Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 6. zasadanie.
447.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa_____________ 1941
o uvedení vojenského trestného poriadku do účinnosti.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL I. Uvodzovacie ustanovenia.
§ l.
Zákon č. 232/1941 Sl. z. o vojenskom trestnom poriadku nadobudne účinnosť dňom, kedy nadobudne účinnosť tento zákon.
§ 2.
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zrušuje sa v celom rozsahu zák. čl. XXXIII/1912 s predpismi, ktoré ho doplňujú a pozmeňujú, ako aj všetky predpisy, ktoré sa vzťahujú ma veci upravené zákonom č. 232/1941 Sl. z. a týmto zákonom.
§ 3.
Pokiaľ predpisy dielu XXVII. zákona č. 232/1941 Sl. z. hovoria o rozsudku, ktorý je základom výkonu trestu, vzťahujú sa aj na usnesenia v smysle § 7 zákona č. 562, 1919 Sb. z. a n., ktorým sa dodatočne rozhoduje o výkone trestu; inak predpisy zákona č. 562/1919 Sb. z. a n. zostávajú nezmenené.
§ 4.
Predpisy § 2. písm, c) zákona č. 154/1923 Sb. z. a n. v zmení zákona c. 65/1935 Sb. z. a n. sa zrušujú a nahradzujú takto:
c) konanie alebo opomenutie, ktoré tvorí skutkovú podstatu obyčajného alebo vojenského prečinu (priestupku), ak sú dané podmienky podľa § 2 prípadne § 407 zákona č. 232/1941 Sl. z. o vojenskom trestnom poriadku".
§ 5.
Predpisy § 35 zákona č. 154/1923 v znení zákona č. 65/1935 Sb. z. a n. sa zrušujú a nahradzujú takto:
§ 35.
(1) Dôstojníci justičnej služby s hľadiska disciplinárnej zodpovednosti podliehajú svojím justičným predstaveným a s hľadiska kárnej zodpovednosti kárnemu senátu hlavného vojenského súdu. Predseda hlavného vojenského súdu podlieha s hľadiska disciplinárnej i kárnej zodpovednosti kárnemu senátu hlavného vojenského súdu. Hlavný vojenský prokurátor s hľadiska disciplinárnej zodpovednosti podlieha priamo ministrovi národnej obrany.
(2) Pokračovanie, v ktorom možno uložiť disciplinárne a kárne tresty pódia ods. l, upraví vláda nariadením.
(3) Dôstojníka zbraní, ktorý sa previní pri výkone svojej funkcie ako prísediaci, možno stíhať podľa tohto zákona len na oznámenie predsedu hlavného pojednávania. "
Prechodné ustanovenia.
§ 6.
(1) V trestných veciach, ktoré v deň, kedy tento zákon nadobudne účinnosť, neboly ešte skončené, pokračuje sa podľa ustanovení zákona č. 232/1941 Sl. z.
(2) V trestných veciach, v ktorých do dňa účinnosti tohto zákona bol už vynesený rozsudok, napadnutý odvolaním alebo zmätočnou sťažnosťou, rozhoduje sa o odvolaní alebo o zmätočnej sťažnosti podľa doterajších predpisov. Ak bol však prvostupňový rozsudok následkom odvolania alebo zmätočnej sťažnosti zrušený a vec na nové rozhodovanie vrátená prvej stolici, riadi sa ďalšie pokračovanie predpismi zákona č. 232/1941 Sl. z.
DIEL II. Organizácia vojenskej súdnej právomoci.
§ 7.
Ústrednú vojenskú justičnú správu vykonáva Ministerstvo národnej obrany. Veci ústrednej vojenskej justičnej správy podliehajú priamo ministrovi národnej obrany.
§ 8,
(1) Vojenské súdy zriaďuje, ich obvody určuje, zrušuje a zmeňuje vláda nariadením.
(2) Vojenské súdy sú pomenované podľa svojho úradného sídla,
§ 9.
Sídlom hlavného vojenského súdu je Bratislava.
§ 10.
(1) Predsedu, podpredsedu a členov hlavného vojenského súdu, ako aj predsedu vojenského súdu, ustanovuje prezident republiky. Zástupcu predsedu (vojenského súdu a členov vojenského súdu ustanovuje minister národnej obrany.
(2) Predsedu hlavného vojenského súdu zastupuje podpredseda hlavného vojenského súdu, predsedu vojenského súdu zastupuje zástupca predsedu vojenského súdu.
§ 11.
Na čas nevyhnutnej potreby je minister národnej obrany oprávnený v dohode s ministrom pravosúdia poveriť vykonávaním funkcie člena senátu hlavného vojenského súdu sudcov, pôsobiacich na Slovenskom najvyššom súde alebo ma iných občianskych sborových súdoch ak sú dôstojníkmi justičnej služby v zálohe alebo aspoň dostojníkmi zbrani v zálohe. Títo poverení sudcovia pri výkone vojenskej súdnej právomoci majú právomoc vojenských sudcov z povolania; sú však tiež viazaní služobnými povinnosťami vojenských sudcov z povolania. Za ich činnosť, vykonávanú v tejto funkcií, patrí im primeraná odmenia.
§ 12.
(1) Dôstojníka zbraní ako prísediaceho na vojenský súd povoláva z prípadu na prípad predseda hlavného pojednávania, a to z osôb, uvedených v sozname ktorý každoročne ku dňu 1. januára sostaví Ministerstvo národnej obrany.
(2) Za prísediacich treba vybrať osoby s väčším životným rozhľadom a s väčšou skúsenosťou, ktoré dobre poznajú vojenské pomery a predpisy.
(3) Prísediacim nemôže byt dôstojník, proti ktorému je zavedené trestné súdne alebo kárne pokračovanie, alebo ktorý bol súdom alebo kárnym výborom odsúdený.
(4) Predseda hlavného pojednávania povoláva za prísediacich podľa možnosti dôstojníkov, ktorí vykonávajú službu alebo majú pobyt v sídle vojenského súdu.
§ 13.
Vojenské súdy sú vo veciach vnútornej správy podriadené hlavnému vojenskému súdu, v ostatných služobných veciach priamo Minisierstvu národnej obrany.
§ 14,
(1) Predseda vojenského súdu, prípadne hlavného vojenského súdu komcom každého roku určí pre budúci rok rozvrh práce a funkcie, najmä určí, ktorí členovia súdu budú samosudcami, ktorí budú vykonávať funkciu predsedu senátu a ktorí funkciu členov senátu, prípadne ktorí budú vykonávať práce uvedené v § 22 zákona č. 232/1941 Sl. z.
(2) V priebehu roku môže sa poriadok, určený podľa ods. l, zrušiť alebo pozmeniť len z dôležitých dôvodov.
§ 15.
(1) Pred nastúpením svojho úradu skladá predseda a podpredseda hlavného vojenského súdu do rúk ministra národnej obrany, členovia hlavného vojenského súdu a predseda vojenského súdu do rúk predsedu hlavného vojenského súdu, členovia vojenského súdu však do rúk predsedu vojenského súdu, prísahu tohto znenia: "Prisahám ma Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že svoje povinnosti ako predseda hlavného vojenského súdu (predseda vojenského súdu, člen hlavného vojenského súdu, člen vojenského: súdu) budem plniť podľa zákona, nestranne, podľa najlepšieho vedomia a svedomia, a že budem zachovávať o tajných veciach, súvisiacich s mojou funkciou, mlčanlivosť. Tak mi Pán Boh pomáhaj. "
(2) Dôstojník zbraní ako prísediaci senátu skladá pred začatím svojej funkcie do rúk predsedu senátu prísahu tohto znenia: "Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že svoje povinnosti ako prísediaci senátu budem plniť podľa zákona, nestranne, podľa najlepšieho vedomia a svedomia, a že budem zachovávať o tajných veciach, súvisiacich s mojou funkciou, mlčanlivosť. Tak mi Pán Boh pomáhaj. "
§ 16.
Úrad vojenského prokurátora sa zriaďuje vedľa vojenského súdu, úrad hlavného vojenského prokurátora vedľa hlavného vojenského súdu.
§ 17.
(1) Hlavného vojenského prokurátora, jeho námestníkov ako aj vojenského prokurátora ustanovuje prezident republiky. Námestníkov vojenského prokurátora ustanovuje minister národnej obrany.
Hlavný vojenský prokurátor a vojenský prokurátor vykonáva svoje práva a povinnosti osobne alebo námestníkmi.
§ 18.
(1) V trestných veciach a vo veciach vnútornej správy sú vojenskí prokurátori
podriadení hlavnému vojenskému prokurátorovi, v ostatných veciach služobných priamo Ministerstvu národnej obrany.
(2) Hlavný vojenský prokurátor a jeho zástupca sú podriadení priamo ministrovi národnej obrany.
§ 19.
Pred nastúpením svojho úradu skladá hlavný vojenský prokurátor do rúk ministra národnej obrany, námestníci hlavného vojenského prokurátora a vojenský prokurátor do rúk hlavného vojenského prokurátora, námestníci vojenského prokurátora však do rúk vojenského prokurátora, prísahu tohto znenia: "Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že svoje povinnosti ako hlavný vojenský prokurátor (vojenský prokurátor, námestník hlavného vojenského prokurátora, námestník vojenského prokurátora) budem plniť podľa zákona, nestranne, podľa najlepšieho vedomia a svedomia, a že budem zachovávať o tajných veciach, súvisiacich s mojou funkciou, mlčanlivosť. Tak mi Pán Boh pomáhaj. "
§ 20.
Kancelársky personál prideľuje súdom, hlavnému vojenskému prokurátorovi a vojenskému prokurátorovi Ministerstvo národnej obrany.
§ 21.
(1) Justičných dôstojníkov v zálohe, povolaných do činnej vojenskej služby na vojenské súdy a k vojenským prokurátorom prideľuje prednosta vojenskej justičnej služby.
(2) Justiční dôstojníci v zálohe, povolaní podľa ods. l, majú všetky práva a povinnosti justičných dôstojníkov z povolania, namiesto ktorých službu vykonávajú.
§ 22.
Minister národmej obrany sa splnomocňuje vydať pre súdy, hlavného vojenského prokurátora a vojenských prokurátorov pracovný poriadok.
DIEL III.
Doplňujúce predpisy o vojenskom trestnom pokračovaní.
§ 23.
(1) Plénum hlavného vojenského súdu sa skladá z predsedu hlavného vojenského súdu, ktorý plénu predsedá, a zo šiestich radcov hlavného vojenského súdu. Ak hlavný vojenský súd nemá tento počet justičných dôstojníkov, minister národnej obrany ustanoví za chýbajúcich členov sudcov vojenského súdu v činnej službe v poradí najvyšších.
(2) Plénum hlavného vojenského súdu rozhoduje v prípadoch osobitne v zákone uvedených, ako aj vtedy, ak senát hlavného vojenského súdu sa chce odchýliť v právnej otázke od skoršieho rozhodnutia senátu hlavného vojenského súdu alebo pléna.
(3) Plenárne zasadnutie je neverejné, (4) Plénum rozhoduje po vypočutí hlavného vojenského prokurátora väčšinou hlasov.
§ 24.
(1) Ak sudca na to povolaný nemôže spísal rozhodnutie súdu alebo podpísať zápisnicu o pojednávaní pre smrť, nemoc alebo pre inú neprekonateľnú prekážku, urobí to za neho vo veciach senátnych druhý justičný dôstojník, ktorý bol členom senátu, vo veciach samosudcovských predseda vojenského súdu alebo jeho zástupca.
(2) Ak zapisovateľ nezhotovil alebo nepodpísal zápisnicu pre smrť, nemoc alebo inú neprekonateľnú prekážku, urobí to za neho vo veciach senátnych justičný dôstojník, ktorý bol členom senátu, vo veciach samosudcovských samosudca.
§ 25.
(1) Bezpečnostnými úradmi sa rozumejú úrady štátu a obcí (miest), ktoré majú bezpečnostnú pôsobnosť, ako aj ich prednostovia a ich členovia so samostatnou pôsobnosťou, tiež starostovia obcí.
(2) Bezpečnostnými orgánmi sú úradníci, podriadení úradom uvedeným v odb. l,
štátni a obecní (mestskí) strážnici bezpečnostní, ako aj poddôstojníci žandárstva a členovia žandárskeho mužstva.
§ 26.
Právoplatné rozhodnutie vojenských súdov a vojenských prokurátorov, ktorým sa podľa vojenského trestného poriadku uložila pokuta alebo peňažný trest alebo náhrada trov trestného pokračovania, je vykonateľné občianskou súdnou exekúciou.
§ 27.
Peňažné tresty a pokuty, vybrané vo vojenskom trestnom pokračovaní, plynú do štátnej pokladnice.
§ 28.
Minister národnej obrany je oprávnený z vážnych dôvodov určí aj posádkové väznice za miesto výkonu trestov väzenia alebo tuhého väzenia, neprevyšujúceho 3 mesiace,
DIEL IV.
Uvodzovacie predpisy stanného pokračovania.
§ 29.
(1) Vyhlásenie stanného práva v oblasti trestného súdnictva vojenského patrí výhradne do právomocí ministra národnej obrany.
(2) Stanné právo možno vyhlásiť pre zločin porušenia subordinácie, vzbury, zbabelosti, rušenia disciplíny a poriadku, odboja, zbehnutia, vyzvedačstva, zrady vojenského tajomstva, vojenskej) zrady a vzmáhajúceho sa plienenia.
(3) Okrem prípadov uvedených v ods. 2, možno vyhlásiť stanné právo aj pre zločiny vraždy, lúpeže, podpaľačstva, verejného násilia zlomyseľným poškodením cudzieho majetku a pre zločiny podľa zákona č. 280/1940 Sl. z. o civilnej protileteckej ochrane, ak sa tieto zločiny vzmáhajú nebezpečným spôsobom, takže sú potrebné odstrašujúce príklady, aby sa im zabránilo.
§ 30.
(1) Vyhlásenie i zrušenie stanného práva nariadi minister národnej obrany rozkazom.
(2) Rozkaz má obsahovať:
a) pomenovanie zločinov a obvodov, pre ktoré bolo stanné právo nariadené,
b) výstrahu pred páchaním týchto zločinov,
c) pohrozenie, že každý, kto sa po vyhláške takýmito zločinom previní, bude súdený podľa stanného práva a potrestaný smrťou.
(3) Rozkaz sa vyhlási spôsobom predpísaným vo vojenských služobných predpisoch a prečíta sa pred nastúpeným mužstvom. Okrem toho môže byť rozkaz doručený politickým úradom a obecným starostom na verejné vyhlásenie; musí sa tak stať vtedy, ak sa právomoc vojenských súdov rozšírila aj na civilné obyvateľstvo. Ak sa to javí vhodným, môže sa rozkaz uverejniť aj verejným vyhlásením alebo uverejnením v časopisoch.
§ 31.
Ak prestane príčina, pre ktorú sa stanné právo zaviedlo, najmä ak už výkonom trestu smrti na jednom alebo niekoľkých vinníkoch bol daný potrebný odstrašujúci príklad, má sa stanné právo ihneď zrušiť,
§ 32.
Všetky rozsudky vynesené podľa stanného práva treba i so spismi najneskoršie za 14 dní po výkone rozsudku predložiť hlavnému vojenskému prokurátorovi, ktorý po ich preskúmaní urobí opatrenia, ktoré uzná za primerané.
DIEL V.
Uvodzovacie predpisy poľného súdneho pokračovania.
§ 33.
(1) Vytvoriť oblasť poľných súdov mimo poľa, alebo v čase, keď ešte niet poľa, môže:
a) minister národnej obrany, ak vstúpil štát do brannej pohotovosti (§ 57 zák. č. 131/1936 Sb. z. a n. ), alebo ak prezident Republiky nariadil povolanie do výnimočnej činnej služby podľa § 27 zákona č. 20/1940 Sl. z.
b) vláda nariadením, vydaným so súhlasom prezidenta Republiky, ak vo vnútri štátu alebo na jeho hraniciach nastanú udalosti, ohrozujúce zvýšenou mierou celistvosť alebo samostatnosť štátu, jeho republikánsku formu, ústavu, verejný pokoj a poriadok.
(2) Ak prestaly skutočnosti, ktoré boly dôvodom pre opatrenia podľa ods. l, má tieto opatrenia odvolať, kto ich nariadil.
§ 34.
(1) Poľné súdy a hlavné poľné súdy zriaďuje, zrušuje a zmeňuje hlavný veliteľ.
(2) Poľné súdy sa zriaďujú pri vyšších veliteľstvách podľa potreby. Hlavný poľný súd sa zriadi zpravidla len pri hlavnom veliteľstve. Ak je potrebné, môžu sa zriadiť ešte ďalšie hlavné poľné súdy pri vyšších veliteľstvách, určených hlavným veliteľom.
(3) Ak je viac hlavných poľných súdov, určí hlavný veliteľ, ktorému hlavnému poľnému súdu sú podriadené jednotlivé poľné súdy.
§ 35.
Stanovište poľného súdu je aj stanovišťom poľného prokurátora a stanovište hlavného poľného súdu je stanovišťom hlavného poľného prokurátora.
§ 36.
(1) Úrady poľných prokurátorov a hlavných poľných prokurátorov zriaďuje, zrušuje a zmeňuje hlavný veliteľ.
(2) Poľní prokurátori sú podriadení vo veciach, upravených zákonom č. 232/1941 Sl. z. hlavnému poľnému prokurátorovi, v ostatných veciach sú podriadení poľní prokurátori, ako aj hlavní poľní prokurátori veliteľom, pri ktorých sú ustanovení.
§ 37.
Predsedov poľných súdov a hlavných poľných súdov, poľných prokurátorov a hlavných poľných prokurátorov ustanovuje hlavný veliteľ.
§ 38.
(1) Ak má poľné súdnictvo platiť v čase, keď ešte niet hlavného veliteľa, nezriadia sa v tomto období ani hlavné poľné súdy, ani úrady hlavných poľných prokurátorov, a úkony, ktoré im v poľnom pokračovaní pripadajú, vykonáva hlavný vojenský prokurátor. V takýchto prípadoch hlavný vojenský súd rozhoduje v složení, predpísanom pre hlavný poľný súd.
(2) Úkony, ktoré sú sverené v poľnom súdnictve hlavnému veliteľovi, vykonáva v čase, kedy tento ešte nie je ustanovený, minister národnej obrany.
§ 39.
(1) Dôstojníka zbraní ako prísediaceho poľného súdu povoláva z prípadu na prípad predseda hlavného pojednávania z osôb, vybraných k tejto funkcii veliteľom, u ktorého poľný súd účinkuje.
(2) Ustanovenia § 12, ods. 2 a 3 vzťahujú sa aj na prísediaceho poľného súdu.
§ 40.
O riadne obsadenie a vybavenie poľných súdov, hlavných poľných súdov, poľných prokurátorov ako aj hlavných poľných prokurátorov starajú sa spolu minister národnej obrany a hlavný veliteľ. Potrebný personál a potrebné prostriedky musia im však vždy opatriť aj velitelia, u ktorých tieto súdy, poťažne prokurátori sú činní.
§ 41.
V oblastí poľných súdov možno stanné právo vyhlásiť pre všetky zločiny. Ak nejde o zločiny uvedené v § 29, možno tak urobiť iba za podmienok § 30. Stanné právo vyhlásiť a zrušiť ho pre túto oblasť patrí hlavnému veliteľovi; hlavný veliteľ môže toto právo preniesť na veliteľov, u ktorých sú zriadené poľné alebo hlavné poľné súdy.
§ 42.
Článok III. zákona č. 168/1922 Sb. z. a n., ktorým sa zákonný článok LXIII/1912 o výnimočných opatreniach čiastočne zrušuje a menia sa niektoré predpisy o stannom práve, neplatia pri vyhlásení vojenného stanného práva v oblasti poľných súdov.
§ 43.
V čase platnosti poľného trestného pokračovania rozhoduje o zriadení, zrušení a zmene vojenských súdov a o zmene sídla hlavného vojenského súdu minister národnej obrany.
DIEL VI.
Ustanovenia, dotýkajúce sa trestného práva hmotného.
§ 44.
(1) Pri ukladaní a vykonávaní trestov na slobode podľa zákonných ustanovení, platných zároveň pre oblasť občianskeho trestného súdnictva, majú sa použiť tieto zásady:
a) zatvorenie rovná sa väzeniu podľa ustanovení vojenského trestného zákona;
b) väzenie rovná sa tuhému väzeniu podľa ustanovení vojenského trestného zákona;
c) žalár podľa ustanovení trestného zákona a žalár podľa ustanovení vojenského trestného zákona sú rovnaké;
d) trestnica rovná sa ťažkému žaláru podľa ustanovení vojenského trestného zákona.
(2) Ak by podľa platných zákonov vojenské súdy okrem prípadov, uvedených v ods. l, maly uložiť trest takého druhu, ktorý sa vo vojenskom trestnom práve nevyskytuje, majú uložiť namiesto neho trest takého druhu, ktorý podľa trestného práva vojenského je onomu druhu trestu najbližší.
§ 45.
(1) Ak sa vyskytne tak závažná poľahčujúca okolnosť, že by trest v zákone určený bol neprimerane prísny, rozhodujúci súd je oprávnený:
a) namiesto trestu smrti zastrelením uložiť doživotný alebo dočasný žalár alebo ťažký žalár, najmenej 3-ročný; druh ťažkého žalára môže však uložiť len, ak na trestný čin, i keď pri tom niet osobitných znakov, ktoré odôvodňujú uloženie (trestu smrti, je v zákone určený ťažký žalár,
b) trest žalára alebo ťažkého žalára, ktorý by sa dal vymerať medzi 10 až 20 rokmi alebo doživotne, snížiť bez zmeny druhu trestu čo do trvania, najviac však na 3 roky,
c) trest žalára, ktorý by sa mal vymerať medzi 5—10 rokmi, snížiť čo do trvania, najviac však na l rok, ako a, j zameniť druh ťažkého žalára na obyčajný žalár.
(2) Ustanovenia ods. l možno použiť aj na tresty, určené na pokus trestného činu alebo pre vinníka, ktorý trestný čin spáchal pred dovŕšením 20. roku.
§ 46.
(1) Ak bol obžalovaný, proti ktorému bol už vynesený odsudzujúci rozsudok, uznaný vinným v takom trestnom čine, ktorý spáchal ešte pred vynesením onoho odsudzujúceho rozsudku, treba vymerať trest podľa trestnej sadzby, určenej na čin, o letory ide, avšak treba pri tom prihliadnuť na trest, uložený skorším rozsudkom, a to tak, aby oba tresty spolu neprevyšovaly najvyššiu hranicu zákonného trestu, určeného na trestný čin prísnejšie trestný. Podľa okolností môže v takýchto prípadoch súd aj úplne pominúť vymeranie trestu za trestný čin novo najavo vyšlý.
2) Na trest uložený skorším rozsudkom sa nehľadí, ak bol odpustený alebo ak jeho vykonateľnosť zanikla.
§ 47.
Krivá prísaha a krivá výpoveď, hoci aj neprísažná, vykonaná po napomenutí podľa § 144, ods. l zákona č. 232/1941 Sl. z. pred vojenským prokurátorom, tresce sa podľa ustanovení § 504, písm. a, v. tr. z.
§ 48.
Premlčanie trestného stíhania sa pretrhuje každým opatrením, ktoré urobí vojenský prokurátor proti vinníkovi pre spáchaný trestný čin.
§ 49.
(1) Predmety, ktorými bol trestný čin spáchaný alebo ktoré pochádzajú z trestného činu, ak sú vlastníctvom vinníka, majú sa zhabať; ak je však ich držba, používanie alebo rozširovanie vôbec zakázané, alebo ak ohrozujú bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť a verejný poriadok, majú sa zhabať aj v prípadoch, ak nepatria vinníkovi, a to aj v prípadoch, ak sú vlastníctvom osoby, ktorá sa na trestnom čine nezúčastnila.
(2) Predmety, zhabané pódia ods. l, prepadajú v prospech štátu. Tieto predmety sa podľa rozhodnutia súdu uschovajú, zničia alebo predajú na verejnej dražbe. V prípade predaja týchto predmetov docielený výťažok plynie do štátnej pokladnice.
(3) Ak nerozhodol súd o zhabaní za súdneho pokračovania, rozhodne o tom dodatočne. Ak sa nekonalo súdne pokračovanie o trestnom čine, rozhodne o zhabaní usnesením súd, ktorý by bol povolaný rozhodovať o trestnom čine. V oboch prípadoch rozhoduje súd o zhabaní na verejnom pojednávaní usnesením za primeraného použitia predpisov zákona č, 232/1941 Sl. z. o hlavnom pojednávaní, Predmetom rozhodovania je len vyslovenie zhabania.
(4) Na verejné pojednávanie podľa ods. 3 treba predvolať obžalobcu a podľa možnosti všetky osoby, ktoré by mohly byť postihnuté zhabaním. Tieto osoby majú rovnaké práva ako obžalovaný.
(5) Ak niektorá z osôb, predvolaných podľa ods. 4 — vyjmúc obžalobcu — sa na verejné pojednávanie nedostaví, alebo sa nedá zastúpiť, neprekáža to pojednávaniu a rozhodovaniu.
(6) Ak osoby, ktoré by boly zhabaním postihnuté, sú neznáme, alebo sa zdržujú na neznámom mieste, treba im ustanoviť obhajcu,
(7) Proti usneseniu súdu, vynesenému v pokračovaní podľa ods. 3, pripúšťa sa sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťaž-