(2) Ak je poriadok rušený, predseda môže zasadnutie prerušiť alebo zakľúčiť. Osoby, ktoré rušia zasadnutie, dá predseda vyviesť. Ak je potrebné, dá vyprázdniť galériu alebo niektorú jej časť.
§ 36. Povinnosť predsedu svolať zasadnutie.
Ak Snem počas zasadania nemal zasadnutie vyše 14 dní, predseda Snemu je povinný svolať zasadnutie do 3 dní, ak to žiada vláda alebo aspoň 2/5 všetkých poslancov písomne s udaním programu. Ak niet prekážok, predseda svolá zasadnutie na deň, označený v návrhu.
§ 37. Otvorenie zasadnutia.
Zasadnutie Snemu možno otvoriť a Snem môže rokovať, ak je v zasadacej sieni prítomná aspoň pätina poslancov.
§ 38. Určenie zpravodajcu.
Ak zpravodajca výboru pre nejakú prekážku nemôže predniesť zprávu výboru na zasadnutí Snemu, alebo sa zdráha tak urobiť, určí zpravodajcu z členov toho istého výboru predseda Snemu.
§ 39. Reči.
(1) Nesmie sa ujať slova, komu ho predseda nedal. Zpravodajcovia, rečníci a členovia vlády hovoria s rečnišťa. Reči sa zpravidla nečítajú, okrem reči predsedu Snemu, predsedov alebo zpravodajcov výborov ako aj členov vlády, ďalej okrem krátkych vyhlásení, prednášaných v mene klubu, a citátov s označením prameňa. Každý rečník smie používať poznámky, napísané na podporu pamäti.
(2) Ak sa predseda chce zúčastniť na rozprave, odovzdá predsedanie; hovorí s rečnišťa a ujme sa predsedania len po vybavení veci.
(3) Rečníci sa môžu hlásiť o slovo u predsedu už pred zasadnutím písomne alebo na zasadnutí osobne a ústne až do tých
čias, kým predseda nevyhlási rozpravu za skončenú, alebo kým nezistí, že sa k rozprave nik neprihlásil. Rečník oznámi, či chce hovoriť za návrh alebo proti nemu.
(4) Poznámky osobné a vecné povoľuje predseda podľa voľnej úvahy; takéto poznámky nesmú trvať vyše päť minút.
§ 40. Poradie a trvanie rečí.
(1) Rozpravu otvára predseda oznámením prihlásených rečníkov.
(2) Po reči zpravodajcovej udeľuje predseda slovo rečníkom obyčajne v poradí prihlášok, ale má dbať, aby najprv hovoril rečník proti návrhu a aby sa podľa možnosti striedali rečníci za návrh a proti nemu,
(3) Rečníci si môžu poradie vymeniť, treba to však predsedovi oznámiť.
(4) Poslanec môže hovoriť o tom istom predmete rokovania najviac dva razy.
(5) Predsedníctvo Snemu môže rečnícke lehoty primerane obmedziť.
(6) Ak rečník pri vyzvaní nie je prítomný, stráca slovo.
§ 41. Členovia vlády a orgány štátnej správy.
(1) Členovia vlády môžu sa zúčastniť na zasadnutí Snemu a ujímať sa slova hocikedy a viackrát, a to aj po skončení rozpravy, ale nesmú rečníka prerušiť.
(2) Snem sa môže na návrh predsedu alebo na písomný návrh aspoň 10 poslancov bez rozpravy usniesť, aby člen vlády alebo niektorý orgán štátnej správy prišiel na zasadnutie a podal zprávu alebo vysvetlenie. Vyzvaný je povinný tomuto usneseniu na požiadanie predsedu Snemu vyhovieť.
§ 42. Vecné návrhy a koniec rozpravy.
(1) Návrhy pozmeňovacie, doplňovacie alebo iné majú poslanci podať písomne najneskoršie hneď do oznámenia predsedu, že rozprava je skončená alebo že sa k rozprave nik neprihlásil. Takéto návrhy sú predmetom hlasovania len, ak sú podpísané aspoň 10 poslancami. Ak ide o opravu tlačovej alebo slohovej chyby, Snem sa môže usnášať na návrh spravodajcu.
(2) Každý poslanec môže písomne navrhnúť koniec rozpravy. O tomto návrhu sa usnáša Snem bez rozpravy.
(3) Ak sa Snem usniesol rozpravu skončiť, môžu hovoriť o veci už len poslanci, ktorí sa prihlásili o slovo pred vyhlásením usnesenia o skončení rozpravy. Títo smú hovoriť o veci jednotlivé najviac desať minút.
