Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 6. zasadanie.
440. Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu zákona zmenkového (tlač 355).
Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona zmenkového na zasadnutí dňa 11. a 12. novembra 1941 a postavili sa na stanovisko, že aj slovenský štát si musí Všímať snáh obchodného sveta o sjednotenie zmenkového práva, ktoré ma nastúpiť namiesto doteraz platných zmenkových zákonov v jednotlivých štátoch. Zmenkové právo v jednotlivých štátoch vyznačovalo sa takými odlišnosťami, že obchodný svet videl v nich prekážku medzinárodného obchodu. Preto už v devätnástom storočí sa množily hlasy, ktoré volaly po sjednotení zmenkového práva. Tieto snahy sa zprvu obmedzovaly na skupiny štátov, ktoré si boly aj politicky bližšie. Tak predmetom rokovania lipskej konferencie, svolanej na návrh Colnej unie r. 1847, ako aj norimberskej komisie r. 1857 bolo sjednotenie zmenkového práva v nemeckých štátoch.
Sjednocovací pohyb, ktorý mal za cieľ sjednotenie zmenkového práva všetkých štátov, začal už r. 1863, keď na zasadnutí National Association for the promotion of social Science v Gande bola vyslovená žiadosť po svolaní medzinárodej konferencie, cielom ktorej malo (byť sjednotenie zmenkového práva.
Vojenné udalosti nemecko-francúzskej vojny z r. 1870—1871, vtedy vyšlé moratórium a protirečiaca si judikatúra v jednotlivých štátoch boly mocným argumentom pre sjednocovacie snahy. Tieto otázky staly sa predmetom viacerých národných a medzinárodných kongresov, ktoré pripravovaly pôdu pre sjednotenie zmenkového práva.
Za najdôležitejší medzník pri sjednocovaní zmenkového práva; treba považovať I. haagsku konferenciu, II. haagsku konferenciu a III. medzinárodnú konferenciu v Ženeve.
I. haagska konferencia r. 1910 si vytýčila za cieľ vypracovať návrh jednotného zmenkového zákona, ktorý by potom jednotlivé štáty mohly na svojich územiach uzákoniť. Pri týchto rokovaniach sa ukázalo, že rozpory v jednotlivých zákonodarslvách sú veľmi značné a preťo konferencia sa uspokojila s vypracovaním predbežného návrhu.
II. haagska konferencia zdokonalila dielo I. 'haagskej konferencie, ale návrh nebol ratifikovaný.
Haagske návrhy nezostali bez účinkov niekoľko juhoamerických štátov ešte za svetovej vojny, a po skončení tejto i mnohé iné štáty uzákonily haagske návrhy, alebo vyniesly nové zákony pod ich vplyvom.
I po skončení svetovej vojny sa ozývaly snahy po sjednotení zmenkového práva. Spoločnosť národov svolala do Ženevy III. medzinárodnú konferenciu, ktorá zasadala od 13. mája do 7. júna 1930 a vypracovala tri dohody: 1. o Jednotnom zákone zmenkovom, 2. o stretoch zákonov v oblasti zmeniek cudzích a Vlastných a 3. o poplatkoch zmeniek cudzích a vlastných.
Dohoda o Jednotnom zmenkovom zákone má dve prílohy, prvá obsahuje text zákona (§§ l—78) a druhá soznam výhrad, pripúštajúcich odchýlky od znenia dohodnutého textu.
Tieto dohody boly menom bývalej Čcsko-Slovenskej republiky podpísané, k ich včasnej ratifikácii však nedošlo, preto nemá slovenský štát žiadnych povinností reformovať svoje zmenkové právo podľa ženevských konvencií. Všetky tie skutočnosti, ktoré v minulosti boly rozhodujúce pre svolávanie rozličných konferencií, cieľom ktorých bolo sjednotenie zmenkového práva, jestvujú aj u nás, preto treba vítať vládny návrh, keď vyvodil z nich dôsledky a predkladá Sinému osnovu zmenkového zákona vypracovanú s ohľadom na ustanovenia ženevskej konvencie z r. 1930 a všímajúci si aj našich osobitných pomerov. Ústavnoprávny výbor považuje za potrebné poukázať na okolnosť, že uzákonenie tejto osnovy bude ďalším novým dôkazom usporiadanosti právnych pomerov v našom štáte a ďalším prispôsobením nášho právneho poriadku potrebám obchodného sveta.
