Snem Slovenskej republiky 1941
L volebné obdobie. 6. zasadanie.
456. Zpráva
sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona o nemocenskom poistení verejných zamestnancov
(tlač 409).
Sociálny a zdravotný výbor spolu s rozpočtovým výborom prerokovaly tento vládny návrh zákona na spoločných zasadnutiach vo dňoch 23. septembra 5. novembra a 10. decembra 1941.
Vládny návrh chce podľa osvedčených zásad budovania samostatného slovenského života a pódia sociálnych a zdravotných potrieb vrstvy verejných zamesatniancov vyriešiť otázku nemocenského poistenia týchto zamestnancov, s čím sa aj výbory plne stotožnily a prijaly osnovu so všeobecným súhlasom.
Nemocenské poistenie je všeobecne uznávanou a vžitou vymoženosťou, (terajšej doby a sleduje vysoký ideál: aby pracujúci človek práve následkom zapojenia do poistenia celého zamestnanectva dosial v prípade ochorenia tú najvyhovujúcejšiu lekársku i liečebnú pomoc. Ba ďalším zamýšľaným cieľom je, aby sa nemocenské poistenie postupom času okrem liečebnej starostlivosti venovalo aj činnosti preventívnej, ktorou by sa zamestnanectvo chránilo pred chorobami a tým sa v širšom smysle upevňovalo, aj zdravie národa.
Všetky vyspelé a kultúrne štáty venujú v rámci programovitej sociálnej starostlivosti veľkú pozornosť vybudovaniu svojho nemocenského poistenia, čo je prejavom zdravého nazierania na povznesenie sociálno-zdravotnej úrovne širokých vrstiev národa. Preto treba úprimne vítať, že vláda prichádza s týmito návrhom na zdokonalenie nemocenského poistenia verejných zamestnancov a treba len ľutovať, že sa tak deje v časoch vojnových, kedy zvýšené finančné požiadavky ako u zamestnávateľov (štátu a verejnoprávnych korporácií), tak aj u zamestnancov na iné neodkladné potreby znemožňujú vybudovať nemocenské poistenie po stránke hmotnej tak, ako by to bolo možné za normálnych časov pokoja.
Rozličné vývojové fázy, ktoré nemocenské poistenie prekonalo aj u nás, ukázaly v praxi všetky výhody ako aj nezdravé zjavy okolo nemocenského poistenia. Je prirodzené, že pri našej úprave tohto poistenia treba mať úzkostlivé na zreteli, aby sme vhodnými ustanoveniami zákona tieto zjavy znemožnili, čím sa zároveň napomôže účinok poistenia u zamestnancov, čo je jediným a hlavným cieľom,
Preto sa, výbory pri prerokovaní tohto návrhu zákona riadily niektorými základnými zásadami.
Predovšetkým je to zásada najväčšej úspornosti. Treba hľadať takú organizačnú formu nemocenského poistenia, ktorá je lacná a pritom vyhovujúca a pružná. Sem cielia zmeny, ktoré sa na osnove previedly po stránke organizačnej. Najmä bolo treba ohraničiť maximálnu výšku dosažiteľných platov zamestnanectva Nemocenskej poisťovne verejných zamestnancov, čo bolo potrebné aj z dôvodov psychologických, kedže poistencami a spoluudržovateľmi poisťovne sú verejní zamestnanci.
Ďalšou zásadou bolo: v rámci dnes daných možností zabezpečiť poisťovni potrebné hmotné prostriedky, pričom sa muselo hľadieť na finančnú nosnosť zamestnávateľov (štát a verejnoprávne korporácie), aj zamestnancov. Špeciálne u zamestnancov šlo o takú úpravu výšky poistných príspevkov, aby platové slabší zamestnanci prispievali menej, lepšie platení zamestnanci viac.
