a) pri svojpomocných (družstvách — 1%, najmenej však:
1. zo založenia družstva 200 Ks;
2. po založení družstva 2 Ks z prístupu každého nového člena alebo z upísania každého ďalšieho podielu;
b) pri iných družstvách 2% až 6% podľa sadzby §13 ods. 4;
c) pri premene svojpomocného družstva na nesvojpomocné, rozdiel medzi poplatkom podľa písm. a) a poplatkom podľa písm. b).
(4) Svojpomocným podľa tohto zákona je družstvo, ktoré obmedzuje svoju základnú činnosť len na členov; svojpomocnú povahu nestráca družstvo, ak s nečlenmi uzaviera také obchody, bez ktorých by nemohlo splniť svoje základné úlohy, alebo pri ktorých vystupuje ako splnomocnenec tretej osoby. Ak družstvo neoprávnene vykonáva svoju základnú činnosť s nečlenmi, stráca nárok na poplatkové výhody uvedené v ods. 3 písm, a).
(5) Podielový poplatok zaplatí družstvo v hotovosti bez výrubu daňovému úradu, príslušnému podľa sídla, do 15 dní od upovedomenia o zápise do firemného registra. Podielový poplatok z prístupu do družstva a z prevzatia ďalšieho podielu, je sročný do 15 dní po uplynutí každého obchodného obdobia družstva. V tej istej lehote je sročný rozdiel poplatku podľa odseku 3 písm. c), ak družstvo prestalo byť svojpomocným družstvom.
(6) Z prínosu nehnuteľnosti za členské podiely platí sa okrem podielového poplatku aj nehnuteľnostný poplatok.
§ 15. Spolky.
(1) Stanovy spolkov podľa spolkového práva podliehajú paušálnemu listinnému poplatku 100 Ks.
P) Paušálny poplatok podľa ods. l treba zaplatiť kolkami na prvej sírane prvého vyhotovenia stanov, predložených na úradné schválení. Ostatné vyhotovenia stanov, ako aj zápisnica o ustavujúcom valnom shromaždení, nepodliehajú nijakému poplatku.
§ 16. Cudzozemské spoločnosti.
(1) Cudzozemské spoločnosti, ktoré započnú v tuzemsku prevádzať obchody pod svojou firmou prostredníctvom filiálky alebo jednateľstva, podliehajú admisnému poplatku, O tomto poplatku platia obdobne ustanovenia § 13 ods. 3, 4, 6 a 8; jeho zakladám je kapitál, určený na prevádzku tuzemských obchodov.
(2) Platobná povinnosť za poplatok postihuje solidárne spoločnosť a jej tuzemské orgány.
Diel piaty. R o z l i č n é ustanovenia.
§ 17. Výhody družstiev.
(1) Peňažné a úverné družstvá, ktoré sú členmi Ústredného družstva, Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc a Živnosväzu, ústredia živnostenských a občianskych úverných ústavov a družstiev, ako aj Ústredného sväzu nemeckých družstiev v Bratislave, požívajú vecné oslobodenie od týchto poplatkov:
a) pre dlžobné úpisy o pôžičkách poskytnutých do úhrnnej sumy najviac 25. 000 Ks pre jedného člena a jeho rodinu, ako aj pre rukojemské záväzky obsažené v nich. Za rodinu treba považovať všetkých pokrvných z pokolenia predkov a z pokolenia potomkov, ktorí žijú v čase vystavenia listiny v spoločnej domácnosti;
b) pre pozemnoknižné zabezpečenie pôžičiek uvedených pod písm. a), okrem poplatkov zo súdnych podaní;
c) pre poistenky na splátky podielové (vkladové) a tie splátky pôžičkové, ktoré sa týkajú pôžičiek podľa písm. a),
(2) Peňažné a úverné družstvá, ktoré sú členmi Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc a Živnosväzu požívajú vecné oslobodenie od poplatkov pre postupy (cessie) svojich pohľadávok, ktoré majú voči svojim členom v prospech svojho sväzu, a pre poistenky o vyrovnaní takýchto pohľadávok.
