(6) Nie sú prípadmi vyššej moci skutočnosti čiste osobné, týkajúce sa majiteľa alebo toho, koho on poveril predložiť šek alebo učiniť protest alebo zadovážiť zistenie rovnakého významu,
Hlava siedma.
Šekové rovnopisy.
§ 49.
Ak nejde o šek na majiteľa, možno šek, splatný v inom štáte než kde bol vystavený, alebo šek splatný v zámorskej zemi štátu vystavenia alebo naopak, ako i šek vystavený a splatný v tej istej zámorskej zemi alebo v rozličných zámorských zemiach toho istého štátu, vystaviť vo viacerých rovnakých exemplároch (rovnopisoch). Ak bol šek vystavený v niekoľkých rovnopisoch, musia sa tieto v samom texte listiny očíslovať, inak platí každý z nich za osobitný šek.
§ 50.
(1) Zaplatením jedného rovnopisu zanikajú šekové záväzky, i keď tu niet doložky, že zaplatenie jedného rovnopisu zrušuje účinnosť ostatných.
(2) Ak previedol rubopisec rovnopisy na rozličné osoby, sú on a za ním nasledujúci indosanti zaviazaní zo všetkých rovnopisov nimi podpísaných, ktoré neboli vrátené.
Hlava ôsma.
Zmeny.
§ 51.
Ak bol text šeku zmenený, sú tí, ktorí podpísali šek po zmene, zodpovední podľa zmeneného textu; tí však, ktorí ho podpísali predtým podľa textu pôvodného.
Hlava deviata.
Premlčanie.
§ 52.
(1) Postihové práva majiteľa proti rubopiscom, vystaviteľovi a proti iným osobám zaviazaným zo šeku, premlčia sa za šesť mesiacov od uplynutia prezentačnej lehoty.
(2) Postihové práva šekového dlžníka oproti inému šekovému dlžníkovi premlčia sa za šesť mesiacov odo dňa, ktorého dlžník šek vyplatil alebo ktorého bol voči nemu uplatnený žalobou.
§ 53.
Prerušenie premlčania pôsobí len proti tomu, koho sa týka skutočnosť zakladajúca prerušenie.
Hlava desiata.
Všeobecné predpisy.
§ 54.
Bankármi vo smysle tohto zákona sú:
a) verejné ústavy, pri ktorých predmetom podnikania sú úkony bankové, ako Slovenská národná banka, Poštová sporitelňa a Slovenská hypotečná a komunálna banka.
b) zapísaní obchodníci plného práva, v tom aj obchodné spoločnosti, ak prevodzujú po živnostenský bankové úkony,
c) sporiteľne.
§ 55.
(1) Predloženie šeku a protest možno vykonať len vo všedný deň.
P) Ak posledný deň lehoty, v ktorej treba vykonať úkon týkajúci sa šeku, najmä jeho predloženie, učinenie protestu alebo zistenie rovnakého významu, je nedeľa alebo sviatočný deň zákonom uznaný, predlžuje sa lehota o najbližší deň všedný. Inak sa nedele a sviatočné dni do lehoty započítavajú.
§ 56.
Do lehoty nepočíta sa deň, od ktorého sa začína.
§ 57.
Ani zákonné ani sudcovské dni rešpektné (osobitného zreteľa hodné) nie sú prípustné.
DIEL DRUHÝ. Doplnkové predpisy.
Hlava prvá. 1. Protest
§ 58.
(1) Protest musí učiniť verejný notár, súd, alebo na jeho nariadenie úradník súdnej kancelárie.
(2) Vládnym nariadením možno zaviesť protestovanie poštovým úradníkom a určiť podrobnosti tohto spôsobu protestu.
§ 59.
