Sadzobné číslo | Colná sadzba všeobecná | |
602. 603. 604. | c) octan hlinitý a octan hlinitý nečistý (z drevného octa) .......... d) sírnik žéleznatý, umelý; chlorid železitý, pevný; síran nikelnatý, tiež síran nikelnato-amonný Slúčeniny medi, olova, činku a cínu, výslovne menované: a) modrá skalica; admontská skalica (smes zelenej a modrej skalice ) ....... b) biela skalica ......... c) zelená plísta medená (medienka).... d) olovená bieloba ........ e) octan olovnatý; cínová soľ (chlorid cínatý) a iné cínové prípravky; síran olovnatý, tiež usadlina olovená; olovený cukor; olovený ocot: 1. octan olovnatý; olovený cukor.... 2. ostatné ......... f) dusičnan meďnatý; dusičnan olovnatý; chlorid cinknatý; sírnik cinknatý, biely; lithopony, Griffitová bieloba ........ Slúčeniny síry, selénu, antimónu a arzénu, výslovne menované: a) antimonit (surma) ........ b) sírnik arzénatý (realgar [zarnek]) aj arzénitý (auripigment [kamienka]) ...... c) selénový kal ......... d) chlorid sírny ......... e) sírouhlík .......... Slúčeniny organické (ústrojné), výslovne menované: a) glycerín surový ........ b) glycerín čistený, t. j. vodojasný alebo sfarbený, bez popola ......... c) anilínový olej; nitrobenzol; antracén surový; naftalín surový; kyselina karbolová, surová: 1. anilínový olej; nitrobenzol ..... 2. antracén surový; naftalín surový; kyselánia karbolová, surová ....... d) pyridínové zásady ........ e) krezol (matečný lúh po kryštalovanej čistej kyseline karbolovej) ....... f) kreolin, lyzol a podobné prípravky: 1. formaldehyd ....... 2. kreolín, lyzol a podobne prípravky. g) kyselina salycilová a jej deriváty.... h) kokain a jeho soli ........ i) ópiové alkaloidy a ich deriváty.... | za 100 kg 100. — 20. — 160. — 1. — 30. — 30. — 400. — 30. — 30. — bez cla 10. — 36. — 12. — 60. — 28. — 40. — 45. — 25. — 60. — 3. — 130. — z hrubej váhy 20. — bez cla 120. 000. — 120. 000. — |
Sadzobné číslo | Colná sadzba všeobecná | |
605. 606. 607. 608. 609. 610. 611. 612. 613. 614. 615. 616. 617. 618. | Ostatné chemické pomocné látky a výrobky: Sadze (kopt), uhoľný prášok a umleté černe (okrem rozdrobeného kostného uhlia, ktoré patrí do čís. 600 d) ............ Bister zo sadzí (bister koptový) ...... Umelé černe ........... Leštidla na obuv .......... Tmely ............ Želatina (čistená, sušená glejovatina živočíšneho aj rastlinného pôvodu), tiež na prach utlčená a tovar z nej: a) želatina .......... b) tovar želatínový ........ Glej všetkých druhov, tiež vyzina (vyzi glej). Albumín a albumínoidy; kazein ...... Poznámka: Kazein dovážaný k priemyselným účelom na osvedčenie Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave do 31. decembra 1942 Škrob (tiež škrobová múčka) ....... Škrobové lepidla (dextrin, leiogomme, gommelina) a iné náhrady klovatín, výslovne nemenované; lepek; maz, šlichta a podobné lepidla a apretúry, obsahujúce škrob: a) lepek ........... b) ostatné .......... Poznámka. Maz, šlichta a podobné lepidla a apretúry, obsahujúce škrob, dovážané továrňami na výrobu obuvi na osvedčenie Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave.... Lisované droždie (kvasnice) ....... Poznámka. V tejto colnej sadzbe je zahrnutá prirážka k dani z liehu, ktorá sa vyberá pri výrobe lisovaných kvasníc, spojenej s výrobou liehu. Droždie (kvasnice) iné, okrem droždia vínneho a lisovaného ............ Poznámky: 1. Kvasnice matečné (matečné droždie) pre pivovary pod dozorom a podľa podmienok určených nariadením .......... 2. Sušené odpadkové pivovarské kvasnice, dovážané na kŕmenie dobytka na osvedčenie Poľnohospodárskej rady ........ Fosfáty kyselinami rozložené (stuperfosfáty)..... Náhrady mydla, voňavkami nenapúšťané; poliment; čistiace pasty, neobsahujúce mydlo; škrob na lesk. | za 100 kg bez cla 20. — 200. — 675. — 60. — 390. — 480. — 190. — 130. — 15. — 208. — 120. — 290. — 50. — 550. — 192. — bez cla 24. — 14. — 400. — |
Sadzobné číslo | Codná sadzba všeobecná | |
619. 620. 621. 622. | Kolódium, chloroformi, alkohol metylnatý (drevný lieh), acetón, kyselina octová koncentrovaná: a) kolódium; alkoholy propylnaté a butylnaté. b) ostatné .......... Poznámky: 1. Alkoholy buylnaté a ich náhrady, vyclievané u colného úradu v Bratislave, na potvrdenie Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, že ide o ich upotrebenie na výrobu lakov. 2. Alkoholy butylnaté a ich náhrady, dovážané továrňami na výrobu octanov butylnatých, na zvláštne povolenie Ministerstva financií podľa podmienok nim určených ...... 3. Pribudlina (prídymok), dovážaná k priemyslovému spracovaniu na technický octan amylnatý, na zvláštne povolenie Mimisfterstva financií podľa podmienok nim určených ...... Étery: a) octan metylnatý (metylacetát), octan etylnatý (etylacetát), octan butylnatý (butylacetát) a octan amylnatý (amylacetát) ..... b) ostatné .......... Poznámka. Étery (okrem metylacetátu, etylacetátu, butylacetátu a amylacetátu), dovážané továrňami na výrobu lakov a na spracovanie kaučuku, vyclievané u colného úradu v Bratislave, na osvedčenie Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave ........ Skvapalnené plyny, výslovne nemenované: a) tekutý chlór, kyslík a stlačený vzduch b) ostatné .......... Pomocné látky a výrobky chemické, výslovne nemenované: a) jodidy ..... ..... b) bieliaca hlinka, hexametylentetramin, anhydrid kyseliny o citovej, trichloretylén a perchloretylén .......... c) kyselina mravenčia ....... d) ostatná .......... Poznámky: 1. Dodekanol (dodacylalkohol, lauralkohol), hexadekanol (hexadecylalkohol, cetylalkohoI), oktadekanol (oktadecylalkohol, stearinalkohol) a oktadecenol (nenasýtený oktadecylalkohol), dovážané továrňami na výrobu textilných pracích, čistia- | za 100 kg 120. — 2. 000. — 20. — 20. — 5. — 2. 000. — 120. — 20. — 200. — 40 — 2. 000. — z ceny 15% 10% 5% avšak nie viac ako 1. 200. — Ks za 100 kg za 100 kg |
Sadzobné Císl'0 | Colná sadzba všeobecná | |
623. 624. 625. 626. | cích a podobných prípravkov, na dovoľovací list, pod dozorom a podľa podmienok určených nariadením .......... 2. Cyklohexanol (hexalin), metylcyklohexanol (metylhexalín), cyklodekanol; (dekalin), cyklohexanon, metylcyklohexanon, trifenylfosfát a trikresylfosfát, vycievané u colného úradu v Bratislave, na osvedčenie Obchodnej a priemyselnej) komory v Bratislave, že ide o ich upotrebenie na výrobu laikov .......... 3. Fenol (kyselina karbolová čistá), dovážaný pre potrebu tovární na výrobu umelej živice, na osvedčenie Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave .......... XLVII. Pokosty, tovar farbiarsky, lekárnický a voňavkársky. Pokosty: Pokosty olejové (bez prísady živice, terpentínu alebo minerálnych olejov): a) v sudoch .......... b) v plechovkách, fľašiach a v podobných nádobách ........... Pakosty lakové (s prísadou živice, terpentínu, minerálnych olejov alebo alkoholu) ...... Poznámky. 