Ústavnoprávny výbor pri stanovení definitívneho textu návrhu zákona vzal za základ text vládneho návrhu a previedol na ňom zmeny formálneho rázu a zmeny štylárne, pričom dbal na to, aby jednotlivé terminologické výrazy zodpovedali ženevskému textu a súčasne duchu slovenskej reči. Z toho dôvodu bol nahradený výraz "na rad" výrazom "na príkaz", lebo lepšie vystihuje podstatu veci.
Paragraf 72 návrhu bol prispôsobený platnému právu kde sa rozoznávajú nedele a zákonom uznané sviatky
Paragraf 88 návrhu je novotou, ktorú doterajšie naše právo nepoznalo. Vhodnosť tohto ustanovenia je nad každú pochybnosť, lebo chce zachrániť účinnosť úkonov, vykonaných na mieste, ktoré bolo na zmenke nesprávne vyznačené, často sa stáva, že hranice medzi jednotlivými obcami nedajú sa rozoznať, následok toho je, že sa nesprávne udá obec, kde sa má úkon vykonať, inak ale úkon sa vykoná na takom mieste, kde má byť vykonaný podľa zmenkového práva. V tomto prípade nie je účelné vyvodzovať bezúčinnosť takéhoto úkonu. Pôjde tu len o susedné obce, ktoré budú vládnym nariadením za také označené.
Paragraf 104, ods l bol prispôsobený g 110, lebo zákon má nadobudnúť účinnosť dňom 1. júla 1942.
S ohľadom na ustanovenie § 88, ods. 2 doplnený bol § 110 tak, že tento zákon vykoná minister pravosúdia so zúčastnenými ministrami.
Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby Snem osnovu prijal.
V Bratislave 12, novembra 1941.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr.František Orlický v. r,,
predseda. zpravodajca.
Zákon zmenkový zo dňa----------------------1941.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ. Cudzia zmenka.
Hlava prvá. Vystavenie a forma cudzej zmenky.
§ 1.
Cudzia zmenka obsahuje:
1. označenie ako zmenka v samom texte listiny rečou, v ktorej je listina spísaná,
2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú sumu,
3. meno toho, kto má platiť (zmenečníká),
4. údaj sroku,
5. údaj platobného miesta,
6. meno toho, komu alebo na príkaz (ordne) koho sa má platiť,
7. dátum a údaj miesta vystavenia,
8. podpis vystaviteľa.
§ 2.
(1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť, uvedená v § l tohto zákona, neplatí za cudziu zmenku, okrem prípadov určených v nasledujúcich odsekoch;
(2) Zmenka bez udania sroku platí za zmenku na videnie.
(3) Ak niet osobitného údaja, platí miesto uvedené pri mene zmenečníka za miesto platobné a zároveň za bydlisko zmenečníka.
(4) Ak sa vo zmenke neudáva, kde bola vystavená, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.
§ 3.
(1) Zmenka môže znieť na vlastný príkaz vystaviteľa.
(2) Zmenečníkom môže byť aj vystaviteľ.
(3) Zmenku možno vystaviť na účet tretej osoby.
§ 4.
Zmenka môže mať údaj, že je splatná u tretej osoby, a to v mieste, kde má zmenečník svoje bydlisko, alebo inde.
§ 5.
(1) Vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ predpísať, že sa má zmenková suma zúrokovať. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
(2) Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak toho niet, platí doložka o úrokoch za nenapísanú.
(3) Úroky sa počítajú odo dňa vystavenia zmenky, ak nebol určený deň iný.
§ 6.
(1) Ak je zmenková suma udaná písmenami i číslicami a tieto údaje sa neshodujú, platí suma vyjadrená písmenami.