(3) Družstvá, družstevné sväzy a ústredia, uvedené v ods. l sú oslobodené od poplatkov zo všetkých podaní na verejné úrady a vrchnosti, okrem pôdami v pokračovaní súdnom.
§ 18. Nostrifikačný poplatok.
(1) Cudzozemské cenné papiere (odsek 2) prenesené do tuzemska, podliehajú jednorázovému nostrifikačnému poplatku, ak sa tu stanú predmetom právneho úkonu. Pri depozitnom úkone sa však tento poplatok neplatí.
(2) Cudzozemskými cennými papiermi sú najmä: účastiny, kuksy, rentové obligácie a dielčie dlžobné úpisy cudzozemských právnych subjektov, podielové listy cudzozemských družstiev a spoločností s ručením obmedzeným, ako aj dočasne poukážky o splátkach na také cenné papiere.
(3) Poplatok činí 2% z menovitej hodnoty a pri čiastočne splatených cenných papieroch z vyznačenej splátky. Ak sa z obsahu cenného papieru nedá zistiť jeho menovitá hodnota alebo vykonaná splátka, platí sa pevný poplatok 100 Ks za l kus, alebo 2%-ný poplatok z jeho dokázanej ostatnej nadobúdacej ceny.
(4) Platobná povinnosť postihuje solidárne každého, kto ako strana spolupôsobí pri právnom úkone,
(5) Poplatok sa platí kolkami. Treba ich nalepiť na líci cenného papiera a dať znehodnotiť daňovému úradu pred uskutočnením právneho úkonu a pri nadobudnutiach na prípad smrti —do 30 dní po nadobudnutí.
(6) Ak poplatok nebol zaplatený vôbec, včas, v zákonnej sume alebo predpísaným spôsobom, vyrubí sa zvýšený poplatok desaťnásobkom ukráteného alebo nebezpečenstvu ukráteina vystaveného poplatku.
§ 19.
Zrušenie kolkových stupníc a zmena stup-
nicových poplatkov na percentné
poplatky.
(1) Doterajšie kolkové stupnice určené v § l vládneho nariadenia č. 403/1920 Sb.
z. a n. (tabuľka 1) sa zrušujú. Všetky dolerajšie stupnicové poplatky sa pozmeňujú na poplatky percentné tak, že
I. stupnica sa rovná 1/2% (pol percentu),
II. stupnica sa rovná 1% (jednému percentu) a
III. stupnica sa rovná 2% (dvom percentám).
(2) Tam, kde sa v poplatkových pravidlách a ostatných poplatkovo-právnych predpisoch hovorí o stupnicovom poplatku, nastupuje namiesto neho poplatok percentný.
(3) Ustanovenia §§ 13 a 88 poplatkových pravidiel sa zrušujú.
§ 20.
Zmena niektorých ustanovení poplatkových pravidiel.
(1) Ustanovenia § 3 poplatkových pravidiel sa zrušujú a nahradzujú takto:
Poplatky sa platia použitím kolkov alebo v hotovosti a určené sú pevnom sumou alebo určitým percentom z hodnoty predmetu poplatku. "
(2) Ustanovenia § 4 poplatkových pravidiel sa zrušujú a nahradzujú takto:
"(1) Použitím kolkov sa platí:
a) pevný poplatok:
1. z podaní, z rovnopisov, ich príloh a rubrík; ak je však do podania pojatý aj právny úkon alebo ak sa týka nejakého oprávnenia, platí sa okrem poplatku z podania aj osobitný poplatok podľa poplatkových predpisov,
2. z vysvedčení,
3. z obchodných a živnostenských kníh,
4. z úradných vyhotovení, ktoré podliehajú pevnému poplatku podľa poplatkových predpisov,
5. zo všetkých listín, ktoré nepodliehajú percentnému poplatku;
b) percentný poplatok:
1. z právnych úkonov uvedených v § l písm. A č. 3, ak poplatok nepresahuje 300 Ks, okrem z úkonov uvedených v § 5 písm. b),
2. z pozemnoknižných zápisov vecných práv, ak poplatok nepresahuje 300 Ks,
(2) Ak percentný poplatok podľa odseku l písm. b) č. l presahuje 300 Ks môže sa zaplatiť kolkami alebo v hotovosti podľa § 5, a to pri ohlásení právneho úkonu. Ak sa poplatok, presahujúci 300 Ks, platí kolkami, premlčuje sa právo na výrub poplatku len po 5 rokoch po ohlásení listiny na výrub. "
(3) Ustanovenia § 5 poplatkových pravidiel sa zrušujú a nahradzujú takto:
"V hotovosti sa platí percentný poplatok:
a) z právnych úkonov uvedených v § 4 ods. l písm. b) č. l a 2, ak prevyšuje 300 Ks;
b) bez ohľadu na výšku poplatku z úkonov uvedených v § l písm. A. č. 5, taktiež z právnych úkonov, ktorými sa práva zakladajú, prenášajú, zabezpečujú, pozmeňujú alebo zrušujú (§ l písm. A. č, 3), ak plnenie alebo protiplnenie je síce oceniteľné, avšak jeho hodnota nie je udaná v listine a nie je vyjadrená ani odvolaním sa na iné listiny, knihy alebo účty, ako aj poplatok z právnych úkonov poplatných bez zreteľa na listinné osvedčenie. "
§ 21. Zaokrúhlovanie základu poplatkov.
