to 600 miliónov Ks budú plynúť z povinných vkladov hlavných složiek kapitálového trhu, ktoré podľa propozícií budú činiť do konca roku 1942 cca 200, 000. 000 — Ks. Štátny vklad bude činiť za rok 1942 Ks 10 mil. K tomu pristúpia vlastné prostriedky Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky asi 100 mil. Ks. Spolu je to 310 mil. Ks. Z uvedeného vidno, že tieto prostriedky sauny o sebe by na intervenciu nestačily, preto nebude sa možno zaobísť bez účinnej pomoci Slovenskej národne banky.
Treba tu podotknúť, že ani bývalý Česko-Slovenský reeskontný a lombardný ústav sa bez pomoci cudzieho ústavu nieobišiel. Tento pomáhal veľmi výdatne, najmä poskytovaním lombardného úveru na intervenčné nakúpené cenné papiere. Okrem toho v každom smere sa snažil o obnovu peňažného a kapitálového trhu, najmä burzovým lombardom štátnych papierov, burzovým eskontom kupónov, lombardom clearingových pohla dávok a prostriedkami devízovej politiky. Vo všetkom tomto bude sa aj nová slovenská ustanovizeň opierať o pomoc a súčinnosť Slovenskej národnej banky.
Na početných poradách, konaných v súvislosti so zriadením slovenského reeskontného a lombardného ústavu sa jednohlasne konštatovalo, že v zmenšených slovenských pomeroch netreba zriadiť novú samostatnú ustanovizeň. Zriadenie samostatnej ustanovizne by znamenalo totiž nové vecné i osobné réžie, ktoré by novú ustanovizeň mohly natoľko zaťažiť, že by sa intervenčná činnosť stala skratovou. Preto sa na tých istých poradách všeobecne a jednohlasne konštatovalo, že touto intervenčnou činnosťou sa poverí Slovenská hypotečná a komunálna banka v Bratislave, lebo jej verejná povaha je s danou úlohou v plnom súlade a okrem toho väčšiu časť pôsobnosti Reeskontného a lombardného ústavu aj tak vykonáva. Organizačne bude vec vyriešená doplnením stanov banky (§ 14 návrhu zákona) tak, že absorbuje do seba novú pôsobnosť určenú v § l návrhu zákona bez toho, že by sa vytvárala ustanovizeň so samostatnou právnou subjektivitou.
K § 1.
Vlastná povinnosť Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky ako reeskontného a lombardného ústavu je daná v bodoch l a 2.
K § 2.
Obsahuje výklad o pôsobnosti Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky podľa § l, bod 1. Svoju pôsobnosť bude Banka vykonávať v shode s ministrom financií a guvernérom Slovenskej národnej banky.
K § 3.
Upravuje povinnosť peňažných ústavov, ktoré sú oprávnené prijímať vklady na knižky (listy) k povinným vkladom. Odchýlka proti pôvodnej povinnosti týchto ústavov (§ 7, ods. l zák. č. 49/1934 Sb. z. a n. ) spočíva v tom, že povinný vklad, ktorého výška činí 5% úhrnu všetkých vkladov na vkladné (sporiteľné) knižky (listy) alebo na pokladničné poukážky, musí sa odviesť podľa stavu k 31. XII. 1940 v 6 rovnakých mesačných splátkach, a to do konca apríla 1942. V budúcich rokoch doplňujú sa povinné vklady odvodom 5% z prírastku vkladov. Toto opatrenie stalo sa preto, aby Slovenská hypotečná a komunálna baníka dostala od peňažných ústavov v najkratšom čase potrebné prostriedky. Tým sa tiež zamedzia prípady, ktoré sa pri splatnosti pôvodných predpisov veľmi často vyskytovaly, t. j., že peňažné ústavy, ktoré malý ustálený tok vkladov, nevykazovaly pravidelné prírastky, ktoré slúžily za podklad prispievania na povinný vklad, a preto sa len minimálnou mierou účastnily na spoločných úlohách, ktorých zvládnutie bolo cieľom býv. Reeskontného a lombardného ústavu.
K § 4.