(2) Ak je zmenková suma udaná viac ráz písmenami alebo viac ráz číslicami, platí pri rozpore suma nižšia.
§ 7.
Ak sú na zmenke podpisy osôb, nespôsobilých zaviazať sa zmenkou, podpisy nepravé alebo podpisy osôb vymyslených, alebo podpisy, ktoré z hocakého iného dôvodu nezaväzujú osoby, ktoré zmenku podpísaly, alebo menon ktorých bola zmenka podpísaná, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných podpísaných osôb.
§ 8.
Kto dá na zmenku svoj podpis ako zástupca osoby, za ktorú nemá práva konať, je sám zaviazaný zo zmenky; ak zaplatil, má tie isté práva, ktoré by mal údajne zastúpený. To isté platí o zástupcovi, ktorý prekročil svoju pôsobnosť.
§ 9.
(1) Vystaviteľ je zodpovedný za prijatie a zaplatenie zmenky.
(2) Svoju zodpovednosť za prijatie môže vystaviteľ vylúčiť, naproti tomu každá doložka, ktorou vylučuje svoju zodpovednosť za zaplatenie, platí za nenapísanú.
§ 10.
Ak zmenka, pri vydaní neúplná, bola doplnená v rozpore s dohodou, nemožno majiteľovi zmenky namietať, že dohoda mebola zachovaná, ak nenadobudol zmenku obmyseľne, ani mu nemožno pričítať hrubú nedbalosť pri jej nadobudnutí.
Hlava druhá. Rubopis (indosament).
§ 11.
(1) Každú zmenku, i keď neznie výslovne na príkaz, možno previesť rubopisom (indosovať).
(2) Ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na príkaz" alebo výraz rovnakého významu, možno previesť zmenku len cesiou a s jej účinkami.
(3) Zmenku možno indosovať i na zmenečníka, a to bez ohľadu, či ju prijal alebo nie, na vystaviteľa alebo na iného zmenečne zaviazaného. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.
§ 12.
(1) Rubopis musí byť bezpodmienečný. Každá podmienka, od ktorej by bol závislý, platí za nenapísanú.
(2) Čiastočný rubopis je neplatný.
(3) Rubopis na majiteľa platí za rubopis nevyplnený (blankoindosament).
§ 13.
(1) Rubopis musí byt na zmenke alebo na liste s ňou spojenom (prívesok, alonž). Rubopisec (indosant) musí ho podpísať.
(2) Rubopis nemusí udávať rubopisníka (indosatára), ba môže pozostávať len z podpisu rubopisca (nevyplnený rubopis). V poslednom prípade je rubopis len vtedy platný, ak je na rube zmenky alebo na
prívesku.
§ 14.
(1) Rubopisom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
(2) Pri nevyplnenom rubopise môže majiteľ:
a) vyplniť rubopis svojím menom alebo menom iného,
b) indosovať zmenku ďalej nevyplneným rubopisom alebo na určitú osobu,
c) odovzdať zmenku tretej osobe bez vyplnenia blankoindosamentu a bez indosovania.
§ 15.
(1) Rubopisec je zodpovedný, ak niet opačnej doložky, za prijatie a zaplatenie zmenky.
(2) Rubopisec môže zakázať ďalšie indosovanie; v tomto prípade nie je zodpovedný osobám, na ktoré bola zmenka potom inidosovaná.
§ 16.
(1) Ten, kto má zmenku (držiteľ zmenky), platí za oprávneného majiteľa, ak sa legitimuje nepretržitým radom rubopisov, i keby posledný z nich bol nevyplnený. Rubopisy prečiarknuté platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po nevyplnenom rubopise ďalší rubopis, platí, že podpisovateľ tohto nadobudol zmenku rubopisom nevyplneným,
(2) Ak niekto prišiel o zmenku z hocakej príčiny, nie je nový majiteľ, ktorý sa legitimuje spôsobom uvedeným v odseku l, povinný zmenku vydať, ak ju nenadobudol obmyseľne, ani mu nemožno pri čítať hrubú nedbalosť pri jej nadobudnutí.
§ 17.
