nosť s odôvodnením treba podať do 3 dní od vyhlásenia usnesenia na súde, ktorý rozhodol o zhabaní. O ďalšom postupe platia všeobecné ustanovenia o sťažnosti.
§ 50.
Všetky ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na vedľajšie tresty, treba primerane použiť aj na zhabanie predmetov.
DIEL VII.
Ustanovenia o výkone trestu žalára a ťažkého žalára, prevyšujúceho 2 roky.
§ 51.
(1) Ak trest žalára alebo ťažkého žalára, uložený vojenským alebo hlavným vojenským súdom po odpočítaní vyšetrovacej väzby, prípadne predbežného zatknutia, ktoré prevyšujú 2 roky, vykoná sa podľa zákonných ustanovení a predpisov, upravujúcich výkon trestnice v oblasti trestného súdnictva občianskeho, v trestnom ústave, ktorý na tento cieľ určí minister pravosúdia.
(2) Osoby, ktoré budú odpykávať tresty v občianskej trestnici, preložia sa do pomeru mimo činnú službu a počas výkonu trestu v občianskej trestnici podliehajú občianske) disciplinárnej i súdnej právomoci.
(3) Podrobnosti súvisiace s ods. l a 2 určí minister národnej obrany a minister pravosúdia vyhláškou.
§ 52.
O odklade a prerušení trestov, ako aj o pokračovaní o milosť a podmienečnom prepustení z trestu, platia v prípadoch, uvedených v § 53, príslušné ustanovenia vojenského trestného poriadku, prípadne zákona č. 562/1919 Sb. z. a n.
§ 53.
Ustanovenia §§ 51 a 52 platia aj na tresty, uložené pred účinnosťou tohto zákona.
DIEL VIII. Výkon uvodzovacieho zákona.
§ 54.
Tento zákon nadobudne účinnosť dňom 1. januára 1942; vykoná ho minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
DIEL I. K § 1.
Pomerne krátke vacatio legis je odôvodnené hlavne potrebou poľných súdnych a prokurátorských inštancií, ktoré dnes sú zaťažené ťažkopádnymi a komplikovanými ustanoveniami, hoci poľné pokračovanie — najmä za dnešnej modernej rýchlej vojny — musí byť čo najjednoduchšie a najpružnejšie. Nový vojenský trestný poriadok vzal už náležitý zreteľ na požiadavky a potreby vyvolané pomeranú v poli, ale zároveň, ako to bolo už viackrát v dôvodovej a výborovej zpráve k vojenskému trestnému poriadku zdôraznené, značne zjednodušil a urýchlil proces aj za pokračovania v čase mierovom.
Nadobudnutím účinnosti tohto zákona nevzniknú v praxi nijaké ťažkosti, lebo reorganizácia vojenského súdnictva na novú základňu je už dávno náležité pripravená.
K § 2.
Paragraf 2 vyjadruje generálnu zrušovaciu klauzulu všetkých ustanovení, vzťahujúcich sa na veci, upravené novým vojenským trestným poriadkom a týmto zákonom, t. j. ustanovení, ktoré sa novým zákonom nahradily alebo sa staly zbytočnými.
K § 4.
Rozšírenie vecného rozsahu disciplinárnej právomocí na obyčajné prečiny (priestupky) je potrebné vzhľadom na nové ustanovenia (§§ 2 a 407 v. tr. por. ), podľa ktorých za určitých podmienok možno aj obyčajné prečiny (priestupky) vybaviť bez súdneho pokračovania cestou disciplinárnou.
K §5.
Podľa § 23 v. tr. por. vojenskí sudcovia a prísediaci sú vo výkone sudcovskej
právomoci neodvislí a sú viazaní len zákonom. Ohľad na objektivitu a nestrannosť justičných dôstojníkov, pôsobiacich raz vo funkcii prokurátorskej, raz vo funkcii sudcovskej, ako aj rešpektovanie úplnej — i Ústavou Slovenskej republiky zaručenej — neodvislosti sudcovskej, vyžaduje, aby justiční dôstojníci boli vyňatí zo všeobecnej disciplinárnej a kárnej právomoci a aby za prípadné kárne a či disciplinárne poklesky boli podriadení iba svojim sudcovským, prípadne odborným svojim predstaveným.
K § 6.
Ustanovenia tohto paragrafu obsahujú prechodné opatrenie podľa obdoby čl. l, ods. 4 a 5 zákona č. 33/1940 Sl. z.
DIEL II. K §§ 7—22.
V §§ 7 až 22 obsiahnuté ustanovenia nevyžadujú osobitné vysvetlenia. Ako už dôvodová zpráva vojenského trestného poriadku zdôraznila, boly vyhradené uvodzovaciemu zákonu preto, že nemajú povahu úkonov procesných, ale sú rázu organizačného a administratívneho.
DIEL III. K § 23.
Ustanovenia tohto paragrafu upravujú plenárne zasadnutie hlavného vojenského súdu a spôsob rozhodovania na ňom.
K § 24.
Ustanovenia tohto paragrafu odpovedajú príslušným ustanoveniam občianskeho trestného súdneho poriadku.
K §25.
Pojem bezpečnostných úradov a orgánov vymedzujúce ustanovenia sú totožné
s príslušnými ustanoveniami občianskeho súdneho trestného poriadku a boly sem pojaté k vôli prehľadu preto, lebo vojenský trestný poriadok o týchto úradoch a orgánoch často sa zmieňuje.
K § 26.
Ustanovenia tohto paragrafu sú potrebné preto, aby bol daný základ pre vymáhanie právoplatne uložených pokút, peňažných trestov a náhrad trov trestného pokračovania, a to v oblasti trestného súdnictva vojenského, tak i občianskeho. Vymáhanie deje sa podľa ustanovení exekučného zákona.
K § 27.
Výťažok peňažných trestov plynie do štátnej pokladnice.
K § 28.
Často preplnenie trestného ústavu, ako aj ohľady zdravotné a bezpečnostné môžu spôsobiť ťažkosti pri výkone trestov vo vojenských trestných ústavoch. Niekedy zase, hlavne v čase hromadného páchania menších deliktov (pri nenastupovaní do vojenskej činnej služby) je neúčelné a neúsporné povolávať odsúdených (prípadne aj v ich neprítomnosti alebo na základe trestného rozkazu odsúdených) na výkon nepatrných trestov do vzdialených vojenských trestných ústavov, keďže výkon takýchto trestov možno vykonať aj v posádkových väzniciach. Na takúto možnosť pamätajú práve ustanovenia tohto paragrafu.
DIEL IV. K § 29.
Vyhlásiť stanné právo vo vojenskom súdnom pokračovaní prislúcha ministrovi národnej obrany. Minister národnej obrany je oprávnený toto právo pre obvod armády v poli (§ 41) preniesť na veliteľa, ktorý je pri tejto armáde najvyšší t. j, na hlavného veliteľa. Minister národnej obrany je oprávnený vyhlásiť stanné právo iba na zločiny v tomto paragrafe uvedené, a ohľadne zločinov, uvedených v ods. 2, môže tak urobiť iba vtedy, ak sa tieto zločiny šíria spôsobom obzvlášť nebezpečným, takže treba odstrašujúci príklad, aby sa im zabránilo. V oblasti poľných súdov možno stanné právo vyhlásiť pre všetky zločiny (§41).
K § 30.
Ustanovenia tohto paragrafu pojednávajú o forme na vyhlásenie a zrušenie stanného práva a o spôsobe jeho publikovania.
K § 31.
Stanné právo má sa obmedziť miestne i časové a treba ho ihneď zrušiť, len čo prestala príčina jeho zavedenia.
K § 32.
Ustanovenie tohto paragrafu stará sa o preskúmanie rozsudkov stanného súdu hlavným vojenským prokurátorom, ktorý podľa možnosti postará sa o nápravu.
DIEL V. K § 33.
Na rozdiel od riadneho poľného súdnictva (§ 404 v. tr. por. ), ktoré vstúpi v platnosť automaticky a ihneď, len čo je zriadené pole (§ 194, ods. 3, zák. č. 131/36 Sb. z. a n. ), ustanovenia tohto paragrafu pojednávajú o mimoriadnom poľnom súdnictve, ktoré vstupuje v platnosť až vtedy, keď povolaní ústavní činitelia v prípadoch uvedených v tomto paragrafe rozhodnú, že sa zriaďuje oblasť poľných súdov a vyslovia, aké územie zahrňuje oblasť nimi zriaďovaná a ktorým dňom sa jej platnosť začína.
Zriadenie oblasti týchto poľných súdov musí byť odvolané, len čo zanikly dôvody tohto opatrenia, teda len čo sa skončil stav brannej pohotovosti alebo povolané osoby boly z výnimočnej činnej služby prepustené alebo len čo prestalo zvýšené ohrozenie celistvosti alebo samostatnosti štátu, jeho republikánskej formy, ústavy alebo verejného pokoja a poriadku.
Ustanoveniami tohto paragrafu sa nerozširuje právomoc vojenských súdov podľa §§ 9—-11 v. tr. por. a podľa vedľajších zákonov ich doplňujúcich (napr. branný zákon, zákon o obrane štátu).
K § 34.
Na rozdiel od normálneho mierového súdnictva, organizácia poľného súdnictva je celkom vyňatá zo zásahu ústavných činiteľov, lebo pomery v oblasti poľných súdov vyžadujú, aby o zriadení, zrušovaní a o zmene poľných súdov rozhodovaly iba orgány poľnej armády, pretože tieto najlepšie a najrýchlejšie vedia posúdiť, aká súdna organizácia je najúčelnejšia situácii, ktorá sa stále mení.
K § 35.
Príslušnosť poľného prokurátora a hlavného poľného prokurátora, práve tak ako aj v riadnom pokračovaní, riadi sa podľa príslušnosti súdu, pri ktorom sú títo činní.
K § 36.
Práve tak, ako poľné súdy, tak aj úrady poľných prokurátorov zriaďuje, zrušuje alebo zmeňuje hlavný veliteľ, a to z tých samých dôvodov.
Z ohľadov vojenských nepodliehajú poľní prokurátori okrem trestných vecí hlavným poľným prokurátorom, ale každý poľný prokurátor je podriadený veliteľovi, u ktorého je zriadený poľný súd, pri ktorom poľný prokurátor účinkuje.
Týmto ustanovením sa má dosiahnuť správna súhra potrieb vojenských so záujmami trestnej spravodlivosti.
Podriadenie poľných prokurátorov veliteľom nemá nijakého vplyvu na poľné súdy, ktoré sú aj v oblasti poľných súdov nezávislé.
K § 37.
Personálne dispozície u poľných justičných útvarov má činiteľ, ktorý tieto útvary zriaďuje, zrušuje a pozmeňuje, teda hlavný veliteľ.
K § 38.
Ak sa oblasť poľných súdov podľa § 29 zriadi v čase, keď ešte niet poľa podľa § 194, ods. 3, zák. č. 131/1936 Sb. z. a n., môže sa stať, že v tomto čase nebude ešte ani hlavného veliteľa a preto treba práva patriace v poľnom súdnictve hlavnému veliteľovi preniesť na ministra národnej obrany.
Pretože zavedenie poľného súdnictva v čase, keď ešte niet hlavného veliteľa, bude obyčajne rázu iba prechodného, ods. l tohto paragrafu ustanovuje, že v takomto prípade nezriadia sa ani hlavné poľné súdy, ani úrady hlavných poľných prokurátorov a že ich úkony prevezme v tomto čase hlavný vojenský súd a hlavný vojenský prokurátor. Pokiaľ hlavný vojenský súd bude vystupovať ako vykonávateľ právomoci hlavného poľného súdu, bude sa spravovať predpismi, platnými pre poľné pokračovanie a rozhodovať v podobnom složení, ako hlavný poľný súd, teda vždy v trojčlennom senáte.
K §§ 39—40.
Ustanovenia týchto paragrafov starajú sa o zaistenie prísediaceho laika, ako aj o zaistenie personálnych a technických prostriedkov, potrebných na riadne vybavenie poľných justičných útvarov.
K § 41.
Na rozdiel od normálneho stanného práva v oblasti poľných súdov, možno stanné právo vyhlásiť pre všetky zločiny. V poli totiž ktorýkoľvek zločin môže sa rozšíriť v takej miere, že riadne pokračovanie nestačilo by na jeho obmedzenie. Avšak tu podmienkou vyhlásenia stanného práva je, — pokiaľ nejde o prípady, uvedené v § 31, ods. 2, aby sa šírily tak nebezpečne, že treba odstrašujúci príklad, aby sa im zabránilo.
Pri vyhlasovaní a zrušovaní stanného práva v oblasti poľných súdov je potrebná decentralizácia. Preto oprávnenie na vyhlásenie a zrušenie stanného práva sveruje sa v tejto oblasti hlavnému veliteľovi, ba povoľuje sa mu, aby mohol toto právo preniesť aj na veliteľov, u ktorých sú zriadené poľné súdy.
K § 42.
Povinnosť vlády podať o vyhlásení stanného práva zprávu Snemu Slovenskej republiky, nevzťahuje sa podľa ustanovení tohto paragrafu na vyhlásenie stanného práva v oblasti poľných súdov. Potreba vyhlásiť vojenné stanné právo v poli závisí totiž od stále sa meniacich pomerov pri vojsku v poli, o ktorých sú spoľahlivé informovaní len hlavný veliteľ a velitelia jemu podriadení, a preto iba týmto veliteľom treba bez obmedzenia ponechať právo rozhodovať o tom, či a v akom rozmere je treba takéto opatrenie,
K § 43.
V čase platnosti riadneho poľného pokračovania (§ 404 v. tr. por. ), organizácia zápoľných vojenských súdov musí sa čo najrýchlejšie a najúčelnejšie prispôsobovať organizácii poľných súdov a preto rozhodovanie podľa tohto paragrafu je sverené ministrovi národnej obrany.
Počas platnosti iba mimoriadnych poľných súdov (§ 33) nemení sa nič na práve vlády podľa § 8.
DIEL VI. K § 44.
Ustanoveniami tohto paragrafu majú sa vyrovnať rozdiele medzi trestným súdnictvom občianskym a vojenským.
V súvislosti s ustanoveniami tohto paragrafu viď zásady vyslovené v zákone č. 284/1920 Sb. z. a n. v § 44 zák. č. 320/1940 Sl. z.
K § 45.
Mimoriadne zmierňovacie právo, vyslovené v tomto paragrafe, možno za podmienok tu uvedených použiť pri zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest smrti, doživotnej straty slobody alebo trest na slobode dlhší ako 5 rokov. Mimoriadne zmierňovacie právo pri zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest na slobode do 5 rokov, obsahuje § 125 v. tr. z., kdežto mimoriadne zmierňovacie právo pre prečiny obsahuje § 126 tohože zákonníka.
Možnosť veľkého zmierňovania daná týmto paragrafom je odôvodnená v oblasti vojenského súdnictva, lebo tu vojenský zákonník má pomerne vysoké trestné sadzby, najmä pri deliktoch vojenských. Inak toto zmierňovacie právo odpovedá aj doterajšiemu právnemu stavu.
K § 46.
Ustanovenia tohto paragrafu o dodatkovom treste odpovedajú analogickým ustanoveniam občianskeho trestného zákona.
K § 47.