Všetky percentné poplatky sa platia 2 hodnôt zaokrúhlených nahor na číslo deliteľné stom a ak základ poplatku nedosahuje 1. 000 Ks —z hodnôt zaokrúhlených nahor na číslo deliteľné dvadsiatimi. Na zvyšky do výšky polovice deliteľov sa neprizerá.
§ 22. Spôsob použitia a znehodnotenia kolkov.
(1) Kolky, ktorými sa má alebo môže podľa platných právnych predpisov splniť zákonná poplatková platobná povinnosť možno použiť a znehodnotiť len spôsobom určeným v odsekoch 2 až 9.
(2) Na každej listine, písomnosti, zápisnici, úradnom vyhotovení apd., ako aj na každom podaní na úrad (súd), treba kolky v hodnote zákonnej platobnej povinnosti nalepiť vždy na prvú síranu listiny (podania) a pravidelne v jej ľavej hornej štvrtine pred pripojením prvého podpisu na lístinu a pri podaniach pred ich podaním. Pri platení sa má použiť čo najmenší počet kolkov; ak je na listine, poťažne podaní niekoľko kolkov, musí byť medzi nimi medzera.
(3) Každý kolok nalepený na akúkoľvek listinu alebo podanie treba znehodnotiť (ods. 5) osobitne daktorým z týchto spôsobov:
a) odtlačkom okrúhlej kovovej dátumovej pečiatky čiernej olejovej farby, z ktorej musí byť zrejmé meno, firma alebo názov osoby (fyzickej alebo právnej), ktorá kolok znehodnotila. Odtlačok pečiatky musí byť umiestený tak, aby prechádzal cez dolnú polovicu kolku a nerobil nečitateľným jeho hodnotový údaj a ponechal na kolku meno, firmu alebo názov osoby (fyzickej alebo právnej), ktorá kolok znehodnotila. Odtlačok dňa, mesiaca — písmenami — a roku znehodnotenia musí aspoň čiastočne prechádzať cez kolok;
b) odtlačkom okrúhlej pečiatky čiernej olejovej farby, v ktorej chýba dátum znehodnotenia, spôsobom určeným pod písm. a) a vpísaním dátumu znehodlnotenia atramentom na kolok cez jeho horný okraj spôsobom určeným pod písm. c);
c) prepísaním tak, že osoba, ktorá kolok znehodnocuje prepíše atramentom horný okraj každého kolku osobitne dňom, mesiacom — písmenami — a rokom znehodnotenia a jeho dolnú polovicu svojim menom (podpisom). Prepis dátumom musí byť zpola na kolku a zpola na papieri; prepis podpisom (menom) musí počínať a končiť na listine a prechádzať cez kolok a nesmie robiť nečitateľným jeho hodnotový údaj. Meno osoby alebo názov firmy, ktorá kolok znehodnotila treba vypísať číta-- teľne a v plnom znení;
d) účty a im naroveň postavené listiny možno znehodnotiť aj odtlačkom firemnej a dátumovej pečiatky akéhokoľvek tvaru a akejkoľvek farby spôsobom uvedeným pod písm. c).
(4) Na prvej strane súdnych podaní je podávateľ povinný poznamenať počet a hodnotu nalepených kolkov.
(5) Nalepené kolky musia znehodnotiť:
a) pri právnych listinách a iných písomnostiach, vyhotovených stranami — strany;
b) pri podaniach, úradných zápisniciach, vysvedčeniach a iných úradných vyhotoveniach — úradný orgán; na žiadosť poplatníka treba kolky znehodnotiť v jeho prítomnosti.
(6) Ak pri vystavení listiny alebo pri predložení podania spolupôsobil verejný notár, advokát alebo obecný — obvodný — notár, sú povinní v prvom rade oni zachovávať predpisy o použití a znehodnotení kolkov.
(7) Kolky použité na listinách a podaniach a kolky znehodnotené na listinách inak, ako podľa ods. l až 3, 5 a 6 považujú sa za nejestvujúce.
(8) Doterajšie predpisy o použití a znehodnotení kolkov na zmenkách a im naroveň postavených listinách, ako aj ustanovenia § 20 zákona č. 85/1921 Sb. z. a n. ostávajú nedotknuté.
(9) Ministerstvo financií môže povoliť, aby súdy, štátne a iné verejné úrady používaly aj naďalej staré pečiatky, v dátume ktorých údaj mesiaca nie je uvedený písmenami [ods. 3 písm a)].
§ 23.
Platenie poplatku z obchodných a živnostenských kníh.
(1) Poplatok z obchodných a živnostenských kníh (§ 2) treba zaplatiť pred prvým zápisom do nich.
(2) Pred zaplatením poplatku z viazaných kníh je poplatník povinný:
a) prevlieknuť všetky listy pevnou niťou tak, aby sa mohly obidva jej konce sviazať a pripevniť pečaťou na vnútornej strane obalu;
b) poznamenať na prvej strane knihy úhrnný počet listov knihy, ich plošnú mieru, nalepiť na nej kolíky — ak sa neplatí poplatok v hotovosti — a pripojiť svoj podpis čitateľne a v plnom znení.
(3) Poplatok zviazaných kníh sa platí: a) kolkami alebo
b) v hotovosti na príslušnom daňovom
Ak daňový úrad zistí, že predpisy ods. 2 sú zachované, pripevní oba volné konce prevlieknutej nite pečatným voskom a vtlačí do neho úradnú pečať. Nalepené kolky znehodnotí a vyznačí ich počet a hodnotu. Ak sa platí poplatok v hotovosti, potvrdí pod pečaťou výšku prijatej sumy.
(4) Poplatok z obchodných a živnostenských kníh vedených na voľných listoch sa platí:
a) kolkami sadzbou za hárok (§ 2 ods. 1), ktoré sa nalepia na každý voľný list a znehodnotia podľa § 22, alebo
b) v hotovosti paušálom. Paušál na žiadané obdobie povolí a určí podľa počtu voľných listov na žiadosť vopred podanú okresné finančné riaditeľstvo; povolenie možno viazať na podmienky a kedykoľvek odvolať, ak sa zistí, že sa nezachovávajú. Po doručení povolenia na paušál je poplatník povinný predložiť voľné listy daňovému úradu cieľom oblilerovania.
O Obchodné a živnostenské knihy, z ktorých bol poplatok zaplatený inak, ako spôsobom určeným v ods. l až 4 považujú sa za nekolkované.
Diel šiesty. Súdne poplatky.
§ 24.
(1) Doterajšie sadzby pevných poplatkov v súdnom pokračovaní, určené článkami II. až IV. zákona č. 120/1931 Sb. z. a n. v znení § 2 zákona č. 255/1935 Sb. z. a n. zvyšujú sa o polovicu. Ustanovenie čl. IV. č. 5 zákona č. 120/1931 Sb. z. a n. sa zrušuje.
