(3) Ak sa Snem usniesol rozpravu skončiť, môžu hovoriť o veci už len poslanci, ktorí sa prihlásili o slovo pred vyhlásením uenesenia o skončení rozpravy. Títo smú hovoriť o veci jednotlivé najviac desať minút.
(4) Ak sa po skončení rozpravy ujal slova člen vlády, je tým rozprava znova otvorená.
§ 43. Rokovacia reč.
(1) Vláda a funkcionári Snemu, najmä predseda a podpredsedovia Snemu, výborov, zapisovatelia a zpravodajcovia rokujú a Sekretariát Snemu úraduje po slovensky.
(2) Poslanci rokujú po slovensky. Poslanci, prihlásení k inej domácej národnej skupine, môžu rokovať vo svojej reči, ak len nechcú použiť reč slovenskú.
(3) K samostatným návrhom, otázkam a interpeláciám, podaným v reči neslovenských domácich národných skupín (ods. 2), má podávateľ právo pripojiť písomný preklad do reči slovenskej; tento preklad je základom rokovania. Ak poslanec takýto preklad nepripojí, obstará ho Sekretariát Snemu a tento preklad je základom rokovania.
(4) K návrhom formálnym, k vecným návrhom pozmeňovacím, doplňovacím a iným, o ktorých Snem alebo výbor má rokovať alebo hlasovať, ak nie sú podané v reči slovenskej, má navrhovateľ pripojiť preklad do slovenčiny, inak sa nepovšimnú; tento preklad je základom rokovania. Ak sú tieto návrhy stručné a jednoduché a ak sa tým nezdržuje rokovanie, predseda podľa svojho uváženia môže ich dať prítomným tlmočníkom hneď do slovenčiny preložiť, V takomto prípade dá preklad ústne vyhlásiť a návrh sa pojme do rokovania alebo hlasovania.
(5) Ak je podaný samostatný návrh (otázka, interpelácia) taký obsiahly, alebo ak je toľko inorečových návrhov (otázok, interpelácií), že Sekretariát Snemu ani do týždňa nemôže obstarať preklady, predseda môže návrhy (otázky, interpelácie)
Dodávateľom vrátiť, aby pripojili sami do týždňa preklad do reči slovenskej. Ak sa tak nestalo, návrh (otázka, interpelácia) sa pokladá za nepodaný.
(6) Formula o prísahe poslancov (§ 6) prečíta sa poslancom, uvedeným v druhej vete ods. 2, aj v ich reči a títo poslanci môžu vo svojej rečí prisahať. I pri hlasovaní podľa mien môžu títo poslanci hlasovať vo svojej reči. Ustanovenie prvej vety tohto odseku platí aj o prísahe predsedu a podpredsedov (§ 7), ak sú príslušníkmi niektorej z národných skupín v ods. 2 označených.
(7) V zprávach o zasadnutí Snemu uverejnia sa reči inojazyčné v slovenskom preklade. Slovenský preklad — ak poslanec sám do 48 hodín preklad nepripojil — obstará Sekretariát Snemu. K zprávam o zasadnutí Snemu sa pripoja tieto reči ako príloha i v jazyku, v ktorom odznely.
(8) Predseda Snemu je oprávnený preklad, ktorý podľa ods. 3, 4, 5 a 7 pripojil poslanec sám, dať preskúmať a podľa potreby opraviť tlmočníkom; v takomto prípade opravený preklad je základom pre rokovanie a pre tlač.
(9) K písomnej odpovedí predstaviteľov vlády alebo funkcionárov Snemu na inojazyčnú (ods. 2) otázku alebo interpeláciu pripojí sa i preklad odpovede.
(10) Tlmočníkov pre Snem a Sekretariát Sneniu ustanoví predseda Snemu, Predseda výboru môže touto funkciou poveriť i poslanca.
§ 44.
Volanie k veci a k poriadku, odňatie slova, vylúčenie prejavov z rokovania.
