Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 6. zasadanie.
436.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa----------------------- 1941
o rozšírení pôsobnosti Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Pôsobnosť Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky (v ďalšom: Banka) sa rozširuje o:
1. spolupôsobenie pri úprave trhu štátnych papierov a o zúčastnenie sa na štátnych úverových operáciách (§ 2);
2. prijímanie povinných vkladov (§§ 3 až 5).
§ 2.
(1) V rámci pôsobnosti podľa § l, bod l Banka spoločne s inými peňažnými ústavmi má sa starať, aby trh štátnych pôžičiek sa hospodársky zdravo rozvíjal.
(2) Účasť Banky na štátnych úverových operáciách spočíva v súčinnosti pri obstarávaní štátnych pôžičiek, a to samostatne alebo v sdružení s inými peňažnými ústavmi, ako aj vo vykonávaní upisovacej akcie a v obstarávaní iných s tým spojených úkonov, ktoré jej sverí štátna finančná správa.
(3) Pôsobnosť podľa ods. l a 2 bude Banka vykonávať v shode s ministrom financií a guvernérom Slovenskej národnej banky, poťažne s ich zástupcami, na to určenými.
§ 3.
(1) Peňažné ústavy, ako aj tuzemské filiálky zahraničných peňažných ústavov (§ l nar. s mocou zákona č. 11/1941 Sl. z. ), ktoré prijímajú vklady na vkladné (sporiteľničné) knižky (listy) (§ l, ods. 2 a § 2 zák. č. 239/1924 Sb. z. a n. v znení zák. č. 54/1932 Sb. z. a tu. ) alebo na pokladničné poukážky (v ďalšom texte: vklady) sú povinné uložiť a udržiavať v Banke 5% úhrnu vkladov (v ďalšom texte: povinný vklad), a to podľa stavu ku koncu posledného súvažného roku.
(2) Povinnosť podľa ods. l nastane po prvý raz podľa úhrnného stavu vkladov k 31. decembru 1940 a peňažné ústavy majú ju splniť do 30. apríla 1942 tak, že budú Banke odvádzať koncom každého mesiaca — po prvý raz dňa 30. novembra 1941 — 1/6 povinného vkladu. V ďalších rokoch peňažné ústavy zistia, či stav vkladov je ku koncu súvážneho roku vyšší oproti stavu zpočiatku tohto roku. Ak je tu prírastok vkladov, peňažný ústav odvedie Banke 5% tohto prírastku najneskoršie do konca každého prvého kalendárneho štvrťroka; po prvý raz do 31. marca 1942.
(3) U sväzov (§ 2, ods. l, písm. d) zák. č. 239/1924 Sb. z. a n. v znení zák. č. 54/1932 Sb. z. a n. ) nezapočítavajú sa vklady od členov alebo od členských sväzov ani do prírastku, and do úhrnného stavu vkladov.
§ 4.
(1) Robotnícka sociálna poisťovňa a Penzijný ústav súkromných úradníkov sú povinné uložiť a udržiavať v Banke
5% úhrnu svojho majetku trvalé uložiteľného, a to podľa stavu ku koncu posledného súvažného roku (v ďalšom texte: povinný vklad).
(2) Povinnosť podľa ods. l nastane po prvý raz podľa úhrnného stavu majetku trvalé uložiteľného k 31. decembru 1941 a ústavy uvedené v ods. l majú ju splniť do 31. decembra 1943 tak, že budú Banke odvádzať koncom každého mesiaca — po prvý raz dňa 31. januára 1942 — 1/24 povinného vkladu. V ďalších rokoch uvedené ústavy zistia, či stav majetku trvalé uložiťteľného je ku koncu súvažného roku vyšší oproti stavu, zpočiatku tohto rolku. Ak je tu prírastok majetku, ústavy odvedú Banke 5% tohto prírastku, najneskoršie do 31. mája každého roku, po prvý raz dňa 31. mája 1943.
§ 5.
(1) Súkromnoprávne poisťovne sú povinné uložiť a udržiavať v Banke 10% úhrnného stavu svojich prémiových rezerv, vzťahujúcich sa na ich priamy tuzemský obchod v životnom poistení, a to podľa stavu ku koncu posledného súvažného roku (v ďalšom texte: povinný vklad). Táto povinnosť rovnako sa vzťahuje aj na tuzemské filiálky zahraničných súkromnoprávnych poisťovní.
