Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 6. zasadanie.
449. Zpráva
ústavnoprávneho a branného výboru
o vládnom návrhu zákona o uvedení vojenského trestného poriadku
do účinnosti (tlač 447).
Výbory ústavnoprávny a branný rokovaly o vládnom návrhu zákona o uvedení vojenského trestného poriadku do účinnosti na spoločnom zasadnutí dňa 1. decembra 1941.
Nový zákon o uvedení vojenského trestného poriadku do účinnosti má tieto úlohy:
1. určiť deň, kedy nadobudne nový vojenský trestný poriadok (zákon č. 232/1941 Sl. z. ) účinnosť (diel L § 1),
2. určiť, ktoré doterajšie ustanovenia sa zrušujú nadobudnutím účinnosti nového vojenského trestného poriadku ako aj tohto zákona a vymedziť pomer vojenského trestného poriadku ako aj tohto zákona k iným právnym predpisom (diel L, §§ 2-6),
3. formulovať ustanovenia, dotýkajúce sa otázok, ktoré boly upravené vo vojenskom trestnom poriadku doteraz platnom, alebo súvisia s ustanoveniami nového vojenského trestného poriadku, ale so zreteľom na svoj obsah a právnu povahu zapadajú do sféry trestného práva hmotného alebo organizačných noriem, teda nie sú normami procesnej povahy a preto ich nebolo žiadúce pojať do samotného vojenského trestného poriadku, ako systematicky uceleného súboru procesných noriem (diely II. —VI. ).
Okrem žiadúcich zmien formálnej a legisltívne-technickej povahy uskutočnily výbory na osnove vládneho návrhu tieto zmeny:
V novom ustanovení § 2, ods. 2 sa na vylúčenie pochybností (analogicky s § 49, ods. l zákona č. 320/1940 Si. z. ) vyslovilo, že tam, kde sa doterajšie — novým vojenským trestným poriadkom nedotknuté — ustanovenia odvolávajú na paragrafy vojenského trestného poriadku doteraz platného, treba rozumieť obdobné ustanovenia nového vojenského trestného poriadku, ktorý v celom rozsahu nahradil ustanovenia vojenského trestného poriadku doteraz platného.
S hľadiska § 5, ods. l (nové znenie § 35, ods. l zák. č. 154/1923 podľa vyhlášky č. 65/1935 Sb. z. a n. ) považujú výbory za potrebné zdôrazniť, že ustanovenie prvej vety je všeobecné, vzťahuje sa teda na každého justičného dôstojníka. Výnimku oproti tomuto všeobecnému ustanoveniu určujú len druhá a tretia veta tohto odseku, a to v týchto smeroch: Predseda hlavného vojenského súdu podlieha nielen s hľadiska kárnej, ale aj s hľadiska disciplinárnej zodpovednosti kárnemu senátu hlavného vojenského súdu. Hlavný vojenský prokurátor podlieha s hľadiska disciplinárnej zodpovednosti priamo ministrovi národnej obrany, avšak s hľadiska kárnej zodpovednosti vzťahuje sa aj na neho všeobecné ustanovenie prvej vety, — podlieha teda v tomto smere taktiež — ako všetci ostatní justiční dôstojníci — kárnemu senátu hlavného vojenského súdu.
V nových ustanoveniach § 10, ods. 2 a § 17, ods. 2 — v súlade s obdobným obsahom doterajších zákonov o zriadení súdov a úradov — sa vyslovila zásada, že predsedom hlavného vojenského súdu a hlavným vojenským prokurátorom má byť generál justičnej služby; predsedom vojenského súdu a vojenským prokurátorom však plukovník justičnej služby. V súvislosti s tým v nových ustanoveniach § 10, ods. 3 a § 17, ods. 3 sa vyslovilo, že na prechodný čas možno ustanoviť za označených funkcionárov vojenskej justície aj justičných dôstojníkov nižších hodností, avšak s výhradou, že tieto funkcie má zastávať vždy vyšší dôstojník justičnej služby. Autorita vojenských súdov a úradov verejnej obžaloby so zreteľom na hierarchiu a význam vojenských hodností bezpochyby vyžaduje, aby na ich čele stáli funkcionári takej dôstojníckej hodnosti, ktorá je primeraná ich zodpovednej funkcii, ako aj právnemu postaveniu a dôležitosti uvedených tribunálov. Zdôrazňuje sa pritom, že ustanovenia § 10, ods. 3 a § 17, ods. 3 sú obmedzené len na prechodný čas a samotný záujem vojenskej justície vyžaduje, aby čo najskôr došlo k uskutočneniu normálneho zákonného stavu, vymedzeného ustanoveniami § 10, ods. 2 a § 17, ods. 2.
Ustanovenie § 10, ods. l sa pozmenilo tak, že len predsedu a podpredsedu hlavného vojenského súdu ustanovuje prezident republiky, kým ustanovenie predsedu vojenského súdu, jeho zástupcu a členov hlavného vojenského súdu i vojenského súdu patrí do právomoci ministra národnej obrany. Poznamenáva sa pritom, že v predmetnom ustanovení ide len o ustanovenie pre výkon funkcie, avšak samotné vymenovanie vojenských sudcov, to jest udelenie charakteru "vojenského sudcu" patrí podľa § 38, ods. l, písm. h) Ústavy do ústavnej právomoci prezidenta republiky.
Ustanovenia § 11 sa doplnily tak, že výšku odmeny, ktorá sa má poskytovať členom senátu hlavného vojenského súdu, ustanoveným na čas prechodnej potreby zo stavu občianskych sudcov, určuje minister národnej obrany v dohode s ministrom pravosúdia.
Paralelne s § 10, ods. l pozmenilo sa aj ustanovenie § 17, ods. l v tom smere, že len ustanovenie hlavného vojenského prokurátora patrí do právomoci prezidenta republiky, kým námestníkov hlavného vojenského prokurátora, vojenského prokurátora ako aj jeho námestníkov ustanovuje sám minister národnej obrany.
V § 26 o vykonaní rozhodnutí vojenských súdov a vojenských prokurátorov namiesto "právoplatnosti" vyzdvihla sa náležitosť "vykonateľnosti" rozhodnutia so zreteľom na to, že usnesenie, zakladajúce sa na príslušných ustanoveniach vojenského tresného poriadku, — ma rozdiel od rozsudku — možno zpravidla vykonať aj pred jeho právoplatnosťou; výnimku tvoria tu iba prípady, ak zákon výslovne ustanovuje, že sťažnosť podaná proti usneseniu má odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia, alebo ak úrad, prípadne súd, ktorý vyniesol usnesenie, alebo úrad, prípadne súd, rozhodujúci o sťažnosti v druhej inštancii, osobitne priznal sťažnosti odkladný účinok (§ 295 zák. č. 232/1941 Sl. z. ).
Ustanovenia dielu III. boly doplnené novým § 29. Podľa ustanovení tohto nového paragrafu:
1. vojenské veliteľstvá sú povinné každoročne predložiť príslušnému vojenskému prokurátorovi záznamy o disciplinárnych trestoch potrestaných osôb;
2. na žiadosť vojenského prokurátora sú vojenské veliteľstva povinné predložiť na nahliadnutie aj spisy o disciplinárnom pokračovaní a podať o veci zprávu.
Doplnenie osnovy týmito novými ustanoveniami sa zakladá na úvahe, že za podmienok, uvedených v § 2, resp. v § 407 nového vojenského trestného poriadku, vybavuje príslušné vojenské veliteľstvo disciplinárnym pokračovaním súdne trestné činy, — je teda v záujme pravosúdia iste žiadúce, aby vojenský prokurátor mal možnosť náležité (prekontrolovať, čí vojenské veliteľstvá neprekračujú v danom smere rámec svojej zákonnej kompetencie a či disciplinárne tresty, — ktoré za daných podmienok nahradzujú vlastne súdne tresty, — sú dostačujúce a primerané previneniu.
Ustanovenie pôvodného § 32 sa vynechalo preto, lebo jeho účel možno dosiahnuť aj formou jednoduchej internej úpravy.
V § 45 použily sa výstižnejšie a jasnejšie formulácie, vo svojej podstate sa však ustanovenia tohto paragrafu nemenily.
Ustanovenie pôvodného § 51, podľa ktorého spôsob výkonu trestov, uložených vojenskými súdmi, upraví osobitný zákon, sa vynechalo so zreteľom na to, že otázka výkonu trestov nezapadá do rámca procesných ustanovení a pre zákonnú úpravu otázok, súvisiacich s výkonom trestov, nevyžaduje sa formulovanie osobitného právneho titulu v predmetnom zákone.
Výbor ústavnoprávny a branný odporúča Sneniu osnovu zákona v predloženom znení prijať.
V Bratislave 1. decembra 1941.
Dr. Miloš Vančo v. r., Dr. Anton Hudec v. r., Koloman Horniš v. r.,
predseda. zpravodajca ústavnoprávneho výboru. zpravodajca branného výboru.
Zákon
zo dňa_____________ 1941
o uvedení vojenského trestného poriadku do účinnosti.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL I. Uvádzacie ustanovenia.
§ 1.
Zákon zo dňa 7. októbra 1941 o vojenskom trestnom poriadku uverejnený pod č. 232/1941 Sl. z. nadobudne účinnosť dňom, kedy nadobudne účinnosť tento zákon.
§ 2.
(1) Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zrušuje sa v celom rozsahu zák. čl. XXXIII/1912 o vojenskom trestnom poriadku s predpismi, ktoré ho doplňujú a pozmeňujú, ako aj všetky iné predpisy, ktoré sa vzťahujú na veci upravené zákonom č. 232/1941 Sl, z. a týmto zákonom.
(2) Kde sa doterajšie zákonné ustanovenia odvolávajú na paragrafy zák. čl. XXXIII/1912 s príslušnými zmenami a doplnkami, tam treba rozumieť obdobné ustanovenia zákona č. 232/1941 Sl. z. a tohto zákona.
§ 3.
Pokiaľ predpisy dielu XXVII. zákona č. 232/1941 Sl. z. hovoria o rozsudku, ktorý je základom výkonu trestu, vzťahujú sa aj na usnesenie podľa § 7 zákona č. 562/1919 Sb. z. a n. o podmienečnom odsúdení a o podmienečnom prepustení, ktorým sa dodatočne rozhoduje o podmienečnom odklade výkonu trestu; inak predpisy zákona č. 562/1919 Sb. z. a n. zostávajú nedotknuté.
§ 4.
Predpisy § 2, písm. c) zákona č. 154/1923 Sb. z. a n. o vojenskom disciplinárnom a kárnom práve ako aj o odňatí vojenskej
hodnosti a preložení do výslužby administratívnym pokračovaním v znení vyhlášky č. 65/1935 Sb. z. a n. sa zrušujú a nahradzujú týmto ustanovením:
"c) konanie alebo opominutie, ktoré tvorí skutkovú podstatu obyčajného alebo vojenského prečinu (priestupku), ak sú dané podmienky podľa § 2 prípadne § 407 zákona č. 232/1941 Sl. z. o vojenskom trestnom poriadku. "
§ 5.
Predpisy § 35 zákona č. 154/1923 v znení vyhlášky č. 65/1935 Sb. z. a n. sa zrušujú a nahradzujú týmito ustanoveniami:
(1) Dôstojníci justičnej služby s hľadiska disciplinárnej zodpovednosti podliehajú svojim justičným predstaveným a s hľadiska kárnej zodpovednosti kárnemu senátu hlavného vojenského súdu. Predseda hlavného vojenského súdu podlieha s hľadiska disciplinárnej i kárnej zodpovednosti kárnemu senátu hlavného vojenského súdu. Hlavný vojenský prokurátor s hľadiska disciplinárnej zodpovednosti podlieha priamo ministrovi národnej obrany.
(2) Pokračovanie, v ktorom možno uložiť disciplinárne alebo kárne tresty podľa ods. l, ako aj složenie kárneho senátu hlavného vojenského súdu upraví vláda nariadením.
(3) Dôstojníka zbraní, ktorý sa previní pri výkone svojej funkcie ako prísediaci senátu vojenského súdu, možno stíhať podľa tohto zákona len na oznámenie predsedu hlavného pojednávania. "
§ 6.
(1) V trestných veciach, ktoré v deň, kedy tento zákon nadobudne účinnosť, neboly ešte skončené, pokračuje sa podľa ustanovení zákona č. 232/1941 Sl. z.
(2) V trestných veciach, v ktorých do dňa účinnosti tohto, zákona bol už vynesený rozsudok, napadnutý odvolaním alebo zmätočnou sťažnosťou, rozhoduje sa o odvolaní alebo o zmätočnej sťažnosti padla doterajších predpisov. Ak bol však prvostupňový rozsudok následkom odvolania alebo zmätočnej sťažnosti zrušený a vec na nové rozhodovanie vrátená prvej stolici, má sa pokračovať podľa zákona č. 232/1941 Sl. z.
DIEL II. Organizácia vojenskej súdnej právomoci
§ 7.
Ústrednú vojenskú justičnú správu vykonáva Ministerstvo národnej obrany. Vecí ústrednej vojenskej justičnej správy podliehajú priamo ministrovi národnej obrany.
§ 8.
(1) Vojenské súdy zriaďuje a zrušuje, ich obvody určuje a mení vláda nariadením.
(2) Vojenské súdy sú pomenované podľa svojho úradného sídla.
§ 9.
Sídlom hlavného vojenského súdu je Bratislava.
§ 10.
(1) Predsedu a podpredsedu hlavného vojenského súdu ustanovuje prezident republiky. Predsedu vojenského súdu, jeho zástupcu, ako aj členov hlavného vojenského a vojenského súdu ustanovuje minister národnej obrany,
(2) Predsedom hlavného vojenského súdu má byť generál justičnej služby, predsedom vojenského súdu má byť plukovník justičnej služby.
(3) Na prechodný čas možno ustanoviť za predsedu hlavného vojenského súdu a vojenského súdu aj dôstojníkov justičnej služby nižších hodností ako v ods. 2 uvedených, ale predsedom hlavného vojenského súdu i vojenského súdu má byt vždy vyšší justičný dôstojník,
(4) Predsedu hlavného vojenského súdu zastupuje podpredseda hlavného vojenského súdu, predsedu vojenského súdu zastupuje zástupca predsedu vojenského súdu.
§ 11.
Na čas nevyhnutnej potreby je minister národnej obrany oprávnený v dohode s ministrom pravosúdia poveriť vykonávaním funkcie člena senátu hlavného vojenského súdu sudcov, pôsobiacich na Slovenskom najvyššom súde alebo na iných občianskych sborových súdoch, ak sú dôstojníkmi justičnej služby v zálohe alebo aspoň dôstojníkmi zbrani v zálohe. Títo poverení sudcovia pri výkone vojenskej súdnej právomocí majú právomoc vojenských sudcov z povolania; sú však tiež viazaní služobnými povinnosťami vojenských sudcov z povolania. Za ich činnosť, vykonávanú v tejto funkcii, patrí im primeraná odmena, ktorej výšku určuje minister národnej obrany v dohode s ministrom pravosúdia.
§ 12.
(1) Dôstojníka zbraní ako prísediaceho senátu na vojenský súd povoláva s prípadu na prípad predseda hlavného pojednávania, a to z osôb, uvedených v sozname, ktorý každoročne ku dňu 1. januára sostaví Ministerstvo národnej obrany.
(2) Za prísediacich treba vybrať osoby s väčším životným rozhľadom a s väčšou skúsenosťou, ktoré dobre poznajú vojenské pomery a predpisy.
(3) Prísediacim nemôže byť dôstojník, proti ktorému je zavedené trestné súdne alebo kárne pokračovanie, alebo ktorý bol súdom alebo kárnym výborom, odsúdený.
(4) Predseda hlavného pojednávania povoláva za prísediacich podľa možnosti dôstojníkov, ktorí vykonávajú službu alebo majú pobyt v sídle vojenského súdu.
§ 13.
Vojenské súdy sú vo veciach vnútornej správy podriadené predsedovi hlavného vojenského súdu, v ostatných služobných veciach priamo ministrovi národnej obrany.
§ 14.
(1) Predseda vojenského súdu, podobne predseda hlavného vojenského súdu koncom každého roku určí na budúci rok rozvrh práce a funkcie, najmä určí, ktorí členovia súdu budú samosudcami, ktorí budú vykonávať funkciu predsedu senátu a ktorí funkciu členov senátu, prípadne ktorí budú vykonávať práce uvedené v § 22 zákona č. 232/1941 Sl. z.
(2) V priebehu roku môže sa poriadok, určený podľa ods. l, zrušiť alebo pozmeniť len z dôležitých dôvodov.
§ 15.
(1) Pred nastúpením svojho úradu skladá predseda a podpredseda hlavného vojenského súdu do rúk ministra národnej obrany, členovia hlavného vojenského súdu a predseda vojenského súdu do rúk predsedu hlavného vojenského súdu, členovia vojenského súdu však do rúk predsedu vojenského súdu prísahu tohto znenia: "Prisahám Bohu Všemohúcemu a Vševedúcemu, že svoje povinnosti ako predseda hlavného vojenského súdu (podpredseda hlavného vojenského súdu, predseda vojenského súdu, člen hlavného vojenského súdu, člen vojenského súdu) budem plniť podlá zákona, nestranne, podľa najlepšieho vedomia a svedomia, a že budem zachovávať o tajných veciach, súvisiacich s touto funkciou, mlčanlivosť. Tak mi Pán Boh pomáhaj. "
(2) Dôstojník zbrani ako prísediaci senátu skladá pred začatím svojej funkcie do rúk predsedu senátu prísahu tohto znenia: "Prisahám Bohu Všemohúcemu a Vševedúcemu, že svoje povinnosti ako prísediaci senátu budem plniť podľa zákona, nestranne, podľa najlepšieho vedomia a svedomia, a že budem zachovávať o tajných veciach, súvisiacich s touto funkciou, mlčanlivosť. Tak mi Pán Boh pomáhaj. "
§ 16.
Úrad vojenského prokurátora sa zriaďuje pri vojenskom súde, úrad hlavného vojenského prokurátora pri hlavnom vojenskom súde.
§ 17.
(1) Hlavného vojenského prokurátora ustanovuje prezident republiky. Námestníkov hlavného vojenského prokurátora, vojenského prokurátora a jeho námestníkov ustanovuje minister národnej obrany.
(2) Hlavným vojenským prokurátorom má byť generál justičnej služby, vojenským prokurátorom má byť plukovník justičnej služby.
(3) Na prechodný čas možno ustanoviť za hlavného vojenského prokurátora a vojenského prokurátora aj dôstojníkom justičnej služby nižších hodností ako v ods. 2 uvedených, ale hlavným vojenským prokurátorom i vojenským prokurátorom má byť vždy vyšší dôstojník justičnej služby.
(4) Hlavný vojenský prokurátor a vojenský prokurátor vykonáva svoje práva a povinnosti osobne alebo námestníkmi.
§ 18.
(1 ) Vo veciach trestného pokračovania a vo veciach vnútornej správy sú podriadení vojenskí prokurátori hlavnému vojenskému prokurátorovi, v služobných veciach priamo ministrovi národnej obrany.
(2) Hlavný vojenský prokurátor a jeho zástupca sú podriadení vo veciach služobných priamo ministrovi národnej obrany.
§ 19.
Pred nastúpením svojho úradu skladá hlavný vojenský prokurátor do rúk ministra národnej obrany, námestníci hlavného vojenského prokurátora a vojenský prokurátor do rúk hlavného vojenského prokurátora, námestníci vojenského prokurátora však do rúk vojenského prokurátora prísahu tohto znenia: "Prisahám Bohu Všemohúcemu a Vševedúcemu, že svoje povinnosti ako hlavný vojenský prokurátor (vojenský prokurátor, námestník hlavného vojenského prokurátora, námestník vojenského prokurátora) budem plniť podľa zákona, nestranne, podľa najlepšieho vedomia a svedomia, a že budem zachovávať o tajných veciach, súvisiacich s mojou funkciou, mlčanlivosť. Tak mi Pán Boh pomáhaj. "
§ 20.
Kancelársky personál prideľuje súdom, hlavnému vojenskému prokurátorovi a vojenskému prokurátorovi Ministerstvo národnej obrany,
§ 21.
(1) Justičných dôstojníkov v zálohe, povolaných do činnej vojenskej služby, prideľuje vojenskému súdu alebo hlavnému vojenskému súdu, prípadne; vojenskému prokurátorovi alebo hlavného vojenskému prokurátorovi prednosta vojenskej justičnej správy.
(2) Justiční dôstojníci v zálohe, povolaní podľa ods. l, majú všetky práva a povinnosti1 justičných dôstojníkov z povolania.
§ 22.
Minister národnej obrany sa splnomocňuje vydať pre súdy, hlavného vojenského prokurátora a vojenských prokurátorov pracovný poriadok.
DIEL III.
Doplňujúce predpisy o vojenskom trestnom pokračovaní.
§ 23.
