych povinností reformovať svoje šekové právo podľa ženevskej konvencie z roku 1931. Ale tie isté dôvody, ktoré hovoria pre prevzatie jednotného zmenkového zákona, sú rozhodné i pre to, aby Slovenská republika upravila svoje šekové právo podľa ženevskej konvencie. Smerodajné je najmä to, že Nemecká ríša zákonom zo 14. augusta 1933 vykonala reformu šekového práva podľa tejto konvencie a že tiež iné štáty rovnako postupovaly.
II.
Z povahy ženevského elaborátu (Loi uniforme concernant le chéque) vyplýva, že nebolo možno na ňom nič meniť. Tu platí to isté, čo bolo povedané v dôvodovej zpráve k osnove zmenkového zákona. Preto predpisy šekového zákona, pri ktorých niet výhrad, sú spracované výlučne s hľadiska, aby autentický text slovenský čo najvernejšie a najdokonalejšie reprodukoval obsah konvencie. O rázu tejto práce platí, čo bolo povedané v dôvodovej zpráve k osnove zmenkového zákona. V matérii, v ktorej môže slovenský zákonodarca v rámci výhrad postupovať samostatnejšie, pridržiavala sa sama osnova smernice, aby výhrad sa použilo v osnove len v miere najnutnejšej a aby sa súčasne vzal náležitý zreteľ na postup, ktorý si zvolil zákonodarca nemecký.
V podrobnostiach treba uviesť: Rezervy (Convention Annexe II):
čl. l nepoužitý (časový odklad účinnosti § l č. l a 5, ktorý pre slovenské právo nemá významu);
čl. 2 použitý v § 78 osnovy (otázka náhrady podpisu);
čl. 3 nepoužitý (možnosť vyhlásiť miesto vystavenia šeku za zákonné miesto platobné). Odchylne § 4, ods. l šek. zákona;
čl. 4 nepoužitý (možnosť predpisu, že šek vystavený na inú osobu než bankára je neplatný;
čl. 5 nepoužitý (možnosť určiť dobu, v ktorej má mať vystaviteľ úhradu u šekovníka);
čl. 6 nepoužitý (pripúšťa sa, aby šekovník napísal na šek iné prejavy, jestliže sa tomu prejavu nebude prikladať povaha akceptu);
čl. 7 nepoužitý (doložka "non transmisible");
čl. 8 nepoužitý (vystavenie šeku na vystavitela samého);
čl. 9 nepoužitý (zákaz šeku na majiteľa v prípade § 6, ods, 3);
čl. 10 nepoužitý (prípustnosť, že osoba tretia, u ktorej je šek platný, nie je bankárom);
čl. 11 nepoužitý (možnosť neprevziaf § 13);
čl. 12 nepoužitý (prípustnosť neaplikovat § 21, pokiaľ ide o šek na majiteľa);
čl. 13 nepoužitý (podstúpenie rukojemstva prejavom na samostatnej listine);
čl. 14 nepoužitý (možnosť dlhšej lehoty aká je v § 29, ods. l JŠz. možnosť odchýlky od predpisu ods. 2 tohto istého paragrafu);
čl. 15 použitý — § 31, ods, 2 (možnosť predpísať, ktoré zariadenia majú sa pokladať za odúčtovné);
čl. 16 nepoužitý (prípustnosť odchýliť sa od zásad pre odvolanie šeku);
čl. 17 nepoužitý (možnosť vylúčiť efektívnu doložku);
čl. 18 nepoužitý (možnosť výberu šekov križovaných a šekov zúčtovacích; por. však ustanovenie § 88, ods. 2);
čl. 19 nepoužitý (por. však § 74 č. 6 osnovy);
čl. 20 výhrada neupraviť postup podľa ustanovení § 40;
čl. 21 nepoužitý (možnosť učiniť protest obligatórnym);
čl. 22 nepoužitý (výhrada modifikácií notifikácie);
čl. 23 nepoužitý (možnosť predpísať domácu úrokovú mieru);
čl. 24 použitý — viď § 45 č. 4 osnovy a § 48 Jzz);
č1. 25 použitý — § 67 osnovy;
čl. 26 použitý — viď §§ 68, 76;
čl. 27 nepoužitý por. § 72 Jzz;
čl. 28 nepoužitý (možnosť predĺženia lehôt, túto možnosť bude možno použiť i neskoršie vo výnimočných pomeroch);
čl. 29 použitý — viď § 54;
čl. 30 nepoužitý (možnosť osobitnej úpravy pri šekoch zvláštneho druhu);
čl. 31 nepoužitý (nemá pre Slovensko význam).
Konvencia o stretoch zákonov (Convention destinée a reglér certains conflicts de lois en matíére de chéques).
V paragrafoch 70 až 75 a v paragrafe 80 osnovy sú obsiahnuté články 2 až 8 tejto konvencie. Pri tom bolo použité výhrad obsiahnutých v článku 2 a v čl. 4 (viď § 70, ods. 2, veta druhá a § 71, ods. 3 osnovy).
III.
