Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 6. zasadanie.
439. Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola, Dr. Karola Mederlyho, Dr. Pavla Opustila a spoločníkov na vydanie zákona o rokovacom poriadku Snemu
Slovenskej republiky (tlač 434).
Ústavnoprávny výbor rokoval a tomto iniciatívnom návrhu zákona na zasadnutí 5. novembra 1941 a postavil sa kladne k intenciám návrhu ako aj k navrhovaným ustanoveniam, ktorými sa má dosiahnuť vytýčený cieľ: uľahčiť a zdokonaliť snemové rokovanie,
Najmä po vydaní Ústavy ukázala sa potreba dať Snemu nový rokovací poriadok, lebo Ústava priniesla veľa zásadných ustanovení o rokovaní a usnášaní sa Snemu, ktoré ustanovenia sa odchyľujú od predpisov doteraz platného rokovacieho poriadku. Ale aj prax ukázala, že staré zásady, prevzaté z cudzích rokovacích poriadkov, obzvlášte parlamentu pražského, nevyhovujú Snemu Slovenskej republiky, reprezentujúcemu jednotnú politickú vôľu a prispôsobenému zásadám autoritatívneho systému slovenského života.
V texte navrhnutého zákona previedol ústavnoprávny výbor okrem menších slohových opráv tieto zásadné zmeny:
V § 11 sa vylúčily slová "v poradí, na ktorom sa usnesie predsedníctvo", lebo toto ustanovenie by len zbytočne komplikovalo výklad tohto paragrafu. O tom, v akom poradí majú úradovať podpredsedovia namiesto predsedu, hovorí § 9, bod c); v tomto paragrafe ide len o zastupovanie predsedu Snemu na jeho príkaz.
Ustanovenia § 25, ods. l sa preštylizovaly, aby predseda výboru mohol určiť za zapisovateľa hocikoho, teda nielen poslanca, ale aj úradníka sekretariátu Snemu, ktorý je na zasadnutí výboru prítomný.
Paragraf 26, ods. 3 sa doplnil, aby bolo bezpochybné, že poslanci-nečlenovia výboru majú právo na zasadnutí hociktorého výboru podávať aj návrhy.
Do paragrafu 42, ods. 3 sa vsunulo ustanovenie, ktorým sa uzákoní prax, že zpravodajca bez akejkoľvek formality môže navrhovať opravu tlačovej alebo slohovej chyby.
Z ustanovení § 47 bol vylúčený celý tretí odsek, lebo odporoval § 21 Ústavy; z toho istého dôvodu bol preštylizovaný aj § 54, ods, 6.
Paragraf 60 doplnil sa ďalším odsekom, aby bolo zrejmé, že ustanovenia zákona č, 110/1940 Sl. z. o obmedzení platových nárokov zo štátnych alebo iných verejných prostriedkov sa nezrušujú.
Konečne výbor doplnil návrh derogačným ustanovením, ktoré zaradil ako samostatný paragraf do šestnásteho dielu.
Ústavnoprávny výbor navrhuje Sneniu takto upravený návrh uzákoniť.
V Bratislave 5. novembra 1941.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Miloš Vančo v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa------------------- 1941
o rokovacom poriadku Snemu Slovenskej republiky.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ. Poslanci.
§ l. Počet poslancov.
Počet poslancov, spôsob obsadzovania a straty mandátov upravujú zákony.
§ 2. Účasť na zasadnutiach.
(1) Poslanci sú povinní zúčastniť sa na všetkých rokovaniach a prácach Snemu.
(2) Na každom plenárnom í výborovom zasadnutí vyloží sa prezenčná listina, do ktorej sa prítomní poslanci vlastnoručne zapíšu.
(3) Ak poslanec pre onemocnenie alebo pre inú príčinu nemôže dočasne vykonávať poslanecké povinnosti, ospravedlní sa predsedovi Snemu. Ak nemoc alebo iná prekážka zabraňuje poslancovi vykonávať poslanecké povinností vyše 7 dní, požiada predsedu Snemu o dovolenku. Prijatie ospravedlnenia alebo udelenie dovolenky oznámi predseda na zasadnutí Snemu.