(1) Ak sa rečník odchyľuje od predmetu rokovania, volá ho predseda k veci. Za prejavy a činy, ktoré porušujú rokovací poriadok, urážajú slušnosť alebo mravy, alebo sú trestuhodné, volá predseda k poriadku. Predseda môže rečníka prerušiť, ak to žiada povinnosť jeho úradu.
(2) Predseda môže odňať slovo rečníkovi, ktorého volal za reči trikrát k veci alebo k poriadku, ako aj rečníkovi, ktorý predĺžil trvanie reči, určené podľa § 40,
ods. 5, prípadne podľa § 42, ods. 3. Ak sa rečníkovi odňalo slovo, nepojme sa jeho prípadná ďalšia časť reči do zprávy o zasadnutí Snemu.
(3) Ak sa poslancovi odňalo slovo, nesmie v tej istej rozprave viac hovoriť. Ak stratil slovo (§ 40, ods. 6), môže ea v tej istej rozprave prihlásiť už len raz (§ 40, ods. 4).
§ 45. Karhanie pre urážky.
(1) Ak poslanec pri rokovaní v Sneme urazí člena Snemu alebo člena vlády, alebo im ublíži na cti, urazený môže do 8 dní žiadať písomne u predsedu Snemu, aby proti obvinenému zaviedol karhacie pokračovanie. Predseda pridelí žiadosť imunitnému výboru. Ak poslanec pri rokovaní v Sneme urazí Snem alebo jeho orgán, predseda do 8 dní navrhne písomne imunitnému výboru zaviesť karhacie pokračovanie.
(2) Imunitný výbor vypočuje obvineného, prípadne žiadateľa a svedkov (§ 27) a podá v určenej lehote predsedovi Snemu písomnú zprávu so všetkými dokladmi a s návrhom, aby sa ponad žiadosť prešlo k programu, alebo aby bol vinník potrestaný verejným zazlením, spojeným podľa vážnosti prípadu so stratou poslaneckej náhrady na určitý čas.
(3) Konečný návrh imunitného výboru sa rozdá tlačou a dá sa na program najbližšieho zasadnutia Snemu.
§ 46. Vylúčenie zo zasadnutí.
Ak poslanec na zasadnutí Snemu urazil hlavu štátu, predsedu alebo predsedníctvo Snemu alebo jeho člena, vládu, predsedu alebo člena vlády v súvise s ich funkciou, prípadne ak sa stavia proti nariadeniam alebo opatreniam predsedu, alebo hatí rokovanie Snemu, prípadne sa dopustí násilnosti, môže ho predseda vylúčiť z tohto zasadnutia alebo aj z účasti až na šiestich nasledujúcich zasadnutiach Snemu. V týchto prípadoch stráca poslanec nárok
na poslaneckú náhradu na čas, ktorý určí predsedníctvo Snemu.
DIEL ÔSMY. Usnášanie Snemu.
§ 47. Náležitosti usnášania.
(1) Snem sa môže usnášať v prítomnosti aspoň tretiny všetkých poslancov a k platnosti usnesenia je potrebná väčšina prítomných.
(2) K usneseniu o Ústave, o ústavných zákonoch a ich zmene, o zmene štátneho územia, o vypovedaní vojny a uzavretí mieru a o obžalobe prezidenta republiky je potrebná prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a 3/5 väčšina prítomných.
(3) Usnesenie o vyslovení nedôvery vláde vyžaduje prítomnosť nadpolovičnej väčšiny poslancov a nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných.
(4) Predseda hlasuje len pri voľbách, ale počíta sa do počtu prítomných.
§ 48. Poradie a spôsob hlasovania.
(1) Pred hlasovaním určí predseda poradie a spôsob hlasovania, dbajúc na to, aby vyšiel na javo pravý názor väčšiny. Pri hlasovaní predseda kladie otázky, zisťuje ako aj vyhlasuje výsledok hlasovania.
(2) Hlasuje sa za návrh alebo proti návrhu bez udania dôvodov.
