1. bývalý česko-slovenský colný sadzobník mal pri niektorých sadzobných triedach (napr. sadz. tr. VI. — obilniny, sadz. tr. VIII, — dobytok ťažný a jatočný) systém colných prirážok, ktorých účelom bolo regulovať ceny na domácom trhu. Tento systém ukázal sa pri dnešnom regulovanom hospodárstve a viazanej politike cenovej nepraktickými; preto colno-tarifná komisia priklonila sa k systému pevných colných sadzieb;
2. sľavy cla na stroje v tuzemsku nevyrobené boly doteraz upravené osobitným vládnym nariadením číslo 115/1939 Sl. z., na základe ktorého Ministerstvo financií povoľovalo od prípadu k prípadu slávu cla, V podstate išlo o úpravu, ktorú malo, už býv. Česko-Slovensko. Vzhľadom na to, že výroba strojov je na Slovensku zastúpená len v nepatrnej miere, priklonila sa komisia k názoru, že treba túto úpravu vyjadriť priamo v colnom sadzobníku formou osobitných poznámok za príslušnými sadzobnými číslami alebo triedami, zároveň sa navrhuje jednotná sľava na všetky druhy strojov tak, aby za stroje, dovážané podľa týchto poznámok, sa platilo clo vo výške 15% príslušných autonómnych colných sadzieb;
3. celý rad špeciálnych dovážaných potrieb, najmä pre účely priemyslu, riešil sa osobitnými poznámkami, v rámci ktorých sa umožňuje bezcolný dovoz alebo dovoz pri minimálnom cle rôznych artiklov pre určitý, presne vymedzený účel, alebo do určitého množstva, prípadne času;
4. v revidovanom colnom sadzobníku rieši sa aj otázka vyclievania umelých vláken a tovaru z nich (priadza, tkaniny) a to všeobecnými poznámkami u sadzobných tried XXIII., XXIV. a XXV. Podobným spôsobom riešila sa aj otázka vyclievania umelej gumy.
Treba výslovne poznamenať, že colnotarifná komisia počítala pri ustálení výšky colných sadzieb v celom rade položiek s tým, že bude nasledovať ďalšia úprava týchto sadzieb smerom nadol smluvnou cestou, predovšetkým s Nemeckom.
Jednotlivé sadzobné čísla, resp. zmeny sadzieb v nich, sú podrobne odôvodnené priamo v prílohe, preto sa s týmito na tomto mieste nezaoberáme.
Osobitne sa zaoberala colno-tarifná komisia otázkou platnosti starých smluvných sadzieb. V tejto veci bolo treba brat predovšetkým do úvahy § 3 vládneho nariadenia zo dna 14. III. 1939 číslo 2 Sl. z., ktorý ustaľuje, že slovenský štát uznáva za
platné všetky česko-slovenské smluvy a dohody povahy obchodno-politickej, uzavreté s cudzími štátmi, pokiaľ aj tieto ich uznávajú pre seba za záväzné. Na základe tohto ustálenia aplikovala slovenská colná správa až doteraz všetky smluvné sadzby, ktoré boly dohodnuté medzi býv. Československom a cudzími štátmi, pričom predbežne neskúmala sa ani otázka reciprocity. Keď Slovenská republika uzavierala postupne nové obchodné smluvy s cudzími štátmi, vznikol tým nový právny stav na tomto poli. Po dôkladnom preskúmaní tejto otázky dospela colno-tarifná komisia k názoru, že smluvné sadzby, ktoré doteraz boly označené ako viazané s niektorými štátmi, nemajú už zákonný podklad a že ich treba vypustiť. U jednotlivých štátov, s ktorými má Slovenská republika dnes upravený svoj obchodno-politický vzťah, je po colno- tarifnej stránke táto situácia:
1. Nemecko; S Nemeckom má Sloven - sko riadnu obchodnú smluvu zo dňa 22. VII. 1939 s úplnou colno-tarifnou prílohou, ktorá prevzala všetky smluvné sadzby, poskytnuté svojho času Česko-Slovenskom Nemecku a býv. Rakúsku a naopak, takže smluvné sadzby sú dnes platné.
2. Maďarsko: S Maďarskom platia smluvné sadzby obchodnej smluvy, uzavretej medzi bývalou republikou Česko-Slovenskou a Maďarským kráľovstvom dňa 17. XI. 1937 dovtedy, kým nevstúpil v platnosť obchodná smluva, uzavretá medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom dňa 13. III. 1940 (slovensko-maďarský dohovor o úprave vzájomnej dohody zo dňa 28. II. 1941).
3. Taliansko; S Talianskom bola uzavretá nová rámcová obchodná smluva dňa 21. XII. 1940, ktorá síce neobsahuje colnotarifnú prílohu, ale obidva štáty sa výmenou listov zaviazaly aplikovať aj naďalej smluvné sadzby, dohodnuté svojho času medzi Česko-Slovenskom a Talianskom až do nového colno-tarifného usporiadania.
4. Švajčiarsko: Rámcová obchodná smluva predbežne nejestvuje, avšak dohodlo sa navzájom, že sa budú tiež vo vzájomnom styku aplikovať bývalé smluvné sadzby česko-slovenské, takže i v relácii švajčiarskej treba smluvné sadzby považovať za platné, ale len do konca roku 1941.
5. Rumunsko, Juhoslávia, Bulharsko, SSSR, Fínsko: S týmito štátmi má síce Slovenská republika upravený svoj obchodno-politický pomer obchodnými smluvami, avšak bez colno-tarifnej prílohy, iba s doložkou o najvyšších výhodách. V týchto smluvách niet zmienky o starých smluvných sadzbách s Česko-Slovenskom a v dôsledku toho treba bývalé smluvné sadzby s týmito štátmi dnes považovať za neplatné.
6. Ostatné štáty, s ktorými malo ČeskoSlovensko tarifné úmluvy a s ktorými dnes Slovenská republika nemá smluvné upravený obchodno-politický pomer, treba považovať za štáty nesmluvné a doložku o najvyšších výhodách bolo by možné aplikovať iba vtedy, keby boly dané predpoklady reciprocity.
Pri revízii colných sadzieb spravovala sa colno-tarifná komisia vyššie uvedenými zásadami a počítala preto so smluvnými sadzbami iba v relácii nemeckej, maďarskej, talianskej a švajčiarskej. U položiek, kde smluvná sadzba bola viazaná doteraz s niektorým iným štátom a následkom vyššie uvedených úvah v novej úprave vypadne, prikročilo sa väčšinou k prispôsobeniu autonómnej colnej sadzby na takú výšku, aby vypadnutie starej smluvnej sadzby nespôsobilo poruchy v hospodárskom živote.
Vo všeobecnosti možno povedať, že pri úprave autonómnych colných sadzieb išla colno-tarifná komisia veľmi často j pod niveau platných sadzieb smluvných, nakoľko bývalé česko-slovenské smluvné sadzby boly najmä v relácii nemeckej stále ešte príliš vysoké pre slovenské hospodárske pomery. Vzhľadom na to, že— ako bolo už uvedené —, počítalo sa u mnohých colných sadzieb s ďalšou smluvnou úpravou, bude treba hneď po uzákonení tejto osnovy nadviazať jednanie s rôznymi štátmi o colnotarifných otázkach na podklade nového autonómneho colného sadzobníka.
Po stránke colno-tarifnej a obchodnopolitickej vôbec, je najdôležitejším problémom pre budúcnosť otázka bezcolného režimu s Protektorátom a so Sudetskom. Od začiatku bolo zrejmé, že ide iba o úpravu dočasnú a platnosť tejto úpravy bola terminovaná smluvné medzi Slovenskom a Nemeckom do konca marca 1941. Táto lehota bola vzájomnou dohodou predĺžená do 30. marca 1942. Po tomto termíne má ďôjsť k novej úprave colného pomeru medzi Slovenskom na jednej a Nemeckou ríšou na druhej strane. Colno-tarifná komisia dospela v tejto otázke k tomu názoru, že bude treba najprv uzákoniť nové autonómne colné sadzby podľa tejto osnovy a na základe týchto sadzieb nadviazať potom podrobné rokovania s Nemeckou ríšou ohľadom ďalšej úpravy smluvnej, či už vo for-
me jednoduchých smluvných sadzieb alebo vo forme určitých colných kontingentov, ktoré by po zrušení bezcolného styku umožňovaly aspoň v najdôležitejších prípadoch ďalšiu hladkú výmenu tovarov medzi Slovenskom a územiami, ktoré tvorily bývalú česko-silovenskú republiku.