(4) Ak sa po skončení rozpravy ujal slova člen vlády, tým je rozprava znova otvorená.
§ 43.
Rokovacia reč.
(1) Vláda a funkcionári Snemu, najmä predseda a podpredsedovia Snemu, výborov, zapisovatelia a zpravodajcovia rokujú a sekretariát Snemu úraduje po slovensky.
(2) Poslanci rokujú po slovensky. Poslanci, prihlásení k inej domácej národnej skupine, môžu rokovať vo svojej reči.
(3) K samostatným návrhom, otázkam a interpeláciám, podaným v reči neslovenských domácich národných skupín (ods. 2), má podávateľ právo pripojiť písomný preklad v reči slovenské; tento preklad je základom rokovania. Ak poslanec takýto preklad nepripojí, obstará ho sekretariát Snemu a tento preklad je základom rokovania.
(4) K návrhom formálnym, k vecným návrhom pozmeňovacím, doplňovacím a iným, o ktorých Snem alebo výbor má rokovať alebo hlasovať, ak nie sú podané v reči slovenskej, má navrhovateľ pripojiť preklad do slovenčiny, inak sa nepovšimnú; tento preklad je základom rokovania. Ak sú tieto návrhy stručné a jednoduché a ak sa tým nezdržuje rokovanie, predseda podľa svojho uváženia môže ich dať prítomným tlmočníkom hneď do slovenčiny preložiť. V takomto prípade dá preklad ústne vyhlásiť a návrh v tomto preklade je predmetom rokovania alebo hlasovania.
(5) Ak je podaný samostatný návrh (otázka, interpelácia) taký obsiahly, alebo
ak je toľko inorečových návrhov (otázok, interpelácií), že sekretariát Snemu ani do týždňa nemôže obstarať preklady, predseda môže návrhy (otázky, interpelácie) podávateľom vrátiť, aby pripojili do týždňa preklad do reči slovenskej. Ak sa tak nestalo, návrh (otázka, interpelácia) sa pokladá za nepodaný.
(6) Formula o prísahe poslancov (§ 6) prečíta sa poslancom, uvedeným v druhej vete ods. 2, aj v ich rečí a títo poslanci môžu vo svojej reči prisahať. I pri hlasovaní podľa mien môžu títo poslanci hlasovať vo svojej reči. Ustanovenie prvej vety tohto odseku platí aj o prísahe predsedu a podpredsedov (§ 7), ak sú príslušníkmi niektorej z národných skupín v ods. 2 označených.
(7) V zprávach o zasadnutí Snemu uverejnia sa reči inojazyčné v slovenskom preklade. Slovenský preklad — ak poslanec sám do 48 hodín preklad nepripojil — obstará sekretariát Snemu. K zprávam o zasadnutí Snemu sa prípoja tieto reči ako príloha i v jazyku, v ktorom odznely.
(8) Predseda Snemu je oprávnený preklad, ktorý podľa ods. 3, 4, 5 a 7 pripojil poslanec, dať preskúmať a podľa potreby opraviť tlmočníkom; v takomto prípade opravený preklad je základom pre rokovanie a pre tlač.
(9) K písomnej odpovedi predstaviteľov vlády alebo funkcionárov Snemu na inojazyčnú (ods. 2) otázku alebo interpeláciu pripojí sa i preklad odpovede.
(10) Tlmočníkov pre Snem a pre sekretariát Snemu ustanoví predseda Snemu. Predseda výboru môže tamto funkciou poveriť i poslanca.
§ 44.
Volanie k veci a k poriadku, odňatie slova, vylúčenie prejavov z rokovania.
(1) Ak sa rečník odchyľuje od predmetu rokovania, volá ho predseda k veci. Za prejavy a činy, ktoré porušujú rokovací poriadok, urážajú slušnosť alebo mravy, alebo sú trestné, volá predseda k poriadku. Predseda môže rečníka prerušiť, ak to žiada povinnosť jeho úradu.
(2) Predseda môže odňať slovo rečníkovi, ktorého volal za reči trikrát k veci alebo k poriadku, ako aj rečníkovi, ktorý predĺžil reč nad čas určený podľa § 40, ods. 5 prípadne podľa § 42, ods. 3. Ak sa rečníkovi odňalo slovo, nepojme sa jeho prípadná ďalšia časť reči do zprávy o zasadnutí Snemu.
(3) Ak sa poslancovi odňalo slovo, nesmie v tej istej rozprave viac hovoriť. Ak stratil slovo (§ 40, ods. 6), môže sa v tej istej rozprave prihlásiť už len raz (§ 40, ods. 4).
§ 45. Karhanie pre urážky.
(1) Ak poslanec pri rokovaní v Sneme urazí člena Snemu alebo člena vlády, alebo im ublíži na cti, urazený môže do 8 dní žiadať písomne u predsedu Snemu, aby proti obvinenému zaviedol karhacie pokračovanie. Predseda pridelí žiadosť imunitnému výboru. Ak poslanec pri rokovaní v Sneme urazí Snem alebo jeho orgán, predseda do 8 dní navrhne písomne imunitnému výboru zaviesť karhacie pokračovanie.
(2) Imunitný výbor vypočuje obvineného, prípadne žiadateľa a svedkov (§ 27) a podá v určenej lehote predsedovi Snemu písomnú zprávu so všetkými dokladmi a s návrhom, aby sa ponad žiadosť prešlo k programu, alebo aby bol vinník potrestaný verejným zazlením, spojeným podľa vážnosti prípadu so stratou poslaneckej náhrady (§ 60, ods. 1) na určitý čas.
(3) Konečný návrh imunitného výboru sa rozdá tlačou a dá sa na program najbližšieho zasadnutia Snemu.
§ 46. Vylúčenie zo zasadnutí.
Ak poslanec na zasadnutí Snemu urazil hlavu štátu, predsedu alebo predsedníctvo Snemu alebo jeho člena, vládu, predsedu alebo člena vlády v súvise s ich funkciou, prípadne ak sa stavia proti nariadeniam alebo opatreniam predsedu, alebo ak hatí rokovanie Snemu, prípadne ak sa dopustí násilnosti, môže ho predseda vylúčiť z tohto zasadnutia alebo aj z účasti až na šiestich nasledujúcich zasadnutiach Snemu. V týchto prípadoch stráca poslanec nárok na poslaneckú náhradu (§ 60, ods,. 1) na čas, ktorý určí predsedníctvo Sneniu.
DIEL ÔSMY. Usnášanie Snemu.
§ 47. Náležitosti usnášania.
(1) Snem sa môže usnášať v prítomnosti aspoň tretiny všetkých poslancov a k platnosti usnesenia je potrebná väčšina prítomných.
(2) K usneseniu o Ústave, o ústavných zákonoch a ich zmene, o zmene štátneho územia, o vypovedaní vojny a uzavretí mieru a o obžalobe prezidenta republiky je potrebná prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a 3/5 väčšina prítomných.
(3) Predseda hlasuje len pri voľbách, ale počíta sa do počtu prítomných.
§ 48. Poradie a spôsob hlasovania.
(1) Pred hlasovaním určí predseda poradie a spôsob hlasovania, dbajúc, aby vyšiel na javo pravý názor väčšiny. Pri hlasovaní predseda kladie otázky, zisťuje a vyhlasuje výsledok hlasovania.
(2) Hlasuje sa za návrh alebo proti návrhu bez udania dôvodov.
(3) Hlasuje sa zdvihnutím ruky alebo vstaním. Ak výsledok hlasovania je podľa názoru predsedu pochybný, opakuje otázku a dá sčítať hlasy alebo nariadi hlasovať podľa mena.
(4) Hlasy treba sčítať aj vtedy, ak to nariadi predseda pred hlasovaním.
(5) Podľa mena, sa hlasuje len, ak tak rozhodne predseda, alebo ak sa na tom usnesie Snem. Podľa mena sa hlasuje tak, že každý poslanec na svojom mieste odovzdá hlasovací lístok, obsahujúci jeho meno a slovo "áno" alebo "nie".
(6) Ak pri hlasovaní vysvitne, že nie je prítomný dostatočný počet poslancov, predseda preruší alebo zakľúči zasadnutie.
DIEL DEVIATY. Voľby.
§ 49. Spôsob voľby.
(1) Voľby sa dejú hlasovacími lístkami. Lístky sčítajú predsedom určení poslanci.
(2) Ak niet námietok, môže sa voliť zdvihnutím ruky alebo vstaním; výnimkou je len voľba predsedu Snemu.
§ 50. Užšie voľby.
(1) Ak sa pri voľbe nedosiahne absolútna väčšina hlasov, deje sa užšia voľba medzi dvoma kandidátmi, ktorí dosiahli najviac hlasov.
(2) Pri rovnosti hlasov v prvej alebo v užšej voľbe rozhodne predseda losom, kto sa má dostať do užšej voľby, alebo kto je vyvolený.
(3) Pre voľbu prezidenta republiky platia ustanovenia Ústavy.
DIEL DESIATY.
Vládne vyhlásenie,
politická zodpovednosť vlády
alebo jej členov,
§ 51.
Rozprava a hlasovanie o vládnom vyhlásení.
(1) O vládnom vyhlásení má byť zpravidla rozprava. Predseda Snemu rozhodne, či má byť rozprava o vládnom vyhlásení hneď, alebo na niektorom budúcom zasadnutí Snemu.
(2) Rozpravu o vládnom vyhlásení treba zakončiť hlasovaním, či Snem schvaľuje vyhlásenie alebo nie. Snem na návrh predsedu sa môže usniesť, že hlasovanie odkladá.
§ 52.
Politická zodpovednosť vlády alebo jej členov.
(1) Snem môže vládu alebo jej jednotlivých členov volať na politickú zodpovednosť a vysloviť vláde alebo niektorému členovi vlády nedôveru.
(2) Návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo niektorému členovi vlády vyžaduje podpis najmenej štvrtiny všetkých poslancov.
(3) Vláda môže podať Snemu návrh ma vyslovenie dôvery.
(4) Pokračovanie podľa § 49 Ústavy o trestnej zodpovednosti predsedu alebo člena vlády upravuje osobitný zákon.
DIEL JEDENÁSTY
Otázky a interpelácie.
§ 53. Otázky.
Každý poslanec môže klásť písomné otázky vláde alebo členovi vlády o činoch vlády a jej orgánov ako aj o zamýšľaných opatreniach, Na otázku môže vláda alebo člen vlády odpovedať ústne alebo písomne. Otázka i písomná odpoveď sa podáva sekretariátu Snemu a sa nevytlačí. Sekretariát Snemu doručuje otázky i odpovede.
§ 54. Interpelácie.
(1) Ak je otázka (§ 53) podpísaná aspoň 10 poslancami (interpelácia), vláda alebo jej člen je povinný odpovedať písomne alebo na zasadnutí ústne, prípadne takýmto spôsobom odpoveď odoprieť s udaním príčin. Ak vláda alebo jej člen do 2 mesiacov neodpovie, prípadne neodoprie odpovedať, predseda Snemu vyzve opýtaného, aby odpovedal najneskoršie do ďalších 30 dní.
(2) Písomná odpoveď alebo jej odopretie doručuje sa sekretariátu Snemu; odpoveď sa rozmnoží a rozdá na zasadnutí Snemu.
(3) Interpeláciu alebo podpisy na nej možno odvolať, kým ju siekretariát Snemu nedoručil vláde alebo jej členovi,
(4) Najneskoršie na zasadnutí Snemu, na ktorom sa odpoveď rozdala, možno navrhovať rokovanie a odpovedi alebo jej odopretí.
(5) Na žiadosť člena vlády má predseda zasadnutie Snemu ohľadom ústnej odpovedi na interpeláciu vyhlásiť za dôverné. Prípadný návrh na rozpravu treba podať hneď na dôvernom zasadnutí a Snem usnesením o tom, či sa prikročí k rozprave, rozhodne zároveň, čí sa má tak stať na zasadnutí verejnom alebo dôvernom.
(6) K platností usnesenia, ktorým Snem odopiera vziať na vedomie odpoveď na interpeláciu prípadne odopretie odpovede, vyžaduje sa prítomnosľ aspoň tretiny všetkých poslancov a väčšina hlasov,
§ 55. Otázky predsedovi.
Každý poslanec sa môže opýtaľ predsedu Snemu alebo predsedu výboru na ich opatrenia. Otázku treba podať písomne sekretariátu Snemu a treba na ňu odpovedať alebo s udaním príčin odpoveď odoprieť do 30 dní písomne.
DIEL DVANÁSTY. Rezolúcie.
§ 56.
Výbor Snemu alebo Snem na návrh výboru, prípadne na písomný návrh aspoň 10 poslancov môže sa usniesť na rezolúcii, v ktorej žiada vládu alebo jej člena o určité opatrenie.
DIEL TRINÁSTY. Zpráva o zasadnutí Snemu.
§ 57.
(1) O každom zasadnutí Snemu sekretariát Snemu napíše a dá vytlačiť (rozmnožiť) zprávu, podávajúcu presný obsah celého rokovania.
(2) Každý rečník môže do troch dní nazrieť v sekretariáte Snemy do zprávy
o zasadnutí obsahujúcej jeho reč, a naznačiť, aké omyly alebo nedostatky navrhuje v svojej reči opraviť alebo doplniť. Keby úradník, poverený sostavovaním zprávy, nemohol vyhovieť návrhu rečníka, vyžiada si rozhodnutie predsedu Sneniu.
(8) Po vytlačení (rozmnožení) rozdá sa zpráva na zasadnutí Snemu.
(4) Všetky vytlačené (rozmnožené) spisy o rokovaní Snemu sa predávajú za výrobnú cenu.
(5) Na návrh predsedu môže sa Snem bez rozpravy hocikedy usniesť, že sa reči
poslancov, zpravodajcov a členov vlády v zpráve o zasadnutí dočasne nebudú zaznamenávať a uverejňovať, a že rečníci majú právo do 24 hodín po dorečnení dodať sekretariátu Sneniu obsah svojej reči. Takýto návrh sa nepodáva písomne, nerozmnožuje sa, nerozdáva sa poslancom, neprideľuje sa vopred výboru a Snem sa o ňom usnáša i keď nebol vopred daný na program.
DIEL ŠTRNÁSTY.
Sloboda snemového rokovania.
§ 58. Poslanecká imunita.
(1) Poslancov Snemu nemožno vôbec stíhať pre hlasovanie v Snenie alebo vo výboroch. Pre výroky povedané tam pri výkone mandátu podrobení sú disciplinárnej moci Snemu.
(2) K trestnému alebo disciplinárnemu stíhaniu alebo k akémukoľvek obmedzeniu slobody člena Snemu pre iné činy alebo zanedbania je potrebný súhlas Sneniu. Ak Snem nedá k tomu súhlas, je stíhanie navždy vylúčené,
(8) Ustanovenia predošlého odseku nevzťahujú sa na trestnú zodpovednosť, ktorú má člen Snemu ako zodpovedný redaktor.
(4) Ak bol poslanec prichytený a zatknutý pri trestnom čine, súd alebo iný príslušný úrad je povinný to hneď oznámiť
predsedovi Snemu. Ak Snem do 14 dní od zatknutia nesúhlasí 6 ďalším väznením, väznenie prestáva.
§ 59. Zákaz rušiť rokovanie Snemu.
(1) V tie dni, keď zasadá Snem alebo niektorý výbor Snemu, nie sú dovolené shromaždenia ani sprievody v blízkosti budovy, kde Snem alebo výbor zasadá.
(2) Deputácie Snem neprijíma.
(3) Deputácie vyslané k poslancom nemajú prístup do budovy Snemu, ak je v nich vyše 5 osôb.
DIEL PÄTNÁSTY.
Náhrady a legitimácie poslancov.
§ 60. Náhrady poslancov.
(1) Na úhradu skutočných výdavkov spojených s vykonávaním poslaneckého mandátu má každý poslanec nárok na náhradu, ktorej výška nemôže presahovať mesačne Ks 3. 000. —.
(2) Podpredsedovia Snemu majú okrem náhrady podľa predošlého odseku nárok na prídavok mesačne Ks 1. 000. —.
(3) Predseda Snemu okrem náhrady podľa ods. l má nárok na tie isté služobné požitky, ako člen vlády, a má nárok na pridelenie stáleho povozu.
(4) Náhrady, prídavky a požitky podľa ods. l až 3 nepodliehajú daniam ani poplatkom a sú vyňaté z exekúcie.
(5) Ustanovenia zákona č. 110/1940 Sl. z. ostávajú nedotknuté.
§ 61. Legitimácie poslancov.
(1) Poslanec dostane ako úradný preukaz legitimáciu s fotografiou, podpísanú predsedom Snemu.
(2) Legitimácia oprávňuje poslanca bezplatne cestovať v hociktorej triede pre dopravu osôb určených vlakov štátnych železníc, súkromných železníc v štátnej
správe a Tatranskej elektrickej vicinálnej železnice, v autobusoch štátnych železníc a v súkromných autobusoch, slúžiacich pravidelnej doprave osôb, ako aj na všetkých dopravných prostriedkoch Bratislavskej elektrickej účastinnej spoločnosti.
DIEL ŠESTNÁSTY. Záverečné ustanovenia.
§ 62. Derogačné ustanovenie.
Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej krajiny č. 50/1939 Úr. nov. a zákon č. 84/1939 Sl. z.
§ 63. Účinnosť a vykonanie zákona.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Vykoná ho predsedníctvo Snemu a všetci členovia vlády.