ných, použila sa teda tiež k tomu, aby boly zákonne upravené niektoré veci, ktorých úprava bola s hľadiska legislatívneho veľmi potrebná.
Od uzákonenia opatrení navrhovaných predmetnou osnovou očakáva finančná správa zvýšenie príjmov pre rok 1942 o 25, 000. 000 Ks.
II. Osobitne
k jednotlivým paragrafom:
K§ 1:
Ustanovenia § l zvyšujú sadzbu pevných kolkových poplatkov upravených posledný raz predpismi §§ l, 2 a 6 zákona č. 54/1925 Sb. z. a n. Toto zvýšenie sadzieb je 20% až 50%. Pri určení nových sadzieb bolo prihliadnuté k predpisom zákona č. 340/1940 Sl. z. o dávkach za úradné výkony vo veciach správnych a zvýšenie poplatkových sadzieb miernené tam, kde dávkové zaťaženie podľa predpisov tohto zákona bolo už dostačujúce.
Výnimky zo zvýšenia sadzieb sú stanovené § l ods. 2 osnovy. Rad výnimok určených § 2 zákona č. 54/1925 Sb. z. a n. bolo treba rozšíriť vyňatím poplatkov z dobytčích pasov, rybárskych lístkov a hracích karát, lebo dávkové zaťaženie týchto predmetov je nateraz dostačujúce. Rovnako neboly zvýšené pevné kolkové poplatky v pokračovaní pred Najvyšším správnym súdom, lebo ich výmera určená ústavným zákonom č. 120/1940 Sl. z. nevyžaduje ďalšieho zvýšenia.
Pevné poplatky, ktoré sú upravené ďalšími paragrafmi tohto zákona a na ktoré sa preto nevzťahuje všeobecné zvýšenie podľa ustanovení § l ods. l osnovy sú tieto: poplatky z obchodných a živnostenských kníh a výpisov z nich (teda aj bilancované kontá a kontokorentné výpisy podrobené doteraz poplatku podľa sadz. pol. 3/75 popl. prav. ), poplatky z účtov a im podobných písomností, poplatky zo zábavných produkcií, ako aj pevné poplatky zo spoločenských smlúv a súdne poplatky.
K § 2:
Ustanovenia S nahradzujú doterajšie predpisy sadzobnej položky 27/58 poplatkových pravidiel, §§ 45 a 106 písm. b) poplatkových pravidiel a predpismi odseku 6 aj ustanovenia sadzobnej položky 3 /75 poplatkových pravidiel v znení § 5 ods. 2 vládneho nariadenia č. 403/1920 Sb. z. a n.
Ustanovenia g 2 osnovy prinášajú
okrem mierneho zvýšenia sadzby poplatkov z obchodných a živnostenských kníh, podstatné zjednodušenie poplatkovej povinnosti. Miesto doterajších 20, 40 a 60 halierových, respektíve l a 2 Ks poplatkových sadzieb zavádzajú jednotnú l Ks sadzbu. Vylučujú s hľadiska poplatkového aj doterajší rozdiel medzi hlavnými a inými obchodnými a živnostenskými knihami. V ods. 4 sú vypočítané knihy, ktoré poplatku nepodliehajú.
Základom poplatku je výmera normálneho hárku podľa § 44 poplatkových pravidiel, t. j. 1750 cm2. Poplatok l Ks treba zaplatiť toľko ráz, koľko ráz táto jednotka miery normálneho hárku je obsažená v celkovej ploche listov knihy, a to nielen pri knihách viazaných, ale aj pri knihách vedených na voľných listoch, ak sa z nich platí paušálny poplatok v hotovosti podľa § 23 ods. 4 písm. b) tohto zákona. Pravda, túto výhodu nebolo možné priznať pre obchodné knihy vedené na voľných listoch, ak sa z nich platí poplatok kolkami; poplatok z takýchto voľných listov bude treba platiť za každý list osobitne (§ 23 ods. 4 písm. a) osnovy).