(1) Protest má obsahovať:
a) meno toho, pre koho sa protestuje a meno osoby, proti ktorej sa protestuje,
b) údaj, čo sa žiadalo od osoby proti ktorej sa protestuje, jej odpoveď alebo údaj, že neodpovedala, alebo že nebola zastihnutá, alebo že nebolo možno zistiť miestnosť, kde prevodzuje svoj podnik, alebo jej byt.
c) miesto, deň, mesiac a rok, kde a kedy sa výzva [písm. b] stala, alebo bol učinený bezvýsledný pokus o ňu.
(2) Protestný orgán musí protest podpísať a pripojiť svoju úradnú pečať alebo úradnú pečiatku.
§ 60.
(1) Protest treba napísať na šek alebo na osobitný list, ktorý sa spojí so šekom.
(2) Protest na šeku treba napísať na rube hneď za posledným zápisom, a ak na rube zápisu niet, bezprostredne na niektorý okraj rubu.
(3) Ak sa napíše protest na osobitný list, spojený so šekom, treba miesto, kde sa list pripojuje, opatriť úradnou pečaťou alebo úradnou pečiatkou.
(4) Ak sa protestuje na podklade niekoľkých rovnopisov toho istého šeku, stačí osvedčenie na jednom rovnopise alebo na pôvodine. Na ostatných rovnopisoch treba poznamenať, na ktorom rovnopise je protest napísaný, alebo že je napísaný na pôvodine. Ustanovenia odsekov 2 a 3 treba primerane použiť i na túto poznámku. Poznámku má protestný orgán podpísať a opatriť úradnou pečaťou alebo úradnou pečiatkou.
§61.
Ak sa má šekovoprávne plnenie požadovať od viacerých osôb, alebo síce od jedinej osoby ale viac ráz; treba viacnásobné vyzvanie pojať do jednej protestnej listiny.
§ 62.
Šek možno zaplatiť do rúk protestného orgánu. Nemožno vylúčiť oprávnenie protestného orgánu prijať platenie.
§ 63.
(1) Protestný orgán môže opraviť chyby v písaní, vynechania a iné nedostatky protestnej listiny až do jej vydania osobe, pre ktorú sa protestuje. Opravu treba označiť ako takú a podpísať.
(2) Protestný orgán musí si zadržať overený odpis protestu. O obsahu šeku treba spraviť záznam, ktorý musí obsahovať:
a) šekovú sumu,
b) miesto a deň vystavenia šeku,
c) meno vystaviteľa, meno toho, komu alebo na príkaz koho sa má platiť, a meno šekovníka.
(3) Odpisy a záznamy treba uschovať v časovom poradí.
2. Miesto a čas na predloženie šeku, na protest a iné právne úkony.
§ 64.
Protestovať možno od deviatej do osemnástej hodiny; v iných hodinách len vtedy, ak s tým výslovne súhlasí osoba, proti ktorej sa protestuje.
§ 65.
(1) Predloženie šeku, zaplatenie, protest, vyžiadanie si rovnopisu, ako i všetky ostatné úkony, ktoré sú potrebné proti určitej osobe, musia sa stať v miestnostiach, kde prevodzuje svoj podnik, alebo,
ak ich nemožno vypátrať, v jej byte. Inde, najmä na burze, možno tieto úkony vykonať len po obapolnej dohode.
(2) Ak je v proteste poznamenané, že miestnosť, kde sa prevodzuje podnik, alebo byt nebolo možno vypátrať, nie je protest neplatný preto, že vypátranie bolo možné.
(3) Zodpovednosť protestného orgánu, ktorý nevykonal primerané pátranie, nie je dotknutá ustanovením odseku 2. Ak ostal dotaz na príslušnom policajnom úrade bez výsledku, nie je protestný orgán povinný ďalej pátrať.
§ 66.
(1) Úkon, ktorý sa stal v miestnostiach, kde sa prevodzuje podnik, alebo v byte niektorého účastníka, je účinný i vtedy, ak miesto, kde tieto miestnosti alebo byt skutočne sú, bolo v šeku nespravme vyznačené údajom susednej obce. Ak súhlasia účastníci, možno úkony, ktoré sa majú vykonať v určitom na šeku vyznačenom mieste, vykonať v susednej obci.
(2) Vládnym nariadením sia určí, ktoré miesta platia za susedné podľa ustanovení odseku l.
Hlava druhá.
Obohatenie.
§ 67.
(1) Ak zanikol šekový záväzok vystaviteľa premlčaním alebo tým, že sa nevykonaly úkony predpísané na zachovanie šekového práva, ostáva vystavíte!" zaviazaný majiteľovi šeku v tej miere, nakoľko sa na jeho škodu obohatil.
(2) Právo podľa odseku l sa premlčí za jeden rok od dáta šeku.
Hlava tretia.
Umorenie šeku a náhražka protestnej listiny.
§ 68.
(1) Stratený alebo zničený šek možno vyhlásiť za umorený v umorovacom pokračovaní. Po začatí umorovacieho pokračovania môže zo šeku oprávnený žiadať
zaplatenie sročného šeku od vystavitela, keď poskytne zábezpeku až do jeho umorenia.
(2) Stratenú alebo zničenú protestnú listinu možno nahradiť svedectvom o protestovaní, letore má vyhotoviť orgán, u ktorého je overený odpis listiny. Vo svedectve treba uviesť obsah protestu a záznamu podľa § 61, ods. 2, Tieto ustanovenia platia obodobne aj o zistení významu rovnakého ako je protest [§ 40, písm. b) a c].
Hlava štvrtá. Rozsah platnosti zákonov.
§ 69.
(1) Spôsobilosť osoby zaväzovať sa šekom určuje sa podľa práva jej vlasti. Ak toto právo predpisuje, že má platiť právo iného štátu, má sa použiť tato právo.
(2) Kto nie je podľa práva uvedeného v odseku l spôsobilý zaväzovať sa šekom, je predsa platne zaviazaný, ak podpísal šek na území, podľa práva ktorého by bol spôsobilý zaväzovať sa šekom. Toto ustanovenie neplatí, ak slovenský štátny občan vzal na seba šekový záväzok v cudzine.
§ 70.
(1) Otázku, koho možno označiť za šekovníka, treba riešiť podľa práva štátu, kde je šek splatný.
(2) Ak je podľa tohto práva šek neplatný so zreteľom ma osobu, na ktorú bod vystavený, sú predsa platné záväzky z podpisov, daných v iných štátoch, právo ktorých nepredpisuje neplatnosť z tohto dôvodu.
§ 71.
(1) Forma šekového prejavu určuje sa podľa práva územia, na ktorom bol prejav podpísaný. Stačí však, aby bola zachovaná forma predpísaná právom platobného miesta.
(2) Ak však šekový prejav, ktorý podľa odseku l by bol neplatný, vyhovuje právu územia, kde bol podpísaný neskorší šekový prejav, nie je platnosť tohto neskoršieho šekového prejavu dotknutá nedotstatkom formy prvého prejavu.
(3) Šekový prejav slovenského štátneho občana v cudzine je v tuzemsku voči iným slovenským štátnym občanom platný, ak vyhovuje požiadavkám formy tunajšieho práva.
§ 72.
Účinky zaväzujúcich šekových prejavov určujú sa podľa práva územia, na ktorom bol prejav podpísaný.
§ 73.
Lehoty, na výkon postihových práv určujú sa pre všetky zo šeku zaviazané osoby podľa práva miesta, kde bol šek vystavený.
§ 74.