(2) Sadzby pevných poplatkov zo súdnych rozhodnutí, určené §§ 11 až 13 zákonného článku XLIII/1914, zvyšujú sa na päťnásobok.
§ 25.
Ustanovenia §§ 14 a 15 zákonného článku XLIII/1914 sa zrušujú a nahradzujú takto:
,, (1) Z rozsudkov súdov prvej stolice, okrem prípadov uvedených v §§ 11 až 13, treba zaplatiť z hodnoty predmetu sporu alebo pokračovania poplatok podľa tejto sadzby:
do 200. 000 Ks.... 1. 5%,
nad 200. 000 Ks... 2%.
(2) Poplatku, určenému pre rozsudky súdov prvej stolice, podliehajú aj rozsudky súdov odvolacích a dovolacích stolíc, ak sa po vynesení prvostupňového rozsudku hodnota predmetu sporu alebo pokračovania zvýšila (§ 35); do tohto poplatku sa započíta poplatok zaplatený z prvostupňového rozsudku. "
§ 26.
Ustanovenia §§ 44 a 45 zákonného článku XLIII/1914 sa zrušujú a nahradzujú takto:
"(1) Poplatok zo súdnych rozhodnutí treba platiť do 300 Ks — kolkami, a ak prevyšuje 300 Ks — v hotovosti bez výrubu obdobne podľa ustanovení článku IV. až IX. vládneho nariadenia č. 66/1933 Sb. z. a n. Pre nesplnenie platobnej povinnosti v hotovosti bez výrubu stíhajú poplatníkov trestné následky, určené v § 3 ods. 3 zákona č. 65/1933 Sb. z. a n. Lehota na platenie vopred počína sa dňom vyhlásenia rozhodnutia, ak je strana alebo jej právny zástupca pri vyhlásení prítomný; inak dňom doručenia rozhodnutia.
(2) Súdna kancelária je povinná každé rozhodnutie, z ktorého treba poplatok zaplatiť v hotovosti bez výrubu, zaslať v uhodnovernenom odpise do 30 dní po jeho vynesení, poťažne doručení, daňovému úradu, príslušnému podlá sídla súdu. "
§ 27.
Ustanovenie § 34 zákonného článku XLIII/1914 sa zrušuje a nahradzuje takto:
"V pokračovaniach pred občianskymi súdmi — nakoľko tento zákon ináč neustanovuje — 20 stanoviska zaplatenia popplatkov pri predmete, ktorý netvorí majetkový nárok a nie je oceniteľný, treba mat zato, že má:
1. v pokračovaní pred okresnými súdmi hodnotu 5. 000 Ks,
2. v pokračovaní pred sborovými súdmi hodnotu 20. 000 Ks. "
§ 28.
Ustanovenia § 55 zákonného článku XLIII/1914 v znení § 4 zákona č. 255/1935 Sb. z. a n. sa zrušujú a nahradzujú takto:
"Poplatok zo súdnych rozhodnutí, ktorý treba platiť v hotovosti, je povinná v prvom rade zaplatiť strana, na návrh ktorej sa pokračovanie zaviedlo, pričom však všetky strany stíha solidárna platobná povinnosť. Avšak odporcu tej strany, na návrh ktorej sa pokračovanie zaviedlo, nestíha solidárna platobná povinnosť — okrem prípadu, keď trovy boly vzájomne zrušené —, ak nebol vôbec posúdený ma platenie trov pokračovania (ich časti); ak však bol posúdený len na platenie časti trôv, môže finančná správa upraviť jeho platobnú povinnosť na sumu, ktorá by prichodila podlá pomeru, v akom je zaviazaný hradiť trovy pokračovania. "
§ 29.
Minister financií sa splnomocňuje, aby v dohode s ministrom pravosúdia sostavil a uverejnil znenie platných sadzieb poplatkov v súdnom pokračovaní.
Diel siedmy.
Prechodné a záverečné ustanovenia.
§ 30. Prechodné ustanovenia.
(1) Ústne nájomné a árendálne smluvy, uzavreté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a podliehajúce poplatku podľa § 9. treba ohlásiť na výrub poplatkov do 60 dní príslušnému daňovému úradu; spoplatňujú sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2) Ak sa účastinná spoločnosť usnesie do konca roku 1942 na zvýšení účastinnej istiny podľa § 13 ods. 8, neplatí sa poplatok zo zvýšenia; toto zvýšenie podlieha —
ak niet iného ustanovenia — len emisnému poplatku [§ 13 ods. 3 písm. b)].
(3) Za dočasné pripustenie filiálok cudzozemských peňažných ústavov k tuzemskej činnosti, požaduje sa len toľko desatín sníženého admisného poplatku podľa § 7 písm. c) vládneho nariadenia č. 37/1941 Sl. z., na koľko rokov platí pripúštacie povolenie, počínajúc dňom 1. januára 1941. Čas dlhší ako 6 mesiacov počíta sa za plný kalendárny rok.
(4) O svedeckých zápisoch, napísaných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona o právnych úkonoch, ktoré sa vtedy uskutočnily, platia aj naďalej ustanovenia § 19 zákona č. 54/1925 Sb. z. a n.
(5) Poplatky zo spoločenských smlúv kapitálových spoločností (§ 13), sročné podľa právnych predpisov, platných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, treba zaplatiť do 60 dní po nadobudnutí jeho účinnosti.
(6) Kolky použité a znehodnotené do šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona podľa doterajších právnych predpisov považujú sa za správne použité a platne znehodnotené.
§ 31.
Ekvivalentná povinnosť zrušených právnych útvarov.
Prevody majetku spolkov a sdružení, ktoré boly zrušené právnymi predpismi, vydanými po 14. marci 1939, na iné subjekty nepodliehajú poplatkom z prevodov majetku. Ekvivalentná povinnosť týchto zrušených ekvivaletných sukjektov prechádza dňom ich zániku na právny subjekt, ktorý prevzal ich majetok, a to aj vtedy, ak sa tak stalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
§ 32. Záverečné ustanovenia.
Všetky poplatkové zákony a právne predpisy, ktoré odporujú ustanoveniam
tohto zákona alebo sú nimi nahradené, sa zrušujú; zrušujú sa najmä:
1. ustanovenia §§ 3, 4, 5, 13, 20, 22 ods. 2, 24 ods. 2, 33, 38, 42, 45, 77, 88 a 106 písm. b) poplatkových pravidiel;
2. ustanovenia sadzobných položiek 3/75, 27/58, 41/13 bod IV. č. 3 a 4 (§§ 7 až 13 zák. č1. XXV/1875), 56/20, veta druhá poznámky pripojenej k sadzobnej položke 52/73, ako aj ustanovenia sadz. pol. 77/89 bod I. (§§ 7 až 9 zák. čl. XVI/1869 v znení § 6 vládneho nariadenia č. 403/1920 Sb. z. a n. a čl. XVa zákona č. 76/1927 Sb. z. a in. v úprave čl. 3 zákona č. 226/1936 Sb. z. a n. a čl. 2 zákona č. 130/1941 Sl. z. ) a bod XII. písm. c) (§§ 5 a 6 zák. čl. XVI/1869) a ustanovenia sadzobnej položky 84/84 B č. 2 (v znení § 4 zákona č. 244/1921 Sb. z. a n. a § l vládneho nariadenia č. 11/1939 I, Sb. z. a n. ) poplatkových pravidiel;
3. ustanovenia § 47 zákonného článku XXIII/1898 v znení § 6 zákona č. 210/1919 Sb. z. a n.;
4. ustanovenia §§ 117 až 120 zákona č. 58/1906 r. z. v znení zákona č. 271/1920 Sb. z. a n. a § 6 vládneho nariadenia č. 403/ 1920 Sb. z. a n.;
5. zákon č. 171/1892 r. z, v znení zákona č. 304/1919 Sb. z. a n.;
6. ustanovenia §§ 14, 15, 44, 45 a 55 zákonného článku XVIII/1914 v znení § 4 zákona č. 255/1935 Sb. z. a n.;
7. ustanovenia § 56 (v znení poznámky 6 vety l a 2 k sadzbe zákona č. 337/1921 Sb. z. a n. a pozn. l k jeho vykonávaciemu vl. nar. č. 111/1922 Sb. z. a n. ) a ustanovenia § 71 (v znení zák. čl. XIV/1901 a vyhlášky č. 19/1940 Sl. z. ) zákonného článku XI/1918;
8. § l písm. a) a b) č. l, §§ 3 písm. m), 5 ods. 2 a § 6 vládneho nariadenia č. 403/ 1920 Sb. z. a n.;
9. zákon Č. 76/1921 Sb. z. a n.;
10. §§ l, 2, 13 až 18 a 19 zákona č. 54/1925 Sb. z. a n. a §§ 9 až 14 jeho vykonávacieho vládneho nariadenia č. 87/1925 Sb. z. a n.
