Snem Slovenskej republiky 1941
l. volebné obdobie. 6. zasadanie.
434.
Návrh
poslanca Dr. Martina Sokola, Dr. Karola Mederlyho, Dr. Pavla Opluštila a spoločníkov
na vydanie zákona o rokovacom poriadku Snemu Slovenskej republiky.
Podpísaní navrhujú:
Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť na tomto zákone:
Zákon
zo dňa_____________ 1941
o rokovacom poriadku Snemu Slovenskej republiky.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ. Poslanci.
§ 1. Počet poslancov.
Počet poslancov ako aj spôsob obsadzovania a straty mandátov upravujú zákony.
§ 2. Účasť na zasadnutiach.
(1) Poslanci sú povinní zúčastniť sa na všetkých rokovaniach a prácach Snemu.
(2) Na každom plenárnom i výborovom zasadnutí vyloží sa prezenčná listina, do ktorej sa prítomní poslanci vlastnoručne zapíšu.
(3) Ak paslanec pre onemocnenie alebo pre iný dôvod nemôže dočasne vykonávať
poslanecké povinnosti, ospravedlní predsedovi Snemu. Ak nemoc alebo prekážka zabraňuje poslancovi vykonávať poslanecké povinnosti vyše 7 dní, požiada predsedu Snemu o dovolenku. Prijatie ospravedlnenia alebo udelenie dovolenky oznámi predseda na zasadnutí Snemu.
(4) Ustanovenia ods. l a 3 sa nevzťahujú na poslancov, ktorí sú členmi vlády.
§ 3. Následky nedbanlivosti.
(1) Ak sa člen výboru bez platného ospravedlnenia alebo bez dovolenky nezúčastní na troch po sebe nasledujúcich zasadnutiach výboru, stráca mandát vo výbore a nárok na jednomesačnú náhradu, ktorá mu patrí podľa § 60.
(2) Ak sa poslanec bez platného ospravedlnenia alebo bez dovolenky nezúčastní na šiestich po sebe nasledujúcich plenárnych zasadnutiach, stráca na 3 mesiace nárok na náhradu, ktorá mu patrí podľa § 60.
(3) Predseda Snemu v prípadoch podľa ods. l alebo 2 má poslanca aj napomenúť, napomenutie oznámiť Snemu a predsedníctvu príslušného klubu alebo strany.
DIEL DRUHÝ.
Kedy Snem zasadá a ako sa ustavuje.
§ 4. Zasadanie Snemu.
(1) Prezident republiky svoláva Snem na riadne zasadanie dva razy do roka; na jarné zasadanie v marci, na jesenné v októbri.
(2) Prezident republiky na žiadosť väčšiny poslancov je povinný svolať Snem na zasadanie mimoriadne. Ak to do 14 dní neurobí, svolá Snem ma mimoriadne zasadanie jeho predseda.
§ 5. Ustávajúce zasadnutie.
(1) Snem sa ustaví na plenárnom zasadnutí do mesiaca po vyhlásení výsledku voľby.
(2) Ustaľujúce zasadnutie Snemu svoláva prezident republiky. Zasadnutie otvorí a vedie predseda vlády, ktorý prijme prísahu poslancov (§ 6, ods. 1), vedie voľbu predsedu Snemu a vyvoleného sa opýta, či voľbu prijíma. Predsedovi vlády patria pri týchto úkonoch práva predsedu Snemu.
(3) Ak vyvolený voľbu prijme, složí do rúk predsedu vlády prísahu (§ 7), ujme sa predsedania a vedie voľbu dvoch podpredsedov Snemu. Podpredsedovia složia prísahu do rúk predsedu Snemu (§ 7).
(4) Hlasy sčítajú štyria poslanci, určení predsedom vlády.
(5) Voľby podľa ods. 2 a 3 platia na celé volebné obdobie Snemu.
(6l) Ak je za volebného obdobia Snemu polrebné znovu voliť predsedu i obidvoch podpredsedov Snemu, svolá prezident republiky zasadnutie Snemu najneskoršie do mesiaca na voľbu. O tomto zasadnutí a voľbe platia primerane ustanovenia ods. 2 až 5.
§ 6. Prísaha poslancov.
