nenec, ktorý sa dopustí pri zastupovaní činov alebo opominutí uvedených v odsekoch l až 4.
(6) Priestupku ukrátenia alebo zatajenia dane sa dopúšťa tiež, kto ako znalec, alebo ako prezvedná osoba učiní pred finančnými orgánmi vedome nesprávne údaje v úmysle zmariť vyrubenie dane, alebo spôsobiť vyrubenie nižšej dane.
§ 42.
Tresty, ich vymáhanie a zaistenie.
(1) Činy a opominutia uvedené v § 41 trescú sa peňažným trestom, a to, ak ide o ukrátenie alebo zatajenie dane, — až dvadsaťnásobkom ukrátenej alebo zatajenej dane, ak ide o ohrozenie dane, — päťnásobkom. Podnikateľ, ktorý vedome a úmyseľne neodvedie daň, vybranú od nepodnikateľa podľa § 13 ods. 3 a § 29 č. 5, potresce sa až päťdesiatnásobkom ukrátenej alebo zatajenej dane. Okrem trestu treba zaplatiť aj ukrátenú daň s poplatkom zo zameškania.
(2) Ak sa ukrátená daň nemôže presne zistiť, uloží sa peňažný trest od 50 do 100. 000 Ks.
(3) Pokus sa tresce rovnakým spôsobom, ako dokonaný priestupok, avšak s tou odchýlkou, že základom peňažného trestu je v tomto prípade daň, o ktorú štát mohol prísť.
(4) Pri ukladaní trestu treba brať vždy do ohľadu stupeň viny a výšku ukrátenej dane alebo dane, o ktorú štát mohol prísť.
(5) V prípadoch, v ktorých daň vyberá colný úrad alebo v ktorých sa daň vyberá spolu s niektorou spotrebnou daňou, stíhajú a trescú sa daňové priestupky podľa trestných ustanovení platných pne clo, poťažne pre príslušnú spotrebnú daň s tou odchýlkou, že sa výška trestu určí podľa tohto zákona, ak určuje tresty vyššie, než aké sú určené pri cle alebo pri spotrebnej dani.
(6) Finančná správa je oprávnená na páchateľove trovy uverejniť trestný nález alebo rozsudok pre priestupky podľa § 41.
(7) Pri opätovnom potrestaní možno živnostenskému úradu navrhnúť, aby odňal páchateľovi živnostenské oprávnenie.
(8) V trestnom náleze alebo v rozsudku možno súčasne vysloviť náhradný trest zatvorenia od jedného dňa do šiestich mesiacov pre prípad nevymožiteľnosti peňažného trestu. Ak peňažný trest je nevymožitelný len čiastočne, vykoná sa náhradný trest len tou výmerou, ktorá pomerne odpovedá nevymožiteľnej časti. Náhradný trest zatvorenia vykoná na žiadosť finančného úradu, ktorý trest uložil, okresný súd v sídle tohto úradu.
(9) Peňažné tresty plynú do štátnej pokladnice.
(10) Trestné pokračovanie vykonáva s výnimkou uvedenou v odseku 5 príslušná daňová správa. Ministerstvo financií môže slúčiť niekoľko daňových vyrubovacích okresov do jedného trestného okresu a určiť jeden z finančných úradov, ležiacich v jeho obvode, aby pre celý trestný okres vykonával trestné vyšetrovanie a vydával trestné nálezy. O odvolaniach, ktoré majú odkladný účinok, platia ustanovenia § 21; rozhoduje o nich s konečnou platnosťou Ministerstvo financií.
(11) Daňové tresty sa vymáhajú a zaisťujú podľa ustanovení platných pre priame dane; v prípadoch uvedených v odseku 5 platia obdobne ustanovenia pre clo, poťažne pre príslušnú spotrebnú daň.
§ 43. Poriadkové pokuty.
(1) Ak niekto v iných prípadoch koná proti zákonu alebo ak neposlúchne úradný príkaz alebo vyzvanie, môže sa, ak toto konanie alebo opominutie nie je trestné podľa § 41, potrestať ihneď poriadkovou pokutou do 5. 000 Ks. V každom novom prípade a pri každom ďalšom bezvýslednom upomínaní možno uložiť poriadkovú pokutu do 10. 000 Ks. Ak ide o uloženie poriadkovej pokuty osobám zodpovedným za správu právnych osôb, nesmie celková výška všetkých poriadkových pokút, uložených v tom istom prípade, všetkým osobám, zodpovedným za správu tej istej
právnej osoby, presahoval 5. 000 Ks, potažne 10. 000 Ks.
(2) Poriadkovú pokutu možno uložiť aj vtedy, ak daňové platby (§ 20 ods. 1) neboly odvedené vôbec alebo boly odvedené zrejme nesprávne; pritom sa má brať do ohľadu pravdepodobná celková daňová povinnosť.
(3) Rovnakou pokutou sa potresce ten, kto bez zákonného dôvodu odoprie svedeckú alebo znaleckú výpoveď (§ 46 ods. 3).
(4) Poriadková pokuta sa neuloží, ak strana pred doručením nálezu o poriadkovej pokute napravila zanedbanie alebo učinila zadosť svojej povinnosti.
(5) Poriadkové pokuty plynú do štátnej pokladnice.
(6) Poriadkové pokuty možno vymáhať po uplynutí 15 dní po doručení trestného nálezu; inak platí pre ich vymáhanie a zaistenie ustanovenie § 42 ods. 11.
§ 44.
Zánik trestnosti.
Upustenie od trestného
pokračovania.
(1) Trestnosť podľa § 41 zaniká:
1. smrťou páchateľovou;
2. udelením milosti;
3. ak páchateľ napraví priestupok skôr, než úradný orgán pri daňovej kontrole (§ 16) závadu našiel, a vo všetkých iných prípadoch skôr, než sa páchateľovi doručilo predvolanie alebo upovedomenie o zavedenom trestnom pokračovaní, a ak v oboch prípadoch zaplatí ukrátenú, zatajenú alebo ohrozenú daň;
4. premlčaním.
(2) Na žiadosť strany možno upustiť od ďalšieho trestného pokračovania, ak strana prv ako bol trestný nález alebo rozsudok doručený, složí okrem ukrátenej dane primeranú pokutu a vzdá sa ďalších opravných prostriedkov. Upúšťaciu sumu určí úrad, vykonávajúci trestné pokračovanie, podlá voľného uváženia so zreteľom na výšku ukrátenej dane alebo dane, o ktorú štát mohol prísť, na výšku peňažného trestu, ktorý by inak bol pravdepodobne uložený, a na majetkové pomery obvineného. Určenie spúšťacej sumy podlieha schváleniu ministerstva financií, ktoré súčasne určí lehotu, do ktorej treba Upúšťaciu sumu zaplatiť.
(3) Ak pri priestupku ohrozenia dane (§ 41 ods. 4) neprevyšuje suma, o ktorú bola zákonná daň ukrátená alebo zatajená úhrnom sumu 1. 000 Ks a súčasne nečiní viac ako 15% zákonnej dane, neuloží sa obvinenému peňažný trest vôbec, ak preukáže, že sumu, o ktorú bola daň ukrátená alebo zatajená, dodatočne zaplatil, a to najneskôr v lehote určenej vyšetrujúcim úradom.
§ 45.
Premlčanie.
(1) Právo štátu vyrubiť daň z obratu a daň prepychovú sa premlčuje v 5 rokoch. Premlčanie sa začína po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom strana splnila svoju povinnosť podať soznanie alebo dodať podklady na vyrubenie, alebo ak strana nemá takúto povinnosť, — po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom príslušná daňová pohľadávka vznikla.
(2) Ak vinou strany nebola daň vyrubená celkom alebo zčasti, alebo ak strana opominula celkom alebo zčasti zaplatiť daň v prípadoch, v ktorých sa daň platí bez úradného predpisu, začína lehota plynúť až po uplynutí toho kalendárneho roku, v ktorom úrad nadobudol možnosť daň vyrubiť alebo predpísať. Pri dodávkach alebo výkonoch nepodnikateľov, pri ktorých sa daň nezaplatila spôsobom, uvedeným v §§ 13 a 31, začína premlčacia lehota plynúť od konca kalendárneho roku, v ktorom sa finančný úrad dozvedel o dodávke alebo výkone. Ale ak uplynulo 30 rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom príslušná daňová pohľadávka vznikla skôr, ako úrad nadobudol možnosť predpísať daň, nemožno daň vyrubiť.
(3) Právo vyrubiť čiastku, o ktorú sa pôvodne nesprávne vyrubilo menej, premlčí sa v 3 rokoch od uplynutia kalendárneho roku, v ktorom sa stala daň splatnou.
(4) Premlčanie sa preruší v prípadoch odsekov l až 3 každým takým úkonom,
vykonaným úradom smerujúcim na vyrubenie dane, o ktorom bola strana upovedomená. Od uplynutia kalendárneho roku, v ktorom sa stal posledný úradný úkon tohto druhu, začína plynúť nová lehota.
(5) Právo štátu požadovať splatnú daň sa premlčuje v 6 rokoch od uplynutia kalendárneho roku, v ktorom sa stala daň splatnou, nie však skôr ako za rok po uplynutí roku, v ktorom nastalo vyrubenie dane.
(6) Premlčanie splatnej dane sa preruší doručením upomienky daňovníkovi, zavedením exekúcie alebo povolením platobnej lehoty. Po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom bola doručená posledná upomienka, vykonané posledné exekučné opatrenie, alebo v ktorom uplynula posledná platobná lehota, začína plynúť nová premlčacia lehota.
(7) Ak je daň zaistená ručným zálohám, nemožno štátu, kým má záloh v držbe, namietať, že opominul vykonať záložné právo a záložné právo sa nemôže premlčať. Taktiež sa nepremlčuje dlžníkovo právo záloh vykúpiť. Tá čiastka pohľadávky, ktorá prevyšuje hodnotu zálohu, môže premlčaním zaniknúť. Ak splatná daň je zaistená vkladom do pozemkovej knihy, alebo záznamom v úradných depozitách, nemožno do 30 rokov po vklade, poťažne zázname namietať premlčanie proti uplatňovaniu takto nadobudnutého práva.
(8) Trestnosť činov, uvedených v § 41, zaniká premlčaním v 5 rokoch, a to, ak ide o konanie, — od uplynutia roku, v ktorom bol trestný čin spáchaný, a ak ide o opominutia, — od uplynutia roku, v ktorom nastalo opominutie. Ak sa vinník dopustí nového trestného činu, uvedeného v § 41, nepremlčuje sa starší trestný čin pred premlčaním novšieho. Premlčanie trestnosti činov, uvedených v § 41, sa prerušuje vydaním predvolania, ktoré je určené obvinenému a ktoré obsahuje označenie trestného činu a deň výsluchu, alebo iným oznámením určeným obvinenému, že sa proti nemu zavádza trestné pokračovanie.
Trestnosť činov premlčuje sa však vždy, ak do
10 rokov po uplynutí roku, v ktorom bol spáchaný trestný čin alebo nastalo opominutie, nebolo zavedené trestné pokračovanie.
(9) Trestnosť činov, uvedených v § 43, zaniká premlčaním v jednom roku odo dňa, čo bol spáchaný trestný čin alebo nastalo opominutie.
(10) Výkon trestov, uložených pre trestné činy, uvedené v §§ 41 a 43, sa premlčuje v piatich rokoch odo dňa, čo sa nález stal právoplatným.
(11) Do premlčacích lehôt, uvedených v odsekoch 8 až 10, sa nezaráta čas, v ktorom vinník bol v cudzine, ak neprítomnosť trvala v jednom kalendárnom roku aspoň 30 dní.
§ 46.
Súčinnosť verejných úradov,
obcí, s d r u ž e n í podnikateľov
a iných osôb.
(1) Všetky verejné, najmä tiež obecné úrady a ústavy, taktiež sdruženia podnikateľov
sú povinné poskytovať štátnym úradom každú pomoc pri vyrubovaní a vymáhaní dane a pri vykonávaní dozoru.
(2) Finančné orgány sú oprávnené žiadať od osôb zúčastnených na právnom úkone, ktorý bol podnetom pre vyrubenie dane, aby podaly vysvetlenia potrebné na vyrubenie dane a predložily spisy vzťahujúce sa naň; žiadané doklady musia byť v príslušnom výmere presne označené.
(3) V daňových veciach iných osôb je každý povinný vydať svedectvo alebo vypovedať ako znalec. Svedeckú alebo znaleckú výpoveď môžu odoprieť osoby, ktoré sú príbuzné s osobou, povinnou platiť daň, v priamej línii, taktiež manželia a ich súrodenci, ako aj súrodenci osôb, povinných platiť daň. Iné osoby môžu odoprieť také výpovede, ktorými by bolo im alebo osobe, ku ktorej sú v niektorom z uvedených pomerov, spôsobená priama a pomerne značná majetková škoda alebo hanba alebo by boly vystavené trestnému stíhaniu alebo by bola porušená svedková, poťažne znalcova povinnosť mlčanlivosti, štátom
uznaná, alebo by bolo vyhradené výrobné a obchodné tajomstvo.
(4) Na exteritoriálne osoby sa ustanovenia odsekov 2 a 3 nevzťahujú.
§ 47.
Podporná platnosť ustanovení o iných daniach a cle.
Vo veciach neupravených týmto zákonom platia podporne a obdobne:
1. ak ide o daň vyberanú pri dovoze (§ l ods. l č. 2), — ustanovenia o cle;
2. ak ide o paušalizovanú daň vyberanú spolu s niektorou spotrebnou daňou (§ 19 ods. 8), — ustanovenia o tej-ktorej spotrebnej dani;
3. vo všetkých ostatných veciach — ustanovenia o priamych daniach.
§ 48.
Neprípustnosť samosprávnych prirážok.
K dani z obratu a k dani prepychovej nemožno vyberať nijaké prirážky samosprávnych sväzkov a sborov.
§ 49. Prechodné ustanovenia.
(1) Týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia iných zákonov a nariadení, ktoré sa vzťahujú na daň z obratu a daň prepychovú.
(2) Ak ide o daň za dobu pred dňom nadobudnutia účinností tohto zákona alebo o trestné činy pred týmto dňom spáchané, treba použiť ustanovenia zákonov, platných v rozhodnom čase. O tom, či sa majú použiť ustanovenia zákona č. 658/1919 Sb. z. a n., pozmeneného zákonom č. 70/1920 Sb. z. a n., ustanovenia zákona č. 321/1921 Sb. z. a n., zákona č. 268/1923 Sb. z. a n, v znení zákonov č. 246/1926 Sb. z. a n., č. 188/1930 Sb. z. a n., č. 56/1932 Sb. z. a n., č. 265/1935 Sb. z. a n., č. 356/1938 Sb. z. a n., poťažne čo do prirážok k dani z obratu a k dani prepychovej zákona č. 56/1932 Sb. z. a n, v znení zákonov č. 199/1932 Sb. z. a n. a č. 231/1933 Sb. z. a n. alebo zákona č.
267/1935 Sb. z. a n. v znení zákona č. 281/1937 Sb. z. a n. a č. 358/1938 Sb. z. a n. rozhoduje:
1. ak ide o daň, — čas vzniku daňovej povinností (§ 11);
2. ak ide o trestné činy, — čas, kedy bol spáchaný trestný čin alebo nastalo opominutie.
(3) Právne predpisy, ktoré boly vydané na vykonanie zákonov uvedených v odseku 2 a platné dňa 31. decembra 1941, považujú sa za vykonávacie právne predpisy, vydané podľa tohto zákona, ak nie sú s ním v rozpore, a to do tých čias, kým nebudú nahradené novými. Ak vo vyhláškach o paušalizovaní dane z obratu a dane prepychovej, vydaných podľa zákonov uvedených v odseku 2, je v sadzbe paušálu zahrnutá prirážka podľa niektorého zo zákonov o prirážkach k dani z obratu a dani prepychovej (ods. 2), ostáva táto sadzba i naďalej v platnosti. Vo všetkých ostatných prípadoch okrem tých, v ktorých paušalizovaná alebo snížená daň výhradne alebo prevažne nahradzuje 1%-nú pravidelnú daň z obratu, v ktorých vyhláška o paušalizovaní výslovne ustanovuje, že sa prirážka na daň z obratu alebo prepychovú nevzťahuje, a na ktoré platí vyhláška ministra financií č. 268/ 1935 Sb. z. a n. — sadzby paušálu sa zvyšujú o 50%.
(4) Ak po uzavretí dodávok (výkonov), ale pred ich splnením, budú určité predmety alebo výkony vyhlásené novo za prepychové, alebo ak budú určité predmety podrobené dani z obratu pri dovoze, alebo ak sa pri určitých predmetoch zavedie alebo zvýši daňový paušál, je dodávateľ, alebo kto výkon uskutočňuje, oprávnený osobitne účtovať daňový rozdiel alebo daň a cenu o to zvýšiť, ak ich nechce niesť zo svojho.
(5) Ak po uzavretí dodávok (výkonov), ale pred ich splnením, bude daň z obratu alebo daň prepychová snížená, alebo ak určité predmety alebo výkony budú vyhlásené za neprepychové, alebo ak určité
predmety budú oslobodené od dane z obratu pri dovoze, alebo ak pri určitých predmetoch bude daňový paušál zrušený alebo snížený, je príjemca dodávky (výkonu) oprávnený žiadať od dodávateľa alebo od toho, kto výkon uskutočňuje, pomerné sníženie dane z úplaty. Ak dodávateľ alebo ten, kto výkon uskutočňuje, odviedol štátu už daň, má príjemca právo žiadať, aby mu finančná správa daňový rozdiel alebo daň vrátila. Podrobnosti určí vláda nariadením.
(6) Zmena v úplate, ktorá nastane podľa odseku 4 alebo 5, nemôže byť dôvodom pre zrušenie smluvy, ak sa v smluve nič iného neurčilo.
(7) Podnikatelia, ktorí nie sú výrobcami a majú ešte v deň nadobudnutia účinnosti vládneho nariadenia, ktorým sa mení soznam prepychových predmetov, na sklade tovar, zdaňovaný predtým v drobnom predaji, ale podľa zmeneného soznamu — u výrobcu, alebo pri dovoze, musia tento tovar zdaniť prepychovou daňou tak, ako keby mal byť podľa zmeneného soznamu zdaňovaný ešte aj naďalej v drobnom predaji; výrobcovia musia dňom, v ktorom nadobudne účinnosť vládne nariadenie, ktorým sa mení uvedený soznam, odviesť z celej svojej tržby za prepychové predmety — 18%-nú daň.
(8) Zásoby predmetov, ktoré majú podnikatelia na sklade v tom čase, keď vláda nariadením vyhlásila takéto predmety za prepychové, zdaňujú sa 15%-nou prepychovou daňou až v drobnom predaji; ale ak ide o predmety, zdaňované u výrobcu, ktorý ich sám vyrobil alebo doviezol z cudziny, zdaňujú sa pri dodávke 18%-nou prepychovou daňou už u samého výrobcu. Podnikatelia sú povinní vyhotoviť do 15 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia inventúru o zásobe týchto predmetov, a to podľa stavu ku dňu nadobudnutia účinnosti; výsledok inventúry zapíšu ako prvú položku do predpísaného zásobníka a oznámia v tej istej lehote príslušnému finančnému úradu I. stolice.
(9) Zásoby predmetov, ktoré podľa soznamu prepychových predmetov nie sú
prepychovým tovarom, ktoré sú však celkom alebo prevažne zhotovené z hmôt vyhlásených vládnym nariadením za prepychový tovar a ktoré sú v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia na sklade, zdaňujú sa 15 %-nou prepychovou daňou až v drobnom predaji. Podnikatelia sú povinní vyhotoviť inventúru aj o týchto predmetoch, zapísať jej výsledok do zásobníka a ohlásiť ho príslušnému finančnému úradu I. stolice v lehote, určenej v odseku 8.
§ 50.
Tento zákon nadobudne účinnosť dňom 1. januára 1942; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Časť všeobecná.
Koncom roku 1941 stráca platnosť doterajší zákon o dani z obratu a dani prepychovej (zákon č. 268/1923 Sb. z. a n., v znení zákonov č. 246/1926, 188/1930, 56/1932, 265/1935 a 356/1938 Sb. z. a n. ).
Hoci daňová teória sa chová k dani z obratu odmietavo, označujúc ju ako krízovú daň, bude ju treba — i keď odhliadneme od toho, že práve dnešné časy sú mimoriadne a vyžadujú zvýšené príjmy — zachovať i v budúcností, nielen pre jej veľkú výnosnosť, ale i pre pomernú jednoduchosť jej vyrubovania a vyberania, konečne však i preto, že sa na našom území vžila, stala sa takzvanou "starou daňou", pri ktorej je boj o jej presun už vybojovaný a ustálený.
Bez ďalšieho trvania týchto daní nemôže sa zaobísť finančné hospodárstvo štátu, nakoľko finančná správa nemá toho času možností, aby v prípade odpadnutia dane z obratu a dane prepychovej opatrila namiesto nich iný rovnocenný a práve taký výnosný zdroj príjmov na úhradu vlastných štátnych výdavkov.
Výnosnosť týchto daní je najlepšie ilustrovaná týmito sumami: Preliminovaná
rozpočtová suma týchto daní pre rok 1939 činila Ks 225, 500. 000, kým hrubý výsledok po odpočítaní vratiek činil Ks 283, 445. 000; za rok 1940 preliminované Ks 255, 193. 100, výsledok po odpočítaní vratiek Ks 430, 536. 000; za trištvrte roka 1941 rozpočtová suma činí Ks 270, 000. 012, kdežto výsledok po odpočítaní vratiek 373, 469. 850 Ks.
Hľadiac na tieto sumy a na to, že daň z obratu donáša skoro 30% výnosu všetkých daní a dávok, spravovaných Ministerstvom financií, náhrada ktorých už pre maximálne zaťaženie iných druhov príjmov nie je mysliteľná iným spôsobom bez porušenia normálneho národohospodárskeho života a rozpočtovej rovnováhy, je jasné, že poruchám v štátnom hospodárení možno predísť len tak, ak sa učinia tieto dane v nastávajúcich rokoch trvalým a pravidelným fiškálnym príjmom.
Nakoľko ide o normatívnu stránku úpravy dane z obratu a dane prepychovej finančná správa predkladá zákon o dani z obratu a dani prepychovej, pričom na doterajšej štruktúre zákona sa podstatne nič nemení; ponecháva sa teda už vžitá úprava, pričom sa vykonanými zmenami
sleduje snaha odstrániť doterajšie známe nejasnosti a rozpory pri výklade zákona, ďalej prispôsobiť ustanovenia zákona právnemu poriadku platnému v Slovenskej republike a odstrániť možnosti obchádzania zákona, ako aj zjednodušiť sadzby tým, že zákon o prirážkach k dani z obratu a dani prepychovej sa inkorporuje do tohto zákona.
K jednotlivým zmenám, nakoľko sa týkajú vecnej a formálnej stránky ustanovení zákona o dani z obratu a dani prepychovej, treba podotknúť toto:
Časť osobitná.
K § l ods. 3.
Demonštratívny výpočet príležitostných sdružení sa uviedol preto, aby sa zákon v tomto ustanovení prispôsobil bežnej terminológii súkromného práva.
K § 2 č. 1.
Demonštratívny výpočet sa v tomto ustanovení doplnil slovami "tepelnú energiu" pre úplnosť, keďže vznikol spor okolo otázky, či i táto dodávka ako prenájom podlieha dani. Uzákoňuje sa teda doterajšia prax, ktorá bola i nálezmi Najvyššieho správneho súdu potvrdená.
K § 4 č. 7.
Text pred slovom "vedenie" doplnený slovom "energetické", aby bol jasnejší a úplnejší.
K § 4 č. 8.
Z textu vynechané: "... podľa č. nariadenia zo dňa 15. septembra 1915, č. 280 r. z. a na Slovensku a Podkarpatskej Rusi... " Za slová "sadzobnej položky 89... " sa vložily ďalšie "poplatkovej sadzby". Zmeny vyplývajú z nového právneho poriadku.
K § 4 č 10.
Text:,,... podľa zákona zo dňa 3. mája 1934, č. 88 Sb. z. a n., po prípade podlá zákonov tento zákon predlžujúcich alebo pozmeňujúcich... " sa nahradil textom,,... podľa vládneho nariadenia č. 115/1939 Sl. z., po prípade podľa zákonov alebo nariadení toto vládne nariadenie predlžujúcich, pozmeňujúcich alebo doplňujúcich... " Zmeny tieto vyplývajú z novej právnej úpravy.
K § 4 č. 11.
Hranica úplaty oslobodenej pri dodávkach (výkonoch) nepodnikateľských sa zvyšuje z 500 Ks na 1000 Ks, z dôvodu administratívnej úspornosti.
K § 4 ods. 2.
Menovitý výpočet korporácií, ktoré majú byť vypočuté, bol nahradený všeobecným označením,, príslušnú záujmovú korporáciu" z dôvodov pružnosti zákona.
K § 4 ods. 3.
Zmena v § 4, č. 15 vyplýva z novej organizácie ústredných úradov v Slovenskej republike.
K § 4 č. 15.
Druhá veta bude znieť: "Za rovnakých podmienok nepodliehajú dani dodávky a výkony pre obce, okresy a župy, ak daňovník preukáže, že z tej ktorej dodávky alebo výkonu bol zaplatený smluvný a kvitančný poplatok. " Účelom ustanovenia § 4 č. 15, veta druhá v pôvodnom znení bolo vyrovnať nesrovnalosť v poplatkovom práve. Zo smlúv o dodávke alebo výkone sa samosprávnymi sväzkami, o ktorých nebola vyhotovená poplatná listina, sa totiž v bývalých zemiach Českej a Moravskosliezskej neplatil poplatok smluvný a kvitančný, kdežto na Slovensku (Podkarpatskej Rusi) sa tieto poplatky platily. Osamostatnením sa Slovenskej republiky toto ustanovenie sa stalo bezúčelným, ba príkrym, a práve odstraňuje sa novým vyššie uvedeným znením.
K § 6 ods. 2.
Viď odôvodnenie tejto zprávy k § 4 ods. 2.
K § 7 č. 3 a 4.
Zvýšený bol súhrn úplat, docielených agentmi, poťažne spisovateľmi a umelcami z pôvodných 40. 000 Ks na 60. 000 Ks, a to zo sociálnych dôvodov.
K § 8.
Doplnením úvodného textu odseku l tohto paragrafu slovami "celým svojím majetkom" bola uzákonená prax, respektíve výklad pojmu osobného ručenia celým majetkom ručiacich osôb taxatívne vymenovaných v odsekoch l až 3.