Osoby žalované zo zmienky nemôžu činiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na ich osobných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, ak len majiteľ, nadobúdajúc zmenku, nekonal vedome na ujmu dlžníka.
§ 18.
(1) Ak obsahuje rubopis doložku "hodnotu vybrať", "na inkaso", "in procura" alebo inú doložku vyjadrujúcu len zmocnenie, môže majiteľ vykonávať všetky práva zo zmenky a môže ju indosovať len rubopisom zmocňovacím (prokúraindosamentom).
(2) Osoby zaviazané zo zmenky môžu v tomto prípade činiť majiteľovi len také námietky, ktoré by mohly činiť rubopiscovi.
(3) Plná moc z protikuraindosamentu nezaniká ani smrťou zmocniteľa ani stratou jeho spôsobilosti konať.
§ 19.
(1) Ak obsahuje rubopis doložku "hodnota na zabezpečenie", "hodnota ako záloh" alebo inú doložku vyjadrujúcu danie zmenky do zálohu, môže majiteľ vykonávať všetky práva zo zmenky, ale jeho rubopis platí len ako rubopis zmocňovací.
(2) Osoby zaviazané zo zmenky nemôžu činiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na ich osobných vzťahoch k rubopiscovi, ak len majiteľ, nadobúdajúc zmenku, nekonal vedome na ujmu dlžníka.
§ 20.
(1) Posrokový rubopis má tie isté účinky ako rubopis pred srokom. Keď však bolia zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí protestnej lehoty, má rubopis len účinky cesie.
(2) Kým sa nedokáže opak, má sa za to, že nedatovaný rubopis bol napísaný pred uplynutím protestnej lehoty.
Hlava tretia.
Prijatie zmenky (akcept).
§ 21.
Majiteľ alebo držiteľ môže zmenku až do sroku predložiť zmenečníkovi v jeho bydlisku na prijatie.
§ 22.
(1) V každej zmenke môže vystaviteľ predpísať, že zmenka sa musí predložiť na prijatie a môže aj určiť na to lehotu.
(2) Vystaviteľ môže zakázať v zmenke jej predloženie na prijatie, ak len nejde o zmenku splatnú u osoby tretej, alebo o zmenku splatnú v inom mieste než v bydlisku zmenečníka alebo o zmenku na určitý čas po videní.
(3) Vystaviteľ môže predpísať i to, že zmenku neslobodno predložiť na prijatie pred určitým termínom.
(4) Ak vystaviteľ nezakázal predložiť zmenku na prijatie, každý rubopisec môže
predpísať, že zmenka sa musí predložiť na prijatie a môže aj určiť na to lehotu.
§ 23.
(1) Zmenka na určitý čas po videní musí sa predložiť na prijatie do jedného roku od dáta vystavenia.
(2) Vystaviteľ môže určiť lehotu kratšiu alebo dlhšiu.
(3) Rubopisci môžu skrátiť tieto lehoty.
§ 24.
(1) Zmenečník môže žiadať, aby sa mu zmenka ešte raz predložila na prijatie v deň, nasledujúci po prvom predložení. Účastníci Lem vtedy sa môžu odvolávať, že tejto žiadosti sa nevyhovelo, ak žiadosť bola poznamenaná v proteste.
(2) Majiteľ nie je povinný zmenku, predloženú na prijatie, ponechať v rukách zmenečníka.
§ 25.
(1) Prijatie napíše sa na zmenku. Vyjadruje sa slovom "prijaté" alebo iným slovom rovnakého významu; zmenečník musí prijatie podpísať. Holý podpis zmenečníka na líci zmenky platí za prijatie.
(2) Ak je zmenka sročná určitý čas po videní, alebo má sa podľa osobitnej doložky predložiť na prijatie v určitej lehote, musí sa prijatie datovať, a to dňom, ktorého sa stalo, alebo na žiadosť majiteľa dňom predloženia. Ak prijatie nebolo datované, musí majiteľ, aby si zachoval postihové práva proti rubopiscom a vystaviteľovi, dať toto opominutie zistiť včas protestom.
§ 26.
