Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 6. zasadanie.
441 Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu zákona šekového (tlač 429).
Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona šekového na zasadnutí dňa 12. novembra 1941 a postavil sa na stanovisko, že aj slovenský štát si má všímať snáh obchodného sveta o sjednotenie šekového práva, ktoré má nastúpiť namiesto doteraz platných šekových zákonov v jednotlivých štátoch.
Šekové právo v jednotlivých štátoch vyznačovalo sa takými odlišnosťami, že obchodný svet videl v nich prekážku medzinárodného obchodu.
Snahy po sjednotení šekového práva vyvrcholily v elaboráte Jednotného šekového zákona na ženevskej konferencii.
Úsilie legislatívnych činiteľov v bývalej Česko-Slovenskej republike smerovalo k príprave nového šekového zákona podľa ženevskej konvencie.
Treba poznamenať, že ženevská konvencia o Jednotnom šekovom zákone bola podpísaná aj menom bývalej Česko-Slovenskej republiky, k jej včasnej ratifikácii však nedošlo, preto nemá ani Slovenská republika žiadnych povinností reformovať svoje šekové právo podľa ženevskej konvencie.
Všetky tie skutočnosti, ktoré v minulosti dávaly vznik snahám po sjednotení šekového práva, jestvujú aj u nás, preto treba vítať návrh vlády, že vyvodila z nich dôsledky a predkladá osnovu šekového zákona, vypracovanú s ohľadom na ustanovenie ženevskej konvencie o Jednotnom šekovom zákone. V tejto súvislosti považuje ústavnoprávny výbor za potrebné zdôrazniť, že uzákonenie tejto osnovy bude ďalším novým dôkazom usporiadanosti právnych pomerov v našom štáte a ďalším prispôsobením nášho právneho poriadku k potrebám obchodného sveta.
Ústavnoprávny výbor pri stanovení definitívneho textu návrhu zákona vzal za základ text vládneho návrhu a previedol na ňom zmeny väčšinou rázu formálneho a zmeny štylárne, pričom dbal na to, aby jednotlivé terminologické výrazy zodpovedaly ženevskému textu a súčasne duchu slovenskej reči.
Z tohto dôvodu bol nahradený výraz "na rad" výrazom " na príkaz", lebo lepšie vystihuje podstatu veci.
K § 20 treba pripomenúť: povaha ženevskej konvencie je taká, že štát, ktorý chce upraviť svoje šekové právo podlá elaborátu Jednotného šekového zákona, nemôže pri recipovaní jeho ustanovení do svojho zákonodarstva nič meniť. Z tohto dôvodu sa podržal i § 20 osnovy, hoci jeho ustanovenia nezapadajú vhodne do právnych predpisov, ktoré platia o rubopisoch cenných papierov znejúcich,, na príkaz" alebo "na majiteľa".
Paragraf 54 pri výpočte osôb spadajúcich pod pojem bankára podľa šekového zákona bol vhodnejšie rozčlenený.
Paragraf 55 sa prispôsobil platnému právu, kde sa rozoznávajú nedele a sviatky.
Z § 60, ods. 3 vynechala sa posledná veta s ohľadom na ustanovenie § 59, ods. 2. podľa ktorého má protestný orgán protest podpísať a pripojiť svoju úradnú pečať alebo úradnú pečiatku.
Paragraf 68, ods. 2 doplnený bol vetou "Tieto ustanovenia platia obdobne aj o zistení významu rovnakého ako je protest [§ 40, písm. b) a c)]", lebo je potrebné, aby šekový zákon mal ustanovenie o náhrade i týchto listín, ak sa stratily alebo boly zničené.
Paragraf 88 doplnil sa tak, že šekový zákon má vykonať minister pravosúdia so zúčastnenými ministrami, lebo pri vykonaní zákona bude potrebná účasť aj iných ministrov,
Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby Snem osnovu šekového zákona schválil.
V Bratislave 12. novembra 1941.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. František Orlický v. r.,
predseda. zpravodajca
Zákon šekový
zo dňa_____________ 1941.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ.
Šek.
Hlava prvá. Vystavenie a forma šeku.
§ l. Šek obsahuje:
1. označenie ako šek v samom texte listiny rečou, v ktorej je listina spísaná,
2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú sumu,
3. meno toho, kto má platiť (šekovníka),
4. údaj platobného miesta,
5. dátum a údaj miesta vystavenia,
6. podpis vystaviteľa.
§2.
(l) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť, uvedená v § l tohto zákona, neplatí za šek, okrem prípadov určených v nasledujúcich odsekoch.
(2) Ak niet osobitného údaja, platí miesto uvedené pri mene šekovníka za miesto platobné. Ak je pri mene šekovníka uvedené viac miest, šek je splatný v prvom z uvedených miest.
(3) Ak niet týchto ani iného údaja, šek je splatný v mieste, kde šekovník má svoj hlavný závod.
(4) Ak sa v šeku neudáva, kde bol vystavený, platí, že bol vystavený v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.
§3.
Šek možno vystaviť len na bankára, u ktorého má vystaviteľ úhradu, a podľa výslovnej alebo mlčky učinenej dohody, že vystaviteľ je oprávnený touto úhradou šekom disponovať. Platnosť listiny ako šeku nie je však dotknutá nezachovaním týchto predpisov.
§4.
Šek nemožno prijať. Prejav o prijatí na šeku platí za nenapísaný.
§ 5.
(1) V šeku možno ustanoviť, že sa má platiť:
a) určitej osobe s výslovnou doložkou ,, na príkaz" alebo bez tejto doložky,
b) určitej osobe s doložkou "nie na príkaz" alebo s doložkou rovnakého významu,
c) majiteľovi.
(2) Ak je určitá osoba, ktorej sa má platiť, označená v šeku dodatkom,, alebo majiteľovi" alebo iným výrazom rovnakého významu, ide o šek na majiteľa.
(3) Šek bez pomenovania osoby, ktorej sa má platiť (príjemcu), je šekom na majiteľa.
§ 6.
(1) Šek môže znieť na vlastný príkaz vystaviteľa.
(2) Šek možno vystaviť na účet tretieho.
(3) Vystaviteľ nemôže sám seba označiť za šekovníka, ak len nejde o šek, vystavený medzi rozličnými závodmi toho istého vystaviteľa.
§ 7.
Sľub úrokov v šeku platí za nenapísaný,
§ 8.
Šek môže mať údaj, že je splatný u
tretej osoby, a to v mieste, kde má šekovník svoje bydlisko alebo inde, predpokladajúc vždy, že táto tretia osoba je bankárom,
§ 9.
(1) Ak je šeková suma udaná písmenami i číslicami a tieto údaje sa neshodujú, platí suma vyjadrená písmenami.
(2) Ak je šeková suma udaná viac ráz písmenami alebo viac ráz číslicami, platí pri rozpore suma nižšia.
§ 10.
Ak sú na šeku podpisy osôb, nespôsobilých zaviazať sa šekom, podpisy nepravé alebo podpisy osôb vymyslených, alebo podpisy, ktoré z hocakého iného dôvodu nezaväzujú osoby, ktoré šek podpísaly, alebo menom ktorých bol šek podpísaný, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných podpísaných osôb.
§ 11.
Kto dá na šek svoj podpis ako zástupca osoby, za ktorú nemá práva konať, je sám zaviazaný zo šeku; ak zaplatil, má tie isté práva, ktoré by mal údajne zastúpený. To isté platí o zástupcovi, ktorý prekročil svoju pôsobnosť.
§ 12.
(1) Vystaviteľ je zodpovedný za zaplatenie šeku.
(2) Každá doložka, ktorou vystaviteľ vylučuje túto zodpovednosť, platí za nenapísanú.
§ 13.
Ak šek, pri vydaní neúplný, bol doplnený v rozpore s dohodou, nemožno majiteľovi šeku namietať, že dohoda nebola zachovaná, ak nenadobudol šek obmyseľne, ani mu nemožno pričítať hrubú nedbalosť pri jeho nadobudnutí.
Hlava druhá.
Prevod šeku.
§ 14.
(1) Šek, v ktorom je ustanovené, že sa má platiť určitej osobe, s výslovným dodatkom,, na príkaz" alebo bez neho, možno previesť rubopisom (indosovať).
(2) Šek, v ktorom je ustanovené, že sa má platiť určitej osobe, s dodatkom "nie na príkaz" alebo s dodatkom rovnakého významu, možno previesť len cesiou a s jej účinkami,
(3) Šek možno indosovať i na vystaviteľa, alebo na iného šekom zaviazaného. Tieto osoby môžu šek ďalej indosovať.
§ 15.
(1) Rubopis musí byt bezpodmienečný. Každá podmienka, od ktorej by bol závislý, platí za nenapísanú.
(2) Čiastočný rubopis je neplatný.
(3) Priam tak je neplatný rubopis šekovníka.
(4) Rubopis na majiteľa platí za rubopis nevyplnený (blankoindosament).
(5) Rubopis na šekovníka platí len za kvitanciu, okrem prípadu, že šekovník má viac závodov a rubopis znie na iný závod než ten, na ktorý bol šek vystavený.
§ 16.
(1) Rubopis musí byť na šeku alebo na liste s ním spojenom (prívesok, alonž). Rubopisec (indosant) musí ho podpísať.
(2) Rubopis nemusí udávať rubopisníka (indosatára), ba môže pozostávať len z podpisu rubopisca (nevyplnený rubopis). V poslednom prípade je rubopis len vtedy platný, ak je na rube šeku alebo na prívesku.
§ 17.
(1) Rubopisom sa prevádzajú všetky práva zo šeku.
(2) Pri nevyplnenom rubopise môže majiteľ:
a) vyplniť rubopis svojím menom alebo menom iného,
b) indosovať šek ďalej nevyplneným rubopisom alebo na určitú osobu,
c) odovzdať šek tretej osobe bez vyplnenia blankoindosamentu a bez indosovania.
§ 18.
(1) Rubopisec je zodpovedný, ak niet opačnej doložky, za zaplatenie šeku.
(2) Rubopisec môže zakázať ďalšie indosovanie; v tomto prípade nie je zodpovedný osobám, na ktoré bol šek potom indosovaný.
§ 19.
Ten, kto má indosovateľný šek (držiteľ šeku) platí za oprávneného majiteľa, ak sa legitimuje nepretržitým radom rubopisov, i keby posledný z nich bol nevyplnený. Rubopisy prečiarknuté platia pri tom za nenapísané. Ak nasleduje po nevyplnenom rukopise ďalší rubopis, platí, že podpisovateľ tohto nadobudol šek rubopisom nevyplneným.
§ 20.
Rubopis na šeku znejúcom na majiteľa zakladá pre rubopisca záväzok postihový, ale nepremeňuje listinu v šek na príkaz (ordrešek).
§ 21.
Ak niekto prišiel o šek z hocakej príčiny, nie je nový majiteľ — či už ide o šek na majiteľa alebo o šek rubopisom prevoditeľný, ktorého majiteľ sa legitimuje spôsobom uvedeným v § 19 — povinný šek vydať, ak ho nenadobudol obmyseľne, ani mu nemožno pričítať hrubú nedbalosť pri jeho nadobudnutí.
§ 22.
Osoby žalované zo šeku nemôžu činiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na ich osobných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, ak len majiteľ, nadobúdajúc šek, nekonal vedome na ujmu dlžníka.
§ 23.
(1) Ak obsahuje rubopis doložku "hodnotu vybrať", "na inkaso", "in procura" alebo inú doložku vyjadrujúcu len zmocnenie, môže majiteľ vykonávať všetky práva zo šeku a môže ho indosovať len rubopisom zmocňovacím (prokúraindosamentom).
(2) Osoby zaviazané zo šeku môžu v tomto prípade činiť majiteľovi len také námietky, ktoré by mohly činiť rubopiscovi.
(3) Plná moc z prokúraindosamentu nezaniká ani smrťou zmocniteľa ani stratou jeho spôsobilostí konať,
§ 24.
(1) Rubopis, učinený po proteste alebo po zistení rovnakého významu alebo po uplynutí prezentačnej lehoty má len účinky cesie.
(2) Kým sa nedokáže opak, má sa za to, že nedatovaný rubopis bol napísaný pred protestom alebo pred zistením rovnakého významu alebo pred uplynutím prezentačnej lehoty, uvedenej v odseku 1.
Hlava tretia. Rukojemstvo. § 25.
(1) Zaplatenie šekovej sumy alebo jej čiastky možno zabezpečiť šekovým rukojemstvom.
(2) Túto zábezpeku môže poskytnúť tretia osoba okrem šekovníka, alebo i ten, kto šek už podpísal.
§ 26.
(1) Rukojemstvo napíše sa na šek alebo na prívesok.
C) Rukojemstvo sa vyjadruje slovami ,, ako ručiteľ" alebo doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho musí podpísať.
(3) Holý podpis na líci šeku platí za rukojemstvo, ak nejde o podpis vystaviteľa.
(1) V rukojemstve treba udať, za koho sa preberá. Ak niet tohto údaja, platí, že ručenie bolo prevzaté za vystaviteľa.
§ 7.
(1) Šekový ručiteľ je zodpovedný rovnako ako ten, za koho sa zaručil.
(2) Záväzok šekového ručiteľa je platný i vtedy, keď záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z inej príčiny než pre vadu formy.
(3) Vyplatením šeku nadobúda šekový ručiteľ práva zo šeku proti tomu, za koho sa zaručil a proti osobám, ktoré sú tomuto zo šeku zaviazané.
Hlava štvrtá. O prezentácii a platení.
§ 28.
(1) Šek je sročný na videnie. Opačný údaj platí za nenapísaný.
(2) Šek, predložený na platenie pred dátom (dňom udaným v ňom ako deň vystavenia), Je sročný v deň predloženia.
§ 29.
(1) Šek vystavený a splatný v tom istom štáte musí byť predložený na platenie do osem dní.
(2) Šek splatný v inom štáte, než v ktorom bol vystavený, musí sa predložiť na platenie v lehote dvadsaťďňovej prípadne sedemdesiatdňovej, podľa toho, či miesto vystavenia a miesto splatnosti sú v tom istom svetadiele alebo v rozličných svetadieloch.
P) Pritom šeky, vystavené v Európe a splatné v niektorom pobrežnom štáte Stredozemného mora alebo naopak, platia za šeky vystavené a splatné v tom istom svetadiele.
(4) Uvedené lehoty začínajú plynúť od dáta šeku.
§ 30.
Ak je šek vystavený na miesto 6 iným kalendárom, prepočíta sa deň vystavenia na deň odpovedajúci mu podľa kalendára platobného miesta.
§ 31.
(1) Predloženie šeku odúčtovni rovná sa jeho predloženiu na platenie.
(2) Vládnym nariadením sa určí, ktoré ustanovizne možno pokladať za odúčtovne a pri akých podmienkach možno im šeky predkladať.
§ 32.
(1) Odvolanie šeku je účinné až po uplynutí lehoty na predloženie.
(2) Ak nebol šek odvolaný, môže šekovník zaplatiť i po uplynutí lehoty na predloženie.
§ 33.
Na účinnosť šeku nemá vplyv ani smrť vystaviteľa, ani jeho nespôsobilosť konať, ktorá nastala po vystavení šeku.
§ 34.
(1) Šekovník môže žiadať, aby mu majiteľ pri zaplatení vydal kvitovaný šek.
(2) Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie.
(3) Šekovník môže žiadať, aby sa čiastočné platenie poznačilo na šeku a vydaná mu bola o tom kvitancia.
§ 35.
Šekovník pri zaplatení indosovateľného šeku je povinný skúmať správnosť poradia rubopisov, nie však podpisy rubopiscov.
§ 36.
(1) Ak je šek splatný v mene, ktorá nie je v obehu v platobnom mieste, možno šekovú sumu zaplatiť v mene štátu podľa hodnoty v deň predloženia. Ak nebolo zaplatené pri predložení má majiteľ právo valiť, či sa má šeková suma prepočítať na menu štátu podľa hodnoty v deň prezentácie alebo podľa hodnoty v deň platenia.
(2) Hodnota cudzej meny určí sa podľa obchodných zvykov platobného miesta. Vystaviteľ môže však v šeku predpísať prepočítací kurz sumy, ktorá sa má platiť.
(3) Ustanovenia odsekov l a 2 neplatia, ak vystaviteľ predpísal zaplatenie v mene určíte udanej (efektívna doložka).
(4) Ak znie šek na menu, ktorá má to isté pomenovanie v štáte vystavenia ako v štáte platenia, ale rozličnú hodnotu, má sa za to, že sa rozumie mena platobného miesta.
Hlava piata. Šek krížovaný a šek zúčtovací.
§ 37.
(1) Vystaviteľ alebo majiteľ môže šek križovať s účinkami uvedenými v § 38.
(2) Križovanie deje sa dvoma rovnobežnými čiarami na líci šeku. Môže byť všeobecné alebo osobitné.
(3) Križovanie je všeobecné, ak medzi dvoma čiarami nieto nijakého údaja alebo označenia "bankár" alebo výrazu rovnakého významu; osobitné je vtedy, keď medzi dve čiary je napísané meno niektorého bankára.
(4) Križovanie všeobecné možno premeniť na križovanie osobitné; križovanie
osobitné nemožno však zmeniť na križovanie všeobecné.
(5) O prečiarknutí križovania alebo mena označeného bankára platí, že sa nestalo.
§ 38.
(1) Šek všeobecne križovaný môže šekovník vyplatiť len bankárovi alebo svojmu zákazníkovi.
(2) Šek s osobitným križovaním môže šekovník vyplatiť len označenému bankárovi alebo, ak je ním sám šekovník, svojmu zákazníkovi. Označený bankár môže však poveriť iného bankára vybraním šeku.
(3) Bankár smie nadobudnúť križovaný šek len od svojho zákazníka alebo od iného bankára. Nesmie ho vybrať na účet osôb iných ako práve uvedených.
(4) Šek, na ktorom je viac osobitných križovaní, môže šekovník vyplatiť len vtedy, ak ide len o dve križovania a jedno z nich stalo sa cieľom vybrania šeku odúčtovňou.
(5) Šekovník alebo bankár, ktorý nedodrží tieto ustanovenia, je zodpovedný za škodu až do výšky šekovej sumy.
§ 39.
(1) Vystaviteľ alebo majiteľ šeku môže doložkou krížom na líci šeku napísanou "len na zúčtovanie" alebo doložkou rovnakého významu zakázať, aby šek bol vyplatený v hotovosti.
(2) Šekovník smie v tomto prípade vyplatiť šek len dobropisom (zúčtovaním, prevodom alebo kompenzáciou). Dobropis rovná sa plateniu.
(3) O prečiarknutí doložky "len na zúčtovanie" piati, že sa nestalo.
(4) Šekovník, ktorý nedodrží tieto ustanovenia, je zodpovedný za škodu až do výšky šekovej sumy.
Hlava šiesta.
Postih pre neplatenie.
§ 40.
Ak šek, včas predložený, nebol zaplatený, môže majiteľ vykonávať postih proti
rubopiscom, vystaviteľovi a ostatným osobám zaviazaným zo šeku ak bolo odopretie platenia zistené:
a) verejnou listinou (protestom) alebo
b) písomným, datovaným prejavom šekovníka na šeku, obsahujúcim údaj o dni predloženia, alebo
c) datovaným prejavom odúčtovne, že šek bol včas doručený a nebol zaplatený.
§ 41.
(1) Protest alebo zistenie rovnakého významu musí sa stať pred uplynutím prezentačnej lehoty.
(2) Ak bol šek predložený posledného dňa lehoty, možno protest alebo zistenie rovnakého významu učiniť ešte nasledujúceho všedného dňa.
§ 42.
(1) Majiteľ musí o tom, že nedosiahol zaplatenie, uvedomiť predchádzajúceho rubopisca a vystaviteľa do štyroch všedných dní, nasledujúcich po dni protestu, prípadne zistenia rovnakého významu, alebo ak je tu doložka "bez trov", po dni predloženia. Každý rubopisec musí do dvoch všedných dní, nasledujúcich po dni, ktorého dostal zprávu, uvedomiť o nej svojho predchodcu a oznámiť mu pritom mená a adresy tých, ktorí predtým podali zprávu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Tieto lehoty sa začínajú prijatím predchádzajúcej zprávy.
(2) Ak sa dáva podľa odseku l zpráva niekomu, kto šek podpísal, treba tú istú zprávu v tej istej lehote podať aj jeho ručiteľovi,
(3) Ak niektorý rubopisec neudal svoju adresu, alebo udal ju nečitateľne, stačí podať zprávu ďalšiemu predchodcovi.