Podrobne je ustálená povinnosť odvádzania povinného vkladu pre Robotnícku sociálnu poisťovňu a pre Penzijný ústav súkromných úradníkov. Výška povinného vkladu je určená 5% úhrnu trvalé ulažiteľného majetku. Rozhodujúcim dňom pre zistenie tohto povinného vkladu v pomere k trvalé uložiteľnému majetku je 31. december 1941. Platobná povinnosť tohto vkladu je rozvrhnutá na 24 rovnakých mesačných splátok, takže úhrnný povinný vklad musí byť splatený do konca decembra 1943. V ďalších rokoch odvádza sa na povinný vklad, a to najneskoršie do 31. mája nasledujúceho roku 5% z prírastku trvalé uložiteľného majetku. Termín, pre zaplatenie povinného vkladu je pri sociálne poisťujúcich ústavoch podstatne dlhší, než u peňažných ústavoch, a to preto, že majetková rozluka spoločnej podstaty byvalých česko-slovenských sociálne poisťujúcich ústavov bola prevedená až v tomto roku. V tejto súvislosti organizačné a hospodárske potreby vyžadujú si odchylný a dlhší termín pre odvedenie povinného vkladu Slovenskej hypotečnej a komunálnej banke.
K § 5.
Povinný vklad súkromnoprávnych poisťovní je určený (tak ako aj u ostatných skupín) podlá dosiaľ platnej výšky, t. j. 10% úhrnu prémiových rezerv v životnom poistení. Splatnosť povinného vkladu je určená obdobne ako sociálne poisťujúcich ústavov, t. j. pre výpočet povinného vkladu je rozhodujúci stav prémiových rezerv v životnom poistení kú dňu 31. XII. 1941. Taktiež platobná povinnosť je rozvrhnutá na 24 rovnakých mesačných splátok do konca decembra 1943. V budúcich rokoch doplňujú sa povinné vklady odvodom 10% z každoročného prírastku prémiových rezerv v životnom poistení. Platobná povinnosť pre odvod týchto 10% z prírastku prémiových rezerv v životnom poistení musí sa splniť vždy do konca 1. štvrťroku nasledujúceho kalendárneho roku. Taktiež tuná je odchýlka voči povinnosti peňažných ústavov čo do odvádzania povinných vkladov v tom smere, že termín pre odvedenie počiatočného povinného vkladu je zrovna tak upravený ako u sociálne poisťujúcich ústavov, t. j. do 31. decembra 1943. Tento dlhší termín je odôvodnený tým, že v obore poisťovníctva započalo sa iba v tomto roku s koncentráciou a reorganizáciou.
K § 6.
Tento paragraf umožňuje vrátiť príslušným, ústavom pomernú časť ich povinných vkladov, ak u nich poklesne stav vkladov alebo stav trvalé uložiteľného majetku alebo úhrnný stav prémiových rezerv v životnom poistení pod stav na konci predchádzajúceho súvažného roku, v predpoklade, že príslušný ústav preukáže naliehavú potrebu pohotových prostriedkov. Ak ústav vstúpi do likvidácie, má nárok na vrátenie celého povinného vkladu.
K § 7.
Ukladá povinnosť štátu uložiť v banke bezúročný štátny vklad Ks 50, 000. 000. —. Nakoľko úprava trhu štátnych papierov bude sa konať v prvom rade v záujme
štátnom, musí aj štát prispieť práve tak ako ostatné hlavné kapitálové skupiny. Pretože štátna pokladnica nie je v tom stave, aby v jednom roku mohla postrádať Ks 50, 000. 000. —, zaplatí sa štátny vklad v 5 rovných ročných splátkach. Poznamenáva sa, že i doteraz dávaly sa do rozpočtu menšie sumy na intervenčné zakúpenie štátnych papierov.
Výška dlhodobých papierov tohto času obnáša cca Ks 1. 803, 286. 213. — a výška krátkodobých papierov cca Ks 1. 000, 000. 000. —. Efektívna výnosnosť týchto krátkodobých papierov pohybuje sa od 3. 092% až 3. 804%. Efektívna výnosnosť 4½% pôžičky hospodárskej obrody a pripravovanej 4½% konverznej pôžičky po náležitej úprave kurzu bude sa pohybovať okolo 4. 620%. Naproti tomu Slovenská hypotečná a komunálna banka bude povinná zúrokovať povinné vklady (§ 8, ods. 2) 3½%—3¾―4½%. Keď k tomu vezmeme do úvahy, že v prvom roku bude musieť banka intervenovať hlavne ohľadom krátkodobých papierov (pokladničných poukážok), je jasné, že efektívny výnos intervenčné nakúpených papierov sotva by stačil kryť náklady na úrokovanie povinných vkladov, nehovoriac o réžii. Z týchto dôvodov sa nepožaduje zúrokovanie štátneho vkladu, lebo práve jeho výnosom má sa hradiť prípadný rozdiel medzi efektívnym výnosom intervenčné nakúpených papierov a zúrokovaním povinných vkladov. Bezúročný štátny vklad umožňuje ďalej banke, nakoľko jeho výnos sa nepoužije na cieľ prv uvedený, vystrojiť sa náležitým rezervným fondom pre hocaké straty, ktoré by ju mohly stihnúť z vykonávania rozšírenej jej pôsobnosti.