(1) Prijatie musí byť bezpodmienečné, ale možno ho obmedziť na čiastku zmenkovej sumy.
(2) Každá iná odchýlka v prijatí od obsahu zmenky rovná sa odopretiu prijatia. Ale i v tomto prípade je príjemca zaviazaný v medziach svojho prijatia.
§ 27.
(1) Ak udal vystaviteľ vo zmenke platobné miesto, odlišné od bydliska zmenečníka, ale neoznačil tretiu osobu, u ktorej sa
má zaplatiť, môže túto osobu udať zmenečník pri prijatí. Ak ju neudal, má sa za to, že sa príjemca sám zaviazal zaplatiť v platobnom mieste.
(2) Ak je zmenka splatná u zmenečníka, môže tento vo svojom prijatí udať adresu vo svojom bydlisku, kde sa má zaplatiť.
§ 28.
(1) Prijatím zaväzuje sa zmenečník zaplatiť zmenku pri sroku.
(2) Ak nebola zmenka zaplatená, majiteľ, i keď je vystaviteľom, má proti príjemcovi priamy nárok zo zmenky na všetko, čo možno požadovať podľa §§ 48 a 49.
§ 29.
(1) Ak prečiarkne zmenečník svoje prijatie na zmenke pred jej vrátením, platí, že prijatie bolo odopreté. Kým sa nedokáže opak, má sa za to, že prečiarknutie sa stalo pred vrátením zmenky.
2) Ak však zmenečník písomne oznámil svoje prijatie majiteľovi alebo inej osobe, podpísanej na zmenke, je im zaviazaný podľa obsahu svojho prijatia.
Hlava štvrtá. Zmenkové rukojemstvo (aval).
§ 30.
(1) Zaplatenie zmenkovej sumy alebo jej čiastky možno zabezpečiť zmenkovým rukojemstvom.
2) Túto zábezpeku môže poskytnúť tretia osoba, ale i ten, kto zmenku už podpísal.
§ 31.
(1) Rukojemstvo napíše sa na zmenku alebo na prívesok.
(2) Rukojemstvo sa vyjadruje slovami ,, ako ručiteľ" alebo doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho musí podpísať.
(3) Holý podpis na líci zmenky platí za rukojemstvo, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystavíteľa.
(4) V rukojemstve treba udať, za koho sa preberá. Ak niet tohto údaja, platí, že ručenie bolo prevzaté za vystaviteľa.
§ 32.
(1) Zmenkový ručiteľ je zodpovedný rovnako ako len, za koho sa zaručil.
(2) Záväzok zmenkového ručiteľa je platný i vtedy, keď záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z inej príčiny než pre vadu formy.
(3) Vyplatením zmenky nadobúda zmenkový ručiteľ práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti osobám, ktoré sú tomuto zo zmenky zaviazané.
Hlava piata. Sročnosť zmenky.
§ 33.
(1) Zmenku možno vystaviť na videnie,
na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte, na určitý deň.
(2) Zmenky s iným údajom sroku alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.
§ 34.
(1) Zmenka na videnie je sročná pri predložení. Takáto zmenka musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže určiť lehotu kratšiu alebo dlhšiu. Rubopisci môžu tieto lehoty skrátiť.
(2) Vystaviteľ môže predpísať, že zmenku na videnie neslobodno predložiť na platenie pred určitým termínom. V tomto prípade začína sa lehota na predloženie od tohto termínu.
§ 35.
(1) Sročnosť zmienky na určitý čas po videní určuje sa podľa dáta prijatia alebo podľa dáta protestu.
(2) Ak niet protestu, platí voči príjemcovi, že nedatované prijatie sa stalo posledného dňa lehoty, určenej na predloženie na prijatie.
§ 36.
(1) Zmenka, znejúca na jeden alebo viac mesiacov po dáte alebo po videní, je sročná odpovedajúceho dňa mesiaca, v ktorom sa má platiť. Ak niet tohto dňa, je zmenka sročná v posledný deň mesiaca.
(2) Ak znie zmenka na jeden alebo viac mesiacov a pol mesiaca po dáte alebo po videní, počítajú sa najprv celé mesiace.