Osnova slovenského zákona šekového obsahuje tedy v paragrafoch l—57 príslušné ustanovenie Jšz so zmenami, ktoré vyplývajú z použitia výhrad ako bolo povedané pod II.
K týmto ustanoveniam treba do dôvodovej zprávy zaradiť tieto vysvetlivky:
Paragraf 6, ods. 2 osnovy upravuje ten prípad, keď napr. obchodník v Žiline chce vystaviť šek na bankára v Berlíne, u ktorého však nemá úhradu. Po dohode s obchodníkom z Bratislavy, ktorý u tohto bankára úhradu má, vystaví šek na účet tohto bratislavského obchodníka.
V § 53 osnovy bol použitý výraz "prerušenie premlčania", ktorý zahrňuje v sebe jak pretrhnutie tak aj spočívanie premlčania.
Doplňujúce ustanovenia obsahujú paragrafy 58—68.
Odchylne od nemeckého zákona šekového nespokojil sa text osnovy s poukazom na korešpondujúce predpisy Jzz, ale tieto predpisy opakuje v §§ 58—66. To preto, aby šekový zákon bol ucelený celok a nemuselo sa vždy hľadať vo zmenkovom zákone, ako tomu bolo dosiaľ. Autori osnovy sú toho názoru, že táto úprava prispeje k praktickej použiteľnosti nového zákona.
§ 67 vyplýva z rezervy čl. 25, ktorá dovoľuje predpis, že pri zániku šekového práva premlčaním alebo omeškaním ostáva žaloba proti vystaviteľovi.
§ 68 má predpis o stratenom a zničenom šeku resp. o stratenej protestnej listine podľa vzoru § 90 Jzz.
IV.
Ak predpisy Jšz možno národným zákonodarstvom meniť len v rámci prijatých výhrad, nieto prekážky, aby jeho normy neboly doplnené predpismi, ktoré nederogujú týmto normám. Pre naše pomery vyplýva absolútna potreba takýchto doplňujúcich predpisov zo skutočnosti, že všeobecné obligačné právo súkromne nie je kodifikované.
Bol preto prevzatý do § 77 osnovy predpis § l Zmenk. z. a to so zreteľom na § 22 č. l šek. zákona. Norma korešpondujúca § 108 Zmz. bola však pri šeku vypustená, lebo iste niet prekážky, aby žena, ktorá sa stala plnoletou len výdajom, nemohla disponovať so svojím kontom u banky pomocou šeku.
Do § 78 prevzatý bol predpis čl. 94 býv. rakúskeho zmenkového poriadku s tou zmenou, že podpis šeku je platný vo forme verejnonotárskeho spisu. Tento predpis sa zdá byť účelnejší ako § 101, ods. l Zmz., lebo dnes je už u nás negramotnosť len výnimkou a potom negramotné osoby boly nútené podpisovať prostredníctvom zástupcu, čím sa nebezpečenstvo ich zneužitia len zvyšovalo, kdežto verejný notár je predsa len väčšou zárukou, že sa to nestane.
Do § 79 prevzatý bol predpis § 102 platného Zmenk. z. ale s rozdielom, že osoba, ktorá môže podpísať šek len formou verejnonotárskeho spisu, môže aj plnomocenstvo na takýto podpis dať len tou istou formou. Terajší § 102, ods. 2 Zmz. umožňoval obchádzanie predpisu § 101, ods. 2 Zmz. a bolo tu nebezpečenstvo, že osoby vypočítané z práve citovanom predpise budú poškodené.
Predpis § 101, ods. 2 Zmz. bol prevzatý do § 78, veta druhá ale s tou zmenou, že hluchonemí boli podľa § 21, lit. c) zák. čl. VII/1886 postavení na roveň slepým.
§ 80 obsahuje predpis platného šekového zákona § 23.
V.
Predpisy nového šekového zákona zasahujú svojimi novotami a zmenami pochopiteľne i do iných odborov práva. Na rozdiel od nemeckého zákona neboly tieto predpisy pojaté do samostatného uvodzovacieho zákona (Einführungsgesetz zum Scheckgesetz vom 13, Aug. 1933), ale vradené priamo do osnovy. Možno síce namietať, že samostatným oddielom o prechodných a záverečných ustanoveniach vnáša sa cudzí prvok do myšlienkovej koncepcie dôslednej jednotnosti Jšz, ale na druhej strane treba uvážiť, že tieto predpisy tvoria s predpismi šekového práva organickú jednotu a len volený postup vyhovuje našej stálej legislatívnej praxi, kto-
rá nepozná uvodzovacie normy. Ide tu o §§ 84 a 85 osnovy.
Účinnosť zákona bola predpísaná na 1. júl 1942, aby medzí vyhlásením zákona a jeho účinnosťou ostal dlhší čas. Pritom treba pamätať i na predpis § 82, ods. 1.
S vykonaním zákona nebudú spojené pre štátnu pokladnicu osobitné výdavky.
Po stránke formálnej vláda prejavila želanie, aby osnova bola pridelená výboru ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Dr. Gejza Fritz v. r.,
minister pravosúdia.