So zabezpečením poisťovne po stránke hmotnej úzko súvisí zásada dobrého hospodárenia a vôbec účinkovania poisťovne. V tomto smere sa poisťovňa podrobuje okrem dozoru ministra vnútra aj dozoru Najvyššieho účtovného kontrolného úradu po stránke účelnosti a úspornosti hospodárenia. Hoci sa to ako samozrejmé do zákona nepojalo, sú výbory presvedčené, že štátny aparát bude nielen z predpísanej povinnosti, ale aj vzhľadom na vec v každom ohľade účinkovanie poisťovne napomáhať, a ju pred možnými finančnými stratami a škodami chrániť.
Všetky tieto zásady boly vyvolané snahou, aby sa každá docielená úspora a zjednodušenie obrátily na vlastný cieľ poistenia: dať poistenému zamestnancovi za daných možností najviac.
Podľa týchto základných hľadísk previedly výbory na osnove okrem štylárnej a legislatívne-technickej úpravy aj tieto vecné zmeny:
K § 3. V ods. l právo ustanovovať predsedovho zástupcu bolo vyhradené ministrovi vnútra, ktorého dozoru poisťovňa podlieha. Predsedovi bolo ponechané právo navrhnúť ministrovi vhodnú osobu.
K § 4, V ods. l slovo "radí" bolo nahradené priliehavejším a širším pojmom "pomáha". V poslednej vete bolo vyslovené, že členmi a náhradníkmi poradného sboru môžu byť len verejní zamestnanci, aby sa tak mohol pri spravovaní poisťovne uplatniť vplyv verejných zamestnancov, povinne poistených a poistné platiacich.
V ods. 2, bode 4 sa vynechaly slová "zásad trvalého ukladania majetku poisťovne (poskytovanie pôžičiek, nákup cenných papierov a pod. )" ako také, ktoré sú už obsažené v ustanovení "smerníc pre ukladanie majetku poisťovne"; výraz "prilepšovací fond" bol doplnený na správnejší "prilepšovací penzijný fond". V bode 5 za slovo "služobného" vsunulo sa slovo "platového", aby si predseda poisťovne povinne vyžiadal mienku poradného sboru aj o platovom poriadku zamestnancov poisťovne. Bod 9 sa vynechal ako zbytočný, lebo aj bez neho trvá právo predsedu obrátiť sa k poradnému sboru o milenku v každom prípade, keď to uzná za potrebné.
Ods. 3 a 4 sa slúčily, lebo ich obsah patrí spolu.
K § 7. Z dôvodov úspornosti sa priznal nárok len na náhradu hotových výdavkov a na odmeny za účasť na zasadnutí, ako dostatočná protihodnota vykonanej povinností.
K § 8. Ods. 2 tohto paragrafu sa vynechal ako zbytočný, lebo sa jeho obsah pojal do ods. l vhodným jeho preštylizovaním.
K § 9. Odseky tohto paragrafu boly z dôvodov systematičnosti ich matérie preštylizované. Do takto očíslovaného odseku 6 bolo vsunuté, že predseda vydáva a minister vnútra po dohode s ministrom financií schvaľuje aj platový poriadok zamestnancov poisťovne. Do tohto odseku bolo vsunuté aj toto nové ustanovenie: "úhrn služobných požitkov zamestnancov a odomien funkcionárov poisťovne nesmie presahovať služobný plat štátnych zamestnancov podľa 1. platovej stupnice (zák, č. 103/1926 Sb. z. a n., časť I. )", aby sa tak znemožnilo nemierne vysoké honorovanie zamestnancov a funkcionárov poisťovne, pričom sa v tomto rámci ponechala voľnosť úpravy platov zamestnamectva poisťovne tak, ako to záujmy poisťovne budú vyžadovať.
K § 10, Ods. l sa doplnil ustanovením, že poisťovňa po stránke účelnosti a úspornosti hospodárenia podlieha dozoru Najvyššieho účtovného kontrolného úradu. Stalo sa tak cieľom zabezpečenia dobrého hospodárenia poisťovne. Následkom toho sa doplnily aj ustanovenia odsekov 2 a 3, týkajúce sa povinností poisťovne voči dozorným vrchnostiam.
K § 11. Medzi zamestnancov, ktorých nemocenské poistenie poisťovňa obstaráva, pojali sa aj vlastní (zamestnanci poisťovne, ako to uznaly výbory za najpriliehavejšie. Následkom toho vsunul sa do odseku l nový bod e).
Na žiadosť poisťovne včlenil sa medzi odseky l a 2 nový odsek s ustanovením, za akých podmienok zamestnanec poisteniu podlieha, aby sa tak uľahčila prax poisťovne. Tento odsek sa očísloval ako ods. 2, následkom čoho doterajší ods. 2 stal sa odsekom 3.
Tento ods. 3 sa pozmenil v tom smysle, že sa vynechaly slová "ktoré nemajú bydlisko na území Slovenskej republiky, a namiesto toho vsunula sa na koniec odseku veta, že poistné dávky štátnych zamestnancov, ktorí konajú službu za hranicami, aj ich rodinných príslušníkov upravia sa stanovami v dohode s ministrom zahraničných vecí. Tým bol daný právny základ vyriešenia nemocenského poistenia štátnych zamestnancov v zahraničnej službe, ktorá otázka dosiaľ nebola riešená.
K § 12, Odseky 2 a 4 boly doplnené ustanovením, že ak zamestnávatelia a poistenci nesplnia v týchto odsekoch im vymedzené pôsobnosti, majú nahradiť poisťovni vzniklú škodu. Stalo sa tak na žiadosť poisťovne, čím sa chce zaistiť hladký priebeh jej činnosti.
K § 13. V odseku 2 v triedach, podľa ktorých sa má platiť poistné, previedly výbory dve podstatné zmeny: snížily poistné u 1. triedy z mesačných Ks 16. — na Ks 14. — a vsunuly ďalšie dve triedy, triedu 11. (nad Ks 52. 000. — do Ks 64. 000. —) s mesačným poistným Ks 160. —, a triedu 12, (nad Ks 64. 000. —) s mesačným poistným Ks 180. —. Toto riešenie ako výsledok podrobnej debaty uznaly výbory za sociálne spravodlivejšie.
Ods. 3 sa preštylizoval a doplnil priliehavejšími formami v záujme jasnosti ustanovení tohto odseku.
Do ods. 6 sa podľa želania poisťovne vsunulo ustanovenie, že zamestnávateľ, ktorý neodvedie poisťovní poistné v stanovenej lehote, platí úroky zo zameškania. Aj toto ustanovenie prijaly výbory v záujme zabezpečenia nehatenej činnosti poisťovne, ale z dôvodov štátne-finančných tomuto ustanoveniu nepodrobily štát ako zamestnávateľa.
K § 14. Ods. l, písm. a) sa doplnil tak, aby poistenec mal nárok na liečivá potrebné a v predaji sa nachádzajúce. I keď sa toto doplnenie zdá zbytočným, predsa sa uznalo za potrebné kvôli istote poistencov, že sa im aj v liečivách bude poskytovať všetko, čo je za daných pomerov možné. V písm. b) sa za slovo "podporu" vsunulo slovo "najmenej", aby poisťovňa v odôvodnených prípadoch mohla poskytnúť i viac.
V pôvodnom odseku 2 (po novom prečíslovaní v odseku 3) sa vynechala druhá veta, lebo sa jej obsah zaradil do odseku 9 (predtým ods. 8).
Do odseku 8 (predtým odseku 7) boli pojatí aj nežatí gréckokatolícki duchovní, lebo aj u nich vedie domácnosť sestra alebo matka, ak sa pred vysvätením neoženili alebo ovdoveli.