Podľa práva platobného miesta sa určuje:
a) či je šek splatný len na videnie, alebo či je dovolený i šek na určitý čas po videní, a aké účinky má postdatovanie šeku,
b) prezentačná lehota,
c) či možno šek prijať, certifikovať, potvrdiť alebo vidovať a aké sú účinky týchto záznamov,
d) či môže majiteľ žiadať čiastočné platenie a či je povinný ho prijať,
e) či možno šek križovať alebo označiť doložkou "len na zúčtovanie" alebo doložkou rovnakého významu, a aké sú účinky križovania alebo doložky "len na zúčtovanie" po prípade doložky rovnakého významu,
f) či má majiteľ šeku osobitné právo na úhradu a aká je jeho povaha,
g) či vystaviteľ môže šek odvolať alebo podať námietky proti jeho vyplateniu,
h) opatrenia na prípad straty alebo krádeže,
i) či je potrebný protest alebo zistenie rovnakého významu na zachovanie postihového práva proti rubopiscom, vystaviteľovi a ostatným osobám, zaviazaným zo šeku.
§ 75.
Forma protestu a lehoty na protestovanie, ako í forma ostatných úkonov potrebných na vykonanie alebo zachovanie šekových práv, určujú sa podľa práva územia, na ktorom sa má protest alebo úkon vykonať.
Hlava piata.
Rozličné predpisy.
§ 76.
(1) Premlčanie sa pretrhuje: a) podaním žaloby,
(b) prihlásením šekovej pohľadávky v konkurze,
c) opovedaním sporu alebo uplatnením šekového nároku žalovaným v spore.
(2) Premlčanie spočíva od začatia umorovacieho pokračovania ako aj od prihlásenia pohľadávky vo vyrovnacom pokračovaní.
§ 77.
Každý je spôsobilý šekom sa zaviazať, kto sa môže zaväzovať smluvami,
§ 78.
Šekové prejavy, ktoré miesto menom boly urobené krížikmi alebo inými znakmi, sú platné, len keď sa stály vo forme verejnonotárskeho spisu. To isté platí i o šekových prejavoch osôb slepých alebo hluchonemých, hluchých, ktoré nevedia čítať, a nemých, ktoré nevedia písať.
§ 79.
(1) Neplatné sú šekové prejavy podpisom mena zastúpenej osoby, učineným inou osobou. Zmocnenec musí podpísať svoje meno s dodatkom, za koho podpísali.
(2) Zmocnenie na podpis šeku musí byť písomné; v prípade § 78 treba však k platností plnomocenstva verejnonotárskeho spisu.
(3) Predpisy o značení firmy ostávajú nedotknuté.
§ 80.
Za škodu vzniklú z vyplatenia falošného alebo sfalšovaného šeku, ktorú nezavinil šekovník ani jeho zamestnanec, je domnelý vystaviteľ prípadne vystaviteľ Hen vtedy zodpovedný, ak sa pri vystavení falošného šeku alebo pri sfalšovaní šeku previnil on sám alebo jeho zamestnanec, poverený manipulovať šekmi. Odchylná dohoda, ktorá by bola pre šekovníka výhodnejšia, je bezúčinná.
DIEL TRETÍ. Prechodné a záverečné ustanovenia.
§ 81.
Ak sa právne predpisy odvolávajú na ustanovenia šekového, zákona (práva), treba nimi rozumieť patričné ustanovenia tohto zákona.
§ 82.
(1) Pre šeky, vystavené pred 1. júlom 1942 (§ 88), ostávajú v účinnosti doterajšie predpisy.
(2) Ak má však majiteľ šeku, uvedeného v odseku l, uvedomiť svojich predchodcov, že šek nebol zaplatený, dostačí po účinnosti tohto zákona, aby boly zachované jeho patričné ustanovenia (§ 42).
§ 83.
Šekové protesty, spísané do troch mesiacov po účinnosti tohto zákona, sú platné, i keď nevyhovujú jeho ustanoveniam, ak boly zachované predpisy predtým platné.
§ 84.
Zákon č. 250/1934 Sb. z. a n. o umorovaní listín sa mení tak, že za § 25a) zaraduje sa § 25b) tohto znenia:
(l) Tento zákon platí i o umorení šeku s odchýlkami ďalej uvedenými.
(2) Príslušný na umorenie šeku je okresný súd platobného miesta.
(3) Navrhovateľ je povinný predložiť odpis šeku, alebo udať aspoň jeho podstatný obsah a podľa okolností osvedčiť, že
bol predtým majiteľom šeku. Ak súd po bedlivom preskúmaní údajov navrhovateľa uzná návrh za odôvodnený, zakáže šekovníkovi platenie a vydá edikt, v ktorom vyzve držiteľa, aby v štyridsiatichpiatich dňoch predložil šek a oznámil svoje nároky, inak bude šek vyhlásený za umorený.
(4) Oznamovacia lehota začína sa dňom nasledujúcim po dni, ktorého bol edikt prvý raz uverejnený v Súdnom ústrednom oznamovateli.
(5) Súd môže zakázať platenie šeku i bez toho, že by bola prv osvedčená držba šeku, ak navrhovateľ poskytne zábezpeku určenú súdom. V takomto prípade súd súčasne so zákazom platenia určí lehotu na dodatočné osvedčenie držby šeku a ak táto lehota uplynie bez výsledku, zruší zákaz.
(6) Ak predloží niekto šek v oznamovacej lehote, zastaví sa umorovacie pokračovanie, zákaz vydaný v prospech navrhovateľa sa zruší a on sa odkáže na porád práva.
(7) Ak sa neprihlási nikto v oznamovacej lehote, vyhlási sa šek na nový návrh za umorený. "
§ 85.
Paragraf 620 zák. čl. 1/1911 (Osp. ) sa mení a bude znieť takto:
"(1) Veriteľ môže v rozkaznom pokračovaní podľa tohto titulu uplatniť svoju pohľadávku na základe šeku. — ak je dlžník zapísaným obchodníkom — aj na základe obchodnej poukážky alebo záväzkového listu (§§ 291 a 294 zák. čl. XXXVII/ 1875). Vo všetkých týchto prípadoch musí veriteľ v pôvodine predložiť šek, obchodnú poukážku alebo záväzkový list, opodstatňujúci jeho pohľadávku, taktiež potrebný protest a iné listiny.
(2 ) V nadpise platobného rozkazu treba označiť, že bol vydaný na základe šeku, obchodnej poukážky alebo záväzkového listu. Ináč čo do tohto pokračovania treba použiť ustanovenia §§ 594 až 607 s tým, že ak pohľadávka nepozostáva z hotových peňazí, musí žalobník určiť sumu,
ktorú je ochotný prijať ako plnenie a že v takomto prípade treba v platobnom rozkaze pripomenúť, že žalovaný môže splniť svoj záväzok aj zaplatením sumy, ktorú žalobník podľa svojho prejavu je ochotný prijať namiesto požadovanej veci alebo cenného papieru.
(3) Ak ide o uplatnenie nárokov pre nedostatok úhrady (§ 3 šekového zákona) a o spory z bezprostredného pomeru medzi majiteľom a vystaviteľom šeku alebo bezprostredným predchodcom majiteľa šeku, treba použiť všeobecné predpisy pre veci sporné.
(4) Paragraf 596, ods. 3 platí i v tomto pokračovaní. "
§ 86.
Vláda môže podľa potreby vydať nariadenie, ktoré by upravilo šekovoprávne pomery súvisiace s prechodom k tomuto zákonu.
§ 87.
Zrušujú sa zák. čl. LVIII/1908 a zák. čl. LXIV/1912, pokiaľ ide v tomto zákonnom článku o šek.
§ 88.
(1) Tento zákon nadobudne účinnosť dňom 1. júla 1942, okrem §§ 37 a 38.
(2) Deň účinnosti §§ 37 a 38 určí vláda nariadením, Až do tohto dňa budú sa križované šeky, vystavené v cudzine, posudzovať v tuzemsku ako šeky zúčtovacie.
(3) Tento zákon vykoná minister pravosúdia so zúčastnenými ministrami.