§ 33. Účinnosť.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1942; vykoná ho minister financií v dohode so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
I. Všeobecne:
Prestavba štátu, úprava jeho zariadení a ustanovizní kladú pochopiteľne dosť značné nároky na štátnu pokladňu. K tomu sa pridružujú, ako celkom mimoriadne, výdaje vojnové, ktoré treba hradiť z bežných príjmov. Keďže dostatočných úhrad niet, ukazuje sa potreba hľadať jednak nové príjmy, jednak zvýšiť doterajšie dôchodky štátnej pokladnice. Pre tento cieľ previedly sa už určité zákonné alebo administratívne opatrenia, iné sú predmetom rokovania príslušných činiteľov. Takýmto opatrením je aj predmetná osnova zákona o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov o poplatkoch, podľa ktorej sa má zvýšenie príjmov dosiahnuť:
1. zvýšením sadzieb pevných poplatkov (i poplatkov z obchodných a živnostenských kníh);
2. zvýšením účetného kolku z účtov, pri ktorých suma pohľadávky prevyšuje 1. 000 Ks, ako aj zavedením ustanovizne "účteniek (§4)" a vyšším spoplatnením príležitostných zábavných produkcií;
3. zjednodušením vyberania poplatkov z kúpnych, dodacích a podnikateľských smlúv verejnými pokladnicami a čiastočným rozšírením povinnosti vyberať poplatky srážkou;
4. spoplatnením niektorých ústnych nájomných a árendálnych smlúv;
5. odstránením poplatkového oslobodenia svedeckých zápisov;
6. reformou a kodifikáciou roztrúsených a ťažkopádnych ustanovení o spoločenských smluvách a miernym zvýšením
poplatkovej povinnosti smlúv osobných zárobkových spoločností;
7. čiastočným odňatím neodôvodnených už výhod družstiev. Privilégium ľudového (družstevného) peňažníctva bolo odôvodnené vtedy, keď štát mal priamy záujem na podporovaní jeho vybudovania, ale dnes, keď je družstevníctvo už dobudované a v plnom rozkvete, konkuruje aj so sporiteľňami, je už jeho poplatkove-privilegované postavenie anachronické a nečasové;
8. zjednodušením správy a vyberania poplatkov a novými predpismi, ktoré zamedzujú možnosti úniku zpod poplatkovej povinnosti (§ 19 až 23 osnovy);
9. úpravou a zvýšením poplatkov v pokračovaní súdnom.
Podrobné odôvodnenie opatrení vypočítaných vyššie je pojaté do osobitnej časti dôvodovej zprávy. Tam je tiež udaný dosah týchto opatrení pre finančnú správu a poplatníka. Podotýka sa výslovne, že pri sostavení osnovy dbalo sa pečlive o to, aby novými poplatkove-právnymi predpismi nebola zaťažená výroba a tým zvyšovaná nepriamo cenová hladina. Zvýšený príjem štátnej pokladnice postihne podľa osnovy pravidelne prebytky dôchodkov spotrebiteľa tam, kde sa ich odraz neprejaví v cenách.
Pri sostavení osnovy sa pamätalo aj na nutne potrebnú reformu vyše deväťdesiatročných základných poplatkových noriem a reforma bola prevedená aj všade tam, kde súvislosť upravenej matérie pripustila alebo naliehavá potreba vynútila jej uskutočnenie. Príležitosť zákonnej úpravy, vykonaná predovšetkým z dôvodov financ-