Záujmy poplatníka chránia ustanovenia § 2 ods. 5 osnovy, podľa ktorých si môže poplatník vyžiadať pri okresnom finančnom riaditeľstve záväzný posudok finančnej správy o kolkovej povinnosti kníh. Toto výhodné ustanovenie, ako aj výhoda podľa ods. 3 osnovy, nebola doterajšími predpismi poplatníkom zaručená.
Sadzbu poplatkov výpisov z obchodných a živnostenských kníh (najmä bilancovaných kont a kontokorentných výpisov) bolo treba zvýšiť vzhľadom na ustanovenia § 3 ods. l tejto osnovy o novej sadzbe účtovného kolku.
Ustanovenia § 2 ods. 7 osnovy kodifikujú jednotne doterajšie predpisy § 103 ods. l písm. a) a § 106 písm. b) poplatkových pravidiel o trestných následkoch pri nezachovaní kolkovej povinnosti.
K § 3:
Paragraf 3 nahradzuje doterajšie predpisy sadzobnej položky 84/84 B č. 2 poplatkových pravidiel v znení § 4 zákona č. 244/1921 Sb. z. a n. a § l vládneho nariadenia č. 11/1939 I. Sb. z. a n. Ustanoveniami ods. 4 sa kodifikujú súčasne doterajšie predpisy § 106 lit. g) a § 107 poplatkových pravidiel (§ 7 zák. XXVI/1881) o trestných následkoch pri nesplnení kolkovej povinnosti.
Zvýšenie sadzieb poplatkov z účtov pri pohľadávkach nad 2. 000 Ks je odôvodnené, lebo pri iných listinách menšej dôležitosti sú najnižšie hranice poplatkových sadzieb pravidelne aspoň 5 Ks.
Miernenie proti doterajším predpisom prináša osnova potiaľ, že vymienenie žalovateľnosti účtovanej pohľadávky v určitom mieste nie je podľa nových ustanovení osnovy dôvodom pre požadovanie dvojnásobného poplatku, ako tomu bolo podľa § 4 zákona č. 244/1921 Sb. z. a n. Taktiež bola zrušená povinnosť doplniť účtovný kolok na poplatok podľa býv. II. stupnice (1%), ak sa účet predkladá na miesto kvitancie k výplate verejnej vrchnosti či úradu (sadz. pol. 84/84 B č. 2 písm. c)).
Pojem poplatného účtu, ako aj pojem všetkých účtu podobných písomností, postavených ohľadne poplatnosti účtom naroveň, vymedzujú jednoznačne pre budúcnosť ustanovenia § 3 ods. 2 osnovy; neodchyľujú sa od doteraz platných právnych predpisov.
Zvýšenie poplatku z odberných knižiek z 50 halierov na 3 Ks bolo nutné po zvýšení sadzieb účetného kolku. Poplatková úľava i po tomto zvýšení je veľmi veľká, lebo tieto knihy bolo by ináč treba kolkovať z každého hárku.
Pri stanovení trestných následkov pre nesplnenie poplatkovej povinnosti bolo prihliadnuté k platným zákonným predpisom § 106 a 107 poplatkových pravidiel.
K § 4:
Ustanovenia § 4 sú v systéme nášho poplatkového práva nové. Vzorom pre ich pojatie do nášho poplatkového systému boly právne predpisy talianskeho poplatkového zákona zo dňa 30. XII. 1923 číslo 3274 o "poplatkoch z účtov hotelov, reštaurácií a kaviarní (Legge delle tasse sui conti degli alberghi, ristoranti e caffe)". Ustanovenia talianskeho poplatkového práva neboly však prijaté nezmenené; bolo ich treba prispôsobiť nášmu poplatkovému systému.
Ustanoveniami § sa sledujú v osnove čisto ciele úhradové. Požadovaním miernych poplatkov z príležitosti prevzatia úplat za plnenia podnikov s právo ubytovať hosťov a podnikov s právom podávať jedlá alebo nápoje, nezaťaží sa ani podnikateľ (veď hodnotu kolku na účte alebo účtenke môže pripočítať k úplate za plnenie podniku), ani spotrebiteľ veď spotrebiteľ zaplatí predsa pravidelne zamestnan-
covi podniku na prepitnom viacej ako finančnej správe na poplatok). Ustanoveniami ods. 3 osnovy zaručujú sa vyňatia zpod poplatkovej povinnosti a chránia sa záujmy sociálne slabších vrstiev obyvateľstva. Povinosti platiť poplatky zvýšenej sadzby podľa ods. 5 osnovy v podnikoch osobitne kvalifikovaných, najmä v podnikoch, v ktorých sa podávanie jedál a nápojov deje pri hudbe, odôvodňuje sa tým, že ide o podniky väčšieho rozsahu, ktoré navštevujú pravidelne hostia spôsobilí pre vyššie zaťaženie. Výslovné výnimky zpod ustanovení vyšších sadzieb zaručuje sa pre výkony podnikov, pri ktorých nie sú dané predpoklady uvedené v predošlej vete.
Určenie prísnych trestných sankcií odsekom 8 osnovy je bezpodmienečne nutné, pre ľahkú možnosť únikov z poplatkovej povinnosti, pre prinízku sadzbu poplatku, ako aj pre ťažkosti, ktoré sú spojené zisťovaním poplatkového ukrátenia.
Platnosť ustanovení § osnovy bude určená vyhláškou, uverejnenou v Slovenskom zákonníku, lebo technika vyberania poplatku a tlač účteniek vyžaduje dôkladnú a dlhšiu prípravu.
K § 5:
Doterajšie sadzby poplatkov z usporiadania zábavných produkcií boly upravené sadzobnou položkou 41/13 bod IV. č. 3 a 4 poplatkových pravidiel (§§ 7 až 13 zák. č. XXV/1875); systém a štruktúru ich vyberania bolo však treba zmeniť, lebo vymykaly sa zo systému dnešných verejných dávok.
Proti doteraz platnému stavu prináša osnova v podstate tieto zmeny:
1. podrobuje poplatku len usporiadanie príležitostných verejných zábavných produkcií. Podnikateľské usporiadanie stálych zábavných produkcií (i filmových) nepodliehajú viac poplatku; doterajšie oslobodenie divadelných predstavení, ktoré nie sú spojené s tanečnou zábavou, ostávajú aj naďalej v platnosti. Vylúčenie stálych zábavných produkcií z poplatkovej povinnosti odôvodňuje sa ich daňovým zaťažením (najmä daňou z obratu a daňou prepychovou podľa osnovy zákona o dani z obratu a dani prepychovej);
2. pre Bratislavu, ako hlavné mesto, sa zavádzajú poplatky dvojnásobné, lebo v hlavnom nieste je rozsah zábavných produkcií väčšieho rázu a preto aj výnosnejší ako v iných mestách (na vidieku);
3. valorizujú sa všeobecne všetky sadzby primerane k dnešnej cenovej hladine;
4. skutočnosť, že ustanoveniami osnovy spoplatňujú sa len príležitostné zábavné produkcie, malo za samozrejmý následok zrušenie uľav pri pokračovaní v usporiadaní produkcií po niekoľko dní za sebou.
K §§ 6 a 7:
Ustanovenia týchto paragrafov nahradzujú a kodifikujú roztrúsené a seba preplietajúce predpisy § 71 ods. 3 až 5 zák. čl. XI/1918, §§ 13 až 17 zák. č. 54/1925 Sb. z. a n., §§ 9 až 14 vl. nar. č. 87/1925 Sb. z. a n., zák. čl. XIV/1901 a vyhlášky ministra financií čís. 19/1940 Sl. z., upravujúce povinnosť platenia poplatkov z kúpnych a podnikateľských smlúv, uzavretých s verejnoprávnymi subjektami a povinnosť vyberania kvitančného poplatku (sadz. pol. 25/101 popl. prav. ) srážkou.
Podľa doteraz platných predpisov poplatkového práva bolo platenie poplatkov zo smlúv spomenutých v predošlom odseku (v ďalšom texte; "poplatky smluvné"), jedným z najobťažnejších výsekov matérie poplatkového práva. Komplikované a preplietajúce sa predpisy o tejto matérii tvorily chaotickú miešaninu, ktorej zvládnutie vyžadovalo aj od finančného úradníka dokonalú odbornosť. Pre laika — poplatníka — boly doterajšie predpisy o platení poplatkov smluvných, v spojitosti s vyberaním poplatkov kvitančných podľa § 13 zák. č. 54/1925 Sb. z. a n., nesrozumiteľné, ťažko osvojiteľné, ťažko prístupné; spôsobovaly v praxi časté omyly a znamenaly fakticky priamo vexáciu poplatníctva.
Doterajší právny stav pri vyberaní kvitančných a smluvných poplatkov verejnoprávnymi subjektami stručne a zhustene bol tento:
1. z podnikateľských, dodacích a kúpnych smlúv, uzavretých so štátom alebo s podnikmi a ústavmi štátnymi alebo štátom spravovanými (sc. vo vlastnej správe), mal sa kvitančný a smluvný poplatok zásadne vybrať srážkou a odviesť na účet zemského finančného úradu (teraz ministerstva financií) podľa ustanovení §§14 až 17 zák. č. 54/1925 Sb. z. a n. v spojení B ustanoveniami § 71 ods. l a 2 zák. čl. XI/ 1918;
2. z podnikateľských a dodacích (nie už čisté kúpnych) smlúv, uzavretých so sväzkami územnej samosprávy, počítajúc v to obce (mestá), mala sa pred výplatou smluvenej sumy podnikateľovi či dodávateľovi
vyžiadať vždy kvitancia, z ktorej muselo byť zrejmé, že smluvný a kvitančný poplatok do sumy 300 Ks bol na nej zaplatený kolkami, a ak túto sumu prevyšovaly, že kvitancia bola prihlásená na výrub poplatkov daňovému úradu a príslušné poplatky okrem toho už aj zaplatené. Platily tu predpisy § 71 ods. l až 4 zák. XI/1918. Podľa týchto zákonných predpisov nemohly však postupovať župné úrady ako úrady samosprávy (porovnaj nižšie č. 3);
3. župné úrady ako úrady samosprávy (ale nie správy štátnej; pre tieto platily predpisy pod č. l) malý smluvný a kvitančný poplatok sraziť a odviesť na účet príslušného daňového úradu, a to podľa ustanovení § 71 ods. l, 2, 4 a 5 zák. čl. XI/1918 v znení l až 3 zák. čl. XIV/1901 a vyhlášky min. financií č. 19/1940 Sl. z. Srážkovú povinnosť mohol však župný úrad, ako úrad samosprávy, vykonať len pri výplatách, prevedených šekovým alebo clearingovým pokračovaním Poštovej sporiteľne alebo žirovým pokračovaním Slovenskej národnej banky; v iných prípadoch bol povinný postupovať podľa ustanovení uvedených pod č. 2;
4. štátne závody, ústavy a zariadenia, ktoré nemajú plniť prevážne úlohy správy a boly vyhlásené za spravované podľa zásad obchodného hospodárenia podľa zák č. 404/1922 Sb. z. a n., boly povinné, rovnako ako osoby súkromné, pokračovať podľa ustanovení § 71 ods. l zák. čl. XI/1918.
Ďalšie rozdiely: smluvy predmetov pod č. l až 3 podliehaly poplatku bez listinného osvedčenia, smluvy podmetov pod č. 4 len pri listinnom osvedčení. Všetky podmety uvedené pod č. 2 až 4 malý pri odvádzaní kvitančných a smluvných poplatkov zachovávať aj predpisy § 3 zák. č. 65/1933 Sb. z. a n. pot. čl. III. vl. nar. č. 66/1933 Sb. z. a n. a poplatky nad 300 Ks prípadne zaplatiť aj vopred bez výrubu do 40 dní.
Tento ťažkopádny a ťažko osvojiteľný právny stav vylučuje predmetná osnova ustanoveniami § § 6 a 7. Zjednodušuje právny stav podstatne tým, že rozlišuje iba medzi smluvami, pri ktorých sú kontrahenti osoby súkromné, vpočítane štátne podniky spravované podľa zásad o obchodnom hospodárení (pre tieto platia len ustanovenia § 8 osnovy) a medzi smluvami, kde nadobúdateľom je subjekt verejnoprávny (štát, župa, okres, obec alebo iný verejný úrad či ústav územnej samosprávy, alebo štátny či štátom vo vlastnej správe spravovaný podnik, fond a ústav). Smluvy uzavreté s verejnoprávnymi subjektami budú podľa
novej úpravy podliehať poplatku bez ohľadu na listinné osvedčenie; smluvný a kvitančný poplatok bude z nich vyberaný srážkou pri výplate smluvenej sumy.
Nové predpisy osnovy líšia sa ešte od doteraz platného právneho stavu tým, že ustanoveniami § 7 ods. 4 sa rozširujú výhody § 2 zákona č. 295/1921 Sb. z. a n. na všetky pokladnice verejnoprávnych subjektov (doteraz platily len pri výplate mzdy robotníkov, čeľadí a živnostenských pomocných pracovníkov z pokladnice štátnej) uvedených v § 6 ods. 1. Oslobodzujú ďalej výplaty náhrady škody, vykonané z pokladníc podmetov uvedených v § 6 ods. l od kvitančného poplatku z dôvodov spravodlivosti. Ďalšia odchýľka od doterajších predpisov (§ 16 zák. č. 54/1925 Sb. z. a n. ) spočíva v tom, že hranica smlúv poplatných bez listinného osvedčenia, na ktoré sa bude vzťahovať srážková povinnosť podľa § § 6 a 7 upravuje sa jednotne na 5000 Ks. Toto opatrenie je odôvodnené snahou po zjednodušení ustanovení, ktoré majú platiť pri vyberaní poplatkov verejnoprávnymi subjektami uvedenými v § 6 ods. l osnovy; opatrenie približuje sa aj účtovným predpisom a zvyklostiam pri úradoch verejnej správy, lebo hranica dodávky (objednávky), ktorú môže úrad zadať z voľnej ruky nepresahuje pravidelne sumu 2. 000 Ks..
Ustanovenia § 6 ods. 5 osnovy zaručujú možnosť upraviť poplatkovú výberčiu techniku pre niektoré podnikateľské, dodacie a kúpne smluvy odchylne od ustanovení osnovy. Zmocnenie dané týmto zákonným predpisom ministrovi financií je nutné, lebo nie je isté, či orgány menších obcí budú vedieť vždy správne zachovávať predpisy §§ 6 a 7 osnovy.
K § 8:
Paragraf opakuje v podstate nezmenené doterajšie predpisy § 71 ods. l a 2 zák. čl. XI/1918. V ods. l určuje poplatnosť a pojem dodacej smluvy a v ods. 2 poplatnosť podnikateľskej smluvy.
Poplatnosť podnikateľských smlúv bola podľa doteraz platných predpisov riešená dvoma právnymi predpismi rovnakého obsahu. Osnova odstraňuje predpismi § 8 ods. 2 túto duplicitu právnych predpisov a určuje výslovne, že podnikateľské smluvy podliehajú poplatku podľa § 6 ods. l zákona č. 295/1921 Sb. z. a n.
Podnikateľské a dodacie smluvy podliehajú poplatku pravidelne len pri listinnom
osvedčení (§ 18 zák. čl. XI/1918). Výnimky v tomto smere určujú ustanovenia § & ods. l tejto osnovy.
K § 9:
Návrh osnovy kodifikuje a reformuje doterajšie predpisy zákona č. 76/1921 Sb. z. a n. o poplatnosti nájomných smlúv. Odchyľuje sa od doterajších predpisov jednak rozšírením poplatkovej povinnosti na niektoré ústne nájomné a árendálne smluvy (toto ustanovenie má pôsobiť preventívne voči poplatníkom, aby sa nevyhýbali uzavieraniu písomných smlúv, alebo nezatajovali predmet poplatku; obdobné o mnoho opisnejšie predpisy platily v systéme nášho poplatkového práva o týchto smluvách aj podľa zákona č. 378/1919 Sb. z. a n. ), jednak miernením dosahu ustanovení §§ 51 a 52 poplatkových pravidiel o poplatkovej novácii. Toto výhodné ustanovenie vylúči pre budúcnosť bezdôvodné niekoľkonásobné spoplatnenie tých istých smluvy pre rigorózne predpisy doterajšieho poplatkového práva o novácii.
Predpisy § 9 osnovy doplňujú ešte ustanovenie § 30 ods. l osnovy; toto ustanovenie platí len na prechodný čas.
K § 10:
Podľa doterajšieho právneho stavu podliehaly svedecké zápisy poplatku podľa povahy právneho úkonu, ktorý osvedčovany len vtedy, ak boly úradne (súdne) upotrebené. V tomto prípade bolo ich treba podľa § 19 zákona č. 54/1925 Sb. z. a n. považovať s hľadiska poplatkového za listiny o právnom úkone, ktorých skutočnosť uzavretia či splnenia osvedčovaly.
Ustanoveniami osnovy vyhlasujú sa všetky svedecké zápisy pre poplatkové právo za právne listiny podľa § l A č. 3 poplatkových pravidiel. Osnova vyplňuje takto medzeru platných poplatkove-právnych predpisov, ktorá slúžila na obídenie poplatkovej povinnosti.
Ustanovenia § 10 osnovy doplňujú ešte prechodné predpisy § 30 ods. 4 tohto zákona.
K §§ 11 až 16 (všeobecne):
Ustanovenia §§ 11 až 16 osnovy nahradzujú všetky doterajšie predpisy o poplatkovej povinnosti spoločenských smlúv. Nahradzujú teda doterajšie predpisy sadz. pol. 77/89 I. písm. A a B čís. l a 2 popl. práv. v znení § 6 vlád. nar. č. 403/1920 Sb.
z. a n., §§ 117 až 119 zákona č. 58/1906 r. z. v znení zákona č. 271/1920 Sb. z. a n. a čl. 2 zákona č. 130/1941 Sl. z. Okrem toho doplňujú a vysvetľujú jednoznačne ustanovenia § 65 zák. čl. XI/1918.
Ustanovenia týchto paragrafov sledujú nielen ciele úhradové, ale hlavne cieľ reformačný, nakoľko svojím znením a podrobným normovaním poplatkovej povinnosti v sporných prípadoch, odstraňujú krikľavé nespravodlivosti pri spoplatňovaní spoločenských smlúv. Preto i pri čiastočnom zvýšení sadzieb poplatkov zo smlúv osobných zárobkových spoločností podľa § 12 osnovy, zmierňuje sa poplatkové bremeno tam, kde spoplatňovanie spoločenských smlúv v súvislosti a v spojení s predpismi §§ 51 a 52 popl. práv. o obnove podľa poplatkového práva, znamenaly pri doslovnej aplikácii na konkrétne prípady neúmerné a nespravodlivé zaťaženie.
Ustanovenia § 11 ods. l osnovy vymedzujú pre poplatkové právo pojem spoločenskej smluvy. Pojem poplatnej spoločenskej smluvy ostáva aj podľa ustanovení osnovy ten istý ako podľa doterajších predpisov sadz. pol. 77/89 popl. práv. §§ 12 až 16 snový spoplatňujú sa jednotlivé typy spoločenských útvarov. Odstraňuje sa doterajšia kazuistika a ťažkopádnosť pri stanovení poplatkovej povinosti a jasnými a jednoduchými predpismi osnovy určuje sa jednoznačne poplatková povinnosť.
Ustanovenie, že smluvy osobných obchodných spoločností podliehajú poplatku bez ohľadu na listinné osvedčenie, je totožné s doterajšími predpismi § 6 písm. a) vl. nar. č. 403/1920 Sb. z. a n. Ustanovenia § 11 ods. 3 vety druhej osnovy je nové a má pôsobiť na strany (poplatníkov), aby sa nevyhýbaly vyhotoviť listinu o poplatných právnych úkonoch.
Ustanovením § 11 ods. 4 sa predlžuje doterajšia 8-denná ohlasovacia lehota na 15 dní.
K § 12:
Ods. l vypočítava taxatívne úkony osobných zárobkových spoločností, ktoré sú podrobené poplatkom zo spoločenskej smluvy. Ustanovenia osnovy sú v tomto smere veľmi mierne proti doterajšiemu právnemu stavu, lebo je v nich prihliadnuté v značnej miere aj k hospodárskym a nielen právnym momentom a aj k únosnosti pri stanovení poplatkovej povinnosti. Výslovné ustanovenia ods. 7 vypočítavajú (doplňujúc ustanovenie ods. l osnovy)
úkony, ktoré nepodliehajú poplatkom zo spoločenskej smluvy.
V ods. 2 sú vypočítané osobné zárobkové sdruženia, ktorých smluvy podliehajú poplatkom. Sú to: verejná obchodná a komanditná spoločnosť a iné osobné zárobkové sdruženia súkromného práva (i tichá spoločnosť), bez ohľadu na to, či im právny poriadok priznal samostatnú subjektivitu, alebo nie. Osobné spoločnosti súkromného práva uvedené v ods. 2 pod písm. b), sú povinné platiť poplatok zo spoločenskej smluvy len vtedy, ak sledujú zárobkové ciele; ich výpočet v osnove je demonštratívny. Do tejto skupiny bude treba zaradiť i poisťovacie spolky, ak poisťujú nečlenov.
Osnova nemá osobitných ustanovení o vzniku poplatkovej povinnosti; vznik poplatkovej povinnosti bude preto treba posudzovať podľa všeobecných poplatkových ustanovení.
Základom poplatku zo spoločenskej smluvy je pri založení spoločnosti hodnota všetkých vymienených, majetkových vkladov. Pri vstupe nového člena do spoločnosti alebo zvýšení majetkových vkladov doterajších spoločníkov, platí sa poplatok len z hodnoty nových majetkových prínosov. V tomto smere zmierňujú nové ustanovenia osnovy podstatne poplatkové bremeno, lebo podľa doteraz platných ustanovení (sadz. pol. 77/89 a §§ 51 a 52 popl. prav. ) bolo treba z obnoveného spoločenského pomeru zaplatiť znova a v plnej výmere poplatok zo spoločenskej smluvy zo všetkých majetkových (teda už aj spoplatnených) vkladov spoločníkov, vnesených i ponechaných spoločností.
Ustanovenia ods. 5 osnovy sú totožné s doterajšími predpismi § 65 ods. l zák. čl. XI/1918. Vyslovujú však nepochybne, že základ nehnuteľnostného poplatku netvorí základ poplatku zo spoločenskej smluvy.
Ustanoveniami ods. 6 osnovy zvýšila sa sadzba poplatkov zo spoločenských smlúv osobných zárobkových spoločností z býv. II. stupnice (asi l %) na 2 %. Toto zvýšenie sa odôvodňuje povahou úkonov uskutočnených pri založení spoločenských útvarov. Vnesenie majetkového vkladu do spoločnosti má totižto podľa poplatkového práva a pravidelne aj podľa súkromného práva povahu scudzenia, správne úplatného prevodu, keďže spoločník má nepopierateľné právny nárok proti spoločnosti, aby mu bola po skončení spoločenského pomeru vyplatená (vrátená) hodnota vneseného vkladu v peniazoch. Je potom spravodlivé a dôsledné, keď poplatok z majetkových