(3) Hlasuje sa zdvihnutím ruky alebo vstaním. Ak výsledok hlasovania je podlá názoru predsedu pochybný, opakuje otázku a dá sčítať hlasy alebo hlasovať podľa mena.
(4) Hlasy treba sčítať aj vtedy, ak to nariadi predseda pred hlasovaním.
(5) Podľa mena sa hlasuje len, ak tak rozhodne predseda alebo ak sa na tom usnesie Snem. Podľa mena sa hlasuje tak, že každý poslanec na svojom mieste odovzdá hlasovací lístok, obsahujúci jeho meno a slovo "áno" alebo,, nie". Výsledok vyhlási predseda; mená treba podrobne uviesť len v zpráve o zasadnutí.
(6) Ak pri hlasovaní vysvitne, že nie je prítomný dostatočný počet poslancov, predseda preruší alebo zakľúči zasadnutie.
DIEL DEVIATY. V o ľ b y.
§ 49. Spôsob voľby.
(1) Voľby sa dejú hlasovacími lístkami. Lístky sčítajú predsedom určení poslanci.
(2) Ak niet námietok, môže sa voliť zdvihnutím ruky alebo vstanín s výnimkou voľby predsedu.
§ 50. Užšie voľby.
(1) Ak sa pri voľbe nedosiahne absolútna väčšina hlasov, deje sa užšia voľba medzi dvoma kandidátmi, ktorí dosiahli najviac hlasov.
(2) Pri rovnosti hlasov v prvej alebo v užšej voľbe rozhodne predseda losom, kto sa má dostať do užšej voľby, alebo kto je vyvolený.
(3) Pre voľbu prezidenta republiky platia ustanovenia Ústavy.
DIEL DESIATY.
Vládne vyhlásenie.
Politická zodpovednosť vlády
alebo jej členov.
§ 51.
Rozprava a hlasovanie o vládnom vyhlásení.
(1) O vládnom vyhlásení má byt zpravidla rozprava. Predseda Snemu rozhodne, či má byť rozprava o vládnom vyhlásení hneď, alebo na niektorom budúcom zasadnutí Snemu.
(2) Rozpravu o vládnom vyhlásení treba zakončiť hlasovaním, či Snem schvaľuje vyhlásenie alebo nie. Snem sa môže usniesť, že hlasovanie odkladá.
§ 52.
Politická zodpovednosť vlády alebo jej členov.
(1) Snem môže vládu alebo jej jednotlivých členov volať na politickú zodpovednosť a vystaviť vláde alebo niektorému jej členovi nedôveru.
(2) Návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo niektorému jej členovi vyžaduje podpis najmenej štvrtiny všetkých poslancov.
(3) Vládla môže podať Snemu návrh na vyslovenie dôvery.
(4) Pokračovanie podľa § 49 Ústavy o trestnej zodpovednosti predsedu alebo člena vlády upravuje osobitný zákon.
DIEL JEDENASTY. Otázky a interpelácie. § 53. Otázky.
Každý poslanec môže klásť písomné otázky vláde alebo členovi vlády o činoch vlády a jej orgánov ako aj o zamýšľaných opatreniach. Na otázku môže vláda alebo člen vlády odpovedať ústne alebo písomne. Otázka i písomná odpoveď sa podáva Sekretariátu Snemu a sa nevytlačí. Sekretariát Snemu doručuje otázky i odpovede.
§ 54. Interpelácie.
(1) Ak je otázka (§ 53) podpísaná aspoň 10 poslancami (interpelácia), vláda alebo jej člen je povinný odpovedať písomne alebo na zasadnutí ústne, prípadne tým istým spôsobom odpoveď odoprieť s udaním príčin. Ak vláda alebo jej člen do 2 mesiacov neodpovie, prípadne neodoprie odpovedať, predseda Snemu vyzve opýtaného, aby odpovedal najneskoršie do ďalších 30 dní.
(2) Písomná odpoveď alebo jej odopretie doručuje sa Sekretariátu Snemu; odpoveď sa rozmnoží a rozdá na zasadnutí Snemu.
(3) Interpeláciu alebo podpisy na nej možno odvolať, kým ju Sekretariát Snemu nedoručil vláde alebo jej členovi.
(4) Najneskoršie na zasadnutí Snemu, na ktorom sa odpoveď rozdala, možno navrhovať rokovanie o odpovedí alebo jej odopretí.
(5) Na žiadosť člena vlády má predseda pre odpoveď na interpeláciu vyhlásiť zasadnutie Snemu za dôverné. Prípadný návrh na rozpravu treba podať hneď na dôvernom zasadnutí a Snem usnesením o tom, či sa prikročí k rozprave, rozhodne zároveň, či sa má tak stať na zasadnutí verejnom alebo dôvernom.
(6) K platnosti usnesenia, ktorým Snem odopiera vziať na vedomie odpoveď na interpeláciu, prípadne odopretie odpovede, vyžaduje sa prítomnosť väčšiny poslancov a väčšina hlasov.
§ 55. Otázky predsedovi.
Každý poslanec sa môže opýtať predsedu Snemu alebo predsedu výboru na ich opatrenia. Otázku treba podať písomne Sekretariátu Snemu a treba na ňu odpovedať alebo s udaním príčin odpoveď odoprieť do 30 dní písomne.
DIEL DVANÁSTY.
Rezolúcie.
§ 56.
Výbor Snemu alebo Snem na návrh výboru, prípadne na písomný návrh aspoň 10 poslancov môže sa usniesť na rezolúcii, v ktorej žiada vládu alebo jej člena o určité opatrenie.
DIEL TRINÁSTY. Zpráva o zasadnutí Snemu.
§ 57.
(1) O každom zasadnutí Snemu Sekretariát Snemu napíše a dá vytlačil (rozmnožíť) zprávu podávajúcu presný obsah celého rokovania.
(2) Každý rečník môže do troch dní nazrieť v Sekretariáte Snemu do zprávy o zasadnutí obsahujúcej jeho reč, a naznačiť, aké omyly alebo nedostatky navrhuje v svojej reči opraviť alebo doplniť. Keby úradník, poverený sostavovaním zprávy, nemohol vyhovieť návrhu rečníka, vyžiada si rozhodnutie predsedu Snemu.
(3) Po vytlačení (rozmnožení) rozdá sa zpráva na zasadnutí Snemu.
(4) Všetky vytlačené (rozmnožené) spisy o rokovaní Snemu sa predávajú za výrobné ceny,
(5) Na návrh predsedu môže sa Snem bez rozpravy hocikedy usniesť, že sa reči poslancov, zpravodajcov a členov vlády v zpráve a zasadnutí dočasne nebudú zaznamenávať a uverejňovať, a že rečníci majú právo do 24 hodín po dorečnení dodať Sekretariátu Snemu obsah svojej reči. Takýto návrh sa nepodáva písomne, nerozmnožuje sa, nerozdáva sa poslancom, neprideľuje sa vopred výboru a Snem sa o ňom usnáša i keď nebol vopred daný na program.
DIEL ŠTRNÁSTY.
Sloboda snemového rokovania.
§ 58. Poslanecká imunita.
(1) Poslancov Snemu nemožno vôbec stíhať pre hlasovanie v Sneme alebo vo výboroch. Pre výroky povedané tam pri výkone mandátu podrobení sú disciplinárnej moci Snemu.
(2) K trestnému alebo disciplinárnemu stíhaniu alebo k akémukoľvek obmedzeniu slobody člena Snemu pre iné činy alebo zanedbania je potrebný súhlas Snemu. Ak Snem nedá k tomu súhlas, je stíhanie navždy vylúčené.
(3) Ustanovenia predošlého odseku nevzťahujú sa na trestnú zodpovednosť, ktorú má člen Snemu ako zodpovedný redaktor.
(4) Ak bol poslanec prichytený a zatknutý pri trestnom čine, súd alebo iný príslušný úrad je povinný to hneď oznámiť predsedovi Snemu. Ak Snem do 14 dní od zatknutia nesúhlasí s ďalším väznením, väznenie prestáva.