Je v záujme štátu, aby orgán, ktorý sa navrhnutým zákonom, vytvára, bol náležité zaistený a fundovaný. Tým sa zabezpečuje proti všetkým eventualitám v budúcnosti. Na prípad, že vykonávanie rozšírenej pôsobnosti Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky bude zaistené aj bez štátneho vkladu, zákon umožňuje ministrovi financií štátny vklad oddisponovať z banky.
K § 8.
Paragraf 8 upravuje zúrokovanie povinných vkladov. Ustálené úrokové sadzby sú výsledkom úvah o výnosnosti štátnych papierov, pričom boly vzaté do úvahy jednak všeobecne platine úrokové sadzby.
jcdnak zúrokovanie povinných vkladov bývalým Reeskontným a lombardným ústavom. U sociálne poisťovacích ústavov bolo treba však zaistiť vyššiu sadzbu so zreteľom na potrebu náležitej rentability ich trvalé uložiteľného majetku. Posledná veta dáva vláde možnosť zmeniť ustálené úrokové sadzby, ak by si to vyžiadaly pomery na peňažnom a kapitálovom trhu. Posledný odsek ukladá Banke povinnosť podávať Ministerstvu financií zprávy o stave, uložení a o výsledkoch použitia povinných vkladov a štátneho vkladu, takže ministerstvo bude môcť dochviľne sledováť, či banka vykonáva sverenú jej pôsobnosť riadne a vo verejnom záujme.
K J 9.
Obsahuje obdobné predpisy ako § 7, ods. 4 zák. č. 49/1934 Sb. z. a n. o opatreniach proti liknavému subjektu v povinnosti odvádzania povinných vkladov.
K § 10.
Taktiež obsahuje dosiaľ platné predpisy (§ 7, ods. 5 zák. č. 49/1934 Sb. z. a n. ) o kontrolnom práve intervenčnej ustanovizne.
K § 11.
Prednostné záložné právo, ktoré určuje § 11, je tiež v súhlase s dosavádnym ustanovením § 12 zák. č. 49/1934 Sb. z. a n.
K § 12.
Oslobodenie úrokov z povinných vkladov od rentovej dane je taktiež recipovaným ustanovením § 14, ods. 2 zákona č. 49/1934 Sb. z. a n,
K § 13.
Slovenská hypotečná a komunálna banka bola Ministerstvom financií výnosom zo dňa 13. januára 1940 č. 16. 061/39- VI/16 splnomocnená, aby usporiadala povinné vklady slovenských peňažných ústa-
vov od bývalého Česko-slovenského reeskontného a lombardného ústavu, nakoľko tieto neboly použité na kompenzácie záväzkov povinných subjektov v Protektoráte. Zvyšky týchto nevykompenzovaných povinných vkladov prevedené na Slovenskú hypotečnú a komunálnu banku sa započítajú do povinných vkladov, stanovených týmto zákonom. Ich zúrokovanie od ich prevzatia sa určuje sadzbou 3 ½%.
Treba podotknúť, že prevedené zvyšky vkladov patria len peňažným ústavom a životným poisťovniam.
K § 14.
Vláda dostáva tu splnomocnenie, aby snížila alebo zvýšila výšku (%) povinných vkladov, prípadne, aby ich odvádzanie úplne alebo čiastočne zastavila. Dnes toto ustanovenie má síce len teoretický význam, ale normálne povojnové pomery môžu v budúcnosti vyvolať potrebu uvedeného opatrenia.
K § 15.
Nakoľko navrhovaným zákonom sa rozširuje pôsobnosť Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky, treba túto rozšíreniu pôsobnosť pojať tiež do jej stanov. K doplneniu stanov v tomto smere a k vyhláseniu tohto doplnku v Úradných novinách dostáva minister financií splnomocnenie týmto ustanovením.
K § 16.
Obsahuje ustanovenia o zrušení predpisov o Reeskontnom a lombardnom ústave.
Vykonanie navrhovaného zákona vyžiada si zo štátnej pokladnice iba výdavky uvedené v § 7. V tomto paragrafe je uvedený tiež návrh na úhradu nákladu spojeného s vykonaním navrhovaného zákona.
Ohľadom prerokovania predkladaného návrhu zákona Snemom je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru rozpočtovému a výboru národohospodárskemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.