(4) Ustanovenia ods. l a 3 sa nevzťahujú na poslancov, ktorí sú členmi vlády.
§ 3. Následky nedbanlivosti.
(1) Ak sa člen výboru bez platného ospravedlnenia alebo bez dovolenky nezúčastní na troch po sebe nasledujúcich zasadnutiach výboru, stráca mandát vo výbore a nárok na jednomesačnú náhradu (§ 60, ods. 1).
(2) Ak sa poslanec bez platného ospravedlnenia alebo bez dovolenky nezúčastní na šiestich po sebe nasledujúcich plenárnych zasadnutiach, stráca nárok na náhradu (§ 60, ods. 1) na 3 mesiace.
(4) Predseda Snemu v prípadoch podľa ods. l alebo 2 má poslanca aj napomenúť, napomenutie oznámiť Snemu a predsedníctvu príslušného klubu alebo strany.
DIEL DRUHÝ.
Kedy Snem zasadá a ako sa ustavuje.
§ 4. Zasadanie Snemu.
(1) Prezident republiky svoláva Snem na riadne zasadanie dva razy do roka; na jarné zasadanie v marci, na jesenné v októbri.
(2) Prezident republiky sa žiadosť väčšiny poslancov je povinný svolať Snem na zasadanie mimoriadne. Ak to do 14 dní neurobí, svolá Snem ma mimoriadne zasadanie jeho predseda.
§ 5. Ustavujúce zasadnutie.
(1) Snem sa ustaví na plenárnom zasadnutí do mesiaca po vyhlásení výsledku voľby.
(2) Ustavujúce zasadnutie Snemu svoláva prezident republiky. Zasadnutie otvorí a vedie predseda vlády, ktorý prijme prísahu poslancov (§ 6, ods. 1), vedie voľbu predsedu Snemu a vyvoleného sa opýta, či voľbu prijíma. Predsedovi vlády patria pri týchto úkonoch práva predsedu Snemu. Ak je predseda vlády poslancom, složí prísahu do rúk vyvoleného predsedu Sneniu.
(3) Ak vyvolený voľbu prijme, složí do rúk predsedu vlády prísahu (§ 7), ujme sa predsedania a vedie voľbu dvoch podpredsedov Snemu. Podpredsedovia složia prísahu do rúk predsedu Snemu (§ 7).
(4) Hlasy sčítajú štyria poslanci, určení predsedom vlády.
(5) Voľby podľa ods. 2 a 3 platia na celé volebné obdobie Snemu.
(6) Ak je za volebného obdobia Snemu potrebné znovu voliť predsedu í obidvoch podpredsedov Snemu, svolá prezident republiky zasadnutie Snemu najneskoršie do
mesiaca na voľbu. O tomto zasadnutí a voľbe platia primerane ustanovenia ods. 2 až 5.
§ 6.
Prísaha poslancov.
(1) Poslanci skladajú na prvom zasadnutí pred voľbou predsedu Snemu do rúk predsedu vlády túto prísahu: "Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že budem verný Slovenskej republike, že budem zachovávať zákony a mandát svoj plniť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tak mi Pán Boh pomáhaj!" Poslanec pred vstupom do rokovacej siene vyhlási v sekretariáte Snemu, akej je národnosti, podpíše tam text prísahy, čo mu prednosta sekretariátu Snemu písomne potvrdí. Na zasadnutí dá predseda Vlády prečítať formulu prísahy a vyvolá poslancov, aby jednotlivé složili prísahu podaním ruky a opakovaním vety: "Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
(2) Poslanci, ktorí vstúpia do rokovacej siene neskoršie, skladajú prísahu rovnakým spôsobom do rúk predsedu Snemu.
(3) Odopretie prísahy alebo prísaha s výhradou má za následok stratu mandátu, čo predsedajúci na zasadnutí Sneniu hneď vyhlási.
§ 7.
Prísaha predsedu a podpredsedov.
Predseda a podpredsedovia Snemu skladajú túto prísahu; "Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že budem zastávať svoj úrad predsednícky (podpredsedníčky) nestranne, podľa zákona a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
DIEL TRETÍ. Orgány Snemu.
§ 8. Predsedníctvo.
(1) Predsedníctvo Snemu sa skladá z predsedu Snemu a z dvoch podpredsedov Snemu.
(2) Predsedníctvo vykonáva svoju pôsobnosť aj po skončení funkčného obdobia
Snemu až do vyvolenia nového predsedníctva Snemu.
§ 9.
Pôsobnosť predsedníctva.
(1) Predsedníctvo sa usnáša pod vedením predsedu alebo úradujúceho podpredsedu:
a) o demisii vlády a opatreniach o dočasnom vedení vládnych vecí podľa § 37, ods. 2 Ústavy,
b) o záväznej interpretácii rokovacieho poriadku,
c) o poradí, v akom úradujú podpredsedovia namiesto predsedu,
d) o veciach, ktoré prikazuje do pôsobností predsedníctva rokovací poriadok a iné zákony.
(2) Predsedníctvo sa môže usnášať v prítomnosti aspoň dvoch členov a usnáša sa väčšinou hlasov. Predseda hlasuje tiež a pri rovnosti hlasov rozhoduje jeho hlas, V prípade potreby predseda môže predložiť členom predsedníctva určité veci na písomné usnesenie bez zasadnutia.
§ 10. Pôsobnosť predsedu.
Do pôsobnosti predsedu Snemu patrí okrem iných úkonov, prikázaných mu týmto zákonom:
a) zastupovať Snem navonok a podpisovať listiny, vydávané Snemom,
b) rozhodovať o vylúčení záujmom štátu odporujúcich prejavov z tlačených (rozmnožených) a rozdávaných spisov Snemu,
c) rozhodovať o výdavkoch v rámci rozpočtu Snemu,
d) rozhodovať o rozdelení miestnosti v budove Snemu, o úprave prístupu poslucháčstva na zasadnutia Sneniu a o úradných zprávach o činnosti Snemu a jeho výborov,
e) vykonávať ostatné úkony podľa rokovacieho poriadku, ak nie sú prikázané iným orgánom Snemu.
§ 11. Podpredsedovia.
Podpredsedovia zastupujú predsedu na jeho príkaz so všetkými jeho právami a povinnosťami.
§ 12. Sekretariát Snemu.
(1) Pomocným orgánom predsedu a predsedníctva Snemu je sekretariát Snemu, na ktorého čele je predsedníctvom Snemu ustanovený prednosta.
(2) Agendu sekretariátu Snemu určuje predseda Snemu.
§ 13. Snemová stráž.
(1) Predseda Snemu má k dispozícii snemovú stráž, ktorú vysiela podľa úpravy predsedu Snemu Ministerstvo vnútra.
(2) Snemová stráž vo funkcii podľa ods. l podlieha výlučne predsedovi Snemu.
DIEL ŠTVRTÝ. Kluby.
§ 14.
Príslušníkom klubu je poslanec, ktorý spolu s predsedníctvom klubu oznámi písomne sekretariátu Snemu, že je členom alebo hospitantom klubu, a zostáva ním tak dlho, kým on sám alebo predsedníctvo klubu neohlási sekretariátu Sneniu, že prestal byť príslušníkom klubu.
DIEL PIATY.
Predmety rokovania Snemu.
§ 15. Druhy predmetov rokovania.
Snem rokuje najmä:
a) o pripomienkach a podnetoch prezidenta republiky,
b) o návrhoch a vyhláseniach vlády,
c) o návrhoch Štátnej rady,
d) o návrhoch predsedu,
e) o návrhoch a interpeláciách poslancov,
f) o zprávach výborov,
g) o rezolúciách,
§ 16. Návrhy a ich rozmnoženie.
(1) Každý návrh má obsahovať presnú formuláciu toho, na čom sa má Snem
usniesť. Ku každému návrhu zákona musí sa pripojiť odôvodnenie a návrh na úhradu. Iné návrhy treba odôvodniť podľa potretý.
(2) Návrhy vlády, návrhy Štátnej rady a návrhy zákonov a interpelácie, podané poslancami písomne v sekretariáte Snemu a podpísané aspoň 10 poslancami, dá predseda Snemu vytlačiť (rozmnožiť) a ma zasadnutí Snemu rozdať alebo mimo zasadnutia rozoslať poslancom.
(3) Návrhy bez náležitostí podľa ods. l a 2 nie sú predmetom rokovania.
(4) Ak včasné rozmnoženie návrhov naráža ma ťažkosti, predseda nariadi rozdať prípadne rozoslať upozornenie, že do návrhu možno nahliadnuť v sekretariáte Smermi.
§ 17.
Pridelenie návrhov výboru.
Návrh (§ 16) po rozdaní prípadne rozoslaní predseda Snemu pridelí príslušnému výboru.
§ 18.
Odvolanie návrhov.
(1) Vláda a Štátna rada môže svoje návrhy odvolať, dokiaľ Snem neprikročil k hlasovaniu o návrhu.
(2) Návrhy poslancov, ktoré boly už rozdané alebo rozoslané podľa § 16, nemožno odvolať. Ak ich Snem zamietol, možno ich znovu podať len po roku od zamietavého usnesenia.
§ 19. Spočívanie návrhov.
Ak sa niektorý návrh (§ 16) nedá na program rokovania Snemu do jedného roku odo dňa jeho podania, môže byť návrh predmetom rokovania Snemu alebo výborov Ten na návrh predsedníctva Snemu.
DIEL ŠIESTY. Výbory.
§ 20. Počet výborov a ich členov.
(1) Snem má vyvoliť tieto výbory: a) Stály výbor.
b) Úsporný a kontrolný výbor,
c) Ústavnoprávny výbor,
d) Rozpočtový výbor,
e) Imunitný výbor.
(2) Na návrh predsedu Snemu môže Snem ustanoviť a vyvoliť aj iné výbory.
(3) Ak počet členov výborov neurčuje osobitný zákon, určí ho Snem.
§ 21. Rozpočtový výbor.
Rozpočtový výbor má podať Snemu zprávu o osnovách rozpočtových a daňových a o každom návrhu, ktorým sa štátna pokladnica zaťažuje nad rozpočet už povolený, alebo ktorým sa tento rozpočet pozmeňuje.
§ 22. Členstvo vo výbore.
(1) Poslanec je povinný členstvo vo výbore prijať, ak nie je už členom dvoch iných výborov.
(2) Ak poslanec pre nedbanlivosť stratí mandát vo výbore (§ 3), alebo ak umrel, prípadne ak pre nemoc a či inú prekážku nemôže sa zúčastniť dlhší čas na výborových prácach, určí predseda Snemu namiesto neho nového člena.
§ 23. Voľba predsedu a podpredsedov výboru.
(1) Predseda Snemu svolá výbor na voľbu predsedu a podpredsedov výboru.
(2) Voľbu predsedu výboru vedie predsedom Snemu označený člen výboru. Okrem predsedu vyvolí výbor dvoch podpredsedov. Výsledok volieb oznámi predseda výboru sekretariátu Snemu.
(3) Predseda Snemu môže hocikedy uložiť výboru, aby znovu vyvolil všetkých alebo niektorých funkcionárov (ods. 2).
(4) Výsledok volieb oznámi predseda Snemu na zasadnutí Snemu.
§ 24. Svolávanie a rokovanie výboru.
(1) Zasadnutie výboru svoláva predseda výboru alebo predseda Snemu.
(2) Pre rokovanie výboru platia obdobne ustanovenia platine o zasadnutí Snemu, ak niet o tom odchylných ustanovení. Predsedovi výboru patria pri vedení rokovania a pri disciplinárnych opatreniach obdobné práva ako predsedovi Snemu na zasadnutí Snemu.
(3) Ak sa na zasadnutie nedostavil ani predseda ani podpredsedovia výboru, predseda Snemu, ak sa sám neujme piredsedania, určí člena, ktorý má predsedať.
(4) Na rokovaní výboru sa podávajú návrhy zpravidla ústne, ale predseda môže žiadať navrhovateľa, aby podal návrh písomne.
§ 25.
Zápisnice výberov.
(1) O každom zasadnutí výboru napíše sa zápisnica. Zápisnicu podpíše predseda a zapisovateľ a odovzdá ju s prezenčnou listinou hneď po zasadnutí sekretariátu Snemu.
(2) Výbor sa môže so súhlasom predsedu Snemu bez rozpravy usniesť, aby sa o rokovaní výboru spísal doslovný záznam.
(3) Výbor sa môže bez rozpravy usniesť, že sa jeho rokovanie neuverejní.
(4) O vylúčení záujmom štátu odporujúcich prejavov z uverejnenia rozhoduje predseda výboru.
§ 26. Účasť iných osôb vo výbore,
(1) Členovia vlády, úradníci nimi vyslaní ako aj úradníci Snemu predsedom Sneniu určení sú oprávnení byť na zasadnutiach výboru, ujať sa tam slova a podávať návrhy.
(2) Ak sa výbor usniesol, aby niektorý minister osobne prišiel na zasadnutie, pozve ho predseda výboru. Usnesenie sa deje bez rozpravy.
(3) Poslanci majú právo byť prítomní na zasadnutí výboru, aj ak nie sú jeho členmi, a majú právo podávať návrhy.
(4) Výbor sa môže bez rozpravy usniesť, že jeho rokovanie je dôverné. Na dôvernom rokovaní môžu byť prítomné okrem členov výboru len osoby, ktoré určí predseda výboru.
(5) Pri rokovaní o rozpočte a o daňových veciach nemožno vylúčiť poslancov, i keď nie sú členmi výboru.
§ 27. Odborníci a svedkovia vo výbore.
(1) Na práce vo výboroch možno pribrať odborníkov s hlasom poradným. Ich soznam sostavuje predsedníctvo Snemu. Predseda Snemu rozhoduje, či a ktorý z odborníkov má prísť na zasadnutie výboru a aká náhrada mu patrí.
(2) Výbor môže splnomocniť predsedu alebo zpravodajcu výboru, aby vo veci povahy verejnej, ktorú výbor podľa usnesenia Snemu vyšetruje, alebo o ktorej rokuje, predvolal a na zasadnutí alebo mimo zasadnutia výboru vypočul — prípadne požiadaným súdom dal vypočuť — svedkov, alebo aby si vyžiadal príslušné spisy. O povinnosti svedčiť, o donucovacích opatreniach, o práve odopretia svedeckej výpovede a o náhrade trov platia v týchto prípadoch ustanovenia trestného poriadku s tým rozdielom, že pre verejných funkcionárov a úradníkov neplatia ustanovenia o povinnom zachovávaní úradného tajomstva. Poslanci a členovia Štátnej rady ako aj bývalí poslanci a bývalí členovia Štátnej rady môžu svedčiť len so súhlasom predsedníctva Snemu prípadne Štátnej rady (§§ 18 a 56 Ústavy) o veciach, o ktorých sa dozvedeli v tejto svojej funkcii. Požiadaniam podľa toho odseku súdy sú povinné vyhovieť.
(3) Zápisnicu o vypočutí svedkov podľa ods. 2 spíše zapisovateľ výboru alebo úradník sekretariátu Snemu.
(4) Krivá výpoveď svedka pri vypočutí podľa ods. 2 je trestná ako krivá prísažná výpoveď na súde.