(3) Ak je srok určený na začiatok, prostriedok (polovicu) alebo koniec mesiaca, rozumie sa tým prvý, pätnásty alebo posledný deň mesiaca.
(4) Výrazy "osem dní" alebo "pätnásť dní" neznamenajú jeden alebo dva týždne, ale celých osem alebo pätnásť dní.
(5) Výraz "pol mesiaca" znamená pätnásť dní.
§ 37.
(1) Ak je zmenka splatná určitého dňa v mieste, ktorého kalendár sa líši od kalendára miesta vystavenia, platí pre deň sroku kalendár platobného miesta.
(2) Ak je zmenka, vystavená na miesto s iným kalendárom, sročná za určitý čas po dáte, prepočíta sa deň vystavenia na deň odpovedajúci mu podľa kalendára platobného miesta a podľa toho sa určí deň sroku.
(3) Lehoty na predloženie zmeniek počítajú sa podľa ustanovení odseku 2.
(4) Ustanovenia odsekov l až 3 neplatia, ak vyplýva z doložky na zmenke alebo vôbec z jej obsahu úmysel použiť iné pravidlá.
Hlava šiesta. Platenie.
§ 38.
(1) Zmenku, sročnú v určitý deň alebo určitý čas po dáte alebo po videní, musí majiteľ predložiť na platenie v deň platobný alebo v niektorom z nasledujúcich dvoch všedných dní.
(2) Predloženie zmenky odúčtovni rovná sa jej predloženiu na platenie.
(3) Vládnym nariadením sa určí, ktoré ustanovizne možno pokladať za odúčtovne a pri akých podmienkach možno im zmenky predkladať.
§ 39.
(1) Zmenečník môže žiadať, aby mu majiteľ pri zaplatení vydal kvitovanú zmenku.
(2) Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie.
(3) Zmenečník môže žiadať, aby sa čiastočné platenie poznačilo ma zmenke a vydaná mu bola o tom kvitancia.
§ 40.
(1) Majiteľ nie je povinný prijať zaplatenie zmenky pred stokom.
(2) Ak platí zmenečník pred srokom, činí tak na svoj vrub a nebezpečenstvo.
(3) Kto platí pri sroku, zbavuje sa svojho záväzku, ak mu len nemožno pričítať obmyseľnosť alebo hrubú nedbalosť. Je povinný skúmať správnosť poradia rubopisov, nie však podpisy rubopisov,
§ 41.
(1) Ak je zmenka splatná v mene, ktorá nie je v obehu v platobnom mieste, možno zmenkovú sumu zaplatiť v mene štátu podľa hodnoty v deň sroku. Ak je dlžník v omeškaní, má majiteľ právo voliť, či sa má zmenková suma prepočítať na menu štátu podľa hodnoty v deň sroku alebo podľa hodnoty v deň platenia,
(2) Hodnota cudzej meny určí sa podľa obchodných zvykov platobného miesta. Vystaviteľ môže však v zmenke predpísať prepočítací kurz sumy, ktorá sa má platiť.
(3) Ustanovenia odsekov l a 2 neplatia, ak vystaviteľ predpísal zaplatenie v mene určite udanej (efektívna doložka),
(4) Ak znie zmenka na menu, ktorá má to isté pomenovanie v štáte vystavenia ako v štáte platenia, ale rozličnú hodnotu, má sa za to, že sa rozumie mena platobného miesta.
§ 42.
Ak nebola zmenka predložená na platenie v lehote, určenej v § 38, môže každý dlžník složiť zmenkovú sumu na príslušnom súde na útraty a nebezpečenstvo
majiteľa.
Hlava siedma.
Postih pre neprijatie a neplatenie.
§ 43.
(1) Ak nebola zmenka pri sroku zaplatená, môže majiteľ vykonávať postih proti
rubopiscom, vystaviteľovi a ostatným osobám zaviazaným zo zmenky.
