zaným zo zmenky; ak ju pripojil rubopisec alebo ručiteľ, je účinná len voči nemu. Ak dá majiteľ, hoci je tu doložka od vystaviteľa, protestovať, idú trovy protestu na jeho vnub. Ak je doložka od rubopisca alebo ručiteľa, možno trovy protestu požadovať ad všetkých, ktorí zmenku podpísali.
§ 47.
(1) Všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali, alebo opatrili rukojemským prejavom, sú zodpovední majiteľovi solidárne.
(2) Majiteľ má právo zakročiť proti všetkým naraz, niektorým alebo len jednému z nich, a nemusí pritom zachovať poradie, v ktorom sa zaviazali.
(3) To isté právo má každý, kto zmenku podpísal a ju vyplatil.
(4) Žaloba, podaná proti jednému dlžníkovi, neprekáža, aby sa zakročilo proti iným, i keby nasledovali za tým, ktorý bol najprv zažalovaný.
§ 48.
(1) Majiteľ môže žiadať od toho, proti komu vykonáva postih:
a) zmenkovú sumu, nakoľko nebola zmenka prijatá alebo vyplatená, s úrokmi, ak boly vymienené,
b) šestpercentové úroky od sroku,
c) trovy protestu a zpráv, ako aj iné trovy,
d) províziu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v dohodnutej menšej výške.
(2) Ak sa vykoná postih pred srokom, srazia sa úroky zo zmenkovej sumy. Tieto úroky sa počítajú podľa úradnej diskontnej sadzby ceduľovej banky, platnej v deň postihu v bydlisku majiteľa.
§ 49.
Kto vyplatil zmenku, môže žiadať od svojich predchodcov:
a) celú sumu, ktorú zaplatil,
b) šesťpercentové úroky z tejto sumy odo dňa zaplatenia,
c) svoje trovy,
d) províziu podľa § 48, ods. l, písm. d).
§ 50.
(1) Každý dlžník, proti ktorému sa vykonáva alebo môže sa vykonať postih je oprávnený žiadať, aby sa mu pri vyplatení vydala zmenka s protestom a kvitovaným účtom.
(2) Každý rubopisec môže pri vyplatení zmenky prečiarknuť svoj rukopis a rubopisy indosantov za ním nasledujúcich.
§ 51.
Pri postihu po čiastočnom prijatí zmenky môže ten, kto zaplatil sumu, na ktorú zmenka nebola prijatá, žiadať, aby toto platenie bolo vyznačené na zmenke a vydala sa mu o tom kvitancia. Okrem toho musí mu majiteľ vydať overený odpis zmenky a protest, aby sa mu umožnil ďalší postih.
§ 52.
(1) Ak niet inej doložky, môže každý, kto má právo postihu, vykonať ho tým, že vystaví novú zmenku ma niektorého zo svojich predchodcov, ktorá znie na videnie a je splatná v bydlisku tohto predchodcu (návratná zmenka).
(2) Návratná zmenka zahrňuje okrem súm, uvedených v §§ 48 a 49, ešte dohodne a kolkový poplatok z návratnej zmenky.
(3) Ak vystavil návratnú zmenku majiteľ, určí sa výška jej sumy podľa kurzu, ktorý má zmenka na videnie, vystavená z platobného miesta pôvodnej zmenky na bydlisko pastihového dlžníka. Ak vystavil návratnú zmenku rubopisec, určí sa výška jej sumy podľa kurzu, ktorý má zmenka na videnie, vystavená z bydliska vystaviteľa návratnej zmenky na bydlisko postihového dlžníka.
§ 53.
(1) Zmeškaním lehôt určených
na predloženie zmenky na videnie alebo na určitý čas po videní,
na protestovanie pre neprijatie alebo nezaplatenie,
na predloženie k piatemu, ak je tu doložka "bez trov",
stráca majiteľ svoje právo proti rubopscom, vystaviteľovi a ostatným dlžníkom okrem príjemcu.
