úkony okrem umelých náhrad, prevedených z drahých [kovov; za umelé náhrady chrupu pre manželku a deti do 18. roku veku poistenec pripláca 50 % ceny výkonu; na ošetrenie chrupu okrem umelých náhrad vôbec pre ostatných rodinných príslušníkov má poistenec nárok len na 50% príspevok.

(2) Namiesto dávok, uvedených pod písm. a) a b) môže poisťovňa na návrh lekára poskytnúť bezplatné liečenie a ošetrovanie v nemocnici (pôrodnici) alebo v inom smluvnom liečebnom ústave na tretej alebo tejto na roveň postavenej triede, a to pri tom istom, onemocnení najviac na 60 dní v rolku. V odôvodnenom prípade hradí poisťovňa aj výdavky dopravy do nemocnice alebo liečebného ústavu a zpät, ako aj cestovné prípadne potrebného sprievodcu.

(3) Podrobností, v akom rozsahu a za akých podmienok sa poskytujú poistné dávky, uvedené v ods. l a 2, určia stanovy.

(4) Nárok na dávky podľa tohto zákona vzniká nastúpením služby a zaniká zastavením výplaty služobných, odpočivných alebo zaopatrovacích požitkov. U duchovných nárok na dávky vzniká nastúpením systemizovaného miesta vo verejnej duchovnej správe a zaniká, keď duchovný prestane takéto miesto zastávať.

(5) Nárok na poistné dávky sa premlčuje, ak nebol uplatnený do jedného roku odo dňa, čo nastal poistný prípad, alebo čo sa splnily podmienky určené pre vznik nároku na poistnú dávku. Ak nárok na poistné dávky nebol uznaný, vydá sa o tom výmer s poučením o opravnom prostriedku. Nárok na poistné dávky pre oprávnených rodinných príslušníkov poistenca nezaniká v čase jeho vojenského cvičenia, vojenskej služby za mobilizácie, alebo v čase vykonávania služieb podľa právnych predpisov o obrane štátu.

(6) Ak bol poistenec alebo jeho oprávnený rodinný príslušník — vynímajúc prípady nevyhnutné — ošetrovaný nesmluvným lekárom (v nesmluvnom liečebnom ústave), nemá poistenec nárok na náhradu nemocenského ošetrenia. V prípadoch

nevyhnutných poisťovňa hradí len ošetrovne podľa sadzieb smluvných lekárov.

(7) Za oprávnených rodinných príslušníkov treba považovať osoby, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s poistencom a sú výživou prevážne na neho odkázané, v predpoklade, že iná osoba nie je výživou povinná, alebo že výživou povinná osoba nie je vstave túto povinnosť plniť, a že samy nemajú nárok na poistnú dávku z vlastného verejnoprávneho poistenia; sú to: manžel (manželka) a do dovŕšenia 18. rolku veku deti (manželské, nemanželské, nevlastné), osvojenci a chovanci. Staršie deti (manželské, nemanželské, nevlastné), osvojenci, chovanci, vnukovia ako aj súrodenci a rodičia, starí rodičia, tesť (testiná), svokor (svokra) majú nárok na poistné dávky len ak — okrem uvedených podmienok — žili s poistencom v spoločnej domácnosti aspoň 6 mesiacov pred vznikom poistného prípadu a ak pre svoj vysoký vek, telesnú alebo duševnú chorobu sú nespôsobilí na samostatný zárobok, alebo ak študujú. Podmienka spoločnej domácnosti sa nepožaduje, ak manžel (manželka) alebo deti žijú oddelene z dôvodu výchovy detí, bytovej núdze, prípadne z dôvodov zdravotných, hospodárskych, vzdelávacích a podobných, ktoré nesúvisia s ich osobnými vzťahmi. Deti rozlúčeného alebo rozvedeného poistenca majú nárok na dávky aj v tom prípade, ak nežijú v jeho domácnosti, v predpoklade, že poistenec na ich výživu prispieva.

(8) U rímsko-katolíckych a neženatých grécko-katolíckych duchovných treba považovať za oprávnených rodinných príslušníkov sestru alebo matku, ak vedie ich domácnosť. O ostatných príbuzných platia ustanovenia ods. 7.

(9) Poskytnutie dobrovoľných poistných dávok (sanatórne, kúpeľné liečenie ap. ), ich rozsah a podmienky upravujú stanovy, ktoré určia aj:

a) kedy a v akom rozsahu sa iná rekonvalescenciu poskytuje ošetrovanie v ozdravovniach, opatrovniach a liečebných ústavoch, a na zmiernenie následkov nemoci terapeutické pomôcky a lieky,

b) že po skončení liečia sa poskytnú pomocné prostriedky pre prípad znetvorenia a zmrzačenia, potrebné na obnovenie alebo zachovanie spôsobilosti pre zamestnanie alebo na zmiernenie následkov nemoci,

c) že deti poistencov, ak to vyžaduje ich zdravotný stav, možno umiestiť v ozdravovniach, zotavovniach alebo iných ústavoch,

d) že nemocných poistencov po skončení liečenia alebo počas liečenia budú ma trovy poisťovne vycvičovať pre doterajšie ich zamestnanie,

e) že na odvrátenie nemoci sa poskytne preventívna liečebná starostlivosť,

f) že sa poskytne nemocenské ošetrovanie rodičom, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti s poistencom, ale sú výživou prevažne na neho odkázaní,

g) že sa poskytne poistencovi, jeho manželke alebo deťom liečenie na druhej triede verejnej nemocnice (pôrodnice) alebo liečebného ústavu.

§ 15. Lekárska a nemocničná služba.

(1) Poisťovňa je povinná zaistiť svojim poistencom aj ich oprávneným rodinným príslušníkom vyhovujúcu lekársku pomoc a lekárske ošetrenie. Na splnenie tejto úlohy uzavrie s potrebným počtom lekárov alebo s ich organizáciami smluvu o zaistení lekárskej služby pre celý svoj obvod alebo pre jeho časť. Smluva podlieha schváleniu ministra vnútra. Poistenec má slobodnú voľbu medzi smluvnými lekármi. Poisťovňa za súhlasu ministra vnútra zo závažných dôvodov môže organizovať lekársku službu v jednotlivých častiach svojho obvodu aj spôsobom odchylným. Podrobné predpisy určia stanovy.

(2) Smluva (ods. 1) má obsahovať ustanovenie, kto rozhoduje o sporoch z nej vzniklých.

(3) Lekári, ktorí liečia na účet poisťovne, nie sú s ňou v služobnom pomere. Výnimku tvoria lekári — zamestnanci poisťovne (§ 9).

(4) Ak nie je možno zaistiť v niektorom obvode poistencom alebo ich rodinným príslušníkom lekársku pomoc preto, že lekári prípadne ich organizácie odopierajú uzavrieť smluvu, určí minister vnútra po vypočutí poisťovne a lekárskej komory, pod akými podmienkami sa má v príslušnom obvode poskytovať lekárska pomoc. Toto opatrenie môže minister vnútra urobiť aj vtedy, ak ide o celé územie príslušnosti poisťovne.

(5) Ak lekárska služba nie je zaistená, poisťovňa počas tohto mimoriadneho stavu poskytne namiesto lekárskej pomoci pomerné peňažné dávky, ktorých výšku určí minister vnútra.

(6) Ustanovenia ods. l až 5 platia obdobne o pomoci zubných technikov a pôrodných asistentiek.

(7) Poisťovňa kontroluje z vlastného podnetu alebo ma žiadosť nemocného alebo ošetrujúceho lekára svojimi lekárskymi a zubotechnickými dôverníkmi, ako poskytujú smluvní lekári a zubní technikovia lekársku a zubotechnickú pomoc poistencom alebo ich oprávneným rodinným príslušníkom.

(8) Poisťovňa neručí za škody spôsobené činnosťou lekárov, pôrodných asistentiek a zubných technikov, poskytujúcich pomoc na jej účet.

(9) Poisťovňa môže pre svoje účely zriaďovať sanatória, ambulatóriá a vlastné liečebné ústavy.

(10) Poisťovňa je oprávnená vydávať svojím lekárom pre poistencov liečivé špeciality, na ktoré sa vzťahuje vládne nariadenie č. 26/1926 Sb. z. a n.

(11) Nemocnica je povinná do 60 dní odo dňa ukončenia liečby vyúčtovať liečebné trovy za ošetrovanie poistenca; inak sa jej požiadavka premlčuje.

§ 16. Opravné prostriedky.

(1) Proti výmerom poisťovne o poistnej povinnosti a predpise poistného (§§ 11 a 12) ako aj proti výkazu o nedoplatkoch na poistnom možno sa odvolať do 30 dní odo

dňa ich doručenia na Župný úrad v Bratislave. V ďalšom inštančnom postupe rozhoduje Ministerstvo vnútra. Odvolanie treba podať u poisťovne.

(2) Ak bol zamietnutý nárok na dávku čo i len z časti, treba to vo výmere odôvodniť. Výmer má obsahovať poučenie o opravných prostriedkoch, v akej lehote a kde možno odvolanie podať.

(3) Proti výmerom poisťovne o poistných dávkach (§ 14) možno sa odvolať do 30 dní od doručenia výmeru na Poisťovací súd v Bratislave (§ 13 vl. nar. č. 30/1939 Úr. nov. ).

(4) Pre výmery vydané pred účinnosťou tohto zákona platia lehoty podľa doterajších právnych predpisov.

(5) Lehota podľa tohto zákona je zachovaná, ak sa podanie najneskoršie posledný deň lehoty odovzdá na poštu. Telegrafické podanie, ak neobsahuje všetky potrebné náležitosti, má sa do 3 dní doplniť riadnym písomným podaním; ak sa tak nestane, lehota nie je zachovaná.

(6) Pri počítaní lehôt, ktoré sú určené podľa dní, nepočíta sa deň udalosti, ktorou sa lehota začína.

(7) Počiatok a beh lehoty sa nezastavuje nedeľami a štátom uznanými sviatkami a pamätnými dňami. Ak ostatný deň lehoty pripadne na nedeľu, štátom uznaný sviatok alebo pamätný deň, treba pokladať najbližší pracovný deň za posledný deň lehoty.

§ 17. Finančné úľavy.

(1) Všetky právne úkony a listiny vo veciach, týkajúcich sa nemocenského poistenia verejných zamestnancov, potrebné na založenie, upravenie a na prerokovanie právnych pomerov medzi poisťovňou na jednej strane a úradmi, zamestnávateľmi, nositeľmi verejnoprávneho poistenia, poistencami, lekármi, lekárnikmi, zubnými technikmi, pôrodnými asistentkami a ich organizáciami a liečebnými ústavmi na druhej strane, alebo na pokračovanie v poisťovacom súdnictve, ako aj knihy a zápisy poisťovne a jej správnych

orgánov sú oslobodené od kolkov a poplatkov.

(2) Daňové a poplatkové úľavy zaistené v osobitných právnych predpisoch pre Liečebný fond verejných zamestnancov platia aj pre Nemocenskú poisťovňu velejných zamestnancov.

§ 18. Hospodárenie.

(1) Poisťovňa tvorí zo zvyškov rezervný fond aspoň vo výške priemerných výdavkov posledných troch mesiacov, a doplňuje ho do tejto sumy. Ak dosiahne rezervný fond tejto výšky, možno zriadiť osobitný podporný fond na poskytovanie peňažných podpôr v prípadoch osobitného zreteľa hodných. Podrobnosti určia stanovy.

(2) Peniaze, ktoré nie sú na obstaranie poistenia bezprostredne potrebné, nech sú výnosné uložené, a to:

a) v cenných papieroch štátnych a papieroch sirotskej istoty,

b) v hypotékach sirotskej istoty,

c) v peňažných ústavoch, za ktoré ručí štát alebo sväzky územnej samosprávy. Iný spôsob uloženia peňazí je prípustný len so súhlasom ministra vnútra v dohode s ministrom financií.

(3) Peniaze, ktoré sú potrebné na bežné výdavky, možno uložiť v dôveryhodných peňažných ústavoch.

§ 19. Ustanovenia pre štátne podniky.

Pri vykonávaní tohto zákona má sa vziať zreteľ na osobitné pomery, vyplývajúce z osobitnej povahy služby u štátnych podnikov (vl. nar. č. 206/1924 Sb. z. a n. ).

§ 20.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1942; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.