(1) Plénum hlavného vojenského súdu sa skladá z predsedu hlavného vojenského súdu, ktorý plénu predsedá, a zo šiestich členov hlavného vojenského súdu. Ak hlavný vojenský súd nemá tento počet justičných dôstojníkov, minister národnej obrany za chýbajúcich členov ustanoví sudcov vojenského súdu v činnej službe v poradí najvyšších.
(2) Plénum hlavného vojenského súdu rozhoduje v prípadoch osobitne v zákone uvedených, ako aj vtedy, ak senát hlavného vojenského súdu sa chce odchýliť v právnej otázke od skoršieho rozhodnutia senátu hlavného vojenského súdu alebo pléna.
(3) Plenárne zasadnutie je neverejné.
(4) Plénum rozhoduje po vypočutí hlavného vojenského prokurátora na tajnej porade väčšinou hlasov,
§ 24.
(1) Ak sudca na to povolaný nemôže spísať rozhodnutie súdu alebo podpísať zápisnicu o pojednávaní pre smrť, nemoc
alebo pre inú neprekonateľnú prekážku, urobí to za neho vo veciach senátnych druhý justičný dôstojník, ktorý bol členom senátu, vo veciach samosudcovských predseda vojenského sódu alebo jeho zástupca. (2) Ak zapisovateľ nevyhotovil alebo nepodpísal zápisnicu pre smrť, nemoc alebo inú neprekonateľnú prekážku, urobí to za neho vo veciach senátnych justičný dôstojník, ktorý bol členom senátu, vo veciach samosudcovských samosudca.
§ 25.
(1) Bezpečnostnými úradmi podľa zákona č. 232/1941 Sl. z. sa rozumejú úrady štátu a obcí (miest), ktoré majú bezpečnostnú pôsobnosť, ako aj ich prednostovia a ich členovia so samostatnou pôsobnosťou, tiež starostovia obcí.
(2) Bezpečnostnými orgánmi podľa zákona č. 232/1941 Sl. z. sú úradníci, podriadení úradom uvedeným v ods. l, štátni a obecní (mestskí) strážnici bezpečnostní, ako aj poddôstojníci žandárstva a členovia žandárskeho mužstva.
§ 26.
Vykonateľné rozhodnutie vojenských súdov a vojenských prokurátorov, ktorým sa podľa vojenského trestného poriadku uložila pokuta alebo peňažný trest alebo náhrada trov trestného pokračovania, je exekučným titulom a vykoná sa občianskou súdnou exekúciou,
§ 27.
Peňažné tresty a pokuty, vybrané vo vojenskom trestnom pokračovaní, plynú do štátnej pokladnice.
§ 28.
Minister národnej obrany je oprávnený z vážnych dôvodov určiť aj posádkové väznice za miesto výkonu trestov väzenia alebo tuhého väzenia, neprevyšujúceho 3 mesiace.
§ 29.
(1) Vojenské veliteľstvá sú povinné každoročne k 31. decembru predložiť prislušnému vojenskému prokurátorovi záznamy o disciplinárnych trestoch potrestaných osôb,
(2) Na žiadosť vojenského prokurátora sú veliteľstva povinné predložiť vojenskému prokurátorovi aj spisy o disciplinárnom pokračovaní a podať o veci zprávu,
DIEL IV.
Uvádzacie predpisy stanného pokračovania.
§ 30.
(1) Vyhlásiť a zrušiť stanné právo v oblasti trestného súdnictva vojenského patrí výhradne do právomoci ministra národnej obrany.
(2) Stanné právo možno vyhlásiť pre zločiny porušenia subordinácie, vzbury, zbabelosti, rušenia disciplíny a poriadku, odboja, zbehnutia, vyzvedačstva, zrady vojenského tajomstva, vojenskej zrady a vzmáhajúceho sa plienenia.
(3) Okrem prípadov, uvedených v ods. 2, možno vyhlásiť stanné právo aj pre zločiny vraždy, lúpeže, podpaľačstva, verejného násilia zlomyseľným poškodením cudzieho majetku a pre zločiny podľa zákona č. 280/1940 Sl. z. o civilnej protileteckej ochrane, ak sa tieto zločiny vzmáhajú nebezpečným spôsobom a sú potrebné odstrašujúce príklady.
§ 31.
(1) Vyhlásenie i zrušenie stanného práva nariadi minister národnej obrany rozkazom.
(2) Rozkaz, ktorým sa stanné právo vyhlasuje, má obsahovať:
a) pomenovanie zločinov a obvodov, pre ktoré bolo stanné právo nariadené,
b) výstrahu pred páchaním týchto zločinov,
c) pohrozenie, že každý, kto sa po vyhláške takýmto zločinom previní, bude súdený podľa stanného práva a potrestaný smrťou.
(3) Rozkaz, ktorým sa stanné právo vyhlasuje, sa vyhlási spôsobom predpísaným vo vojenských služobných predpisoch a prečíta sa pred nastúpeným mužstvom. Okrem toho môže byť rozkaz doručený politickým úradom a obecným starostom na verejné vyhlásenie; musí sa tak stať vtedy, ak sa právomoc vojenských súdov rozšírila aj na civilné obyvateľstvo. Ak je to Vhodné, môže sa rozkaz uverejniť aj verejným vyhlásením alebo uverejnením v časopisoch.
§ 32.
Ak zanikne príčina, pre ktorú sa stanné právo vyhlásilo, najmä ak už výkonom trestu smrti na jednom alebo niekoľkých vinníkoch bol daný potrebný odstrašujúci príklad, treba stanné právo hneď zrušiť.
DIEL V.
Uvádzacie predpisy poľného súdneho pokračovania.
§ 33.
(1) Vytvoriť oblasť poľných súdov mimo poľa, alebo v čase, keď ešte niet poľa, môže:
a) minister národnej obrany, ak vstúpil štát do brannej pohotovosti (§ 57 zák. č. 131/1936 Sb. z. a n. o obrane štátu), alebo ak prezident republiky nariadil povolanie do výnimočnej činnej služby podľa § 27 branného zákona č. 20/1940 Sl. z.,
b) vláda nariadením, vydaným so súhlasom prezidenta republiky, ak vo vnútri štátu alebo na jeho hraniciach nastanú udalosti, ohrozujúce zvýšenou mierou celistvosť alebo samostatnosť štátu, jeho republikánsku formu, ústavu, verejný pokoj a poriadok.
(2) Ak prestaly skutočnosti, ktoré boly dôvodom pre opatrenia podľa ods. l, má tieto opatrenia odvolať, kto ich nariadil.
§ 34.
(1) Poľné súdy a hlavné poľné súdy zriaďuje a zrušuje hlavný veliteľ.
(2) Poľné súdy sa zriaďujú pri vyšších veliteľstvách podľa potreby. Hlavný poľný
súd sa zriadi spravidla len pri hlavnom veliteľstve. Ak je potrebné, môžu sa zriadiť ešte ďalšie hlavné poľné súdy pri vyšších veliteľstvách, určených hlavným veliteľom.
(3) Ak je viac hlavných poľných súdov, určí hlavný veliteľ, ktorému hlavnému poľnému súdu sú podriadené jednotlivé poľné súdy.
§ 35.
Stanovište poľného súdu je aj stanovišťom poľného prokurátora a stanovište hlavného poľného súdu je aj stanovišťom hlavného poľného prokurátora.
§ 36.
(1) Úrady poľných prokurátorov a hlavných poľných prokurátorov zriaďuje a zrušuje hlavný veliteľ.
(2) Poľní prokurátori vo veciach trestného pokračovania a vo veciach vnútornej správy sú podriadení hlavnému poľnému prokurátorovi; vo veciach služobných sú podriadení poľní prokurátori ako aj hlavní poľní prokurátori veliteľom, pri ktorých sú ustanovení.
§ 37.
Predsedov poľných súdov a hlavných poľných súdov, poľných prokurátorov a hlavných poľných prokurátorov ustanovuje hlavný veliteľ.
§ 38.
(1) Ak má poľné súdnictvo účinkovať v čase, keď ešte niet hlavného veliteľa, nezriadia sa v tomto období ani hlavné poľné súdy, ani úrady hlavných poľných prokurátorov, a úkony, ktoré im v poľnom pokračovaní pripadajú, vykonáva hlavný vojenský súd prípadne hlavný vojenský prokurátor. V takýchto prípadoch hlavný vojenský súd rozhoduje v složení, predpísanom pre hlavný poľný súd.
(2) Úkony, ktoré sú sverené v poľnom súdnictve hlavnému veliteľovi, vykonáva v čase, kedy tento ešte nie je ustanovený, minister národnej obrany.