K § 15. V prvej vete odseku l bol výraz "lekársku pomoc" doplnený výrazom "vyhovujúcu lekársku pomoc", čím sa chcela zdôrazniť povinnosť poisťovne uzavrieť smluvu s toľkými a takými lekármi, ktorí poistencov vyhovujúcim spôsobom obslúžia. Ten istý cieľ sa sledoval nahradením slova "lekármi" výrazom "potrebným počtom lekárov".
K § 16, Za ods. l zaradily výbory nový ods. 2, podľa ktorého bude poisťovňa povinná zamietnutie nároku na dávku — či už ho zamietla úplne, alebo len zčasti — odôvodniť a poučiť poistenca vo výmere o opravnom prostriedku. Nové ustanovenie sleduje cieľ chrániť záujmy poistencov pri uplatňovaní nárokov na poistné dávky.
Ods, 6 bol škrtnutý, lebo obsahuje ustanovenia všeobecne platné, ktoré v špeciálnom zákone uvádzať netreba. Odseky sa prečíslovaly.
K § 18. V záujme istoty kapitálu poisťovne bol ods. 2 v bode a) doplnený tak, že sa peniaze poisťovne majú ukladať v cenných papieroch štátnych a papieroch sirotskej istoty a iná konci vetou, že iný spôsob uloženia peňazí je prípustný len so súhlasom ministra vnútra v dohode s ministrom financií.
K § 20. Deň nadobudnutia účinnosti sa určil na 1. január 1942, keďže sa uzákonenie osnovy zdržalo a zpätná účinnosť by bola nežiadúca ako pre zamestnancov, tak aj pre zamestnávateľov.
Výbory navrhujú aj rezolúciu. Ako v úvode tejto zprávy, tak aj v poznámkach k § 9 bolo poukázané na to, že v minulosti osobné a vecné náklady sociálneho i nemocenského poistenia vplyvom nezdravých pomerov natoľko vzrástly, že pohlcovaly finančné prostriedky Vo vysokom percente a tak podlamovali prosperitu poisťovní a účinky poistenia, Aby sa tento nezdravý zjav u nás neudomácnil, ohramičily sa požitky zamestnancov Nemocenskej poisťovne verejných zamestnancov stanovením maximálnej dosažiteľnej výšky: 1. platovej stupnice štátnych zamestnancov podľa platového zákona. Preto je žiadúce, aby vláda urobila podobné opatrenie aj u ostatných nositeľov verejnoprávneho poistenia, o čo sa navrhnutou rezolúciou žiada. Podobným nezdravým zjavom by bolo; keby predseda alebo riaditeľ jedného poisťovacieho ústavu mohol byť súčasne predsedom alebo riaditeľom druhého poisťovacieho ústavu. Aj v tom smere sa kladie na vládu požiadavka, aby podobné zjavy vhodným zákrokom vylúčila.
Na náklade týchto dôvodov výbory odporúčajú Snemu osnovu v upravenom znení na odhlasovanie spolu aj s pripojenou rezolúciou.
V Bratislave 10. decembra 1941. Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Jozef Drobný v. r.,
spravodajca. sociálneho a zdravotného výboru.
Dr. Pavol Florek v. r"
spravodajca rozpočtového výboru.
Rezolúcia.
Vláda sa žiada,
1. aby platové pomery zamestnancov funkcionárov nositeľov verejnoprávneho poistenia upravila shodne s ustanoveniami § 9 uznesenia Snemu Slovenskej republiky o zákone o nemocenskom poistení verejných zamestnancov,
2. aby vhodným opatrením zamedzila vymenovanie za predsedu alebo riaditeľa nositeľa verejnoprávneho poistenia toho, kto je už predsedom alebo riaditeľom iného nositeľa verejnoprávneho poistenia.
Zákon zo dňa------------------- 1941
o nemocenskom poistení verejných zamestnancov.
Snem Slovenskej republiky sa uzniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ.
§ 1. Poisťovňa.
(1) Nemocenské poistenie verejných zamestnancov obstaráva "Nemocenská poisťovňa verejných zamestnancov" (v ďalšom "poisťovňa"), Sídlom poisťovne je Bratislava,
(2) Poisťovňa je právnou osobou. V sporoch ju zastupuje — ak je o to požiadaná — Finančná prokuratúra.
§ 2. Orgány poisťovne.
Orgány poisťovne sú:
1. predseda s poradným sborom, prípadne predsedníckou radou,
2. revízna komisia,
3. úradovne.
§ 3. Predseda a jeho zástupca.
(1) Predsedu ustanovuje a odvoláva vláda na návrh ministra vnútra. Za výkon svojej funkcie je predseda zodpovedný ministrovi vnútra. Ak je predseda zaneprázdnený alebo neprítomný, zastupuje ho jeho zástupca. Zástupcu ustanovuje minister vnútra na návrh predsedu. Zástupca predsedu zúčastňuje sa na zasadnutiach poradného sboru, prípadne predsedníckej rady, i keby nebol ich členom.
(2) Predseda spravuje poisťovňu a zastupuje ju navonok, zvoláva schôdzky poradného sboru, prípadne predsedníckej rady a im predsedá. Podpisuje spolu e riaditeľom poisťovne (§ 9, ods. 1) všetky listiny, ktorými poisťovňa nadobúda alebo
scudzuje práva alebo ktorými berie na seba záväzky.
(3) Predseda vykonáva svoju funkciu ako úrad čestný. Minister vnútra určí predsedovi a jeho zástupcovi namiesto prezenčného platu paušálnu mesačnú odmenu z prostriedkov poisťovne.
§ 4. Poradný sbor.
(1) Predsedovi pri spravovaní ústavu pomáha 8 členný poradný sbor. Každý člen má náhradníka. Členov a náhradníkov poradného sboru ustanovuje a odvoláva minister vnútra na návrh predsedu, členmi a náhradníkmi poradného sboru môžu byt len verejní zamestnanci.
(2) Predseda pri spravovaní poisťovne je povinný si vyžadovať mienku poradného sboru, najmä vo veciach:
1. stanov poisťovne a ich zmien,
2. hospodárskeho plánu, každoročného rozpočtu a každoročnej uzávierky,
3. nadobúdania, zaťažovania a scudzovania nehnuteľností — okrem nadobúdania nehnuteľností v pokračovaní exekučnom a konkurznom —,
4. smerníc pre ukladanie majetku poisťovne, založenia a používania všeobecných a osobitných rezervných fondov a penzijného prípadne prilepšovacieho penzijného fondu zamestnancov poisťovne,
5. počtu stálych zamestnaneckých miest a služobného, platového, disciplinárneho a zaopatrovacieho poriadku zamestnancov poisťovne,
6. zriadenia alebo zrušenia úradovni, určovania ich príslušnosti a pôsobnosti,
7. odpisu nedobytného poistného a iných požiadaviek,
8. kolektívnych smlúv s lekármi, lekárnikmi, zubnými technikmi, pôrodnými asistentkami a liečebnými ústavmi.
(3) Rozhodnutia predsedu vo veciach uvedených v ods. 2, bodov l, 3 až 6 schvaľuje minister vnútra a to v prípade bodov 4 a 5 v dohode s ministrom financií.
(4) Rozhodnutia uvedené v ods. 3 predloží predseda do 8 dní ministrovi vnútra. Ak ich minister vnútra do 30 dní po ich predložení nezruší, môže ich predseda vykonať.
(5) Poradný sbor svoláva predseda podľa potreby, najmenej dva razy do roka,
§ 5. Predsednícka rada.
(1) Predsednícku radu tvoria štyria členovia poradného sboru, určení predsedom.
(2) Predseda svoláva predsednícku radu podľa potreby. Úlohou predsedníckej rady je v súrnych prípadoch namiesto poradného sboru vysloviť mienku vo veciach, ktoré sa predkladajú poradnému sboru.