(l) Poslanci skladajú na prvom zasadnutí pred voľbou predsedu Snemu do rúk predsedu vlády túto prísahu: "Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že budem verný Slovenskej republike, že budem zachovávať zákony a mandát svoj plniť podľa najlepšieho vedomia a svedomia, Tak mi Pán Boh pomáhaj!" Poslanec pred vstupom do rokovacej siene vyhlási v sekretariáte Snemu, akej je národnosti, podpíše tam text prísahy, dá mu prednosta Sekretariátu Snemu na overovacom liste potvrdí. Na zasadnutí dá predseda vlády prečítať formulu prísahy a vyvolá poslancov, aby jednotlivé složili prísahu podaním ruky a opakovaním vety: "Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
(1) Poslanci, ktorí vstúpia do rokovacej siene neskoršie, skladujú prísahu rovnakým spôsobom do rúk predsedu Snemu.
(3) Odopretie prísahy alebo prísaha s výhradou má za následok stratu mandátu, čo predsedajúci ma zasadnutí Snemu hneď vyhlási.
§ 7. Prísaha predsedu a podpredsedov.
Predseda a podpredsedovia Snemu skladajú túto prísahu: "Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že budení zastávať svoj úrad predsednícky (podpredsedníčky) nestranne podľa zákona a podlá svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
DIEL TRETÍ. Orgány Snemu.
§ 8. Predsedníctvo.
(1) Predsedníctvo Snemu sa skladá z predsedu Snemu a z dvoch podpredsedov Snemu.
(2) Predsedníctvo úraduje aj po skončení funkčného obdobia Snemu až do vyvolenia nového predsedníctva Snemu,
§ 9. Pôsobnosť predsedníctva.
(1) Predsedníctvo sa usnáša pod vedením predsedu alebo úradujúceho podpredsedu:
a) o demisii vlády a opatreniach o dočasnom vedení vládnych vecí podľa § 37, ods. 2 Ústavy,
b) o záväznej interpretácii rokovacieho poriadku,
c) o poradí, v akom úradujú podpredsedovia namiesto predsedu,
d) o veciach, ktoré prikazuje do pôsobnosti predsedníctva tento rokovací poriadok a iné zákony.
(2) Predsedníctvo sa môže usnášať v prítomnosti aspoň dvoch členov a usnáša sa väčšinou hlasov. Predseda hlasuje tiež a pri rovnosti hlasov rozhoduje jeho
hlas. V prípade potreby predseda môže predložiť členom predsedníctva určité veci na písomné usnesenie bez zasadnutia.
§ 10. Pôsobnosť predsedu.
Do pôsobnosti predsedu Sneniu patrí okrem iných úkonov, prikázaných mu týmto zákonom:
a) zastupovať Snem navonok a podpisovať listiny, vydávané Snemom,
b) rozhodovať o vylúčení záujmom štátu odporujúcich prejavov z tlačených (rozmnožených) a rozdávaných spisov Snemu,
c) rozhodovať o výdavkoch v rámci rozpočtu Snemu,
d) rozhodovať o rozdelení miestností v budove Snemu, o úprave prístupu poslucháčstva na zasadnutia Snemu a o úradných zprávach o činnosti Sneniu a jeho výborov,
e) vykonávať ostatné úkony podľa rokovacieho poriadku, ak nie sú prikázané iným orgánom Snemu.
§ 11. Podpredsedovia.
Podpredsedovia zastupujú predsedu na jeho príkaz so všetkými jeho právami a povinnosťami v poradí, na ktorom sa usnesie predsedníctvo.
§ 12. Sekretariát Snemu.
(1) Pomocným orgánom predsedu a predsedníctva Snemu je Sekretariát Sne— mu na ktorého celie je predsedníctvom Snemu ustanovený prednosta.
(2) Agendu Sekretariátu Snemu určuje a roztrieďuje predseda Snemu.
§ 13. Snemová stráž.
(1) Predsedovi Snemu je k dispozícii snemová stráž, ktorú vysiela podľa úpravy predsedu Snemu Ministerstvo vnútra.
(2) Snemová stráž v tejto funkcii podlieha výlučne predsedovi Snemu.
DIEL ŠTVRTÝ. Kluby.
§ 14.
Príslušníkom klubu je poslanec, ktorý spolu s predsedníctvom klubu oznámi písomne Sekretariátu Snemu, že je členom alebo hospitantom klubu, a zostáva ním tak dlho, kým on sám alebo predsedníctvo klubu neohlási Sekretariátu Snemu, že prestal byť príslušníkom klubu.
DIEL PIATY.
Predmety rokovania Snemu.
§ 15. Druhy predmetov rokovania.
Snem rokuje najmä:
1. o pripomienkach a podnetoch prezidenta republiky,
2. o návrhoch a vyhláseniach vlády,
2. o návrhoch Štátnej rady, 3.
4. o návrhoch predsedu,
5. o návrhoch a interpeláciách poslancov,
6. o zprávach výborov,
7. o rezolúciách.
§ 16. Návrhy a ich rozmnoženie.
(1) Každý návrh má obsahovať presnú formuláciu toho, na čom sa má Snem usniesť. Ku každému návrhu zákona musí byť pripojené odôvodnenie a návrh na úhradu. Iné návrhy treba odôvodniť podlá potreby.
(2) Návrhy vlády, návrhy Štátnej rady a návrhy zákonov a interpelácie, podané poslancami písomne v Sekretariáte Sneniu a podpísané aspoň 10 poslancami, dá predseda Snemu vytlačiť (rozmnožiť) a
na zasadnutí Snemu rozdať alebo mimo zasadnutia rozoslať poslancom.
(3) Návrhy bez náležitostí podľa ods. l a 2 nie sú predmetom rokovania.
(4) Ak včasné rozmnoženie návrhov naráža na ťažkosti, predseda nariadi rozdať
pripadne rozoslať upozornenie, že do návrhu možno nahliadnuť v Sekretariáte Snemu.
§ 17. Pridelenie návrhov výboru.
Návrh (§ 16) po rozdaní prípadne rozoslaní pridelí predseda Snemu príslušnému výboru.
§ 18. Odvolanie návrhov.
(1) Vláda a Štátna rada môže svoje návrhy odvolať, dokiaľ Snem neprikročil k hlasovaniu o návrhu.
(2) Návrhy poslancov, ktoré boly už rozdané alebo rozoslané podľa § 16 nemožno odvolať. Ak ich Snem zamietol, možno ich znovu podať len po roku od zamietavého usnesenia.
§ 19. Spočívanie návrhov.
Ak sa niektorý návrh (§ 16) nedá na program rokovania Snemu do jedného roku odo dňa jeho podania, môže byt návrhu predmetom rokovania Snemu alebo výborov len na návrh predsedníctva Snemu.
DIEL ŠIESTY. Výbory.
§ 20. Počet výborov a ich členov.
(1) Snem má vyvoliť tieto výbory:
a) Stály výbor,
b) Úsporný a kontrolný výbor,
c) Ústavnoprávny výbor,
d) Rozpočtový výbor,
e) Imunitný výbor.
(2) Na návrh predsedu Snemu môže Snem ustanoviť a vyvoliť aj iné výbory,
(3) Ak počet členov výborov neurčuje už osobitný zákon, určí ho Snem.
§ 21. Rozpočtový výbor.
Rozpočtový výbor má podať Snemu zprávu o osnovách rozpočtových a danových a o každom návrhu, ktorým sa štátna pokladnica zaťažuje nad rozpočet už povolený, alebo ktorým sa tento rozpočet pozmeňuje.
§ 22. Členstvo TO výbore.
(1) Poslanec je povinný členstvo vo výbore prijať, ak nie je už členom dvoch iných výborov.
(2) Ak poslanec pre nedbanlivosť stratí mandát vo výbore (§ 3) alebo ak umrel, prípadne ak pre nemoc a či inú prekážku na dlhší čas nemôže sa zúčastniť na výborových prácach, určí predseda Snemu namiesto neho nového člena.
§ 23. Voľba predsedu a podpredsedov výboru.
(1) Výbor slová na voľbu predsedu a podpredsedov výboru predseda Snemu.
(2) Voľbu predsedu výboru vedie predsedom Snemu označený člen výboru. Okrem predsedu vyvolí výbor dvoch podpredsedov. Výsledok volieb oznámi predseda výboru Sekretariátu Snemu.
(3) Predseda Snemu môže hocikedy uložiť výboru, aby znovu vyvolil všetkých alebo niektorých funkcionárov (ods. 2).
(4) Výsledok volieb oznámi predseda Snemu na zasadnutí Snemu.
§ 24. Svolávanie a rokovanie výboru,
(1) Zasadnutie výboru svoláva predseda výboru alebo predseda Snemu.
(2) Pre rokovanie výboru platia obdobne ustanovenia platné pre zasadnutie Snemu, ak niet o tom odchylných ustanovení. Predsedovi výboru patria pri vedení rokovania a pri disciplinárnych opatreniach obdobné práva ako predsedovi Snemu na zasadnutí Snemu.
(3) Ak sa na zasadnutie nedostavil ani predseda ani podpredsedovia výboru, predseda Snemu, ak sa neujme predsedania sám, určí člena, ktorý má predsedať.
(4) Na rokovaní výboru sa podávajú návrhy spravidla ústne, ale predseda môže žiadať navrhovateľa, aby podal návrh písomne.
§ 25.
Zápisnice výborov.
(1) O každom zasadnutí výboru napíše zápisnica, predsedom výboru s prípadu na prípad určený člen výboru ako zapisovateľ. Zápisnicu podpíše predseda a zapisovateľ. Zápisnicu s prezenčnou listinou treba odovzdať hneď, po zasadnutí Sekretariátu Snemu.
(2) Výbor sa môže so súhlasom predsedu Snemu bez rozpravy usniesť, aby sa o rokovaní výboru spísal doslovný záznam,
(3) Výbor sa môže bez rozpravy usniesť, že sa jeho rokovanie neuverejní.
(4) O vylúčení záujmom štátu odporujúcich prejavov z uverejnenia rozhoduje predseda výboru.
§ 26. Účasť iných osôb vo výbore.
(1) Členovia vlády, úradníci nimi vyslaní ako aj úradníci Snemu predsedom Snemu určení sú oprávnení byť na zasadnutiach výboru, ujať sa tam slova a podávať návrhy.
(2) Ak sa výbor usniesol, aby niektorý minister osobne prišiel na jeho zasadnutie, pozve ho predseda výboru. Usnesenie sa deje bez rozpravy.
(3) Poslanci majú právo byť prítomní na zasadnutí výboru, aj ak nie sú jeho členmi.
(4) Výbor sa môže bez rozpravy usniesť, že jeho rokovanie je dôverné. Na dôvernom rokovaní môžu byť prítomní okrem členov výboru len osoby predsedom výboru označené.
(5) Pri rokovaní o rozpočte a o daňových veciach prítomnosť poslancov, ktorí nie sú členmi výboru nesmie sa vylúčiť.
§ 27. Odborníci a svedkovia vo výbore.
(1) Na práce vo výboroch možno pribrať
odborníkov s hlasom poradným. Ich
soznam sostavuje predsedníctvo Snemu. Predseda Snemu rozhoduje o tom, či a ktorý z odborníkov má prísť na zasadnutie výboru a aká náhrada mu patrí.
(2) Výbor môže splnomocniť predsedu alebo zpravodajcu výboru, aby vo veci povahy verejnej, ktorú výbor na základe usnesenia Snemu vyšetruje, alebo o ktorej rokuje, predvolal a na zasadnutí alebo mimo zasadnutia výboru vypočul — prípadne požiadaným súdom dal vypočuť — svedkov, alebo aby si vyžiadal príslušné spisy. O povinnosti svedčiť, o donucovacích opatreniach, o práve odopretie svedeckej výpovede a o náhrade trov platia pre tieto prípady ustanovenia trestného poriadku s tým rozdielom, že pre verejných funkcionárov a úradníkov neplatia ustanovenia o povinnom zachovávaní úradného tajomstva. Poslanci a členovia Štátnej rady ako aj bývalí poslanci a bývalí členovia Štátnej rady môžu svedčiť o veciach, o ktorých sa dozvedeli v tejto svojej funkcii, len so súhlasom predsedníctva Snemu prípadne Štátnej rady (§§ 18 a 56 Ústavy). Požiadaniam podľa tohto odseku súdy sú povinné vyhovieť.
(3) Zápisnicu o vypočutí svedkov podľa ods. 2 spíše zapisovateľ výboru alebo úradník Sekretariátu Snemu.
(4) Krivá výpoveď svedka pri vypočutí podľa ods. 2 je trestná ako krivá prísažná výpoveď pred súdom.
(6) O prípadných donucovacích opatreniach proti svedkovi rozhodne na návrh predsedu výboru požiadaný súd podľa ustanovení preň platných, ako keby išlo o odopieranie svedeckej povinnosti pred súdom.
§ 28.
Ako sa výbor usnáša.
(1) Výbor rokuje bez ohľadu na počet prítomných členov, usnáša sa však v prítomnosti aspoň tretiny členov väčšinou prítomných, počítajúc i predsedajúceho, ktorý hlasuje posledný. Pri rovnosti hlasov je návrh zamietnutý.
(2) Kým zpráva výboru nie je rozdaná v Sneme, výbor môže odvolať svoje usnesenie.
(3) Ak sa predseda Snemu zúčastní na zasadnutí výboru, má právo aj hlasovať.
§ 29. Zpráva výboru.
(1) O predmete rokovania podáva zprávu výboru zpravodajca, ktorého určí predseda výboru. Ak predseda výboru neurčil zpravodajcu, určí ho predseda Snemu. Zpravodajca má napísať o výsledku rokovania výboru zprávu, ktorú výbor schváli. Výbor môže splnomocniť zpravodajcu a predsedu, aby samí vypracovali výborovú zprávu.
(2) Zprávu výboru podpíše predseda a zpravodajca výboru. Zprávu treba včas odovzdať Sekretariátu Snemu na rozmnoženie.
§ 30.
Rokovanie na spoločnom zasadnutí viacerých výborov.
(1) Ak je niektorá osnova pridelená viacerým výborom, môžu ju výbory prerokovať na spoločnom zasadnutí.
(2) Spoločné zasadnutie výborov svoláva predseda Snemu.
(3) Na spoločnom zasadnutí výborov predsedá predseda Snemu alebo člen niektorého zúčastneného výboru, určený predsedom Snemu.
(4) Na spoločnom zasadnutí každý zúčastnený výbor má osobitného zpravodajcu. Ak zpravodajcu neurčil predseda výboru, určí ho predseda Snemu.
(5) Spoločné zasadnutie je schopné rokovať bez ohľadu na počet prítomných členov, usnáša sa však väčšinou hlasov v prítomností aspoň tretiny poslancov, ktorí sú členmi zúčastnených výborov.
(6) O výsledku rokovania na spoločnom zasadnutí sostavia a podpíšu spoločnú zprávu zpravodajcovia zúčastnených výborov a predseda spoločného zasadnutia.
(7) Inak platia pre spoločné zasadnutia primerane ustanovenia platné pre výbory.
§ 31. Následky meškania výboru.
Ak výbor pridelenú osnovu neprerokoval do lehoty, určenej predsedom Sneniu, možno dať predmet na program zasadnutia Snemu i bez zprávy výboru, V takomto prípade určí zpravodajcu pre plenárne zasadnutie predseda Snemu.
DIEL SIEDMY. Zasadnutie Snemu.
§ 32. Verejnosť rokovania.
(1) Zasadnutia Snemu sú verejné. Na návrh predsedu Snemu alebo člena vlády môže sa Snem bez rozpravy usniesť, že zasadnutie je celé alebo zčasti dôverné.
(2) Rokovanie o rozpočte a o veciach daňových je vždy verejné.
§ 33. Dôverné zasadnutie.
(1) Na dôvernom zasadnutí môžu byť prítomní okrem poslancov len členovia vlády, úradníci určení predsedom Snemu a rýchlopisci, títo len ak složili do rúk predsedu Snemu prísahu, že zachovajú úradné tajomstvo.
(2) Zprávu o priebehu dôverného zasadnutia možno uverejniť len so súhlasom predsedníctva Snemu.
§ 34. Svolanie a program zasadnutia.
Zasadnutie Snemu svoláva, otvára, prerušuje a zakľučuje, jeho program určuje a prípadne pozmeňuje predseda Snemu.
§ 35. Zachovanie poriadku na zasadnutí.
(1) Predseda sa stará, aby na zasadnutí Snemu bol zachovaný poriadok a ustanovenia rokovacieho poriadku.