(2) To isté právo prislúcha majiteľovi už pred zročnosťou zmenky:
a) ak bolo prijatie odopreté celkom alebo čiastočne,
b) ak bol proti zmenečníkovi, už či zmenku prijal alebo nie, vyhlásený konkurz alebo vyrovnacie pokračovanie, alebo ak len platy zastavil, alebo exekúcia proti nemu ostala bez úspechu,
c) ak bol vyhlásený konkurz alebo vyrovnacie pokračovanie proti vystaviteľovi zmenky, ktorú predložiť na prijatie je zakázané.
§ 44.
(1) Odopretie prijatia alebo zaplatenia musí sa zistiť verejnou listinou (protest pre neprijatie alebo pre neplatenie).
(2) Pre neprijatie musí sa protestovať v lehote, určenej na predloženie zmenky na prijatie. Ak v prípade § 24, ods. l bola zmenka prvý raz predložená posledného dňa lehoty, možno protestovať ešte nasledujúci deň.
(3) Pre nezaplatenie zmenky, sročnej určitého dňa alebo za určitý čas po dáte alebo po videní, musí sa protestovať v niektorom z dvoch všedných dní, nasledujúcich po sroku. Ak ide o zmenku sročnú na videnie, musí sa protestovať podľa ustanovení odseku l o proteste pre neprijatie.
(4) Protest pre neprijatie oslobodzuje od predloženia na platenie a od protestu pre neplatenie.
(5) Ak zmenečník, už či zmenku prijali alebo nie, zastavil platy, alebo exekúcia proti nemu ostala bez úspechu, môže majiteľ vykonať postih len, keď predložil zmenku zmenečníkovi na platenie a dal protestovať.
(6) Ak bol proti zmenečníkovi, už čí zmenku prijal alebo nie, alebo proti vystaviteľovi zmenky, v ktorej je zakázané predložiť ju na prijatie, vyhlásený konkurz alebo vyrovnacie pokračovanie, stačí na vykonanie postihu predložiť súdne usnesenie o vyhlásení konkurzu alebo vyrovnacieho pokračovania. Miesto súdneho
usnesenia stačí predložiť vyhlášku o jeho uverejnení v Súdnom ústrednom oznamovateli.
§ 45.
(1) Majiteľ musí o tom, že nedosiahol prijatie alebo zaplatenie, uvedomiť predchádzajúceho rubopisca a vystaviteľa do štyroch všedných dní, nasledujúcich po dni protestu, alebo ak je tu doložka "bez trov", po dni predloženia. Každý rubopisec musí do dvoch všedných dní, nasledujúcich po dni, ktorého dostal zprávu, uvedomiť o nej svojho predchodcu a oznámiť mu pritom mená a adresy tých, ktorí predtým podali zprávu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Tieto lehoty sa začínajú prijatím predchádzajúcej zprávy.
(2) Ak sa dáva podľa odseku l zpráva niekomu, kto zmenku podpísal, treba tú istú zprávu v tej istej lehote podať aj jeho ručiteľovi.
(3) Ak niektorý rubopisec neudal svoju adresu, alebo udal ju nečitateľné, stačí podať zprávu ďalšiemu predchodcovi.
(4) Zprávu možno podať hocakým spôsobom, i len vrátením zmenky.
(5) Kto je povinný podať zprávu, má osvedčit, že dal zprávu v predpísanej lehote. Lehota je zachovaná, ak bol v nej na poštu daný list, obsahujúci zprávu.
(6) Kto nepodal zprávu včas, nestráca postih, je však zodpovedný za prípadnú škodu, vzniklú jeho nedbalosťou, ale len do výšky zmenkovej sumy.
§ 46.
(1) Vystaviteľ, rubopisec alebo ručiteľ môže doložkou "bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu, napísanou na zmenke a podpísanou, oslobodiť majiteľa, aby na zachovanie svojho postihu protestoval pre neprijatie alebo neplatenie.
(2) Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti predložiť zmenku včas a podať povinné zprávy. Dokázať, že lehota nebola dodržaná, má ten, kto sa proti majiteľovi na to odvoláva.
(3) Ak doložku pripojil vystaviteľ, je ona účinná voči všetkým osobám, zavia-