§ 39.
(1) Dôstojníka zbraní ako prísediaceho poľného súdu povoláva s prípadu na prípad predseda hlavného pojednávania z osôb, vybraných k tejto funkcií veliteľom, u ktorého poľný súd účinkuje,
(2) Ustanovenia § 12, ods. 2 a 3 vzťahujú sa aj na prísediaceho poľného súdu.
§ 40.
O riadne obsadenie a vybavenie poľných súdov, hlavných poľných súdov ako aj úradov poľných prokurátorov a hlavných poľných prokurátorov starajú sa spolu minister národnej obrany a hlavný veliteľ. Potrebný personál a potrebné prostriedky musia im však vždy opatriť aj velitelia, u ktorých tieto súdy a či prokurátori účinkujú.
§ 41.
V oblasti poľných súdov možno stanné právo vyhlásiť pre všetky zločiny. Ak nejde o zločiny uvedené v § 30, ods. 2, možno tak urobiť iba za podmienok § 30, ods. 3. Stanné právo vyhlásiť a zrušiť pre oblasť poľných súdov patrí hlavnému veliteľovi; hlavný veliteľ môže toto právo preniesť na veliteľov, u ktorých sú zriadené poľné prípadne hlavné poľné súdy.
§ 42.
Článok III. zákona č. 168/1922 Sb. z. a n., ktorým sa zákonný článok LXIII/1912 o výnimočných opatreniach čiastočne zrušuje a menia sa niektoré predpisy o stannom práve, neplatí pri vyhlásení vojenného stanného práva v oblasti poľných súdov.
§ 43.
V čase účinkovania poľného súdnictva o zriadení a zrušení vojenských súdov, o určení a o zmene ich obvodov, ako aj o zmene sídla hlavného vojenského súdu rozhoduje minister národnej obrany.
DIEL VI. Ustanovenia o trestnom práve hmotnom.
§ 44.
(1) Pri ukladaní a vykonávaní trestov na slobode podľa zákonných ustanovení, platných zároveň pre oblasť občianskeho trestného súdnictva, majú sa použiť tieto zásady:
a) zatvorenie rovná sa väzeniu podľa ustanovení vojenského trestného zákona;
b) väzenie rovná sa tuhému väzeniu podľa ustanovení vojenského trestného zákona;
c) žalár podľa ustanovení trestného zákona a žalár podlá ustanovení vojenského trestného zákona sú rovnaké;
d) trestnica rovná sa ťažkému žaláru podľa ustanovení vojenského trestného zákona.
(2) Ak by podľa platných zákonov vojenské súdy okrem prípadov, uvedených v ods. l, malý uložiť trest takého druhu, ktorý sa vo vojenskom trestnom práve nevyskytuje, majú uložiť namiesto neho trest, ktorý podľa trestného práva vojenského je onomu druhu trestu najbližší.
§ 45.
(1) Ak sa vyskytne tak závažná poľahčujúca okolnosť, že by trest v zákone určený bol neprimerane prísny, rozhodujúci súd je oprávnený:
a) namiesto trestu smrti zastrelením uložiť doživotný alebo dočasný žalár prípadne ťažký žalár, najmenej trojročný; ťažký žalár treba uložiť len, ak na trestný čin, i keď pri tom niet osobitných znakov, ktoré odôvodňujú uloženie trestu smrti, je v zákone určený ťažký žalár,
b) trest žalára alebo ťažkého žalára, ktorý by sa mal vymerať od desať do dvadsať rokov alebo doživotne, snížiť bez zmeny druhu trestu, nie však pod tri roky,
c) trest žalára alebo ťažkého žalára, ktorý by sa mal vymerať od päť do desať rokov, snížiť čo do trvania, nie však pod jeden rok, ako aj premeniť trest ťažkého žalára na trest žalára.
(2) Ustanovenia ods. 1 možno použiť aj na tresty, určené na pokus trestného činu alebo pre vinníka, ktorý trestný čin spáchal pred dovŕšením 20. roku.
§ 46.
(1) Ak bol obžalovaný, proti ktorému bol už vynesený odsudzujúci rozsudok, uznaný vinným v takom trestnom čine, ktorý spáchal ešte pred vynesením onoho odsudzujúceho rozsudku, treba vymerať trest podľa trestnej sadzby, určenej na čin, o ktorý ide, avšak treba pri tom prihliadnuť na trest, uložený skorším rozsudkom, a to tak, aby oba tresty spolu neprevyšovaly hornú hranicu zákonného trestu, určeného na trestný čin prísnejšie trestný. Súd podľa okolností môže v takýchto prípadoch aj úplne pominúť vymeranie trestu za trestný čin novo najavo vyšlý.
(2) Na trest uložený skorším rozsudkom sa nehľadí, ak bol odpustený alebo ak jeho vykonateľnosť zanikla.
§ 47.
Krivá prísaha a krivá výpoveď, hoci aj neprísažná, vykonaná po zákonnom napomenutí pred vojenským prokurátorom, tresce sa podľa ustanovení § 504, písm. a) vojenského trestného zákona.
§ 48.
Premlčanie trestného stíhania sa pretrhuje každým opatrením, ktoré urobí vojenský prokurátor alebo hlavný vojenský prokurátor, prípadne vojenský súd alebo hlavný vojenský súd proti vinníkovi pre spáchaný trestný čin.
§ 49.
(1) Predmety, ktorými bol trestný čin spáchaný alebo ktoré pochádzajú z trestného činu, ak sú vlastníctvom vinníka, majú sa zhabať; ak je však ich držba, používanie alebo rozširovanie vôbec zakázané, alebo ak ohrozujú bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť alebo verejný poriadok, majú sa zhabať aj v prípadoch, ak nepatria vinníkovi.
(2) Predmety, zhabané pódia ods. l, prepadajú v prospech štátu. Tieto predmety sa podľa rozhodnutia súdu uschovajú, zničia alebo predajú na verejnej dražbe. Odpredajom týchto predmetov docielený výťažok plynie do štátnej pokladnice.
(3) Ak nerozhodol súd o zhabaní za súdneho pokračovania, rozhodne o tom dodatočne. Ak sa nekonala súdne pokračovanie o trestnom čine, o zhabaní rozhodne usnesením súd, ktorý by mal rozhodovať o trestnom čine. V oboch prípadoch rozhoduje súd o zhabaní na verejnom pojednávaní usnesením za primeraného použitia predpisov zákona č. 232/1941 Sl. z. o hlavnom pojednávaní s odchýlkami, uvedenými v ods. 4 až 7, Súd rozhoduje len o zhabaní.
(4) Na verejné pojednávanie podľa ods, 3 treba predvolať obžalobcu a podľa možnosti všetky osoby, ktoré by mohly byť postihnuté zhabaním. Tieto osoby majú rovnaké práva ako obžalovaný.
(5) Ak niektorá z osôb, predvolaných podľa ods. 4, — vyjmúc obžalobcu — sa na verejné pojednávanie nedostaví a nedá sa ani zastúpiť, neprekáža to pojednávaniu a rozhodovaniu.
(6) Ak osoby, ktoré by boly zhabaním postihnuté, sú neznáme, alebo sa zdržujú na neznámom mieste, treba im ustanoviť obhajcu,
(7) Proti usneseniu súdu, vynesenému v pokračovaní podľa ods. 3, pripúšťa sa sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť s odôvodnením treba podať do troch dní od vyhlásenia usnesenia na súde, ktorý rozhodol o zhabaní. O ďalšom postupe platia všeobecné ustanovenia o sťažnosti.
§ 50.
Všetky ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na vedľajšie tresty, treba primerane použiť aj na zhabanie predmetov.
DIEL VII. Výkon zákona.
§ 51.
Tento zákon nadobudne účinnosť dňom 1. januára 1942; vykoná ho minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.