§ 6. Revízna komisia.
(1) Revízna komisia pozostáva z predsedu a dvoch členov. Každý Člen, má náhradníka. Predsedu, členov a náhradníkov revíznej komisie ustanovuje a odvoláva minister vnútra.
(2) Revízna komisia skúma pokladnicu a účty poisťovne najmenej raz za šťvrťroka, koná aj mimoriadne revízie, najmä na výzvu predsedu poisťovne, a skúma ročné účtovné uzávierky. O výsledku revízie podáva zprávu predsedovi poisťovne, ktorý ju predloží poradnému sboru prípadne predsedníckej rade.
§ 7.
Odmeny členov poradného sboru, predsedu a členov revíznej komisie.
Členovia poradného sboru, predseda, jeho zástupca a členovia revíznej komisie vykonávajú svoje funkcie ako úrad čestný. Majú nárok len na náhradu hotových výdavkov a na odmeny za účasť na zasadnutí. Výšku náhrad hotových výdavkov a odmien za účasť na zasadnutí určí predseda poisťovne a schvaľuje ju minister vnútra.
§ 8. Úradovne.
(1) Poisťovňa zriadi úradovne podlá potreby a určí obvody ich príslušnosti. Úradovne vykonávajú v zastúpení poisťovne úlohy, ktoré im sverí poisťovňa všeobecne alebo jednotlivé. Rozsah príslušnosti a pôsobnosti úradovni treba uverejniť vyhláškou ministra vnútra v Úradných novinách.
(2) Na čele úradovne je správca, ktorého menuje na návrh riaditeľa predseda poisťovne. Správca je bezprostredným predstaveným zamestnancov úradovne.
§ 9. Zamestnanci
(1) Riaditeľa poisťovne a jeho zástupcu ustanovuje a odvoláva predseda. Ustanovenie alebo odvolanie schvaľuje minister vnútra. riaditeľ prípadne jeho zástupca je osobne zodpovedný predsedovi. Vedie bežnú správu poisťovne a pripravuje návrhy pre predsedu; zúčastňuje sa na zasadnutiach poradného sboru a predsedníckej rady a vykonáva funkcie, ktoré mu prikazuje služobný a disciplinárny poriadok pre zamestnancov. Podrobnosti upravujú stanovy a inštrukcie,
(2) Zamestnancov ustanovuje a prepúšťa predseda poisťovne po vypočutí riaditeľa.
(3) Zamestnancami poisťovne môžu byť len štátni občania. Výnimku môže povoliť minister vnútra.
(4) Zamestnanci skladajú predpísanú prísahu do rúk predsedu alebo jeho poverenca.
(5) Zamestnanci majú vo svojej úradnej činnosti povinnosti verejných zamestnancov a požívajú ochranu ako verejní zamestnanci.
(6) Služobný, platový, disciplinárny a
zaopatrovací. poriadok zamestnancov poisťovne vydá predseda a schvaľuje ich minister vnútra po dohode s ministrom financií. Úhrn služobných požitkov zamestnancov a odmien funkcionárov poisťovne nesmie presahovať služobný plat štátnych
zamestnancov podľa 1. platovej stupnice (zák. č. 103/1926 Sb. z. a n., časť prvá).
§ 10. Štátny dozor.
(1) Poisťovňa a všetky zariadenia pre poistenie podľa tohto zákona podliehajú dozoru ministra vnútra a po stránke účelnosti a úspornosti hospodárenia Najvyššiemu účtovnému kontrolnému úradu.
(2) Minister vnútra môže kedykoľvek žiadať, aby jemu alebo orgánu ním určenému poisťovňa predložila knihy, písomnosti, listiny, zápisy a doklady a aby dala. vysvetlenia, potrebné pre výkon štátneho dozoru.
(3) Poisťovňa je povinná za každý kalendárny rok podať ministrovi vnútra, ministrovi financií a Najvyššiemu účtovnému kontrolnému úradu zprávu o hospodárení, o stave majetku a jeho zabezpečení a pripojiť štatistické výkazy,
DIEL DRUHÝ.
§ 11. Rozsah poistnej povinnosti.
(1) Poisťovňa obstaráva nemocenské poistenie:
a) aktívnych zamestnancov štátu, ako aj jeho alebo nim spravovaných podnikov, ústavov, fondov a základín, okrem vojenských osôb z povolania;
b) aktívnych zamestnancov sväzkov územnej samosprávy, ako aj ich alebo nimi spravovaných podnikov, ústavov, fondov a základín;
c) duchovných štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností, ktorým je sverená verejná správa duchovná, t. j. ktorí vo verejnej správe duchovnej pôsobia na miestach, systemizovaných. so súhlasom štátnej správy kultovej;
d) osôb, ktoré požívajú zákonné odpočivné alebo zaopatrovacie požitky — a to aj podľa § 2 zákona č. 122/1926 Sb. z. a n. — od štátu, jeho alebo ním spravovaných podnikov, ústavov, fondov a základín
alebo od sväzkov územnej samosprávy,, ich alebo nimi spravovaných podnikov, ústavov, fondov a základín;
e) vlastných zamestnancov ústavu.
(2) Poistenie všetkých týchto osôb obstaráva však poisťovňa iba pokiaľ tieto nevykonávajú svoje zamestnanie ako vedľajšie alebo príležitostné. Poistenie osôb požívajúcich odpočivné alebo zaopatrovacie požitky obstaráva iba pokiaľ sú tieto požitky s hľadiska hospodárskeho hlavné,
(3) Poistnej povinnosti podľa ods. l nepodliehajú osoby, ktoré podliehajú nemocenskému poisteniu u iného verejnoprávneho nositeľa nemocenského poistenia [§ 10, ods. 5, písm. e) nariadenia s mocou zákona č. 55/1941 Sl. z. ]. Poistné dávky štátnych zamestnancov, ktorí konajú službu za hranicami, a ich rodinných príslušníkov upravia sa stanovami v dohode s ministrom zahraničných vecí.
§ 12. Prihlasovacia a odhlasovacia povinnosť,
(1) Prihlasovať a odhlasovať zamestnancov alebo požívateľov odpočivných alebo zaopatrovacích platov na poistenie a z poistenia, a hlásiť zmeny dôležité pre výšku poistného je povinný úrad, podnik, ústav, fond alebo základina, u ktorých osoba, podliehajúca poistnej povinnosti, vykonáva služby, prípadne ktoré poukazujú jej odpočivné alebo zaopatrovacie platy (v ďalšom texte,, zamestnávateľ"); u duchovných [§ 11, písm. c)] majú túto povinnosť príslušné cirkevné vrchnosti.
(2) Zamestnávatelia, sú povinní svojich zamestnancov (cirkevné vrchnosti svojich duchovných) prihlásiť poisťovni ako aj hlásiť zmeny, uvedené v ods. l, do 30 dní od vzniku služobného pomeru prípadne nároku
na odpočivné alebo zaopatrovacie požitky, odl nastúpenia na systemizované miesto vo verejnej správe duchovnej, prípadne od nastalej zmeny. Inak hradia vzniklú škodu.
(3) Zánik služobného pomeru, zánik nároku na odpočivné alebo zaopatrovacie platy (u duchovných zánik pôsobenia vo
verejnej správe duchovnej na systemizovanom mieste) má zamestnávateľ (príslušná cirkevná vrchnosť) hlásiť poisťovni do 15 dní.
(4) Poistenci majú poisťovni hlásiť všetky zmeny svojich pomerov, rozhodné pre poistné dávky (pribudnutie, ubudnutie rodinného príslušníka, zmeny bydliska a bytu ap. ), do 15 dní od nastalej zmeny. Inak hradia vzniklú škodu.