Colno-tarifná komisia zaoberala sa aj otázkou, aký bude vplyv osnovy na štátnocolné príjmy. Pri posúdení tejto otázky hrajú dôležitú úlohu rôzne nepredvídané momenty obchodne-politické a možno pracovať i s odhadmi. Colno-tarifná komisia dospela k názoru, že aplikácia osnovou navrhovaných autonómnych sadzieb po zrušení bezcolnosti s Protektorátom a Sudetskom bude znamenať skôr zvýšenie colného príjmu ako jeho sníženie. Dôvody tohto tvrdenia dajú sa shrnúť takto:
Keď vychádzame z dnešných dovozných čísiel Slovenskej republiky, zistíme, že roku 1940 celkový dovoz na Slovensko z colnej cudziny mal hodnotu asi 2, 700 miliónov Ks. Na tomto celkovom dovoze participuje Protektorát Čechy a Morava dovozom v hodnote asi 1000 miliónov Ks, t. j. asi 37% a Nemecko dovozom v hodnote okrúhle 1. 150 miliónov Ks, t. j, asi 42, 5%, úhrnom asi 2, 150 miliónov Ks, t, j. asi 79. 5% nášho celého dovozu, Zbytok, t. j. asi 550 miliónov Ks pripadá na dovoz z iných štátov. Doteraz docieľovaný colný príjem vo výške asi 100 miliónov Ks plynul z dovozu z iných štátov v hodnote asi 550 miliónov Ks a z dovozu z Nemecka okrem Sudetska, Dovoz zo Sudetska možno odhadnúť na minimálne dve tretiny nášho celkového dovozu z Nemecka, t. j. asi 760 miliónov Ks. S hľadiska colného príjmu to znamená toľko, že doteraz dovážalo sa k nám za 1. 760 miliónov Ks tovaru ročne, t. j. asi 63% celkového dovozu bez cla, Sníženie colných sadzieb na také tovary, ktoré sa doteraz dovážaly z iných štátov a tvorily zdroj colných príjmov, nemožno odhadnúť priemerne na viac ako 25%, to by znamenalo, že štátny colný príjem zmenší sa po prijatí tejto osnovy asi o 25 miliónov Ks. Naproti tomu treba však rátať s tou okolnosťou, že po zrušení bezcolnosti s Protektorátom a Sudetskom budú sa vyclievať v dovoze aj také tovary, ktoré doteraz prichádzaly bez cla. I keď sa ráta s ďalším bazcolným dovozom niektorých artiklov, možno s určitosťou tvrdiť, že priemerne bol by dovoz z Protektorátu a Sudetska podľa sadzieb tejto osnovy zaťažený minimálne 4%, čo by pri celkovom dovoze z týchto území v hodnote
1. 760 miliónov Ks prinieslo colný príjem asi 70 miliónov Ks. Rezultovalo by teda ešte vždy celkové zvýšenie colného príjmu asi o 45 miliónov Ks. Colno-tarifná komisia držala sa zásady, že colný príjem štátu nemá poklesnúť a ráta s tým, že hodnota úľav, ktoré sa poskytnú smluvnou cestou po uzákonení tohto sadzobníka predovšetkým v relácii nemeckej, nebude presahoval toto očakávané zvýšenie colných príjmov, takže tieto ostanú asi na dnešnej výške.
Eventuálne bližšie údaje o postupe prác v colno-tarifnej komisii sú obsažené v zápisniciach z jednotlivých schôdzí.
Jednotlivé:
K § 1.
Týmto paragrafom sa uvádza do zákonnej platnosti príloha, teda vlastný colný sadzobník, ktorý je súčiastkou tohto zákona.
Colné sadzby, ktoré boly výsledkom porád colno-tarifnej komisie, sú jednotlivé odôvodnené pri každom sadzobnom čísle.
Príloha tvorí úplný slovenský colný sadzobník zrevidovaný teraz už aj po stránke materiálnej. Tento nový sadzobník nahradí u nás doteraz platný colný sadzobník československý.
K § 2.
Osnova dáva vláde splnomocnenie, aby na čas mimoriadnej núdze upravila clo na predmety v tomto § taxatívne vymenované.
Keďže clo u polotovarov a hotových výrobkov priemyselných, ktoré sa na Slovensku nevyrábajú, bolo primerane snížene a upravené k dnešným pomerom hospodárskym, zmocňuje sa minister financií po dohode s ministrom hospodárstva len na sníženie cla všade tam, kde to dôvody hospodárske a celoštátne vyžadujú.
Týmto § osnovy bolo aj preto zavedené len sníženie cla, lebo zákonom zo dňa 19. novembra 1940, číslo 299 Sl. z. (O podpore výstavby priemyslu) bola zavedená možnosť nielen snížiť clo, ale aj bezcolný dovoz potrebného strojného zariadenia, ktorý sa na Slovensku nevyrába, s platnosťou do konca roku 1944.
Žiadosti o sníženie cla musia byť doložené riadnymi dokladmi, ako kalkuláciou a pod., ktoré uzná rozhodujúci úrad (minister financií) za vhodné a potrebné.
V odsekoch 2—4, § 2 tejto osnovy
uvedené colné sníženie bolo časové, a to do konca roku 1942 obmedzené.
Nie je možné, aby ešte aj po zdokonalení a výstavbe priemyslu, po ustálení hosp. pomerov Slovenska, bola aj vedľa zákona o podpore výstavby priemyslu (zákon zo dňa 19. novembra 1940, číslo 299 Sl. z. ) povolená ešte zvlášť patričná colná výhoda v dobe, keď finančná správa potrebuje každý peniaz na úhradu svojich výdavkov. Z tohto dôvodu bola ustálená tiaž platnosť colnej výhody do konca roku 1942.
K § 3.
Osnova navrhuje v tomto paragrafe novú úpravu sľavy cla na dovoz strojov. Sľavy cla pre dovoz strojov v tuzemsku nevyrábaných, potrebných na zdokonalenie našej domácej výroby, alebo na zavedenie novej výroby, poskytovaly sa doteraz na podklade vládneho nariadenia zo dňa 19. mája 1939, číslo 115 Sl. z.
Osnova rozširuje možnosti poskytnutia tejto sľavy formou osobitných poznámok priamo v colnom sadzobníku pri patričných sadzobných číslach.
K § 4.
Týmto paragrafom osnovy body stanovené colné prirážky vo výške najmenej 200% colných sadzieb v prípade odvety. Toto ustanovenie osnovy valného významu nemá, je Však potrebné, aby výška prirážky k § 7, ods. l colného zákona (zákon zo dňa 14. júla 1927, číslo 114 Sb. ) bola výslovne stanovená.
K § 5.
Aby colná sľava, stanovená ods, 2—4 § 2 predmetnej osnovy bola žiadaná len na základe riadne vystavených dokladov, ktoré musia zodpovedať skutočnosti, bola zavedená trestná sankcia.
V praxi sa zistilo, že boly prípady, kde sa žiadala colná výhoda na základe nesprávne a falošne vystavených dokladov, ako kalkulácia, bilancia a pod.
K § 6.
(1) Osnova navrhuje zrušenie doterajších noriem, upravujúcich colné sadzby.
(2) Návrh na zrušenie zákona zo dňa 5. júna 1930, číslo 73 Sb. z. a n. o dovozných listoch sa odôvodňuje tým, že stratou južného územia, nemáme takých prebytkov
poľnohospodárskych produktov, ktoré by sme boli nútení ponúkať cudzine za každú cenu.
Na druhej strane vyvolal tento systém vývozu protiopatrenia cudzích štátov, keďže to v cudzine považovali za dumping.
Hlavne sa nedoporučuje vývoz kŕmnej múky, keďže je národohospodárskym záujmom Slovenskej republiky, zaviesť vykŕm ošípaných, aby sme sa stali podľa možnosti sebestačnými pokiaľ sa týka zásobovania obyvateľstva masťou a aby sme nemuseli za dovážané krmivo platiť cudzine.
K§ 7.
V osnove sa nenavrhuje presný termín, kedy má zákon nadobudnúť účinnosť. Predpokladá sa totiž, že bude vhodnejšie zákon najprv publikovať, na jeho podklade pre-
viesť potom smluvnú úpravu a až po definitívnom usporiadaní celého colného pomeru Slovenska k Protektorátu a Sudetsku uviesť ho do účinnosti.
Tento postup bude praktický aj z toho dôvodu, že ak by sa medzičasom vyskytly so strany interesentov ešte dodatočne vážnejšie pripomienky k colným sadzbám, bude možnosť v tomto medzidobí urobiť ešte prípadne potrebné korektúry. Z týchto dôvodov osnova navrhuje, aby účinnosť zákona určila vláda nariadením.
Prevedenie predkladaného zákona si nevyžiada zo štátnej pokladnice nových výdavkov.
Ohľadom prerokovania predkladaného návrhu zákona Snemom je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru národohospodárskemu, výboru rozpočtovému a výboru sociálno-zdravotnému.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda Vlády a minister zahraničných vecí.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.