§ 59. Zákaz rušiť rokovanie Snemu.
(1) V tie dni, keď zasadá Snem alebo niektorý výbor Snemu, nie sú dovolené shromaždenia ani sprievody v blízkosti budovy, kde Snem alebo výbor zasadá.
(2) Deputácie Snem neprijíma.
(4) Deputácie vyslané k poslancom nemajú prístup do budovy Snemu, ak je v nich vyše 5 osôb.
DIEL PÄTNÁSTY.
Náhrady a legitimácie poslancov.
§ 60. Náhrady poslancov.
(1) Na úhradu skutočných výdavkov spojených s vykonávaním poslaneckého mandátu má každý poslanec nárok na náhradu, ktorej výška nemôže presahovať mesačne Ks 3. 000. —.
(2) Podpredsedovia Snemu majú okrem náhrady podľa predošlého odseku nárok na prídavok mesačne Ks 1. 000. —.
(3) Predseda Snemu okrem náhrady podľa ods. l má nárok na tie isté služobné požitky, ako člen vlády, a nárok na pridelenie stáleho povozu.
(4) Náhrady, prídavky a požitky podľa ods. l až 3 nepodliehajú daniam ani poplatkom a sú vyňaté z exekúcie.
§ 61. Legitimácie poslancov,
(1) Poslanec dostane ako úradný preukaz legitimáciu s fotografiou, podpísanú predsedom Snemu.
(2) Legitimácia oprávňuje poslanca na bezplatné použitie ktorejkoľvek triedy štátnych železníc, štátnych autobusov, Tatranských elektrických železníc a v súkromných autobusoch slúžiacich pravidelnej doprave osôb, ako aj na všetkých dopravných prostriedkoch Bratislavskej elektrickej účastinánskej spoločnosti.
DIEL ŠESTNÁSTY. Účinnosť a vykonanie zákona.
§ 62.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, Vykoná ho predsedníctvo Sneniu a všetci členovia vlády.
Dôvodová zpráva,
Zákon č. 84/1939 Sl. z. o rokovacom poriadku Slovenského Snemu, bal vydaný ešte pred uzákonením Ústavy, lebo organizácia Snemu Slovenskej republiky sa natoľko odchyľovala od organizácie bývalého Národného shromaždenia, že ani na prechodný čas — do vydania Ústavy — nebolo účelné ponechať staré predpisy o rokovaní, ako to ustanovil článok V, ods. 3 ústavného zákona č. 299/1938 Sb. z, a n. o autonómii Slovenskej krajiny.
Naša Ústava obsahuje veľa zásadných ustanovení o rokovaní a spôsobe usnášania sa Snemu, značne odlišných od ustanovení terajšieho rokovacieho poriadku.
Snemová prax ukázala, že okrem uvedenia rokovacieho poriadku do súladu s Ústavou je potrebné odstrániť všetky zastaralé formality, ktoré skutočný život
Sneniu v modernom chápaní tohto orgánu štátu dávno prekonal.
Navrhovaný zákon je jasný a nevyžaduje podrobnejšie vysvetlenia. Zo zmien — potiaľ neprýštia priamo z Úslavy — možno stručne vyzdvihnúť toto:
Zaisťuje sa vzorné plnenie poslaneckých povinností a využitie poslancov pre práce Snemu, uplatňuje sa princíp autoritatívny pri úprave kompetencie predsedu Snemu, upravuje sa možnosť spoločných zasadnutí výborov a namiesto dvoch hlasovaní zavádza sa systém jedného hlasovania, všetko ta v záujme umožnenia rýchleho zásahu zákonodarstva.
Po stránke formálnej navrhujeme prideliť tento návrh výboru ústavnoprávnemu.
V Bratislave 27. októbra 1941.
Dr. Martin Sokol v. r.,
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Pavol Opluštil v. r,, Ján Hollý v. r., Pavol Čarnogurský v. r.