1. Nitroicelulózové pokosty lakové, dovážané továrňami na výrobu svrškových. usni na dovoľovací list, pod dozorom a podľa podmienok určených nariadením ...... 2. Roztoky umelej živice s obsahom do 50% rozpustidiel dovážané továrňami na výrobu lakov, ma osvedčenie Obchodnej a priemyselnej (komory v Bratislave ......... Farby: Dechtové farby: a) sírne černe; farby antrachinonové, okrem kypových .......... b) ostatné .......... Farby vyslovme nemenotvané: a) kadmiová žlť (sírnik kademnatý).... b) ostatné .......... P o z n á m k a. Dechtové farbivá kypové obsahujúce glycerín, bez iných prísad.... | za 100 kg 10. — z ceny 3% za 100 kg bez cla 180. — 360. — 800. — 540. — 200. — z ceny 5% nie však viacej ako 280. — Ks za 100 kg bez cla 12 — 500. — 25. — |
Sadzobné | Colná sadzba všeobecná | |
627. 628. 629. 630. 631. 632. 633. 634. 635. 636. 637. | Všetky farby tabuľkové, v sáčkoch, pastách, tubách, mechúroch, mištičkách, skleničkách, lasturách a škatuliach ............ Atramenty, atramentové prášky, pečatný vosk. Ceruzky, ceruzky farebné, kresliarska krieda, zasadené aj nezasadené; kresliarsky uhlík, tuše, tekuté aj pevné ............ Tovar lekárnický a voňavkársky: Lekárnický tovar upravený, ako aj všetky látky svojimi nápismi, štítkami, chalani a pod. označené ako lieky, aj lieky pre zvieratá; vaty a obväzy upravené pre účely liečivé: a) lekárnický tovar upravený, ako aj všetky látky svojimi nápismi, štítkami, obalmi a pod. označené ako lieky, aj lieky pre zvieratá: 1. tekuté v injekčnom balení ..... 2. látky svojimi nápismi, štítkami, obalmi, a poď. označené ako prostriedky proti škodlivým činiteľom výroby rastlinnlej 3. prípravky na podporu výkrmu zvierat. 4. ostatné: a) pevné. ....... b) iné ..... b) vaty a obväzy upravené pre účely liečivé. Poznámka. Lekárnický tovar upravený, ktorý obsahuje viac ako 15 objemových percent alkoholu, vyclieva sa ako liehové tekutiny pálené, smiešané s inými látkami, Octy, tuky a oleje, navoňané: a) v schránkach váhy 5 kg alebo väčšej. b) v schránkach pod 5 kg ...... Alkoholické aromatické tresli ...... Tovar voňavkársky (ako aj všetky voňavé látky a smesi označené úpravou, štítkami, návodmi a pod. ako voňavky); kozmetické prostriedky: a) bez liehu (líčidlá, púdry navoňané, oleje na vlasy, pomády, pasty ma zuby, františky). b) obsahujúce alkoihol. ...... XLVIII. Sviečky, m y d 1 o a voskový tovar. Smolné fakle .......... Lojové sviečky .......... Sviečky a výrobky tukové, výslovne nemenované zo stearinu, vorvaniny, palmitinu, parafínu a z iných tukových látok ........... Mydlo: a) obyčajné .......... b) jemné, t, j navoňané alebo v tabuľkách, guliach, škatuliach, hrnčekoch ..... | za 100 kg 800. — 400. — 400. — 2. 800. — 860 — 300 — 2. 000. — 1. 000. — 510. — 600 — 4, 500 — 1. 800. — 2. 700. — 4. 500 — 72. — 140 — 350. — 120. — 1. 800 — |
Sadzobné číslo | Colná sadzba všeobecná | |
638. 639. 640. 641. 642. 643. 644. 645. 646. 647. 648. 649. 650. 651. | Voskové sviece, voskové fakle, voskové stĺpiky, močné knôtiky, zápalné sviečky ....... Tovar z tvárneho vosku ........ XLIX. Zápalný tovar. Zápalný tovar obyčajný a to: sírne nite, zápalky, trecí fidibus; zápalná hubka, prírodná, morená; zápalná hubka umelá; truci (prírodný aj umelý); trúdový papier. a) zápalky .......... b) ostatné .......... Tovar ohňostrojný ......... Dutnáky (zápalnice a bleskovice) ..... Dutinky nábojnicové, roznietkové a rozbuškové, prázdne, neplnené ......... Nábojnice, roznietky a rozbušky sto zápalnou hmotou, tiež notové (nabité): a) hotové náboje so strednou roznietkou. b) roznietky a rozbušky ....... c) ostatné .......... Strelivo, iné (pne strelné zbrane); trhaviny zo súčiastok stredného prachu (liadku, síry a uhlia). Všetky trhaviny a výbušiny v predchádzajúcom sadzobnom čísle neuvedené: a) dynamit a amonit ........ b) ostatné .......... L. Diela literárne a umelecké. Knihy, tlačivá, tiež kalendáre s literárnou prílohou, časopisy, mapy (vedecké), hudobniny, popísaný papier, spisy a rukopisy ........ Meďorytiny a oceľorytíny, kameňotlače, drevorytiny, umelecké farbotlače a podobné výrobky, okrem hromadných výrobkov obrázkovej tlače, ktoré palria do sadz. čís. 299; fotografie: a) fotografické zväčšaniny podobizní: 1. nezarámované ........ 2. zarámované ........ b) ostatné .......... Maľby na dreve alebo na obecných kovoch, na plátne alebo kameni; pôvodné obrazy a kresby na papieri Dosky z obecných kovov, kameňa alebo dreva na tlač obrazov ........... Sochy (tiež poprsia a figúry zvieracie) a reliéfy z kameňa ťažšie 5 kg; sochy, popnsia a figúry zvieracie z kovu alebo z dreva, avšak aspoň v prirodzenej velikosti ............ | za 100 kg 900. — 1. 200. — 510. — 170. — 720. — 600. — 2. 000. — 2. 000. — 300. — 1. 000. — 500. — 420. — 100. — bez cla za kus 12. — 20. — za 100 kg bez cla bez cla bez cla bez cla |
Sadzobné číslo | Colná sadzba všeobecná | |
652. 653. 654. 655. | Poznámky: 1. Knihy, kalendáre, obrazy (okrem hromadných výrobkov obrázkový tlače čís. 299), hudobniny atď., sošité alebo viazané v papieri, lepenke alebo knihárskom plátne, mapy a obrazy na plátne alebo na lepenke napnuté zaradia sa do čís. 647 a 648, aj keby rohy a chrbát boly kožou povlečené. Knihy, kalendáre, obrazy, hudobniny atď. v doskách celkom alebo čiastočne povlečených tkaninami, voskovaným plátnom, kožou, celuloidom atď. alebo týmito hmotami vystrojených, vyclievajú sa podľa povahy dosák. Dosky, mapy, puzdra a podobné veci, do ktorých sú knihy, obrazy atď. vložené alebo vsunuté, vyclievajú sa zvlášť podľa povahy hmoty. V obchode obvyklé obaly zo surovej lepenky, ktoré slúžia len na ochranu (tiež so štítkami), sú bez cla. 2. Zarámované obrazy a kresby na papieri čís. 648 (okrem fotografických zväčšenín podobizní) a čís. 649 vyclievajú sa podľa povahy rámov. Pri zarámovaných maľbách (čís. 649) vyclievajú sa rámy zvlášť podľa svojej povahy; ak ich nemožno oddeliť od maľby, treba vyclíť polovičku celkovej váhy podľa povahy rámov. Obrazy ku knihám priviazané, aj keď patria do čís. 299, potom ilustrácie do textu kníh vložené, nemajú vplyv na určenie colnej sadzby. LI. Odpadky. Hnojivo živočíšne aj iné, tiež umelé hnojivá inde nezaradené; popol drevný a uhoľný; kosti; -popol z kostí; využité uhlie kostné, upotrebiteľné len na hnojenie; kostná múčka; troska Thomasová a iné trosky, tiež mleté; odštiepky z rohov a paznechtov; krv tekutá aj vyschnutá; zvieracie šľachy; mäsité odpadky na hnojenie; zbytky pri výrobe žltej krvnej soli; voda amoniakálna (voda plynárenská) nenasýtená. Otruby (tiež mandľové); ryžové odpadky; sladový kvet; plevy; tuhé zbytky po výrobe mastných olejov, tiež mleté; výpalky, pomyje; vyluhované repné rezne: a) tuhé zbytky po výrobe mastných olejov, tiež mleté ........... b) ostatné .......... Mláto a matoliny: a) vínne mláto a vínne matoliny ..... b) ostatné .......... Vínne droždie (kvasnice), cestovité ..... Poznámky: 1. Vínne droždie, dovážané na dovoľovací list na výrobu liehu, pod dozorom a podľa podmienok určených nariaidením ........ | za 100 kg bez cla 6. — bez cla 105. — bez cla 50. — bez cla |
Sadzobná číslo | Colná sadzba všeobecná | |
656. 657. | 2, Vínne droždie tekuté vyclieva sa ako víno. Odpadky z výroby skla, tiež nístejné sklo, sklené a hlinené črepy; odpadky špongií mycích a konských; koža na glej ........... Handry a iné odpadky na výrobu papieru, t, j. ľanové, bavlnené, hodvábne a vlnené handry, odrezky papierové (odstrižky papierové), makulatúra (popísaná aj potlačená), staré siete, staré lanovie a staré povrazy; ľanová cupanina (roztrepané plátno); odrezky klobúkov: a) odrezky (odstrižky) papierové, makulatúra (popísaná aj potlačená) ....... b) ostatné .......... Poznámka. Noviny, časopisy a pod., ktoré vzhľadom na svoju starobu stratily vlastný význam a nie sú určené na výrobu papieru. Poznámka k triede LI. Odpadky, ktoré nie sú v sadzobníku výslovne menované a ktorých sa nedá použiť inak, vyclievajú sa ako príslušné suroviny. | za 100 kg bez cla bez ck 6. — bez cla 50. — |
Všeobecná poznámka k colnému sadzobníku dovoznému.
Aby sa správne podľa sadzobníka zaradil tovar spojený s inými hmotami — okrem prípadov, v ktorých sa nemá podľa prevádzajúceho nariadenia k colnému zákonu prihliadať na spojenie alebo sadzobník neobsahuje zvláštneho ustanovenia o spojení — sú sradené hmoty na spojenia užívané do troch skupín, a v sadzobníku označené ako hmoty veľmi jemné, jemné a obyčajné.
Podľa tohto rozčlenenia pokladajú sa:
a) za hmoty veľmi jemné: slonovina, korytnačina, perleť, jantár, gagat (pravé alebo napodobnené); hodvábny tovar, čipky, výšivky na textilnom tovare, umelé kvetiny a lislovie čísel 261 a 262; upravené perá ozdobné, práce vlásenkárske a iné výrobky z vlasov; polodrahokami, pravým zlatom zlátené alebo pravým striebrom striebrené obecné kovy (tiež železo alebo oceľ), pravým zlatom zlátené alebo pravým striebrom striebrené leónske drôty alebo pradivo a práce z nich, ako aj práce z nepravých leónskych drôtov a pradív;
b) za hmoty jemné: kaučuk, koža, voskované plátno výslovne nemenované, voskovaný mušelín, voskovaná dykyta, knihárske plátno; kosť alebo roh, umelé hmoty rezbárske (okrem napodobnenín hmôt k a) patrniacich); ornamentované, niklované železo alebo oceľ, jemne opracované (ornamentované, niklované) obecné kovy, nikel, hliník; morská pena a jej napodobneniny, láva, nepravé leónske drôty a pradivo, iný tovar textilný (okrem tovaru textilného menovaného pod a), ako aj tovaru povrazníckeho a hrubých tkanín položiek 207 a/1, 216 a/1, 217 a), ktoré patria k obyčajným hmotám); spojenie s prácami z tvárneho vosku; výšivky (nie však hodvábom) na iných látkach, ako textilnom tovare;
c) za hmoty obyčajné: všetky hmoty, ktoré nie sú výslovne menované pod a) a b).
Predmety vystrojené drahými kovmi vyclievajú sa podľa zvláštnych ustanovení, obsažených v sadzobníku, pokiaľ nemajú povahu tovaru triedy XLIII.
DRUHÝ DIEL. Vývoz.