(2) Povinnosť podľa ods. l nastane po prvý raz podľa stavu prémiových rezerv k 31. decembru 1941 a poisťovne majú ju splniť do 31. decembra 1943 tak, že budú Banke odvádzať koncom každého mesiaca — po prvý raz dňa 31. januára 1942 — 1/24 povinného vkladu. V ďalších rokoch poisťovne zistia, či stav prémiových rezerv, vzťahujúcich sa na ich priamy tuzemský obchod v životnom poistení je ku koncu súvažného roku vyšší oproti stavu zpočiatku tohto roku. Ak je tu prírastok prémiových rezerv, poisťovne odvedú Banke 10% tohto prírastku, najneskoršie do konca každého prvého kalendárneho štvrťroka, po prvý raz dňa 31. marca 1943.
§ 6.
Ak u peňažného ústavu stav vkladov u Robotníckej sociálnej poisťovne, poťažne u Penzijného ústavu súkromných úradníkov, stav trvalé uložiteľného majetku a súkromnoprávnych poisťovní úhrnný stav ich prémiových rezerv, vzťahujúcich sa na ich priamy tuzemský obchod v životnom poistení klesne pod stav na konci predchádzajúceho súvažného roku a ak taký ústav preukáže naliehavú potrebu pohotových prostriedkov, možno mu vrátiť pomernú časť jeho povinného vkladu na čas,
kým táto potreba potrvá. Ak ústav vstúpi do likvidácie, má nárok ma vrátenie celého povinného vkladu.
§ 7.
(1) Štát uloží v Banke bezúročný štátny vklad Ks 50, 000. 000. —, splatný v 5-ročných splátkach po Ks 10, 000. 000. —, počínajúc rokom 1942. Splátky sú sročné do 31. marca každého roku.
(2) Minister financií sa splnomocňuje, aby vklad podľa ods. l uhradil zo štátnych príjmov a potrebnú sumu zaistil v štátnom rozpočte.
(3) Ak pôsobnosť Banky (§ l, bod 1) bude zaistená aj bez štátneho vkladu, Baníka je povinná ho celkom alebo čiastočne vrátiť na výpoveď ministra financií. Výpoveď treba dať s polročnou lehotou. Predtým však treba vypočuť Banku.
§ 8.
(1) Povinné vklady prijíma Banka na bežný účet a vykazuje ich osobitne podlá toho, či sú to vklady peňažných ústavov (§ 3), či vklady scciáline poisťujúcich ústavov (§ 4), či vklady súkromnoprávnych poisťovní (§ 5) a či vklad štátu (§ 7). S hľadiska právnych predpisov o uložení majetku súkromnoprávnych poisťovní treba vklady podľa § 5 posudzovať ako pôžičky štátu poskytnuté.
(2) Vklady ústavov uvedených v § 3 zúrokuje Banka sadzbou 3½% ročne, vklady ústavov uvedených v § 4 — sadzbou 41/2% ročne a vklady ústavov uvedených v § 5 — sadzbou 3¾% ročne. Tieto sadzby môže vláda zmeniť nariadením.
(3) O stave povinných vkladov (§§ 3 až 5) a štátneho vkladu (§ 7), o spôsobe ich uloženia, ako aj o výsledkoch ich použitia je Baraka povinná podávať štvrťročne, poťažne na vyzvanie — kedykoľvek, zprávu Ministerstvu financií.
§ 9.
Z povinných vkladov včas neodvedených (§§ 3 až 5) platí sa úrok z omeškania vo výške presahujúcej o 2% sadzbu, ktorou Banka zúrokuje vklady príslušného druhu (§ 8, odla. 2). Okrem toho Banka je oprávnená vybrať nedoplatok aj s úrokami z omeškania vydaním výpisu z hlavných kníh (§ 10 vládneho nariadenia č. 77/1939 Sl. z. ).
§ 10.
(1) Ústavy uvedené v §§ 3 až 5 sú povinné vykazovať Banke stav vkladov (majetku trvalé uložiteľného, prémiových rezerv zo životného poistenia) k rozhodnému dňu, podávať jej vysvetlivky, potrebné k preskúmaním týchto výkazov a pripustiť nahliadnutie do svojich obchodných kníh a dokladov, nakoľko to zistenie správnosti týchto výkazov a vysvetliviek vyžaduje.
(2) Peňažné ústavy, ktoré podľa právnych predpisov sú povinne pričlenené k sväzu (§ 3, ods. 3) odvádzajú povinné Vklady, predkladajú výkazy a vysvetlivky prostredníctvom svojho sväzu.
§ 11.
(1) Banke prislúcha pre jej pohľadávky, vzniklé z činnosti, ku ktorej podľa svojich stanov je oprávnená, prednostné záložné právo na cenné papiere a iné hnuteľné veci dlžníka, ktoré jej dlžník odovzdal ako istotu, alebo ktorých držbu, poťažne detenciu Baraka od neho kedykoľvek a k hocakému účelu nadobudla Toto právo prislúcha Banke aj vtedy, ak boli na majetok dlžníka vyhlásený konkurz.
(2) Ak je dlžník v omeškaní, môže sa banka bez súdneho pokračovania uspokojiť z vecí uvedených v ods. 1. Banka môže najmä po predchádzajúcom napomenutí tieto veci verejne predať prostredníctvom orgánu oprávneného k dražbám; ak majú však tieto veci burzovnú cenu môže ich predať tiež neverejne prostredníctvom obchodného dohodcu. Medzi napomenutím a predajom, a ak napomenutie nie je možné, medzi časom, kedy vzniklo oprávnenie k predaju a predajom, musí uplynúť najmenej jeden týždeň. O vykonaní predaja upovedomí Banka dlžníka; ak opomenie tak učiniť, je zaviazaná k náhrade škody. Ak z výťažku predaja zostane prebytok,
zúčtuje ho Banka dlžníkovi na nedoplatok povinného vkladu; ak niet takého nedoplatku, vydá sa prebytok dlžníkovi.
(3) Prednostné záložné právo nemôže byt dotknuté prv nadobudnutými právami a nárokmi, a to ani vlastníckymi právami tretích osôb na cennné papiere a iné hnuteľné veci, ktoré Banka prevzala ako majetok dlžníkov, ak len prv nadobudnuté práva, poťažne nároky neboly Banke už pri odovzdaní známe alebo aspoň zrejmé.
§ 12.
Úroky z povinných vkladov sú oslobodené od dane rentovej, ako aj od príspevkov Pomocného fondu peňažných ústavov (zákon č. 172/1941 Sl. z. ). Povinné vklady a štátny vklad (§§ 3 až 5 a § 7) sa nezapočítajú u Banky do úhrnu vkladov podľa § 10, ods. 2, písm. b) a ods. 3 zákona č. 172/1941 Sl. z.
§ 13.
(1) Od Reeskontného a lombardného ústavu v Prahe transferované povinné vklady slovenských ústavov uvedených, v §§ 3 a 5 prechádzajú na Banku a započítavajú sa do úhrnu Vkladov podľa § 3 a 5. Všetky majetkové hodnoty a práva tvoriace protihodnotu transferovaných povinných vkladov prechádzajú do vlastníctva Banky a ich prevod je oslobodený od kolkov a poplatkov.
(2) Od reeskontného a lombardného ústavu prevzaté povinné vklady (ods. 1) zúrokuje Banka odo dňa ich prevzatia do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sadzbou 3½% § 14.
Vláda sa splnomocňuje, aby podľa pomerov na kapitálovom trhu výšku (percento) povinných vkladov (§§ 3 až 5) nariadením zvýšila alebo snížila, alebo aby ďalšie odvádzanie povinných vkladov úplne alebo čiastočne zastavila. Minister financií môže v jednotlivých odôvodnených prípadoch lehotu pre odvádzanie splátok (§ 3, ods. 2, § 4, ods. 2 a § 5, ods.. 2) predĺžiť.
§ 15.
Minister financií s ohľadom na ustanovenia tohto zákona doplní stanovy Banky (§ 3, ods. 4 vládneho nariadenia č. 77/1939 Sl. z. ) a vyhlási ich v Úradných novinách.
§ 16.
Zrušujú sa: zákon č. 49/1934 Sb. z. a n. vládne nariadenie č. 167/1934 Sb. z. a n. vládne nariadenie č. 36/1935 Sb. z. a n. vládne nariadenie č. 99/1937 Sb. z. a n. vládna vyhláška č. 71/1934 Sb. z. a n. a vládna vyhláška č. 264/1934 Sb. z. a n.
§ 17.
Zákon tento platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Úprava kapitálového trhu je častým námetom rôznych porád hospodárskych kruhov. Podstatou tohto námetu je na jednej strane dopyt po krátkodobom a dlhodobom úvere (potreba) a na druhej strane jeho uspokojenie. Pokiaľ ide o krátkodobé úvery obchodné a dlhodobé úvery hypotekárne, môžeme konštatovať, že dopyt je hladko krytý našimi peňažnými ústavmi. Situácia v úvere komunálnom je síce tiež uspokojivá, avšak so zreteľom ma pomerne veľkú zadĺženosť našich komún a slabšiu ich poplatnú silu, ponuka komunálneho úveru je zdržanlivejšia. Ak môžeme o uvedenom úseku neemisného kapitálového trhu zisťovať istú hospodársku vyrovnanosť, prichodí sa nám starostlivo zaoberať najdôležitejšou složkou kapitálového trhu, štátnymi emisiami, či už krátkodobými alebo dlhodobými. Prevrate záväzky zo štátneho dlhu býv. ČSR a úlohy v novom štáte ukladajú nám zvýšenú potrebu, ktorú kryt je hlavným cieľom zamýšľanej organizácie kapitálového trhu. Stručne vyjadrujeme tento problém: kde a ako umiesťovať štátne cenné papiere. Táto starosť je tým naliehavejšia, že sa v tomto smere nemôžeme opierať o dlhodobú tradíciu a preto nemôžeme rátať s, hotovým porozumením najširších kapitálových kruhov, takže prichodí nám tvoriť pod-
mienky zdravého kapitálového trhu od základu, a to formou núteného orgainizovar ného vývoja, aby sme mohli volné kapitálové prostriedky usmerňovať tam, kde sú najnaliehavejšie potrebné.
Ako je dôležitým predpokladom zdravej štábnej úverovej politiky, aby štát čerpal z kapitálového trhu len vtedy, keď svoje potreby nemohol zaokryť riadnymi prostriedkami a ďalej, aby volil primeranú formu (krátkodobé úvery — pokladničnými poukážkami, investičné úvery — dlhodobými emisiami), práve tak je dôležité, aby bolo postarané o vydané cenné papiere. Starosť o emitované cenine papiere rozčleňuje sa jednak:
1. aby cenné papiere boly zväčša v pevných rukách a jednak
2. aby voľne obiehajúce štátne cenné papiere našly v prípade potreby umiestenie, a to pri stálom kurze (likvidnosť. )
Otázka prvá, aby cenné papiere boly v pevných rukách, upravená je prechodne zákonom č. 77/1938 Sb. z. a n. o povinnej držbe štátnych cenných papierov, ktorú bude treba znovu upraviť, a možnosťami podľa nariadenia s mocou zákona č. 11/1941 Sl. z. kdežto starosť o udržovanie primeraného kurzového vývoja, poťažne o likvidnosť štátnych cenných papierov zostala posiaľ
v Slovenskej republike neupravená. Z podnetu Ministerstva financií bolo síce hneď po zahájení činnosti burzy ustavené malé intervenčné konzorcium, ktoré sa však neosvedčilo a z poverenia Ministerstva financií koná zatiaľ intervenčnú činnosť Slovenská hypotečná a komunálna banka, ktorá sama so svojimi prostriedkami nestačí, a aj ináč je potrebné, aby táto jej činnosť bola zákonom upravená. Keď uvážime, že úhrn štátnych pôžičiek bude činiť okrúhle Ks. 3. 000, 000. 000. —, ľahko poznáme nutnosť úpravy kapitálového trhu, a to jednak viazaním istej kvóty štátnych cenných papierov do pevných rúk a jednak starosťou o kurzový vývoj a likvidnosť voľne obiehajúcich položiek (cenných papierov). Chystaná výmena štátnych cenných papierov býv. ČSR, ako aj už v obehu sa nachádzajúce slovenské emisie, vyžadujú naliehavú úpravu kurzového vývoja. O kurzový vývoj štátnych cenných papierov býv. ČSR staraly sa dobre fundované veľké peňažné ústavy a v posledných rokoch najmä Reeskontný a lombardný ústav, ktorý bol kreovaný zákonom č. 49/1934 Sb. z. a n. Okrem tohto zákona bola činnosť ústavu a povinnosti peňažných a sociálne poisťujúcich ústavov stanovené týmito ďalšími predpismi: vládna vyhláška č. 71/1934 Sb. z. a n. vládne; nariadenie č. 167/1934 Sb. z. a n. vládna vyhláška č. 264/1934 Sb. z. a n. vládne nariadenie č. 36/1935 Sb. z. a n. a vládne nariadenie č. 99/1937 Sb. z. a n.
Tento ústav bol vybavený základným majetkom Kč 100, 000. 000. —, ktorý opatril štát a štátnou zárukou za vklady a úroky z nich. Tomuto ústavu pripadla starosť o likvidnosť štátnych cenných papierov, aby boly s dôverou vyhľadávame k ukladaniu kapitálov a aby tak nepriamo bolo napomožené aj peňažným ústavom k udržaniu ich mobility. Vzhľadom na to, že z prostriedkov štátom venovaných (100 mil. Kč) by tento ústav určené povinnosti nebol býval zvládol, stanovil citovaný zákon složkám troch hlavných skupín kapitálového trhu:
a) peňažným ústavom,
b) sociálne poisťovacím ústavom a
c) životným poisťovniam
povinnosť ukladať určité % prírastku vkladov, poťažne určité % prírastku trvalé uloženého majetku alebo % prírastku prémiových rezerv ako povinný vklad u Reeskontného a lombardného ústavní.
Že dôvera v štátne cenné papiere za býv. ČSR ostala neotrasená, bolo zásluhou
práve uvedeného Reeskontného a lombardného ústavu, ktorého intervenčná činnosť bola veľmi úspešná.
Ako nesporný fakt k porovnaniu slovenských pomerov voči bývalým porne - rom v ČSR treba konštatovať, že v býv. ČSR boly z veľkej časti držiteľmi štátnych cenných papierov tiež zámožné ľudové vrstvy české. S týmto znakom sa v slovenských pomeroch na škodu štátnej finančnej politiky slovenskej nestretávame. Bude prelo o tento nedostatok postavenie novej slovenskej ustanovizne ťažšie. Táto zvýšená povinnosť bude však vyvážená tým, že stabilizovaním kurzu štátnych cenných papierov získala sa široká dôvera našich ľudových vrstiev pre ukladanie kapitálov v štátnych cenných papieroch slovenských.
Po 14. marci 1939 nebola v Slovenskej republike obnovená inštitúcia reeskontného a lombardného ústavu pódia československého vzoru. Avšak Ministerstvo financií na povinností ústavov ohľadom povinných vkladov nepretržite trvalo, predpokladajúc potrebu zriadenia nového ústavu. Preto už svojím výnosom zo dňa 10. októbra 1939, č. 12. 482/39-VI/16, nariadilo peňažným ústavom odvádzanie povinných vkladov do Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky. Tým istým výnosom bolo požiadané Ministerstvo vnútra, aby podobne vec zariadilo aj ohľadom povinnosti sociálne poisťovacích ústavov a životných poisťovňa. Materiálne bude spočívať
povinnosť novej slovenskej ustanovizne v tam, aby svojou intervenčnou činnosťou zhodnotila zásoby štátnych papierov, umožnila ich predajnosť a lombardovateľnosť, taktiež aby regulovala voľne obiehajúce štátne cenné papiere, § 2 navrhovaného zákona vykladá v tomto smysle pôsobnosť novej ustanovizne. Okrem intervencie bude treba obstarávať aj ďalšie umiesťovanie intervenčné nakúpených papierov. Táto činnosť bude vyžadovať, aby nová ustanovizeň pracovala v plnej shode s ostatnými peňažnými ústavmi. Okrem toho už zo samej funkcie reeskontného a lombardného ústavu podáva sa sama o sebe pre tento ústav povinnosť spoluúčasti na štátnych úverových operáciách vôbec.
Nakoľko ide o intervenčnú činmoisť, predkladaný návrh zákona buduje na tomto predpoklade: Dnešný stav štátnych papierov činí cca 3 miliardy Ks. Možno rátať s tým, že asi za 600 miliónov cenných papierov nebude umiestené v pevných rukách. Prostriedky k regulácii tých-