(2) Ak je poriadok rušený, predseda môže zasadnutie prerušiť alebo zakľúčiť. Osoby, ktoré rušia zasadnutie, dá predseda vyviesť. Ak je potrebné, dá vyprázdniť galériu alebo niektorú jej časť.
§ 36. Povinnosť predseda svolať zasadnutie.
Ak Snem počas zasadania nemal zasadnutie vyše 14 dní, predseda Snemu je povinný svolať zasadnutie do 3 dní, ak to žiada vláda alebo aspoň 2/5 všetkých poslancov písomne s udaním programu. Ak niet prekážok, predseda svolá zasadnutie na deň, označený v návrhu.
§ 37. Otvorenie zasadnutia.
Zasadnutie Snemu možno otvoriť a Snem môže rokovať, ak je v zasadacej sieni prítomná aspoň pätina poslancov.
§ 38. Určenie zpravodajcu.
Ak spravodajca výboru pre nejakú prekážku nemôže predniesť zprávu výboru na zasadnutí Snemu, alebo sa zdráha tak urobiť, určí zpravodajcu z členov toho istého výboru predseda Snemu.
§ 39. Reči.
(1) Nesmie sa ujať slova, komu ho predseda nedal. Zpravodajcovia, rečníci a členovia vlády hovoria z rečnišťa. Reči sa zpravidla nečítajú, okrem reči predsedu Snemu, predsedov alebo zpravodajcov výborov ako aj členov vlády, ďalej okrem krátkych vyhlásení, prednášaných v mene klubu, a citátov s označením prameňa. Každý rečník smie používať poznámky, napísané na podporu pamäti.
(2) Ak sa predseda chce zúčastniť na rozprave, odovzdá predsedáme; hovorí z rečnišťa a ujme sa predsedania len po vybavení veci.
(3) Rečníci sa môžu hlásiť o slovo u predsedu už pred zasadnutím písomne alebo na zasadnutí osobne a ústne až do tých čias, kým predseda nevyhlási rozpravu za skončenú, alebo že sa k rozprave nik neprihlásil. Rečník oznámi, či chce hovoriť za návrh alebo proti nemu.
(4) Poznámky osobné a vecné povoľuje predseda podľa voľnej úvahy; nesmú trvať vyše päť minút.
§ 40. Poradie a trvanie rečí.
(1) Rozpravu otvára predseda oznámením prihlásených rečníkov.
(2) Po reči zpravodajcovej udeľuje predseda slovo rečníkom obyčajne v poradí ich prihlášok, ale má dbať na to, aby najprv hovoril rečník proti návrhu a aby sa podľa možnosti striedali rečníci za návrh a proti nemu.
(3) Rečníci si môžu poradie vymeniť, treba to však predsedovi oznámiť.
(4) Poslanec môže hovoriť o tom istom predmete rokovania najviac dva razy.
(5) Predsedníctvo Snemu môže rečnícke lehoty primerane obmedziť.
(6) Ak rečník pri vyzvaní nie je prítomný, stráca slovo.
§ 41. Členovia vlády a orgány štátnej správy.
(1) Členovia vlády môžu sa zúčastniť na zasadnutí Snemu a ujímať sa slova hocikedy a viackrát, a to aj po skončení rozpravy, ale nesmú rečníka prerušiť.
(2) Snem sa môže na návrh predsedu alebo na písomný návrh aspoň 10 poslancov bez rozpravy usniesť, aby člen vlády alebo niektorý orgán štátnej správy prišiel na zasadnutie a podal zprávu alebo vysvetlenie. Vyzvaný je povinný tomuto usneseniu na požiadanie predsedu Snemu vyhovieť.
§ 42. Vecné návrhy a koniec rozpravy,
(1) Návrhy pozmeňovacie, doplňovacie alebo iné majú poslanci podať písomne najneskoršie hneď do oznámenia predsedu, že rozprava je skončená alebo že sa k rozprave nik neprihlásil. Takéto návrhy sú predmetom hlasovania len, ak sú podpísané aspoň 10 poslancami.
(2) Každý poslanec môže písomne navrhnúť koniec rozpravy. O tomto návrhu sa ušná sa Snem bez rozpravy.