(5) Podrobností o prihlasovaní, odhlasovaní a hlásení zmien určia sa v stanovách poisťovne.
§ 13. Prostriedky poisťovne.
(1) Na úhradu poistných dávok a správnych výdavkov slúži poistné.
(2) Poistné sa platí pevnou mesačnou sadzbou podľa týchto tried:
Trieda | Ročné služobné (odpočivné, zaopatrovacie) požitky | Mesačné poistné v Ks, |
1. | do 6. 000. — | 14. — |
2. | nad 6. 000. —, 9, 000 — | 24. — |
3. | " 9. 000. —, 12, 000. — | 32 — |
4. | " 12. 000— 15, 000. — | 42- |
5. | " 15. 000. — 18, 000 — | 52. — |
6. | " 18. 000. — 24. 000. — | 64. — |
7. | " 24. 000. — 30. 000. — | 84. — |
8. | " 30. 000. — 36. 000. — | 104. — |
9. | " 36. 000. — 42. 000. — | 122. — |
10. | " 42. 000. — 52. 000. — | 140. — |
11 | " 52. 000. — 64. 000. — | 160. — |
12. | " 64. 000. — | 180. — |
(3) Pod služobnými požitkami treba rozumieť hrubý služobný plat v to počítajúc u duchovných požitky, tvoriace kongruálnu medzu (§ 3, ods. l zákona č. 122/1926 Sb. z. a n. ), odpočivné a zaopa-
trovacie platy, ak osobitné zákony neurčujú inak.
(4) Z poistného platí polovicu zamestnávateľ a polovicu zamestnanec. Ak zamestnanec nemá peňažný dôchodok, hradí zamestnávateľ celé poistné podľa najnižšej triedy. Duchovní bez akéhokoľvek peňažného platu od štátu platia celé poistné sami podľa triedy, do ktorej podľa výšky svojich požitkov spadajú.
(5) Zamestnávateľ je oprávnený sraziť časť poistného pripadajúceho na zamestnanca z jeho služobných, odpočivných alebo zaopatrovacích požitkov pri ich výplate,
(6) Zamestnávateľ je povinný odovzdať nositeľovi poistenia celé poistné najneskôr do jedného mesiaca odo dňa výplaty požitkov; inak platí úroky zo zameškania. Pre štátnu správu vydá Ministerstvo financií po dohode s Najvyšším účtovným kontrolným úradom a po vypočutí poisťovne bližšie smernice o srážaní poistného z platov, o odvádzaní celého poistného poisťovni a o oznamovaní potrebných údajov. Štátu, štátnym alebo štátom spravovaným podnikom, ústavom, fondom a základinám nemožno predpísať úroky z omeškania.
(7) O poistnej povinnosti a výške poistného rozhoduje poisťovňa výmerom. Výmer o poistnej povinnosti spolu s výmerom o výške poistného sa vydáva len u tých poistencov, ktorým nevypláca požitky štát, a to len pri vzniku alebo zániku poistenia a pri zmene požitkov. Výmer sa doručuje zamestnávateľovi, v prípade uvedenom v poslednej vete ods, 4 príslušnému duchovnému. Nezaplatené poistné sa vymáha exekúciou pódia časti druhej vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. na základe výkazu o nedoplatkoch, podpísaného predsedom.
§ 14. Poistné dávky.
(1) Poistenec a jeho oprávnení rodinní príslušníci majú od poisťovne nárok na tieto poistné dávky:
a) na lekársku pomoc pri ochorení a na poskytnutie potrebných v predaji sa nachádzajúcich liečiv a iných terapeutických pomôcok (nemocenské ošetrenie),
b) pri pôrode na pomoc pôrodnej asistentky — ak je to potrebné na pomoc lekársku — a na peňažnú podporu najmenej 800. — Ks,
c) poistenec, jeho manželka a deti do 18. roku veku na bezplatné zubolekárske