Pretože vojenský prokurátor podľa nového vojenského trestného poriadku je nielen obžalobným, ale aj vyšetrujúcim orgánom, oprávneným vykonávať všetky predtým tzv. rýdze sudcovské úkony, — (vypočutie pod prísahou, pitvu mŕtvol, zabavenie listových zásielok), je potrebné rozšíriť skutkovú podstatu zločinu podvodu podľa § 504, písm. a) v. tr. z., spáchaného krivou prísažnou alebo neprísažnou výpoveďou, prípadne uchádzaním sa o takúto výpoveď, aj na vojenského prokurátora, aby takáto činnosť aj v pokračovaní pred vojenským prokurátorom bola rovnako sankcionovaná.
K § 48.
Ustanovenie toto je potrebné a ohľadom na vojenského prokurátora, ktorý podlá nového vojenského trestného poriadku je nielen orgánom obžaloby, ale do podania obžalobného spisu aj orgánom vyšetrujúcim.
K § 49.
Trestné právo hmotné, platné pre trestné súdnictvo vojenské, nemá obdobné ustanovenie ako občiansky súdny trestný poriadok o zhabaní a prepadnutí predmetov. Táto otázka má ďalekosiahly význam nielen ohľadne trestného práva hmotného, ale aj procesného, veď rozsudok (trestný rozkaz) má sa podľa príslušných ustanovení vojenského trestného poriadku rozprestierať aj na výrok o zhabaní a prepadnutí predmetov, Z toho dôvodu bolo treba túto citeľnú medzeru vyplniť novým ustanovením, ktoré dáva hmotnoprávny základ pre predmetné zabezpečovacie opatrenie a procesnými predpismi upravuje postup pre t. zv. objektívne pokračovanie, ktoré je potrebné v takých prípadoch, ak sa o tomto zabezpečovacom opatrení nerozhodlo súčasne s odsúdením vinníka.
Základom pre procesné ustanovenia, upravujúce toto objektívne pokračovanie, boly ustanovenia § 36 zákona o trestných činoch proti štátu č. 320/40 Sl. z.
K § 50.
Ustanovenia tohto paragrafu sú odôvodnené skutočnosťou, že nový vojenský trestný poriadok v niektorých svojich ustanoveniach osobitne uvádza vedľa hlavného a vedľajšieho trestu "zhabanie a prepadnutie predmetov" so zreteľom na to, že toto opatrenie zaraďuje teória trestného práva do tzv. zabezpečovacích opatrení".
DIEL VII K §§ 51—53.
Tresty žalára a ťažkého žalára, a to aj doživotného žalára doteraz (od 14. III. 1939) sa vykonávajú v ústavoch, ktoré slúžily vždy iba za väznice, teda v ústavoch pre výkon kratších trestov. V takýchto ústavoch však nemožno účelne zamestnávať a vychovávať osoby odsúdené
k ťažkým a dlhým trestom. Zriadenie osobitnej trestnice pre oblasť vojenského trestného súdnictva vzhľadom na pomerne malý počet takýchto ťažkých trestancov nie je s hľadiska vojenskej správy účelné, nakoľko takéto osoby po odpykaní trestu zaraďujú sa na práce do osobitných pracovných skupín. Z tohto dôvodu nemá tiež vojenská správa záujem, aby výkon trestu takýchto osôb sa dial podľa predpisov a ustanovení platných pre výkon trestu vo vojenských trestných ústavoch. Takýmto spoločným výkonom ťažkých trestov, uložených občianskymi trestnými alebo vojenskými súdmi, sa značne usporí na nákladoch i personále.
DIEL VIII. K § 54.
Pri výkone zákona bude potrebná aj súčinnosť ministra pravosúdia a vnútra, lebo zákon, vzťahujúci sa iba na oblasť vojenského súdnictva, dotýka sa mnohými ustanoveniami aj trestného súdnictva občianskeho, ako aj politickej správy vnútornej.
S vykonaním zákona nebudú spojené pre štátnu pokladnicu nijaké mimoriadne výdavky.
Po stránke formálnej vláda prejavila želanie, aby osnova bola pridelená výboru brannému a ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí
Ferdinand Čatloš v. r.,
minister národnej obrany.