(4) Zprávu možno podať hocakým spôsobom, i len vrátením šeku.
(5) Kto je povinný podať zprávu, má osvedčiť, že dal zprávu v predpísanej lehote. Lehota je zachovaná, ak bol v nej na poštu daný list obsahujúci zprávu.
(6) Kto nepodal zprávu včas, nestráca postih, je však zodpovedný za prípadnú škodu, vzniklú jeho nedbalosťou, ale len do výšky šekovej sumy.
§ 43.
(1) Vystaviteľ, rubopisec alebo ručiteľ môže doložkou,, bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu napísanou na šeku a podpísanou, oslobodiť majiteľa, aby na zachovanie svojho postihu dal učiniť protest alebo zistenie rovnakého významu.
(2) Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti predložiť šek včas a podať povinné zprávy. Dokázať, že lehota nebola dodržaná, má ten, kto sa proti majiteľovi na to odvoláva.
(3) Ak doložku pripojil vystaviteľ, je ona účinná voči všetkým osobám, zaviazaným zo šeku; ak ju pripojil rubopisec alebo ručiteľ, je účinná len voči nemu. Ak dá majiteľ, hoci je tu doložka od vystaviteľa, učiniť protest alebo zistenie rovnakého významu, idú trovy toho na jeho vrub. Ak je doložka od rubopisca alebo ručiteľa, možno trovy protestu alebo zistenia rovnakého významu požadovať od všetkých, ktorí šek podpísali.
§ 44.
(1) Všetci zo šeku zaviazaní sú zodpovední majiteľovi solidárne.
(2) Majiteľ má právo zakročiť proti všetkým naraz, niektorým alebo len jednému z nich, a nemusí pritom zachovať poradie, v ktorom sa zaviazali.
(3) To isté právo má každý, kto šek podpísal a ho vyplatil.
(4) Žaloba, podaná proti jednému dlžníkovi, neprekáža, aby sa zakročilo proti iným, i keby nasledovali za tým, ktorý bol najprv zažalovaný.
§ 45.
Majiteľ môže žiadať od toho, proti komu vykonáva postih:
a) nezaplatenú šekovú sumu,
b) šesťpercentové úroky odo dňa predloženia,
c) trovy protestu alebo zistenia rovnakého významu, podaných zpráv, ako aj iné trovy,
d) províziu vo výške jednej tretiny percenta šekovej sumy alebo v dohodnutej menšej výške.
§ 46.
Kto vyplatil šek, môže žiadať od svojich predchodcov:
a) celú sumu, ktorú zaplatil,
b) šesťpercentové úroky z tejto sumy odo dňa zaplatenia,
c) svoje trovy,
d) províziu podľa § 45, písm. d).
§ 47.
(1)Každý dlžník, proti ktorému sa vykonáva alebo môže sa vykonať postih, je oprávnený žiadať, aby sa mu pri vyplatení vydal šek s protestom alebo zistením rovnakého významu a kvitovaným účtom.
(2) Každý rubopisec môže pri vyplatení šeku prečiarknuť rubopis svoj a rubopisy indosantov za ním nasledujúcich.
§ 48.
(1) Ak nemožno včas predložiť šek, učiniť protest alebo zistenie rovnakého významu pre neprekonateľnú prekážku (zákonný predpis štátu alebo iný prípad vyššej moci), predlžujú sa lehoty určené na tieto úkony.
(2) Majiteľ je povinný bezodkladne podať zprávu svojmu prechodcovi o vyššej moci a túto zprávu poznamenať na šeku alebo na prívesku s udaním miesta a pripojením dáta a podpisu; ináč platia ustanovenia § 42.
(3) Keď prestala vyššia moc, musí majiteľ bez odkladu predložiť šek na platenie, a keď treba, dať učiniť protest alebo zistenie rovnakého významu.
(4) Ak trvá vyššia moc dlhšie ako pätnásť dní odo dňa, ktorého majiteľ hoci už pred uplynutím prezentačnej lehoty, uvedomil svojho predchodcu o vyššej moci možno postih vykonať bez toho, že by bolo treba predložiť šek alebo učiniť protest alebo zistenie rovnakého významu.