(5) O prípadných donucovacích opatreniach proti svedkovi rozhodne požiadaný súd podľa ustanovení preň platných, ako keby išlo o odopieranie svedeckej povinnosti na súde.
§ 28.
Ako sa výbor usnáša.
(1) Výbor rokuje bez ohľadu na počet prítomných členov, usnáša sa však v prítomnosti aspoň tretiny členov väčšinou prítomných, počítajúc i predsedajúceho, ktorý hlasuje posledný. Pri rovnosti hlasov je návrh zamietnutý.
(2) Kým zpráva výboru nie je rozdaná v Sneme, výbor môže svoje usnesenie odvolať.
(3) Ak sa predseda Snemu zúčastní na zasadnutí výboru, má právo aj hlasovať.
§ 29. Zpráva výboru.
(1) O predmete rokovania podáva zprávu výboru zpravodajca, ktorého určí predseda výboru. Ak predseda výboru neurčil zpravodajcu, určí ho predseda Snemu. Zpravodajca má napísať o výsledku rokovania výboru zprávu, ktorú výbor schváli. Výbor môže splnomocniť zpravodajcu a predsedu, aby sami vypracovali výborovú zprávu.
(2) Zprávu výboru podpíše predseda a zpravodajca výboru. Zprávu treba včas odovzdať sekretariátu Snemu na rozmnoženie.
§ 30.
Rokovanie na spoločnom zasadnutí viacerých výborov.
(1) Ak je niektorá osnova pridelená viacerým výborom, môžu ju výbory prerokovať na spoločnom zasadnutí,
(2) Spoločné zasadnutie výborov svoláva predseda Snemu.
(3) Na spoločnom zasadnutí výborov predsedá predseda Snemu alebo člen niektorého zúčastneného výboru, určený predsedom Snemu.
(4) Na spoločnom zasadnutí každý zúčastnený výbor má osobitného zpravodajcu. Ak zpravodajcu neurčil predseda výboru, určí ho predseda Snemu.
(5) Spoločné zasadnutie rokuje bez ohľadu na počet prítomných členov, usnáša sa však väčšinou hlasov v prítomnosti aspoň tretiny poslancov, ktorí sú členmi zúčastnených výborov.
(6) O výsledku rokovania na spoločnom zasadnutí sostavia a podpíšu spoločnú
zprávu zpravodajcovia zúčastnených výborov a predseda spoločného zasadnutia.
(7) Inak platia pre spoločné zasadnutia primerane ustanovenia platné pre výbory.
§ 31. Následky meškania výboru.
Ak výbor pridelenú osnovu neprerokoval do lehoty, určenej predsedom Snemu, možno dať predmet na program zasadnutia Sneniu i bez zprávy výboru. V takomto prípade určí zpravodajcu pre plenárne zasadnutie predseda Snemu.
DIEL SIEDMY. Zasadnutie Snemu.
§ 32. Verejnosť rokovania.
(1) Zasadnutia Sneniu sú verejné. Na návrh predsedu Snemu alebo člena vlády môže sa Snem bez rozpravy usniesť, že zasadnutie je celé alebo zčasti dôverné.
(2) Rokovanie o rozpočte a o veciach daňových je vždy verejné.
§ 33. Dôverné zasadnutie.
(1) Na dôvernom zasadnutí môžu byť okrem poslancov len členovia vlády, úradníci určení predsedom Snemu a rýchlopisci len, ak složili do rúk predsedu Snemu prísahu, že zachovajú úradné tajomstvo.
(2) Zprávu o priebehu dôverného zasadnutia možno uverejniť len so súhlasom predsedníctva Snemu.
§ 34. Svolanie a program zasadnutia,
Pradseda Snemu svoláva, otvára, prerušuje a zakľučuje zasadnutie Snemu, taktiež určuje a prípadne pozmeňuje jeho program.
§ 35.
Zachovanie poriadku na zasadnutí.
(1) Predseda sa stará, aby na zasadnutí Snemu bol zachovaný poriadok a ustanovenia rokovacieho poriadku.