(2) Ak nebola zmenka predložená na prijatie v lehote, určenej vystaviteľom, stráca majiteľ právo na postih tak pre neplatenie ako i pre neprijatie, ak len z textu doložky nevyplýva, že vysťaviteľ chcel vylúčiť len svoju zodpovednosť za prijatie.
(3) Ak je lehota na predloženie určená v rukopise, môže sa na ňu odvolávať len
rubopisec.
§ 54.
(1) Ak nemožno zmenku včas predložiť alebo včas protestovať pre neprekonateľnú prekážku (zákonný predpis štátu alebo iný prípad vyššej moci), predlžujú sa lehoty, určené na tieto úkony.
(2) Majiteľ je povinný bezodkladne podať zprávu svojmu predchodcovi o vyššej moci a túto zprávu poznamenať na zmenke alebo na prívesku s udaním miesta a pripojením dáta a podpisu; ináč platia ustanovenia § 45.
(3) Keď prestala vyššia moc, musí majiteľ bez odkladu predložiť zmenku na prijatie alebo na zaplatenie, a keď treba, protestovať.
(4) Ak trvá vyššia moc dlhšie ako tridsať dní od sroku, možno vykonať postih bez toho, že by bolo treba predložiť zmenku alebo ju protestovať.
(5) Pri zmenkách na videnie alebo na určitý čas po videní začína sa tridsaťdňová lehota odo dňa, ktorého majiteľ, hoci už pred uplynutím prezentačnej lehoty, uvedomil svojho predchodcu o vyššej moci; pri zmenkách na určitý čas po videní predlžuje sa tridsaťdňová lehota ešte o dobu po videní, udanú vo zmenke.
(6) Nie sú prípadmi vyššej moci skutočnosti čisté osobné, týkajúce sa majiteľa alebo toho, koho on poveril predložiť zmenku alebo ju protestovať.
Hlava ôsma.
Intervencia pre česť.
Všeobecné predpisy.
§ 55.
(1) Vystaviteľ, rubopisec alebo ručiteľ môže udať osobu, ktorá má zmenku prijať
alebo zaplatiť v prípade núdze (podporná adresa).
(2) Pri podmienkach ďalej určených možno zmenku prijať alebo zaplatiť pre česť hocktorého postihového dlžníka.
(3) Intervenientom môže byť osoba tretia, zmenečník sám alebo osoba už zo zmenky zaviazalná, okrem príjemcu.
(4) Intervenient je povinný do dvoch všedných dní podať zprávu o svojej intervencii tomu, za koho intervenoval, Ak zmeškal túto lehotu, je zodpovedný za Škodu spôsobenú svojou nedbalosťou, ale len do výšky zmenkovej sumy.
2. Prijatie pre česť. § 56.
(1) Prijať zmenku pre česť možno vo všetkých prípadoch, keď majiteľ zmenky, v ktorej nie je zakázané predložiť ju na prijatie, má právo vykonať postih pred srokom.
(2) Ak je v zmenke udaná osoba, ktorá má v prípade núdze zmenku v platobnom mieste prijať alebo zaplatiť, môže majiteľ pred širokom vykonať postih proti tomu, kto údaj ten učinil a proti tým, ktorí za ním podpísali (jeho nástupcom), len keď predložil zmenku označenej osobe, ak táto odmietla zmenku prijať a ak toto odmietnutie bolo zistené protestom.
(3) V ostatných prípadoch intervencie môže majiteľ odmietnuť prijatie pre česť. Ak ho však pripustí, stráca postih proti tomu, pre česť koho bola zmenka prijatá a proti jeho nástupcom.
§ 57.
Prijatie pre česť poznačí sa na zmenke; intervenient ho podpíše. V zázname treba udať, pre česť koho sa intervenuje; ak chýba tento údaj, platí, že zmenka bola prijatá pre vystaviteľa.
§ 58.
(1) Kto prijal pre česť, je zaviazaný majiteľovi a následníkom pocteného práve tak, ako tento sám.
(2) I keď bola zmenka pre česť prijatá, môže poctený a tí, ktorí sú jemu zodpovední (jeho predchodcovia), žiadať od majiteľa, aby im pri zaplatení sumy, uvedenej v § 48, vydal zmenku, prípadný protest a kvitovaný účet.
3. Platenie pre česť. § 59.
(1) Platenie pre česť je možné vždy, keď majiteľ môže vykonať postih, či už pri sroku alebo pred srokom zmenky.
(2) Platenie musí sa vzťahovať na celú sumu, ktorú by musel zaplatiť poctený.
(3) Zaplatiť treba najneskoršie v deň po uplynutí lehoty, určenej na protest pre neplatenie.
§ 60.
(1) Ak bola zmenka prijatá pre česť intervenientmi, ktorí majú svoje bydlisko v platobnom mieste, alebo ak sú na núdzové platenie v zmenke udané osoby, bývajúce v tomto mieste, musí majiteľ najneskoršie v deň po uplynutí lehoty protestu pre neplatenie predložiť zmenku všetkým týmto osobám a dať ju prípadne protestovať pre neplatenie.
(2) Ak sa včas neprotestuje oslobodení sú od záväzku: ten, kto udal podpornú adresu, alebo pre česť koho bola zmenka prijatá, a ich následníci.
§ 61.
Ak neprijme majiteľ platenie pre česť, stráca postih proti tým, ktorí by boli oslobodení od záväzku.
§ 62.
(1) O platení pre česť treba vystaviť na zmenke kvitanciu s údajom pocteného. Ak niet tohto údaja, má sa za to, že bolo zaplatené pre česť vystaviteľa.
(2) Zmenka a prípadný protest majú sa vydať čestnému platiteľovi.
§ 63.
(1) Čestný platiteľ nadobúda práva zo zmenky proti tomu, pre česť koho zaplatil a proti tým, ktorí sú tomuto zo zmenky zaviazaní; nemôže však zmenku ďalej indosovať.
(2) Rubopisci nasledujúci po dlžníkovi, pre česť ktorého sa zaplatilo, sú oslobodení od svojho záväzku.
(3) Ak sa ponúkajú viaceré osoby platiť pre česť, treba dať prednosť tomu, platením koho sa oslobodí najviac zmenkových dlžníkov. Kto, znajúc pravý stav vecí, intervenuje proti tomuto ustanoveniu, stráca postih proti tým, ktorí by inak boli oslobodení od záväzku.
Hlava deviata. Rovnopisy a odpisy zmenky.
1. Rovnopisy. § 64.
(1) Zmenku možno vystaviť vo viacerých rovnakých exemplároch (rovnopisoch).
(2)Rovnopisy musia sa v samom texte listiny očíslovať, inak platí každý z nich za osobitnú zmienku.
(3) Ak zo zmenky nevysvitá, že bola vystavená v jedinom exemplári, môže každý majiteľ žiadať na svoje trovy vydanie viacerých rovnopisov. Tým cieľom sa má obrátiť na svojho bezprostredného rubopisca, ktorý nech sa obráti opäť na svojho rubopisca a takto ďalej radom až k vystaviteľovi. Rubopisci sú povinní opakovať svoje rubopisy na nových exemplároch.
§ 65.
(1) Zaplatením jedného rovnopisu zanikajú zmenečné záväzky, i keď tu niet doložky, že zaplatenie jedného rovnopisu zrušuje účinnosť ostatných. Zmenečník predsa ostáva zaviazaný z každého ním prijatého rovnopisu, ktorý mu nebol vrátený.
(2) Ak previedol rubopisec rovnopisy na rozličné osoby, sú on a za ním nasledujúci indosanti zaviazaní zo všetkých rovnopisov nimi podpísaných, ktoré neboly vrátené.
§ 66.
(1) Kto zaslal jeden, rovnopis na prijatie, musí na ostatných udať, u koho je tento rovnopis. Táto osoba je povinná vydať ho legitimovanému majiteľovi iného rovnopisu.
(2) Ak ho odoprie vydať, môže majiteľ vykonať postih, až keď dal zistiť protestom:
a) že rovnopis, zaslaný na prijatie, nebol mu na jeho žiadosť vydaný a
b) že nemohol dosiahnuť prijatie alebo zaplatenie ani na iný rovnopis.
2. Odpisy. § 67.
(1) Každý majiteľ zmenky má právo zhotoviť si z nej odpisy.
(2) Odpis musí presne opakovať pôvodinu so všebkými rubopismi a údajmi, ktoré sú na nej. Musí sa udať, pokiaľ až siaha odpis.
(3) Odpis možno indosovať a prejavom o rukojemstve opatriť tým istým spôsobom a s tými istými účinkami ako pôvodinu.
§ 68.
(1) V odpise treba udať, u koho je pôvodina. Tento je povinný vydať pôvodinu legitimovanému majiteľovi odpisu.
(2) Ak ju odoprie vydať, môže majiteľ vykonať postih proti tým, ktorí odpis indosovali alebo prejavom o rukojemstve opatrili, len keď dal zistiť protestom, že mu pôvodina nebola na jeho žiadosť vydaná.
(3) Ak je na pôvodine za rubopisom, ktorý je posledný pred zhotovením odpisu, doložka "odtiaľto je platný len rubopis na odpise" alebo doložka rovnakého významu, rubopis, napísaný potom na pôvodine, je neplatný.
Hlava desiata.
Zmeny.
§ 69.
Ak bol text zmenky zmenený, sú tí, ktorí podpísali zmenku po zmene, zodpovední podľa zmeneného textu; tí však, ktorí ju podpísali predtým, podľa textu pôvodného.
Hlava jedenásta.
Premlčanie.
§ 70.
(1) Všetky práva zo zmenky proti príjemcovi sa premlčia za tri roky odo dňa jej sroku.
(2) Práva majiteľa proti rubopiscom a proti vystaviteľovi sa premlčia za jeden rok odo dňa včasného protestu alebo v prípade doložky "bez trov" odo dňa sroku.
(3) Práva rubopisca proti iným rubopiscom a proti vystaviteľovi sa premlčia za šesť mesiacov odo dňa, ktorého rubopisec zmenku vyplatil, alebo ktorého bola voči nemu uplatnená žalobou.
§ 71.
Prerušenie premlčania pôsobí len proti tomu, koho sa týka skutočnosť zapadajúca prerušenie.
Hlava dvanásta.
Všeobecné predpisy.
§ 72.
(1) Ak je zmenka sročná v nedeľu alebo sviatočný deň zákonom uznaný, možno zaplatenie žiadať až v najbližší všedný deň. Aj všetky ostatné zmenkové úkony, najmä predloženie zmenky na prijatie a protest, možno vykotnať len vo všedný deň.
(2) Ak sa má niektorý z týchto úkonov vykonať v určitej lehote a posledný deň je nedeľa alebo sviatočný deň zákonom uznaný, predlžuje sa táto lehota o najbližší všedný deň. Inak sa nedele a sviatočné dni do lehoty započítavajú.
§ 73.
Do lehoty zákonnej alebo na zmenke určenej nepočíta sa deň, od ktorého sa lehota začína.
§ 74.
Ani zákonné ani sudcovské dni rešpektné (osobitného zreteľa hodné) nie sú prípustné.
DIEL DRUHÝ. Vlastná zmenka.
§ 75.
Vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie ako zmenka v samom texte listiny rečou, v ktorej je listina spísaná,
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu,
3. údaj sroku,
4. údaj platobného miesta,
5. meno toho, komu alebo na príkaz koho sa má platiť,
6. dátum a údaj miesta vystavenia,
7. podpis vystaviteľa.
§ 76.
(1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť, uvedená v § 75 tohto zákona, neplatí za vlastnú zmenku, okrem prípadov určených v nasledujúcich odsekoch.
(2) Vlastná zmenka bez udania sroku platí za zmenku na videnie.
(8) Ak niet osobitného údaja, miesto vystavenia listiny platí za miesto platobné a zároveň za bydlisko vystaviteľa.
(4) Ak sa vo vlastnej zmenke neudá, kde bola vystavená, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.
§ 77.
(1) Pre vlastnú zmenku, nakoľko to neodporuje jej povahe, platia ustanovenia o cudzej zmenke, ktoré sa vzťahujú na:
a) rubopis (§§ 11 až 20),
b) sročnosť (§§ 33 až 37),
c) platenie (§§ 38 až 42),
d) postih pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),
e) platenie pre česť (§§ 55, 59 až 63), f) odpisy (§§ 67 a 68),
g) zmeny (§ 69),
h) premlčanie (§§ 70 a 71), ch) nedele a sviatky, počítanie lehôt a neprípustnosť rešpektných dní (§§ 72, 73 a 74).
(2) Pre vlastnú zmenku platia tiež ustanovenia o cudzej zmenke, splatnej u osoby tretej alebo v inom mieste než v bydlisku zmenečníka (§§ 4 a 27), ďalej o doložke (úrokovej (§ 5), o odchyľujúcich sa údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpísania zmenky padľa § 7, o následkoch podpisu osoby konajúcej bez zmocnenia alebo prekročivšej svoju plnú moc (§ 8) a o blankozmenke (§ 10).
(8) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenkovom rukojemstve (§§ 30 až 32); ak v prípade posledného odseku § 31 nie je v rutojemskom prejave udané, za koho sa preberá, platí, že ručenie bolo prevzaté za vystaviteľa vlastnej zmenky.
§ 78.
(1) Vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný práve tak, ako príjemca cudzej zmenky.
(2) Vlastná zmenka, sročná určitý čas po videní, musí sa predložiť vystaviteľovi na videnie v lehotách, určených v § 23. Lehota po videní začína sa odo dňa videnia, potvrdeného podpisom vystaviteľa na zmenke. Ak vystaviteľ odoprie potvrdiť a datovať videnie, má sa to zistiť protestom (§ 25); v tomto prípade lehota po videní začína sa odo dňa protestu.
DIEL TRETÍ.
Doplnkové predpisy.
Hlava prvá.
1. Protest.
§ 79.
(1) Protest musí učiniť verejný notár, súd alebo na jeho nariadenie úradník sodnej kancelárie.
(2) Vládnym nariadením možno zaviesť protestovanie poštovým úradníkom a určiť podrobnosti tohto spôsobu protestu.
§ 80.
(1) Protest má obsahovať:
a) meno toho, pre koho sa protestuje a meno osoby, proti ktorej sa protestuje,
b) údaj, čo sa žiadalo od osoby, proti ktorej sa protestuje, jej odpoveď alebo údaj, že neodpovedala, alebo že nebola zastihnutá, alebo že nebola možno zistiť
miestnosť, kde prevodzuje svoj podnik, alebo jej byt,
c) miesto, deň, mesiac a rok, kde a kedy sa výzva [písm. b)] stala, alebo bol učinený bezvýsledný pokus o ňu.
(2) Ak žiada zmenečník, ktorému bola zmenka predložená na prijatie, o opätovné predloženie nasledujúceho dňa, má sa to poznamenať v proteste.
(3) Pratestný orgán musí protest podpísať a pripojiť svoju úradnú pečať alebo úradnú pečiatku.
§ 81.
(1) Protest treba napísať na zmenku alebo na osobitný list, ktorý sa spojí so zmenkou.
(2) Protest na zmenke treba napísať na rube hneď za poselaným zápisom, a ak na rube zápisu niet, bezprostredne na niektorý okraj rubu.
(3) Ak sa napíše protest na osobitný list, spojený so zmenkou, treba miesto, kde sa list pripojuje, opatriť úradnou pečaťou alebo úradnou pečiatkou.
(4) Ak sa protestuje na podklade niekoľkých rovnopisov tej istej zmenky alebo pôvodiny a odpisu, stačí osvedčenie na jednom rovnopise alebo na pôvodine. Na ostatných rovnopisoch alebo na odpise treba poznamenať, na ktorom rovnopise je protest napísaný, alebo že je napísaný na pôvodine. Ustanovenia odsekov 2 a 3 treba primerane použiť i na túto poznámku. Poznámku má protestný orgán podpísať a opatriť úradnou pečaťou alebo úradnou pečiatkou.
§ 82.
(1) Ak protestuje majiteľ odpisu podľa § 68, ods. 2 proti tomu, kto má pôvodinu v rukách, treba protest napísať na odpis alebo na list s ním spojený.
(2) Ak sa protestuje preto, že prijatie bolo obmedzené na čiastku zmenkovej sumy, treba zmenku odpísať a protest napísať na tento odpis alebo na list s ním spojený. Odpis má obsahovať aj rubopisy, napísané na zmenke, a iné doložky a poznámky.
(3) Paragraf 81, ods. 2 a 3 treba primerane použiť.
§ 83.
Ak sa má zmenkovoprávne plnenie požadovať od viacerých osôb, alebo síce od jedinej osoby ale viac ráz, treba viacnásobné vyzvanie pojať do jednej protestnej listiny.
§ 84.
Zmenku možno zaplatiť do rúk protestného orgánu. Nemožno vylúčiť oprávnenie protestného orgánu prijať platenie.
§ 85.
(1) Protestný orgán môže opraviť chyby v písaní, vynechania a iné nedostatky protestnej listiny až do jej vydania osobe, pre ktorú sa protestuje. Opravu treba označiť ako takú a podpísať.
(2) Protestný orgán musí si zadržať overený odpis protestu. O obsahu zmenky alebo odpisu treba spraviť záznam, ktorý musí obsahovať:
a) zmenkovú sumu,
b) srok,
c) miesto a deň vystavenia zmenky,
d) meno vystaviteľa, meno toho, komu alebo na príkaz koho sa má platiť a meno zmenečníka,
e) ak sa má platiť u osoby odlišnej od zmenečníka, alebo pri vlastnej zmenke u osoby odlišnej od vystaviteľa, jej meno ako i mená udané na prípad núdze a mená tých, ktorí prijali zmenku pre česť.
(3) Odpisy a záznamy treba uschovať v časovom poradí.
2. Miesto a čas na predloženie zmenky, na protest a iné právne úkony.
§ 86.
Protestovať možno od deviatej do osemnástej hodiny; v iných hodinách len vtedy, ak s tým výslovne súhlasí osoba, proti ktorej sa protestuje.
§ 87.
(1) Predloženie zmenky na prijatie alebo zaplatenie, protest, vyžiadanie si rovnopisu, ako i všetky ostatné úkony, ktoré sú potrebné proti určitej osobe, musia sa stať v miestnostiach, kde prevodzuje svoj podnik, alebo, ak ich nemožno vypátrať, v jej byte. Inde, najmä na burze, možno tieto úkony vykonať len po obapolnej dohode.
(2)Ak je v proteste poznamenané, že miestnosť, kde sa prevodzuje podnik, alebo byt nebolo možno vypátrať, nie je protest neplatný preto, že vypátranie bolo možné.
(3) Zodpovednosť protestného orgánu, ktorý nevykonal primerané pátranie, nie je dotknutá ustanovením odseku 2. Ak ostal dotaz na príslušnom policajnom úrade bez výsledku, nie je protestný orgán povinný ďalej pátrať.
§ 88.
(1) Úkon, ktorý sa stal v miestnostiach, keď sa prevodzuje podnik, alebo v byte niektorého účastníka, je účinný i vtedy, ak miesto, kde tieto miestnosti alebo byt skutočne sú, bolo vo zmenke nesprávne vyznačené údajom susednej obce. Ak súhlasia účastníci, možno úkony, ktoré sa majú vykonať v určitom na zmenke vyznačenom mieste, vykonať v susednej obci.
(2) Vládnym nariadením sa určí, ktoré miesta platia za susedné obce podľa ustanovení odseku 1.
Hlava druhá.
Obohatenie.
§ 89.
(1) Ak zanikol zmenkový záväzok vystaviteľa alebo príjemcu premlčaním alebo tým, že sa nevykonaly úkony predpísané na zachovanie zmenkového práva, ostávajú zaviazaní majiteľovi v tej miere, nakoľko sa na jeho škodu obohatili.
(2) Proti rubopiscom, ktorých zmenkový záväzok zanikol, niet takéhoto nároku.
(3) Právo podľa odseku l sa premlčí za tri roky odo dňa zániku zmenkového záväzku.
Hlava tretia.
Umorenie zmenky a náhražka protestnej listiny.
§ 90.
(1) Stratenú alebo zničenú zmenku možno vyhlásiť za umorenú v umorovacom pokračovaní. Po začatí umorovacieho pokračovania môže zo zmenky oprávnený žiadať zaplatenie sročnej zmenky od príjemcu cudzej zmenky alebo od vystaviteľa vlastnej zmenky, keď poskytne zábezpeku až do jej umorenia.
(2) Stratenú alebo zničenú protestnú listinu možno nahradiť svedectvom a protestovaní, ktoré má vyhotoviť orgán, u ktorého je overený odpis listiny. Vo svedectve treba uviesť obsah protestu a záznamu podľa § 85, ods. 2.
Hlava štvrtá.
Rozsah platnosti zákonov.
§ 91.
(1) Spôsobilosť osoby zaväzovať sa zmenkou určuje sa podľa práva jej vlasti. Ak tato právo predpisuje, že má platiť právo iného štátu, má sa použiť toto právo.
(2) Kto nie je podľa práva uvedeného v odseku l spôsobilý zaväzovať sa zmenkou, je predsa platne zaviazaný, ak podpísal zmenku na území, podľa práva ktorého by bol spôsobilý zaväzovať sa zmienkou. Toto ustanovenie neplatí, ak slovenský štátny občan vzal na seba zmenečný záväzok v cudzine.
§ 92.
(1) Forma zmenkového prejavu určuje sa podľa práva územia, na ktorom bol prejav podpísaný.
(2) Ak však zmenkový prejav, ktorý podľa odseku l by bol neplatný, vyhovuje právu územia, kde bol podpísaný neskorší zmenkový prejav, nie je platnosť neskoršieho zmenkového prejavu dotknutá nedostatkom formy prvého prejavu.
(3) Zmenkový prejav slovenského štátneho občana v cudzine je v tuzemsku voči
iným slovenským štátnym občanom platný, ak vyhovuje požiadavkám formy tunajšieho práva.
§ 93.
(1) Účinky zaväzujúcich prejavov príjemcu cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky určujú sa padľa práva platobného miesta.
(2) Účinky ostatných zmenkových prejavov určujú sa podlá práva územia, na ktorom bol prejav podpísaný.
§ 94.
Lehoty na výkon postihových práv určujú sa pre všetky zo zmenky zaviazané osoby podľa práva miesta, kde bola zmenka vystavená.
§ 95.
Podľa práva miesta, kde bola zmenka vystavená, určuje sa, či majiteľ cudzej zmenky nadobúda pohľadávku, ktorá je podkladom vystavenia zmenky.
§ 96.
(1) Podľa platobného miesta určuje sa, či možno prijatie zmenky obmedziť na čiastku zmenkovej sumy a či majiteľ je povinný alebo nie je povinný prijať čiastočné platenie.
(2) To isté platí o platení pri vlastnej zmenke.
§ 97.
Forma protestu a lehoty na protestovanie, ako i forma ostatných úkonov potrebných na vykonanie alebo zachovanie zmenečných práv, určujú sa podľa práva územia, na ktorom sa má protest alebo úkon vykonať.
§ 98.
Aké opatrenie treba učiniť pri strate, zničení alebo krádeži zmenky, určuje sa podľa práva platobného miesta.
Hlava piata.
Rozličné predpisy.
§ 99.
(1) Premlčanie sa pretrhuje: a) podaním žaloby,