Sadzobné číslo | Colná sadzba všeobecná | |
658. 659. | Handry a iné odpadky na výrobu papieru, t. j. rámové, bavlnené, hodvábne a vlnené handry, tiež máčané (popísaná aj potlačená) staré siete, staré lanovie a pierové odrezky (papierové odstriky), makulatúra popísaná aj potlačená), staré siete, staré lanovie a staré povrazy .......... Kosti všetkého druhu; rohové duše (nohové jadrá); plné kopytá a plné paznechty ....... Poznámka. Vytriedené kosti a odpadky z obrábania kostí, vyvážané továrňami kostenného tovaru na zvláštne povolenie Ministerstva financií Poznámka k druhému dielu "Vývoz". Všetok tovar, ktorý nie je menovaný v sadz. čís. 658 a 659, je vo vývoze bez cla. | za 100 kg 1. — 16. — bez cla |
Dôvodová zpráva.
Všeobecne.
V bývalej ČSR platil čoby sadzobník podľa ríšskeho zákona číslo 20 z r. 1906 a zákonného článku LIII. z r. 1907, upravený pre potreby byv. ČSR podľa ustanovenia zákona zo dňa 12. augusta 1921, číslo 349 Sb. z. a n., ako aj podľa ustanovenia zákona zo dňa 22. júna 1926, číslo 109 Sb. z. a n., taktiež podľa ustanovenia vládneho nariadenia zo dňa 10. júna 1933, číslo 96 Sb. z. a n.
Už po odstúpení Sudetska Nemeckej ríši došlo so zmenou teritoriálnych pomerov aj k zmene hospodárskych predpokladov na zbývajúcom území býv. Česko-Slovenska. Sudetské územie, ako oblasť so silne rozvetveným priemyslom, hralo v československom colno-tarifnom systéme mimoriadne významnú úlohu. Po strate tohto územia stal sa česko-slovenský colný sadzobník v mnohých smeroch anachronickým a nevyhovujúcim pre nové hospodárske pomery. Aby sa zabezpečil nerušený ďalší chod hospodárskeho života na úze-
miach, ktoré tvorily pôvodné Česko-Slovensko, boly vydané vládne nariadenia zo dňa 25. októbra 1938, číslo 248 Sb. z. a n., ako aj zo dňa 24, februára 1939, č. 40 Sb. z. a n., ktorým sa zaviedla bezcolnosť pre hospodársky styk medzi Česko-Slovenskom a studetským územím.
Bolo len prirodzené, že keď dňa 14. marca 1939 vzniklo samostatné slovenské colné územie, siahlo sa na slovenskej strane a krátko na to aj na strane Protektorátu Čechy a Morava k tomu istému prostriedku. Hneď dňa 14. marca 1939 bolo vydané na Slovensku vládne nariadenie číslo 2 Sl. z., ktoré ustálilo, že dovoz všetkých tovarov z Protektorátu Čechy a Morava je až do ďalšej úpravy bezcolný. Hospodárske sväzky medzi Slovenskom a ostatnými súčiastkami bývalého Česko-Slovenska. boly a sú príliš úzke, lebo za dvadsať rokov spoločného vývinu vytvorilo sa uzavreté hospodárske územie, ktoré nebolo možné roztrhať colnými bariérami a aplikovať na colnom území Slovenskej republiky bývalú
československú colnú tarifu bez toho, že by neboly vzniklý vážne hospodárske poruchy. Vzájomným bezcolným stykom umožnila sa kontinuita v hospodárskom živote.
Čoskoro sa ukázalo, že ani zavedenie uvedeného bezcolného styku nestačí pre udržanie pokojného chodu slovenského hospodárstva, tým viac, že na niektoré oblasti, ktoré patrily k územiu býv. Česko-Slovenska, sa bezcolnosť nevzťahovala (územie Tešínska, územie odstúpené Maďarsku). Došlo preto k ďalším korektúram colných sadzieb autonómnou cestou, a to dvoma colnými novelami zo dňa 21. novembra
1939, číslo 239 Sl. z., a zo dňa 29. marca
1940, číslo 79 Sl. z. Okrem toho upravily sa aj niektoré sadzby cestou smluvnou, najmä s Nemeckom, Maďarskom a Talianskom. Na základe zákonného splnomocnenia riešily sa. niektoré problémy aj individuálne na podklade vládneho nariadenia č. 157/1939 Sl. z. vyhláškami ministra financií (viď napr. vyhlášky min. En. číslo 67/1940, 83/1940, 142/1940, 187/1940, a 194/1940 Sl, z. ). Spomenúť treba taktiež vládne nariadenia číslo 115/1939 Sl. z., podľa ktorého poskytovaly sa colné sľavy na dovoz strojov na Slovensku nevyrábaných.
Všetky tieto úpravy boly iba východiskom z núdze a malý riešiť otázku colnú iba dočasne, kým nenastanú zmeny v postavení Protektorátu Čechy a Morava v rámci Nemeckej ríše a kým nebude možné prispôsobiť česko-slovenský colný sadzobník tak, aby vyhovoval slovenským hospodárskym pomerom.
Slovenské vládne kruhy a hospodárski činitelia boli si vedomí toho, že nie je možné v krátkom čase vypracovať osobitný slovenský colno-tarifný systém, jednak preto, že takáto práca by vyžadovala času i niekoľkých rokov, tým viac, že by sa musely od základu prepracovať aj vysvetlivky k colnému sadzobníku a tiež prelo, že dlnešné mimoriadne vojnové pomery neboly by vhodným podkladom pre vytvorenie nového sadzobníka a konečne aj z dôvodu, že zmena systému kládla by príliš vysoké požiadavky na coľný personál. Rozhodlo sa preto, že predbežne postačí dôkladná revízia bývalého česko-slovenského colného sadzobníka v tom smysle, že sa colné sadzby prispôsobia slovenským hospodárskym potrebám. Komitét hospodárskych ministrov sa na svojej schôdzke dňa 29. marca 1940 usniesol zriadiť osobitnú komisiu, ktorá by vypracovala vládny návrh zákona o novom colnom sadzobníku. Na podklade tohto us-
nesenia vymenoval minister financií dňa 1. júna 1940, výnosom číslo 11. 972/1940-IV/13 členov colno-tarifnej komisie, ktorá započala svoju činnosť dňa 7. VI. 1940, určila si pracovný program a smernice.
Colno-tarifná komisia pokračovala pá svojej práci ma podklade materiálu sosbieraného záujmovými hospodárskymi organizáciami. Zásady, ktorými sa pri revízii jednotlivých colných sadzieb spravovala!, možno shrnúť stručne takto:
1. ponechanie primeraných ochranných Sadzieb u tých tovarov, ktoré sa v tuzemsku v dostatočnej miere vyrábajú, alebo ktorých výrobu možno bez zvláštnych ťažkostí zniesť;
2. u položiek, v ktorých sú zaradené tovary v tuzemsku síce vyrábané, ale nie v dostatočnom množstve alebo v potrebnej kvalite, prípadne u položiek, v ktorých tarifujú aj tovary, ktoré sa u nás nevyrábajú a musia sa dovážať, musel sa voliť kompromis, ktoorý zabezpečuje tuzemskej výrobe potrebnú ochranu, ale umožňuje aj dovoz bez neúnosného colného zaťaženia. V týchto prípadoch počítalo sa vernú často s kombináciou colnej ochrany s povoľovacím pokračovaním pri dovoze;
3. v položkách, kde tarifujú tovary, polotovary alebo suroviny v tuzemsku nevyrábané, držala sa komisia zásady ustáliť colné sadzby na takú výšku, aby clo bolo únosné a neznemožňovalo ďalšiu výrobu alebo odbyt. Pri týchto položkách sa rozlišovalo medzi surovinami, polotovarmi a pomocnými látkami potrebnými pre ďalšie priemyselné spracovanie alebo pre polnohospodárstvo a medzi hotovými výrobkami, prichádzajúcimi do úvahy pre priamy konzum. Zatiaľ čo artikle potrebné pre ďalšie spracovanie neznášajú často ani minimálne clo z dôvodov schopnosti konkurencie pri vývoze, bolo možné ponechať u celého radu spotrebných článkov aspoň finančné clá, odstupňované podľa ich hodnoty, potrebnosti a účelu.
Colný sadzobník, ktorý tvorí prílohu tejto osnovy, neprináša podlá toho, čo bolo vyššie uvedené, takmer nijaké zmeny štrukturálne oproti dnešnému stavu. Je v podstate iba výsledkom revízie colných sadzieb, pričom menilo sa vo viacerých prípadoch aj rozčlenenie jednotlivých tarifných čísel a prípadne aj text jednotlivých položiek a subpoložiek. Tu možno poukázať na niektoré významnejšie zmeny oproti doterajšiemu stavu: